Ústav pamäti národa

V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD. Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických  a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.

Metódy a praktiky komunistickej Štátnej bezpečnosti pocítili na vlastnej koži nielen občania vtedajšieho Československa, ale aj cudzinci z "nepriateľského" Západu, ktorí sa u nás v tom čase zdržiavali. Jedným z nich bol aj Wiliam Nathan Oatis, dopisovateľ americkej tlačovej agentúry Associated Press. Oatis bol v roku 1951 obvinený z protištátnej špionážnej činnosti a odsúdený na 10 rokov väzenia. Autor monografie Slavomír Michálek odkrýva Oatisov príbeh vo svetle amerických archívnych dokumentov, ako aj materiálov komunistickej tajnej polície.

Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.

Kniha o utajenom monsterprocese s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti Bernardom Jaškom, Pavlom Kalinajom a ďalšími. Boli súdení za zločiny ohrozenia obrany republiky a vyzvedačstva, pretože prostredníctvom Štefana Uhrína informovali biskupa Michala Buzalku o niektorých operáciách ŠtB namierených proti rímskokatolíckej cirkvi. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 9. novembra 1949 obsahoval dva tresty smrti pre Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška. Ostatných 20 osôb z vykonštruovanej skupiny súd odsúdil spolu na 93 rokov väzenia. Najvyšší súd oba rozsudky smrti potvrdil a tresty väzenia zvýšil spolu na 144 rokov.

Na základě stovek stran originálních materiálů Archivu ÚPN, hlavně Krajské správy Státní bezpečnosti v Košicích je v monografii zrekonstruovaný profesní růst perspektivního důstojníka komunistické tajné policie Miroslava Chovance od jeho referentské činnosti na úseku tzv. ochrany ekonomiky KS ZNB Správy StB v Košicích (listopad 1972) až po zástupce náčelníka II. Správy SNB v Praze - ústředního organizačního celku Státní bezpečnosti (duben 1989).

V dňoch 10. a 11. novembra 2005 sa v Bratislave uskutočnil medzinárodný seminár Ústavu pamäti národa ,,Úloha represie a politického násilia v komunizme". V štyroch tematických paneloch vystúpili prednášajúci ÚPN a partnerských inštitúcií z Poľska, Českej republiky a Slovenska s príspevkami týkajúcimi sa problematiky tzv. "Železnej opony" a incidentov na týchto hraniciach oddeľujúcich komunistickú a demokratickú Európu, III. /protikomunistického odboja/, politických procesov ako mocenského nástroja komunistickej strany voči obyvateľstvu a foriem perzekúcie bezpečnostného aparátu a straníckych orgánov voči rôznym zložkám obyvateľstva. Piaty panel tvorili výpovede priamych účastníkov protikomunistického odboja a perzekúcií konca 40. a začiatku 50. rokov v Československu - pánov Josefa Mašína a Milana Paumera - členov odbojovej skupiny "bratov Mašínovcov", pani Zdeny Mašínovej o perzekúcii rodiny po úteku Josefa a Ctirada Mašína do Nemecka v r. 1953 a pána Milana Piku, syna popraveného gen.mjr. Heliodora Piku, bývalého náčelníka Československej vojenskej misie v Moskve, ktorý bol odsúdený v r. 1949 vo vykonštruovanom politickom procese na trest smrti.

Politický systém prvej Slovenskej republiky zasiahol do výchovy celej generácie mládeže. Pre jej formovanie a výchovu nového človeka, vytvoreného na obraz zodpovedajúci ideológii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, bola založená jedna z najvýznamnejších masových organizácií v republike –Hlinkova mládež (HM).

Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším. Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov.

Poznatky z niekoľkoročného výskumu v slovenských i zahraničných archívoch a výpovedí priamych svedkov udalostí, obsiahnuté v knihe, vnášajú svetlo do dejín dnes už neexistujúcej a takmer zabudnutej židovskej komunity v okrese Medzilaborce na východnom Slovensku.

Jednou z najvýraznejších udalostí na prahu obdobia neslobody bola účasť Slovenska vo vojne proti Poľsku. Do protipoľského ťaženia v septembri 1939 zmobilizovala ľudácka vláda viac než 50 tisíc mužov. Priamych bojov sa však Slováci zúčastnili len ojedinele, v prvý septembrový týždeň. Slovenská republika sa týmto stala jediným spojencom Nemecka v protipoľskej vojne, čím svojou mierou prispela k začiatku druhej svetovej vojny a súčasne sa skompromitovala v očiach demokratických veľmocí. Na druhej strane bola účasť Slovenska vo vojne i reakciou na predchádzajúcu expanzívnu politiku Poľska, ktoré sa v roku 1938 snažilo o anexiu časti Slovenska a vytvorenie spoločnej hranice s hortyovským Maďarskom. Marxistická propaganda takisto zamlčovala fakt, že intervenčné slovenské jednotky boli vo viacerých ukrajinských, rusínskych i bývalých slovenských obciach pohraničia ich obyvateľstvom srdečne vítané. Rozpornosť i tragickosť tejto doby zachytávajú autentické dokumenty. V prvom rade osem denníkov (vrátane veliteľstva slovenskej poľnej armády Bernolák) a ďalších sedem kroník útvarov, resp. príslušníkov armády, ktoré sa zachovali vo Vojenskom historickom archíve Bratislava.

Zborník z rovnomenného medzinárodného seminára „1988 – Rok pred zmenou“, ktorý sa konal 18. novembra 2008 v Bratislave, prináša odborné príspevky historikov zo Slovenska, Čiech a Poľska o situácii v roku 1988, ako aj príspevky z diskusie predstaviteľov vtedajšej opozície. Publikácia obsahuje aj dokumenty, ktoré dopĺňajú jednotlivé štúdie a podávajú ucelený obraz o reforme Štátnej bezpečnosti v r. 1988 a štátnobezpečnostnej situácii na Slovensku.

Sborník devatenácti příspěvků z mezinárodní vědecké konference T. G. Masaryk a česká státnost kterou v září 2007 uspořádala u příležitosti 70. výročí úmrtí T. G. Masaryka Masarykova univerzita v Brně. Badatelé se věnovali praktické politické činnosti T. G. Masaryka před vznikem Československé republiky i při budování československého státu v historických politologických a filozofických souvislostech. Stranou jejich pozornosti nezůstaly ani historické proměny vztahu k Masarykovu dílu v pozdějším období Masarykova filozofie dějin a národa pojetí státu a evropské dimenze české státnosti a Masarykova praktická politika.