Petrus strana 8 z 17

Poézia nenaplnenej lásky, plná túžby a nostalgie. Autorka sa roky vyrovnávala s láskou k mužovi, ktorý bol pre ňu nedostupný písaním veršov, ktoré si odkladala do šuplíka. V čase, keď jej veľká láska už nie je medzi živými sa rozhodla verše zverejniť.

Román spisovateľky a scenáristky prináša príbeh troch generácií sestier. Ide o rodinnú ságu odohrávajúcu sa od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Spúšťačom rozprávania je smrť matky, pri príležitosti ktorej sa jej dcéry Agnes a Edita stretávajú v rodnej Levoči. Útržky spomienok tvoria priezory do sveta minulého, v ktorom prežíva čosi neuzavreté, spôsobujúce medzi sestrami fatálnu trhlinu. Krivda naberá v rodovej línii vždy inú podobu, ale principiálne sa zakaždým nanovo opakuje. Je možné z tohto začarovaného kruhu vystúpiť? Je možné rozpustiť nánosy usádzané po generácie...? Vychádza mimo edície, ilustrácie Fero Lipták, zalomenie a dizajn publikácie Peter Brunovský.

Keď si dvaja sadnú, nemusí ísť o pivo. Ak ide o literáta a výtvarníka a chcú vytvoriť knihu, prizvú tretieho – vydavateľa. Akord je harmonický súzvuk troch alebo viacerých tónov a tu si traja sadli tak, že ten akord vznikol a tak dúfame, že čitateľov táto knižka usadí od smiechu.

Tretia zo slávnych kritík Immanuela Kanta, patrí medzi najvýznamnejšie diela západného filozofického myslenia. V slovenskom preklade vychádza po viac než 230-ich rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Kant sa v nej pokúša nájsť spojujúci článok medzi prírodou ako predmetom čistého rozumu a slobodou ako predmetom praktického rozumu. V jej prvej časti rozvíja svoju filozofickú estetiku ako náuku o estetických súdoch a v druhej teleológiu ako náuku o výklade prírody prostredníctvom kategórií účelu. Uplatňujúc koncept súdnosti analyzuje množstvo fenoménov, napríklad krásu v prírode a umení, originalitu umeleckých diel, genialitu, vkus, vznešenosť, či systematickú jednotu prírody. Vychádza v edícii IDEA v preklade Patrície Elexovej a doslovom Miroslava Marcelliho.

Francúzsky antropológ a etnológ Claude Lévi-Strauss (1908-2009) v celom svojom rozsiahlom diele skúmal mnohotvárnu problematiku kultúrnych prejavov človeka. Či boli predmetom jeho skúmaní mýty, príbuzenské vzťahy alebo klasifikácie rastlín a živočíchov, často sa pritom obracal k umeleckým dielam, aby v nich pomocou štrukturálnych metód našiel ukážky tvorivých schopností ľudského ducha. V práci Pozerať, počúvať, čítať výsledky svojich reflexií umeleckej tvorby zhrnul a posunul k záverom, ktoré od výtvarného umenia, hudby a literatúry prechádzajú až charakteristikám miesta človeka v prírodnom a dejinnom kontexte. Kniha vychádza s farebnou prílohou a vo výbornom preklade znalca diela Clauda Lévi-Straussa filozofa a prekladateľa Miroslava Marcelliho.

Tradičná indická literatúra nepozná žáner, ktorý voláme rozprávka. V Mahábhárate, či v tzv. Puránach nájdeme vymyslenú históriu, rôzne fantastické príbehy o bohoch, ľuďoch, démonoch, poéziu, ale aj vrcholnú filozofiu. Každý si z tejto literatúry vezme to, čo je schopný prijať a čo ho osloví. Oproti indickej mytológii, ktorá je doslova nekonečná, čo sa týka obsahu, symbolov, príbehov, imaginácie, duchovných poučení, ale aj prelínania žánrov tak, ako ich chápeme dnes, predstavujú rozprávky skromnejšiu, prozaickejšiu a historicky mladšiu vzorku z kultúrnej tradície Indie. Naša kniha indických rozprávok vznikla ako výber z textov zozbieraných etnografmi a zberateľmi indického folklóru v 19. a začiatkom 20. storočia. Z týchto textov čerpal aj Dávid Ursiny, ktorého záujem o indickú kultúru začal pred dvadsiatimi rokmi, keď ilustroval pre naše vydavateľstvo posvätnú knihu Indov Bhagavadgítu. Pre autora tohto knižného projektu t. j. výberu, prekladu a ilustrácií to bola prelomová práca, pri ktorej objavil duchovné učenie Indie a cítil sa akoby objavil nový kontinent, z ktorého inšpiráciu čerpá dodnes. Vnímavý slovenský čitateľ si vďaka niekoľkoročnej Ursinyho práci môže doslova vychutnať výnimočnú knihu s výnimočnými ilustráciami a výnimočnej grafickej úprave Mareka Kianičku.

Friedrich Nietzsche je jedným z najvplyvnejších mysliteľov 19. storočia. Jeho dielo mimoriadnym spôsobom ovplyvnilo nielen vývoj filozofie, ale zásadným spôsobom zasiahlo i viacero sociálno-vedných disciplín a inšpirovalo mnoho významných osobností z rozmanitých oblastí kultúry a umenia. Najkontroverznejšia z jeho prác, posmrtne vydaná Vôľa k moci, zahŕňa jeho zrelé myslenie z osemdesiatych rokov 19. storočia. Nietzsche v nej analyzuje duchovnú situáciu svojej doby, identifikuje príčiny vzniku európskeho nihilizmu, podrobuje kritike európsku morálku, náboženstvo a filozofiu a svoje úvahy završuje pokusom o kladenie nových hodnôt.

Oblaky na nebi ponášajúce sa na živé bytosti, konáre namiesto rúk a kôra stromu podobná ľudskej tvári, tiene evokujúce fantastické postavy či steblá tráv ako pramene vlasov a mnohé ďalšie situácie, ktoré sa zdajú byť hrou fantázie, plnia vo výtvarnom umení veľmi dôležitú úlohu. Kniha Tvár prírody sa snaží vysvetliť tento jav inšpirujúci k pretváraniu reality. Prečo spôsobilo zľudšťovanie neživých predmetov revolúciu v umení? Ako je možné rozlíšiť reálny objekt od zdania v obrazoch z dejín umenia? Otázky pripodobovania okolia do nám blízkych foriem rieši práve v tejto publikácii rozvíjaná teória antropomorfizmu. Pozoruhodná je predovšetkým aktuálnosť tohto problému, ktorý funguje naprieč kultúrnymi dejinami a neustále podnecuje k vytváraniu inak neexistujúcich väzieb medzi človekom a tým čo ho obklopuje. Autor kurátor Rakúskej galérie Belvedere vo Viedni sa tejto tématike venuje niekoľko rokov a už publikoval svoje myšlienky a výskum v nemeckom jazyku. Súčasťou knihy je aj poviedka Hermanna Hesseho Maliar (prvý raz publikovaná v slovenskom jazyku). Farebná publikácia vychádza v edícii IDEA.

Karl Jaspers, jeden z najvplyvnejších mysliteľov 20. storočia, pokladal dielo Friedricha Nietzscheho za najvýznamnejšiu filozofickú udalosť, aká sa v Nemecku odohrala po zavŕšení klasickej etapy vývinu nemeckej filozofie. Okrem rozsiahlej monografie venovanej Nietzschemu sa jeho myslením zaoberal v rade ďalších prác. Patrí medzi ne i jeho prednáška Nietzsche a kresťanstvo z roku 1938, ktorú pre potreby knižného vydania prepracoval v roku 1946. Jaspers v nej tematizuje jednu z najkontroverznejšie prijímaných zložiek Nietzscheho myslenia jeho kritiku kresťanstva, nadväzujúcu na jeho známu východiskovú tézu "Boh je mŕtvy". Jaspersove závery, ktoré nespochybnil ani ďalší vývin európskeho nábožensko-filozofického a teologického myslenia, nadobúdajú zvláštnu aktuálnosť práve v súčasnej neskoromodernej dobe hlbokých otrasov základných pilierov európskej kultúry. Jaspersova štúdia, ktorá v Nemecku dočkala viacerých vydaní, na Slevensku vychádza v preklade Patrície Elexovej v edícii filozofických textov IDEA.

Kniha o slovenskom konceptuálnom umení a jeho vrcholných predstaviteľoch vznikla na podklade súkromnej zbierky zberateľa, novinára a organizátora výstav Borisa Kršňáka. Prináša nielen príbeh zbierky, informácie o autoroch i niektorých významných dielach zastúpených v zbierke, ale aj odborné texty historikov umenia: Dušana Brozmana, Daniely Čarnej, Evy Filovej, Adama Hnojila, Beaty Jablonskej, Miry Keratovej, Borisa Kršňáka, Petra Machajdíka a Jána Zavarského. Publikácia je doplnená bohatou obrazovou prílohou výtvarných diel týchto autorov: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Michal Kern, Július Koller, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora a mongramista T. D. Zalomenie a dizajn publikácie Waldemar Švábenský.

Kniha je výberom mýtov a legiend Indiánov žijúcich v kultúrnej oblasti, ktorá sa nazýva Veľká Amazónia, teda územia rieky Amazonky a jej prítokov (predovšetkým krajín Brazílie, Peru, Ekvádoru, Venezuely a severnej Bolívie). Príbehy boli šetrne upravené do podoby, ktorá je v našom kultúrnom prostredí prijateľná aj pre detského čitateľa. Ide vôbec o prvé slovenské vydanie príbehov amazónskych Indiánov. Tie vybral, do slovenského jazyka preložil, vybavil poznámkovým aparátom a hlavne nádherne ilustroval Dávid Ursiny, ktorý sa projektu venoval niekoľko rokov. Touto knihou si chceme uctiť všetkých indiánov Amazónie, ktorí napriek neúprosnému tlaku civilizácie neopustili svoj tradičný spôsob života, no rovnako i tých, ktorí spolu s čarokrásnou prírodou v súčasnosti stále miznú z povrchu tohto sveta. Publikácia vychádza v edícii PROLES v decentnej grafickej úprave Mareka Kianičku s cca 100 farebnými ilustráciami Dávida Ursinyho.