Universum - EU strana 2 z 3

Autor s hlbokou znalosťou problematiky približuje čitateľovi "epizódy" v oblasti technológie postupov a organizácie práce v rokoch 1960 - 1990 v stavebníctve a veľmi citlivo a sociálne približuje hrdinov práce, ktorá poskytla prístrešie tisícom ľudí bez strechy nad hlavou.

Sprievodca po historickom Prešove predstavuje zaujímavou a čitateľsky príťažlivou formou kráľovské mesto Prešov v historickom priereze od praveku až po súčasnosť. Plnofarebná kniha ponúka čitateľom slovné i obrazové informácie o najzaujímavejších momentoch prešovských dejín a historických objektoch, ktoré sa zapísali nielen do histórie mesta a Slovenska, ale aj strednej Európy. Fascinujúce sú pohľady do verejnosti neprístupných podzemných priestorov starého mesta, na odievanie stredovekých Prešovčanov, na nádherné gotické obrazy, renesančné budovy i jedinečnú Dvoranu evanjelického kolégia. Publikácia zároveň približuje vývoj mesta ako významného obchodného, kultúrneho a vzdelanostného centra regiónu, ktoré bolo po stáročia miestom stretávania rôznych národností, náboženstiev a kultúrnych vplyvov. Autor venuje pozornosť urbanistickému vývoju Prešova, jeho meštianskej spoločnosti, remeslám, školstvu i náboženskému životu, ktoré formovali charakter mesta a jeho osobitú atmosféru. Čitateľ sa zoznamuje s významnými udalosťami, osobnosťami i každodenným životom obyvateľov v rôznych historických obdobiach, čo umožňuje lepšie pochopiť premeny mesta v širších spoločenských a politických súvislostiach. Kniha je nielen sprievodcom po historických pamiatkach, ale aj pútavým rozprávaním o minulosti Prešova, doplneným množstvom kvalitných fotografií, rekonštrukcií a dobových zobrazení. Vďaka prehľadnému spracovaniu a bohatej obrazovej dokumentácii slúži rovnako dobre návštevníkom mesta, záujemcom o regionálne dejiny i čitateľom, ktorí chcú spoznať výnimočný príbeh jedného z najvýznamnejších historických miest východného Slovenska.

Ing. František Šťastný (1935) patrí medzi autorov literatúry faktu. Je profesiou stavbár, a tak aj knihy, ktorých je autorom, sú v prevažnej miere zo stavbárskeho prostredia. Vychádzajú z jeho životných, hlavne stavbárskych skúseností, resp. aj z výskumov, ktoré pri príprave nejednej publikácie robil, no opäť takých, ktoré sa priamo či sprostredkovane týkali stavieb a stavebníctva, napr. Kostol na konci sveta a odsun Nemcov z horného Spiša, Prešov 2011. No aj v nej sa zaoberal nielen osudmi ľudí, ktorí kostol postavili a ho navštevovali, ale aj osudmi samotného kostola, stavby, ktorá bez ľudí stráca svoj zmysel. Šťastného debutom však bola kniha o jednej prešovskej ulici – o Sabinovskej ulici. A tak aj knihu pomenoval, no opäť s akcentom na stavbárstvo – jej názov znie Sabinovská padla, historky ostali, Prešov 2004. Kniha sa stretla s veľkým záujmom čitateľov a v krátkom čase sa minul celý tisíckusový náklad. Stavbárske epizódy, Prešov 2009, bola ďalšou jeho stavbárskou knihou, na ktorú bezprostredne nadväzuje posledná – s názvom Horúca stolička direktora. Kniha nie je len Šťastného výpoveďou o jeho skúsenostiach, o jeho bohatých zážitkoch, ale je predovšetkým holdom slovenským stavbárom, ktorí dokázali v najrozmanitejších a ťažkých podmienkach vybudovať stavby, ktoré, ak ich človek nezničil, i dnes plnia svoje poslanie. Pre Františka Šťastného je typický jemný humor, drobná irónia – prvky, ktoré jeho príbehy ozvláštňujú, robia ich čitateľsky príťažlivými a to aj vtedy, keď autor podáva zdanlivo čitateľsky nezáživné údaje. Jeho majstrovstvom totiž je premeniť čísla, mená, historické a geografické údaje, stavbárske normy a iné na napínavý rozprávačský príbeh. A to sa udialo aj v tejto knihe. A ešte niečo – vďaka autorovi, vďaka jeho knihe čitateľ – „nestavbár“ aspoň trochu nahliadne do stavbárskeho remesla a porozumie neľahkej, no krásnej stavbárskej profesii.

Autor prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. sa v nej podujal priblížiť dejiny štrbského evanjelického zboru a jeho farárov od konca 18. storočia do vypuknutia Veľkej vojny. A hoci by sa na prvý pohľad mohlo javiť, že autor v knihe spracováva „iba“ regionálnu tému, nie je tomu tak. Ide totiž zároveň o vyrozprávanie príbehu samotnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku a priblíženie vzťahu medzi jej ústrednými inštitúciami (biskupskými či seniorátnymi úradmi) a jednotlivými zbormi, jestvujúcimi na okraji dištriktu či mimo centra krajiny. Kľúčovým dobovým prameňom pri rekonštrukcii vyššie uvedenej minulosti sa pre autora stali cirkevné vizitácie, ktoré boli jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňované spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ich začala vykonávať po Tridentskom koncile s cieľom sledovať stav a život vo farnostiach, no v prvom rade získať prehľad o tom, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli či úspešne odolávali reformácii. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali zápisnice – protokoly, z ktorých sa možno dozvedieť množstvo informácií nielen o cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Až v 19. storočí prestali byť vizitácie výlučnou doménou rímskokatolíckej cirkvi a stali sa súčasťou cirkevného života i správy Evanjelickej cirkvi a. v. v Uhorsku. Celý text knihy veľmi dobre dopĺňajú početné farebné i čiernobiele obrazové ilustrácie (dobové listiny, olejomaľby štrbských farárov, ich rukopisné zápisy, dobové fotografie a pod.). Každá z kapitol obsahuje detailný poznámkový aparát, pričom nechýba prehľadný zoznam použitých prameňov i odbornej literatúry, ako aj obsiahle anglické resumé. Pozitívne hodnotíme celkové grafické spracovanie publikácie i vysokú kvalitu tlače. Na knihe sa vo všeobecnosti odrazili bohaté skúsenosti jej autora pri písaní odborných, ale zároveň aj bežnému čitateľovi zrozumiteľných historických prác, a preto aj jeho najnovšie monografické dielo možno odporučiť každému záujemcovi o slovenské dejiny.

Ide o základné historicko-jazykovedné slovníkové dielo, vydané prvýkrát v histórii Slovenska, ktoré mapuje základnú slovnú zásobu historického východoslovenského jazyka v rozsahu približne 60.000 slov a slovných spojení na viac ako 1300 stranách (I. a II. diel). Východoslovenský slovník predstavuje slovnú zásobu, excerpovanú zo spisby, vydanej tlačou aj rukopisnej. Zohľadňuje nielen vedome východoslovensky koncipovanú tvorbu, akou sú napr. interné písomnosti vsl. miest (Bardejov pred a po r. 1700), modlitebné a liturgické knihy Zemplína z rokov 1750-1758 či neskorie náboenské tlače, učebnice, kalendáre a publicistika. Čerpe rovnako z verejnoprávnych edícií (vyhlášky, štatúty, plagáty, zákony ap.) vsl. miest, stolíc a iných úradov. Aj takých, kde písateľovi nebola dominantou čistota vsl. reči, ale, nakoľko vedel, pridŕžal sa kultúrneho jazyka českých kníh. Aj pri takej snahe totiž vsl. písateľ nie vdžy vedel či chcel odlíšiť nejaké špecifikum svojho rodného slovníka od slovníka knižnej češtiny.

Stredná Európa je regiónom, ktorý fyzická geografia vníma trochu inakšie ako historické a politické vedy. Samozrejme, že sa ich definície nelíšia vo vymedzení jadra strednej Európy, ale v jej veľkosti, v rozsahu. Vyplýva to z prirodzenosti vecí, lebo v histórii je ťažké vytrhnúť časť územia krajiny, ktorá sa nachádza v strednej Európe, a dívať sa naň ako na západnú, severnú, južnú či východnú Európu len preto, že geograficky je to už skutočne tak. Preto sú historici, politológovia i bádatelia v iných spoločenských vedách trochu benevolentnejší k stanoveniu hraníc strednej Európy, a preto sa u nich stredná Európa neraz mení v závislosti od historického vývinu v tomto regióne Európy. Zborník príspevkov venovaných národnostnej problematike v stredoeurópskom priestore v rokoch 1848 až 1938. Sú tu príspevky týkajúce sa najmä Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, poľských, rakúskych i českých dejín.

Napriek značnému úsiliu, ktoré slovenská historiografia v posledných dvoch dekádach vyvíja, aby „zaľudnila“ slovenské dejiny, stále chýba konkrétnejší a vyváženejší pohľad na viaceré historické osoby, vrátane kontroverznej osobnosti Ľudovíta Bazovského (1872 – 1958). Ľ. Bazovský prezentoval na slovenskej politickej scéne do polovice 20. storočia veľmi odlišný, špecifický a ojedinelý prvok. Bol nesmierne zaujímavou a priam nezaraditeľnou postavou v garnitúre verejných predstaviteľov. Bazovský vstúpil do verejného účinkovania na konci 19. storočia. Jeho dlhý život a verejné aktivity zapadajú do niekoľkých dejinných etáp a rôznych štátnych zriadení: narodil sa v Rakúsko-Uhorsku, počas jeho existencie vyštudoval právo a aktívne sa podieľal na verejnom živote svojho regiónu i širšieho okolia. Prežil dve svetové vojny, vznik a zánik medzivojnovej Československej republiky, Viedenskú arbitráž a odstúpenie častí južného Slovenska Maďarsku, obnovenie česko-slovenského štátu a jedno desaťročie komunistického režimu v ňom. Počas 50-ročného verejného pôsobenia sa teda ocitol vo víre nespočetných politických, právnických, ekonomických, kultúrnych i cirkevných aktivít. Nebol však iba svedkom, pozorovateľom a komentátorom, ale aj aktérom mnohých dôležitých udalostí. Kapitola s názvom V Uhorsku ponúka pohľad na mladého Bazovského v časoch Rakúsko-Uhorska, vykresľuje jeho rodinné zázemie, obdobie detstva, proces formovania jeho svetonázoru a identity. Približuje univerzitné štúdiá práv v Budapešti a s nimi paralelne vyvíjané prvé verejné aktivity. Všíma si jeho regionálnu politickú angažovanosť, miesto v slovenskom národnom hnutí, vzťahy, v ktorých sa ocitol, a názory, ktoré prezentoval. Vykresľuje Bazovského bankárske a podnikateľské aktivity, ako aj jeho advokátske účinkovanie zrekonštruované na základe dostupných prameňov. Môžeme tiež konštatovať, že všetky oblasti, v ktorých mladý a ambiciózny Ľudovít v čase Uhorska pôsobil, spolu súviseli. Táto prepojenosť sa do istej miery odzrkadľuje v celej knihe. Obdobie po roku 1918 sa vyznačovalo viacerými ťažkosťami, nejasnosťami či nejednoznačnosťami. Išlo napríklad o Bazovského postoj k štátoprávnym zmenám a k vzniku Česko-Slovenskej republiky (ČSR), ako aj o jeho podiel na budovaní novej republiky. Po krátkom období účinkovania v Revolučnom národnom zhromaždení v Prahe, v súlade s vtedajšími normami, ktoré neumožňovali vykonávať dve štátne funkcie súčasne, sa Bazovský aktivizoval predovšetkým ako župan v novohradskom regióne, na slovensko-maďarskom pohraničí. V knihe je načrtnutá cesta, ktorá ho priviedla k autonomistickému postoju, k jeho väzbám na Vojtecha Tuku i na dôsledky Tukovho súdneho procesu pre Ľ. Bazovského v jeho politickom živote. Z 30. rokov a z prvej polovice 40. rokov 20. storočia sú priblížené mimoriadne zaujímavé momenty a aspekty Bazovského verejného života. V životnom príbehu Ľ. Bazovského totiž nachádzame človeka, ktorý lavíruje medzi extrémnou podobou slovenského autonomizmu a promaďarsky orientovanou politikou. Sklamaný v ústave zakotvenou fikciou československého národa a jazyka, politickým, kultúrnym či hospodárskym vývojom a postavením Slovákov v ČSR hľadal pomoc aj u slovenskej emigrácii v USA. V jej adresovanej korešpondencii sa v roku 1932 označil za nezlomného rodáka slovenského. Toto slovné spojenie s typickým slovosledom z medzivojnového obdobia, ktoré sa dostalo i do názvu knihy, je teda Bazovského vlastnou formuláciou. Šesť rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny Bazovského radikálne autonomistické postoje a činy vyústili do obvinení z protištátnej činnosti a postavili ho spolu so spolupracovníkmi pred súd. Je zvlášť zaujímavé sledovať Bazovského život uprostred takých historických udalostí, ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska začiatkom októbra 1938 i Viedenská arbitráž. Po nej, keď aj Lučenec pripadol Maďarsku, Bazovský neodišiel z Lučenca na Slovensko, ale stal sa občanom Maďarska a nadviazal kontakty s maďarskými vládnymi kruhmi. Päťdesiate roky 20.

Téma východného Slovenska v 19. a 20. storočí vo vzťahu centra a periférie je dôležitou súčasťou slovenských i stredoeurópskych dejín. Udalosti ako vysťahovalectvo do Zámoria, zápasy o hranice po roku 1918, Viedenská arbitráž či územné zmeny v roku 1945 ukazujú, že zdanlivo regionálny priestor mal širší európsky význam. Postavenie „periférie“ vyvolávalo rôzne reakcie – vznik kultúrnej šarištiny, snahy o osobitnú identitu východných Slovákov, pokusy o vlastné štátne útvary, rozvoj tlače, spolkov a kultúrnych aktivít. Región sa usiloval vyrovnať centru ekonomicky, kultúrne i politicky, najmä po roku 1918, pričom tieto snahy mali aj svoje tienisté stránky. Dejiny východného Slovenska však slovenská historiografia dlhodobo vnímala najmä ako regionálne či lokálne dejiny. Chýba komplexná analýza jeho postavenia v širšom geograficko-politickom priestore, osobitne vzhľadom na jeho polohu na hranici viacerých štátov a etnickú rozmanitosť. Mnohé otázky preto zostávajú otvorené a stali sa podnetom na systematickejší výskum tohto regiónu.

Dejiny mesta, regiónu, ale aj ich širšie súvislosti voľne a pútavo prerozprával kolektív historikov v 50-tich uverejnených „príbehoch“ na viac ako 200 stranách. Ich súčasťou sú ilustrácie dvoch výtvarníkov Ľubomíra Gumana a Stanislava Šalku. Kniha prichádza s ambíciou osloviť tú čitateľskú verejnosť, ktorá má záujem o pútavé rozprávanie z regionálnej histórie. V Príbehoch starého Prešova sa čitateľ môže dozvedieť o osudoch prešovských alchymistov, lekárnikov Jána Webera a Jána Adama Raymanna, o troch mestských erboch, o paralelách rôznych historických udalostí a pamätihodností spojených s týmto starobylým centrom Šariša a mnoho ďalších zaujímavých príbehov.

Ide o sondu do prelomového obdobia nielen prešovských, ale európskych dejín, keď skončila 1. svetová vojna, rozpadla sa rakúsko-uhorská monarchia a vznikla Československá republika. Bola to veľká udalosť, ktorá zásadne zmenila aj život v Prešove. Rozhýbala všetky vrstvy obyvateľstva žijúceho v meste, dala priechod politickým a mocenským ambíciám jednotlivcov, ich pekným i temným vlastnostiam, ktoré z mnohých ľudí urobili veľké osobnosti alebo zločincov, ukázala podstatu mesta, najmä v jeho národnostnom zložení, v kultúrnej vyspelosti, v hospodárskej sile či slabosti.

Keď sa Východné Slovensko a Podkarpatská Rus stali súčasťou Československo, vstúpili do jedného z najrozmanitejších demokratických štátov strednej Európy. Nová monografia historika Peter Švorc približuje dejiny židovských komunít tohto regiónu a analyzuje ich význam i pôsobenie v nových spoločenských a politických pomeroch vznikajúceho štátu. Publikácia prináša ucelený pohľad na vývoj židovského obyvateľstva vo východnej časti Československa v období zásadných historických premien. V štyroch tematických kapitolách sleduje postavenie a život Židov na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi od prelomu 19. a 20. storočia až po vznik Československa. Osobitnú pozornosť venuje politickej aktivite karpatsko-rusínskych Židov a vzájomným vzťahom medzi židovským a rusínskym obyvateľstvom, čím plasticky vykresľuje zložité etnické a kultúrne prostredie regiónu. Bohatá obrazová príloha obsahuje 84 historických fotografií zachytávajúcich každodenný život i významné osobnosti židovských komunít v mestách ako Praha, Budapešť, Košice, Prešov, Užhorod, Mukačevo a Bardejov. Súčasťou knihy sú aj portréty významných židovských lídrov, reprodukcie dobových židovských tlačovín, tri mapy a štatistická tabuľka dokumentujúca početnosť židovského obyvateľstva vo východoslovenských mestách. Publikáciu dopĺňa rozsiahla bibliografia založená na archívnych prameňoch, odbornej literatúre i internetových zdrojoch. Monografia tak predstavuje nielen obraz života židovských komunít v období veľkých politických zmien, ale aj cenný vedecký príspevok k poznaniu národnostných, sociálnych a kultúrnych dejín strednej Európy v prvej polovici 20. storočia.

Publikácia je zameraná na históriu Prešovských ulíc a to konkrétne na dejiny starej Košickej ulice, Štefánikovej ulice, Greššovej ulice, Plzenskej ulice, Námestie legionárov, ale tiež ďalšie časti mesta. V poslednej kapitole autor píše o rôznych zaujímavých osobnostiach mesta, ktoré po sebe zanechali  hodnotné diela nevšedného významu.

Nemecký autor českého pôvodu Harald Skala siahol na problematiku rodiny Dessewffyovcov – ich mužskej línie, ktorá sa preslávila vo vojenskej službe habsburskej cisársko-kráľovskej armády v elitných vojenských oddieloch. Z tejto rodiny pochádzal celý rad významných politikov, verejných činiteľov, hodnostárov a dôstojníkov. Je pozoruhodné, že väčšina vojenských dôstojníkov slúžila pri husároch. Osudy tých najvýznamnejších sú zachytené v predkladanej publikácii.

Človek, ako aj väčšina živočíšnych druhov na našej planéte, v procese vývoja bol a je počas celého života vystavený pravidelnému striedaniu svetla a tmy s konštantnou dĺžkou periódy 24 hodín. Toto pravidelné striedanie svetla a tmy ovplyvňuje nielen biologický režim človeka, ale zasahuje aj do celej sociálnej organizácie jeho správania. Procesy prebiehajúce v ľudskom organizme, ktoré sú závislé na periodickom striedaní pôsobenia faktorov vonkajšieho prostredia, potencionálne ovplyvňujú i nevidiace osoby, osoby pracujúce v zmenovej prevádzke a nočné typy ľudí, ktorých zvyky sa odchyľujú od obvyklého režimu väčšiny jedincov. Práca nie je určená len pracovníkom pracujúcich v oblasti výskumu kardiovaskulárneho a respiračného systému, ale aj študentom a ľuďom zaujimajúcich sa o túto problematiku.

Kniha zaoberajúca sa jazdeckými jednotkami v habsburskej monarchii v 17. – 19. storočí. Pojednáva o husárskych, dragúnskych, kyrysníckych, švališérskych, hulánskych, hraničiarskych a iných nepravidelných jazdeckých plukoch, o ich živote, organizácii, bojoch, uniformách. Predstavuje históriu jednotlivých najvýznamnejších jazdeckých plukov habsburskej monarchie v uvedených dvoch storočiach. Kniha je plnofarebná na 374 stranách s takmer 100 ilustráciami husárov a ich výzbroje a výstroje, ich veliteľov a pod.

Annales historici Presovienses (AHP) je vedecké periodikum Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Centra excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove. AHP uverejňuje príspevky z histórie a príbuzných vedných odborov. Sústreďuje sa najmä na publikovanie najnovších výsledkov vedeckého výskumu bádateľov zo Slovenska i zo zahraničia.