Petrus strana 8 z 17

Poézia nenaplnenej lásky, plná túžby a nostalgie. Autorka sa roky vyrovnávala s láskou k mužovi, ktorý bol pre ňu nedostupný písaním veršov, ktoré si odkladala do šuplíka. V čase, keď jej veľká láska už nie je medzi živými sa rozhodla verše zverejniť.

Román spisovateľky a scenáristky prináša príbeh troch generácií sestier. Ide o rodinnú ságu odohrávajúcu sa od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Spúšťačom rozprávania je smrť matky, pri príležitosti ktorej sa jej dcéry Agnes a Edita stretávajú v rodnej Levoči. Útržky spomienok tvoria priezory do sveta minulého, v ktorom prežíva čosi neuzavreté, spôsobujúce medzi sestrami fatálnu trhlinu. Krivda naberá v rodovej línii vždy inú podobu, ale principiálne sa zakaždým nanovo opakuje. Je možné z tohto začarovaného kruhu vystúpiť? Je možné rozpustiť nánosy usádzané po generácie...? Vychádza mimo edície, ilustrácie Fero Lipták, zalomenie a dizajn publikácie Peter Brunovský.

Keď si dvaja sadnú, nemusí ísť o pivo. Ak ide o literáta a výtvarníka a chcú vytvoriť knihu, prizvú tretieho – vydavateľa. Akord je harmonický súzvuk troch alebo viacerých tónov a tu si traja sadli tak, že ten akord vznikol a tak dúfame, že čitateľov táto knižka usadí od smiechu.

Francúzsky antropológ a etnológ Claude Lévi-Strauss (1908-2009) v celom svojom rozsiahlom diele skúmal mnohotvárnu problematiku kultúrnych prejavov človeka. Či boli predmetom jeho skúmaní mýty, príbuzenské vzťahy alebo klasifikácie rastlín a živočíchov, často sa pritom obracal k umeleckým dielam, aby v nich pomocou štrukturálnych metód našiel ukážky tvorivých schopností ľudského ducha. V práci Pozerať, počúvať, čítať výsledky svojich reflexií umeleckej tvorby zhrnul a posunul k záverom, ktoré od výtvarného umenia, hudby a literatúry prechádzajú až charakteristikám miesta človeka v prírodnom a dejinnom kontexte. Kniha vychádza s farebnou prílohou a vo výbornom preklade znalca diela Clauda Lévi-Straussa filozofa a prekladateľa Miroslava Marcelliho.

Tretia zo slávnych kritík Immanuela Kanta, patrí medzi najvýznamnejšie diela západného filozofického myslenia. V slovenskom preklade vychádza po viac než 230-ich rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Kant sa v nej pokúša nájsť spojujúci článok medzi prírodou ako predmetom čistého rozumu a slobodou ako predmetom praktického rozumu. V jej prvej časti rozvíja svoju filozofickú estetiku ako náuku o estetických súdoch a v druhej teleológiu ako náuku o výklade prírody prostredníctvom kategórií účelu. Uplatňujúc koncept súdnosti analyzuje množstvo fenoménov, napríklad krásu v prírode a umení, originalitu umeleckých diel, genialitu, vkus, vznešenosť, či systematickú jednotu prírody. Vychádza v edícii IDEA v preklade Patrície Elexovej a doslovom Miroslava Marcelliho.

Tradičná indická literatúra nepozná žáner, ktorý voláme rozprávka. V Mahábhárate, či v tzv. Puránach nájdeme vymyslenú históriu, rôzne fantastické príbehy o bohoch, ľuďoch, démonoch, poéziu, ale aj vrcholnú filozofiu. Každý si z tejto literatúry vezme to, čo je schopný prijať a čo ho osloví. Oproti indickej mytológii, ktorá je doslova nekonečná, čo sa týka obsahu, symbolov, príbehov, imaginácie, duchovných poučení, ale aj prelínania žánrov tak, ako ich chápeme dnes, predstavujú rozprávky skromnejšiu, prozaickejšiu a historicky mladšiu vzorku z kultúrnej tradície Indie. Naša kniha indických rozprávok vznikla ako výber z textov zozbieraných etnografmi a zberateľmi indického folklóru v 19. a začiatkom 20. storočia. Z týchto textov čerpal aj Dávid Ursiny, ktorého záujem o indickú kultúru začal pred dvadsiatimi rokmi, keď ilustroval pre naše vydavateľstvo posvätnú knihu Indov Bhagavadgítu. Pre autora tohto knižného projektu t. j. výberu, prekladu a ilustrácií to bola prelomová práca, pri ktorej objavil duchovné učenie Indie a cítil sa akoby objavil nový kontinent, z ktorého inšpiráciu čerpá dodnes. Vnímavý slovenský čitateľ si vďaka niekoľkoročnej Ursinyho práci môže doslova vychutnať výnimočnú knihu s výnimočnými ilustráciami a výnimočnej grafickej úprave Mareka Kianičku.

Friedrich Nietzsche je jedným z najvplyvnejších mysliteľov 19. storočia. Jeho dielo mimoriadnym spôsobom ovplyvnilo nielen vývoj filozofie, ale zásadným spôsobom zasiahlo i viacero sociálno-vedných disciplín a inšpirovalo mnoho významných osobností z rozmanitých oblastí kultúry a umenia. Najkontroverznejšia z jeho prác, posmrtne vydaná Vôľa k moci, zahŕňa jeho zrelé myslenie z osemdesiatych rokov 19. storočia. Nietzsche v nej analyzuje duchovnú situáciu svojej doby, identifikuje príčiny vzniku európskeho nihilizmu, podrobuje kritike európsku morálku, náboženstvo a filozofiu a svoje úvahy završuje pokusom o kladenie nových hodnôt.

Oblaky na nebi ponášajúce sa na živé bytosti, konáre namiesto rúk a kôra stromu podobná ľudskej tvári, tiene evokujúce fantastické postavy či steblá tráv ako pramene vlasov a mnohé ďalšie situácie, ktoré sa zdajú byť hrou fantázie, plnia vo výtvarnom umení veľmi dôležitú úlohu. Kniha Tvár prírody sa snaží vysvetliť tento jav inšpirujúci k pretváraniu reality. Prečo spôsobilo zľudšťovanie neživých predmetov revolúciu v umení? Ako je možné rozlíšiť reálny objekt od zdania v obrazoch z dejín umenia? Otázky pripodobovania okolia do nám blízkych foriem rieši práve v tejto publikácii rozvíjaná teória antropomorfizmu. Pozoruhodná je predovšetkým aktuálnosť tohto problému, ktorý funguje naprieč kultúrnymi dejinami a neustále podnecuje k vytváraniu inak neexistujúcich väzieb medzi človekom a tým čo ho obklopuje. Autor kurátor Rakúskej galérie Belvedere vo Viedni sa tejto tématike venuje niekoľko rokov a už publikoval svoje myšlienky a výskum v nemeckom jazyku. Súčasťou knihy je aj poviedka Hermanna Hesseho Maliar (prvý raz publikovaná v slovenskom jazyku). Farebná publikácia vychádza v edícii IDEA.

Karl Jaspers, jeden z najvplyvnejších mysliteľov 20. storočia, pokladal dielo Friedricha Nietzscheho za najvýznamnejšiu filozofickú udalosť, aká sa v Nemecku odohrala po zavŕšení klasickej etapy vývinu nemeckej filozofie. Okrem rozsiahlej monografie venovanej Nietzschemu sa jeho myslením zaoberal v rade ďalších prác. Patrí medzi ne i jeho prednáška Nietzsche a kresťanstvo z roku 1938, ktorú pre potreby knižného vydania prepracoval v roku 1946. Jaspers v nej tematizuje jednu z najkontroverznejšie prijímaných zložiek Nietzscheho myslenia jeho kritiku kresťanstva, nadväzujúcu na jeho známu východiskovú tézu "Boh je mŕtvy". Jaspersove závery, ktoré nespochybnil ani ďalší vývin európskeho nábožensko-filozofického a teologického myslenia, nadobúdajú zvláštnu aktuálnosť práve v súčasnej neskoromodernej dobe hlbokých otrasov základných pilierov európskej kultúry. Jaspersova štúdia, ktorá v Nemecku dočkala viacerých vydaní, na Slevensku vychádza v preklade Patrície Elexovej v edícii filozofických textov IDEA.