Ústav pamäti národa strana 3 z 6

Ústav pamäti národa vydal zborník z IX. ročníka cyklu konferencií Slovenská republika 1939 - 1945 očami mladých historikov. Zborník Život v Slovenskej republike prináša štúdie viac ako tridsiatky mladých historikov, ktoré si kladú za cieľ priblížiť čitateľom obdobie rokov 1939 – 1945 vo svetle reflexie „každodennosti“. V jednotlivých tematických okruhoch prinášajú autori v mnohom inovatívne pohľady na prejavy bežného života počas druhej svetovej vojny. Snažia sa poodhaliť nielen jeho spoločensko-politické aspekty, ale aj percepciu na úrovni armády, školstva, kultúry či cirkevnej problematiky a hospodárstva. Cieľom zborníka je vniesť do slovenskej historiografie potrebu reflexie „malých“ dejín. Veľké historické udalosti sa totiž nestávajú každý deň, človek však žije svoj život bez prestávky, viac či menej týmito udalosťami ovplyvňovaný. Nový zborník ÚPN, ako dúfame, aj v tejto oblasti pomôže vniesť do slovenskej historiografie nové impulzy a stane sa ďalším zo stupienkov na ceste k poznaniu našich nedávnych dejín.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Generál Samuel Karol Korbel (1909 – 1997) bol prvým Slovákom v justičnej službe predvojnovej česko-slovenskej armády (1932 – 1939) a po vzniku Slovenskej republiky šéfom vojenskej justície slovenskej armády (1939 – 1944). V roku 1944 sa zapojil do povstania, kde bol vojenským prokurátorom povstaleckej armády. Po vojne bol šéfom justičnej služby česko-slovenskej armády. Po februári 1948 bol z ar¬mádnej služby prepustený. V roku 1949 utiekol do Nemecka, odkiaľ v roku 1951 emigroval do Austrálie. Jeho pamäti sú cenným svedectvom o fungovaní vojenskej justičnej služby v slovenskej i česko-slovenskej armáde. Hodnotné sú aj jeho po¬strehy a pozorovania postupného a dômyselného uchvacovania politickej moci ko¬munistami v obnovenom Česko-Slovensku, jeho názory na prezidenta Jozefa Tisu, generála Ferdinanda Čatloša, ako aj na prezidenta Edvarda Beneša a mnohých ďalších predstaviteľov povojnového politického života u nás. Svoje bohaté osobné skúsenosti i prežité udalosti podáva triezvo a nezaujatým pohľadom.

Vedecká monografia SMRŤ SA VOLALA SCHILL je vôbec prvou publikáciou, ktorá sa venuje činnosti nemeckého okupačného útvaru na Slovensku v rokoch 1944 - 1945. Bojová skupina "Schill" vznikla na sklonku 1944 ako improvizovaná jednotka v Protektoráte Čechy a Morava. Po presune na Slovensko sa jej príslušníci zapojili do odzbrojenia bratislavskej posádky a v priebehu troch týždňov vytlačili povstalecké vojská z horného Ponitria. Následne útokom z južného smeru rozvrátili dovtedy úspešnú obranu Turca a po prielome do údolia rieky Hron dobyli Žarnovicu, Svätý Kríž nad Hronom, Banskú Štiavnicu a Krupinu. Ich ťaženie bolo zavŕšené v dňoch 26. - 27. októbra 1944, keď ako prví vstúpili do hlavných povstaleckých centier - Zvolena a Banskej Bystrice. Publikácia je určená nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom o pohnuté obdobie Slovenského národného povstania.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 70.výročia prijatia tzv. Židovského kódexu, najrozsiahlejšieho protižidovského právneho predpisu Slovenskej republiky. Jednotlivé štúdie umožňujú komparatívne poznávanie tejto tragickej stránky európskych dejín.

S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne. Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť. Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvoa laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní. Z publikovaných dokumentov sa dozvieme viac aj o situácii pred, v čase a po Prešovskom "sobore" v meste a v okrese Michalovce. Kniha poodhaľuje aj zákulisie založenia novej pravoslávnej eparchie so sídlom v Michalovciach a výber jej prvého biskupa. Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.

Špionáž, zrada, zavlečenie či útek boli príčinou smrteľných tragédií. Nitky v pozadí ťahali československé tajné služby – prostredníctvom svojej husto tkanej siete po celom Rakúsku, s centrami v Salzburgu a vo Viedni. Stefan Karner a jeho výskumný tím z Inštitútu Ludwiga Boltzmanna získali za pomoci archívov a ústavov v Prahe, Brne a Bratislave po prvýkrát prístup k tajným spisom, ktoré boli doposiaľ držané pod zámkom. Množstvo prípadových štúdií rozpráva o osudoch, ktoré chcel komunistický režim Československa navždy zahaliť plášťom mlčania.

Publikácia prináša najnovšie poznatky o najvýznamnejšej protirežimnej manifestácii z obdobia normalizácie. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu. Súčasťou publikácie sú popri štúdiách aj spomienky aktérov historických udalostí, ktorí sa podieľali na jej organizovaní, ako aj účastníkov priamo na námestí.

Politik a štátnik Gustáv Husák sa právom radí medzi najvýznamnejšie, no zároveň aj najkontroverznejšie postavy politických dejín Slovenska 20. storočia. Ako významný komunistický funkcionár dlhé roky ovplyvňoval smerovanie a osudy slovenskej, resp. československej spoločnosti. V zmysle pozitívnom aj v tom negatívnom. Nikdy neskrýval svoje politické ambície a politika sa postupne pre neho stala všetkým. Zasvätil jej takmer päťdesiat rokov svojho života, zastával množstvo politických a straníckych funkcií vrátane tých najvyšších. Bol súčasťou, tvorcom i obeťou turbulentných politických udalostí a jeho dramatický životný príbeh je bytostne spojený s komunistickou stranou, ktorá sa pre neho stala alfou aj omegou. Ako jedinému z popredných slovenských komunistických funkcionárov sa mu podarilo „byť pri všetkom podstatnom“ od tzv. Víťazného februára 1948 až do neslávneho konca komunistického režimu po udalostiach Novembra 1989. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že osobnosť G. Husáka nemá v novodobých slovenských dejinách obdobu. Jeho osobná tragédia spočívala v tom, že za žiadnych okolností neprestával veriť ideám rodnej komunistickej strany, a preto neraz potláčal vlastný názor, alebo si sypal na hlavu popol sebakritiky. Ako intelektuál s právnickým vzdelaním bol na jednej strane národne orientovaný Slovák no na druhej strane vždy pevne veril marxisticko-leninským ideám. Jeho pozitívne kroky sa prelínali s negatívnymi a je len na posúdení jednotlivca, ktoré z nich prevažovali.