Ústav pamäti národa

Predkladaná pramenná edícia je druhým dielom dokumentov z prostredia Svetového kongresu Slovákov. Nadväzuje na edíciu dokumentov, ktoré vzišli z generálnych zhromaždení v rokoch 1970 až 1990 a boli publikované Ústavom pamäti národa v roku 2021. Predmetná edícia sa zameriava na dokumenty, ktoré súviseli s Helsinským mierovým procesom a z neho vyplývajúcou agendou porušovania ľudských práv komunistickými režimami. Poukazovanie na porušovanie základných práv československým komunistickým režimom patrilo k programovému vybaveniu kongresu, ktorý sa problematikou ľudských, národných a náboženských práv od svojho založenia zaoberal. Pramennú edíciu tvoria memorandá Svetového kongresu Slovákov určené pre kontrolné zasadnutia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Belehrade, Madride, Ottawě a vo Viedni. Okrem nich sú do edície zaradené aj ďalšie dokumenty, ktoré obsahovo súvisia s agendou ľudských práv či základným programovým smerovaním Svetového kongresu Slovákov. Publikácia posúva poznanie o existencii a činnosti Svetového kongresu Slovákov o krok vpred.

Monografia Traja na hranici podrobne rekonštruuje príbeh troch mladých slovenských katolíkov – Konca, Gabaja a Borovského – nespravodlivo odsúdených v roku 1985 za prenášanie náboženskej literatúry. Autor na základe písomných archívov, ústnych svedectiev, medzinárodných súvislostí i konzultácií so žijúcimi aktérmi skladá mozaiku udalostí, ktoré sa odohrávali v tieni poľskej krízy, činnosti ŠtB a možného zásahu KGB. Okrem presnej chronológie sa text zameriava aj na motívy, vieru a osobnú statočnosť prenasledovaných, ako aj na reakciu režimu, cirkvi, disentu a medzinárodného spoločenstva – vrátane prejavu prezidenta Ronalda Reagana, v ktorom zaznie meno jedného z protagonistov. Monografia zároveň mapuje širší kontext podzemnej cirkvi, samizdatu, cenzúry, obmedzovania viery a súdnych manipulácií totalitného systému. Záverom vyznieva ako svedectvo o sile viery, morálnej integrite a nezničiteľnosti Slova Božieho.

Riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 je predmetom výskumu viacerých vedných disciplín. Hoci ide o problematiku, ktorá je z daného obdobia spracovaná azda najlepšie, nové a detailné pohľady na túto tragickú súčasť našej nedávnej minulosti prinášajú regionálne aspekty. Tým sa venuje aj predkladaná publikácia. Zachytáva osudy židovskej komunity v okrese Trstená v rokoch 1938 – 1945, postupné perzekúcie voči jej príslušníkom od označenia za „nepriateľov národa“ cez vylúčenie zo spoločnosti, arizácie až po deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov mimo Slovenska. Špecifiká tohto okresu predstavovala na jednej strane blízkosť nacistického Generálneho gouvernementu na území okupovaného Poľska, odkiaľ do regiónu prichádzali utečenci, a na strane druhej snaha štátnych úradov podporiť rozvoj kultúry, hospodárstva a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov inkorporovaného územia hornej Oravy. Tento fakt ovplyvnil ambivalentné správanie miestnej majority voči židovským susedom. Osudy židovských obyvateľov okresu Trstená sa v tragických dôsledkoch zhodujú s osudmi židovskej komunity v celej krajine a poukazujú na perzekučný charakter opatrení slovenskej vlády voči vlastným občanom.

Publikácia Popraviť! Politické procesy s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti pozýva čitateľov k nahliadnutiu do sveta politicky motivovaných procesov s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti. Dramatickými príbehmi minulosti čitateľa sprevádza historik Ústavu pamäti národa Vladimír Palko ml. Po „víťaznom“ februári 1948 sa komunistická štátna moc potrebovala zbaviť nepohodlných príslušníkov ZNB spôsobom, ktorý zastraší ostatných členov bezpečnostných zložiek. Osem procesov, deväť popravených príslušníkov, desiatky osôb odsúdených na stovky rokov väzenia a tisíce životov poznamenaných krutými rozsudkami justičnej mašinérie za vlády Klementa Gottwalda – všetko pod prísnym dohľadom sovietskych poradcov – taký bol výsledok besnenia nástupu komunistickej moci v jej prvých rokoch. Rôzne skutky a osudy policajtov z rôznych súčastí zboru, vrátane Štátnej bezpečnosti, nakoniec našli spoločné miesto, kde komunisti potrestali ich domnelú či skutočnú zradu – popravisko. Ich príbehy sa stávajú archiváliami a svedectvami podporenými sondami do takmer osemdesiat rokov vzdialenej totalitnej histórie Československa. Sú tiež príkladmi, ako sa dalo komunistickému režimu statočne odporovať, ale aj mu verne slúžiť, a napriek tomu sa – paradoxne – v mene vyššieho záujmu stať odstrašujúcim príkladom.

V mene republiky - Spomienky Dušana Viesta ml.

Krížová cesta dona Titusa Zemana, mučeníka za záchranu kňazských povolaní.

V máji 2019 uplynulo 30 rokov od úmrtia Dominika Tatarku, významnej osobnosti slovenského kultúrneho prostredia. Pri tejto príležitosti zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnou knižnicou v Bratislave dňa 14. mája 2019 interdisciplinárnu vedeckú konferenciu, ktorej výstupom je tento zborník. Zámerom príspevkov bolo poukázať na šírku Tatarkovej literárnej tvorby a jeho pôsobenie na spoločensko-politickom poli na pozadí rozmanitých historických míľnikov, v kontexte nepretržitej aktuálnosti jeho osobnosti ako jedinečného fenoménu. Zborník obsahuje celkovo sedem vedeckých štúdií, z toho štyri analyzujúce Tatarkovo literárne dielo a tri historické štúdie, popisujúce aktivity Dominika Tatarku na poli jeho spoločenského angažovania. Súčasťou knihy je aj prepis diskusie, ktorá bola súčasťou vedeckej konferencie, a obrázková príloha.

Budovanie nového štátu podľa sovietskeho vzoru po roku 1948 smerovalo k nastoleniu monopolu moci KSČ. V nezákonných vykonštruovaných súdnych procesoch bolo za údajnú protištátnu činnosť protiprávne odsúdených desaťtisíce občanov. Obete režimu skončili vo väzniciach, táboroch nútených prác, pomocných technických práporoch, mnohé z nich zaplatili životom vynesením rozsudkov smrti, následkom fyzického a psychického nátlaku pri výsluchoch ŠtB, zastrelením pri pokuse o útek cez hranice. Jedným z nich je aj autentický príbeh rodiny Hurných, ktorý poznáme zo zachovanej korešpondencie medzi Jurajom Hurným a manželkou Eliškou Hurnou. Materiál pozostáva z vyše 700 listov, Juraj Hurný sa stal obeťou vykonštruovaného obvinenia. Takmer 7 rokov strávil v ťažkých podmienkach uránových baní v oblasti Jáchymova a ďalšie 3 roky vo väznici Mírov. Listy manželov Hurných vypovedajú o nešťastnom osude všednej mladej rodiny, zasiahnutej tvrdým prenasledovaním režimu, ktorý v záujme upevňovania moci zasahoval čoraz hlbšie do verejného života. Jedinečný príbeh, ktorý vykresľujú tieto cenné dokumenty, zostáva do dnešných dní mementom pred násilím a nezákonnosťou obdobia komunistickej totality.

Jednou z nosných prvkov tajnej cirkvi v období 1969 – 1989 boli malé kresťanské spoločenstvá, nazývané tiež ako „stretká“. Autor v knihe sa zaoberá ich vznikom, náplňou, získavaniu členov ako aj ich prínosom v zápase za slobodu v totalitnej komunistickej spoločnosti.

Politický vývoj na Slovenku po februári 1948.

Vedecká monografia Vladimíra Palka ml. mapuje metódy a prax spravodajskej ochrany štátnej hranice 11. brigádou Pohraničnej stráže Bratislava. Represívna činnosť Pohraničnej stráže sa vzťahovala najmä na úseky štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom. Jej úlohou bolo zastavenie politicky aj hospodársky motivovaných útekov na jednej strane a ochrana štátnej hranice pred „vonkajším nepriateľom" na druhej strane. 11. brigáda pohraničnej stráže bola útvarom zabezpečujúcim fyzickú a spravodajskú ochranu slovenského úseku československo-rakúskej a čiastočne československo-maďarskej štátnej hranice. Monografia zaznamenáva jej represívne, rozviedne a kontrarozviedne pôsobenie počas takmer celého trvania komunistického režimu. Hlavnou úlohou spravodajských zložiek 11. brigády PS bolo zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o osobách plánujúcich útek do zahraničia. S tým súviselo budovanie agentúrnej siete spomedzi obyvateľov kolaborujúcich s režimom v zverených úsekoch pohraničného pásma. Získavanie tajných spolupracovníkov, dôverníkov a operatívne rozpracovávanie podozrivých osôb sa uskutočňovalo podľa podzákonných noriem, ktorými sa riadila kontrarozviedka Štátnej bezpečnosti. Súčasťou publikácie sú aj prílohy obsahujúce organizačný vývoj spravodajského oddelenia a spravodajských skupín 11. brigády Pohraničnej stráže Bratislava, vrátane zverejnenia mien a tvárí jej spravodajských dôstojníkov.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v Bratislave v dňoch 3. a 4. decembra 2015 zorganizoval Ústav pamäti národa s podporou Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku. Na konferencii vystúpili takmer dve desiatky prednášateľov, medzi ktorými boli historici aj priami aktéri podieľajúci sa na širokospektrálnych skrytých aktivitách cirkví pred rokom 1989. V šestnástich publikovaných príspevkoch sa ich autori venujú najrozličnejším aspektom pôsobenia cirkví vo vymedzenom období. Približujú rôznorodé aktivity kňazov, rehoľníkov i laikov z rôznych cirkví, rehoľných spoločenstiev či denominácií. Mapujú okolnosti tajnej kňazskej formácie aj udeľovania kňazského svätenia doma či v zahraničí. Pozornosť venujú aj rozličným vplyvom a ideovým prúdom, ktorými boli jednotlivé skupiny a združenia pri svojom pôsobení ovplyvňované. Niektorí autori ? pamätníci čerpajú vo svojich príspevkoch z vlastných spomienok a skúseností. Predložený zborník ako celok posúva a v niektorých oblastiach prehľadne sumarizuje doteraz známe skutočnosti týkajúce sa neoficiálneho a pred vtedajšou štátnou mocou ukrytého pôsobenia cirkví na Slovensku.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislava, 17. júna 2015

Ukazuje sa, že v slovenských dejinách je ešte veľa zaujímavých a málo spracovaných tém. Jednu z nich odkrýva kniha historika Róbert Letza: Biskup Štefan Barnáš. Významný filozof, teológ a spišský pomocný biskup Štefan Barnáš (1900 Slovenská Ves - 1964 Pezinok), patril v 30. a 40. rokoch 20. storočia k slovenskej intelektuálnej elite. Jeho život sa úplne zmenil v roku 1950, keď bol internovaný a o rok neskôr sa stal obeťou vykonštruovaného politického procesu. Bol odsúdený za vlastizradu na 15 rokov väzenia. Prešiel mučením a desaťročným peklom väzení. Po prepustení v roku 1960 musel žiť v izolácii a pod kontrolou. Útrapy väzenia ho však viac povzniesli k pôvodným ideálom kresťanstva. Na jeho osobnosť a svet jeho myšlienok, vyzývajúcich k láske, hľadaniu a hĺbavému mysleniu, ale aj varujúcich pred falošnými totalitnými ideológiami, sa muselo zabudnúť. Kniha vracia Štefana Barnáša na miesto, ktoré mu v panteóne osobností patrí. Jej prvú časť tvorí života Š. Barnáša a druhá približuje jeho myslenie.

Téma politického exilu z komunistických štátov strednej a východnej Európy a jeho zápasu proti ich režimom tvorí jednu z ťažiskových tém na poli výzkumu protikomunistického odboja. Predkladaný zborník predstavuje publikačný výstup z Medzinárodnej vedeckej konferencie (19.-20.novembra 2013) vrátane štyroch príspevkov autorov, ktorí na konferencii nevystúpili.

Zborník z vedeckej konferencie v Banskej Bystrici 22. - 23. mája 2012.