Ústav pamäti národa strana 6 z 6

Na základě stovek stran originálních materiálů Archivu ÚPN, hlavně Krajské správy Státní bezpečnosti v Košicích je v monografii zrekonstruovaný profesní růst perspektivního důstojníka komunistické tajné policie Miroslava Chovance od jeho referentské činnosti na úseku tzv. ochrany ekonomiky KS ZNB Správy StB v Košicích (listopad 1972) až po zástupce náčelníka II. Správy SNB v Praze - ústředního organizačního celku Státní bezpečnosti (duben 1989).

V dňoch 10. a 11. novembra 2005 sa v Bratislave uskutočnil medzinárodný seminár Ústavu pamäti národa ,,Úloha represie a politického násilia v komunizme". V štyroch tematických paneloch vystúpili prednášajúci ÚPN a partnerských inštitúcií z Poľska, Českej republiky a Slovenska s príspevkami týkajúcimi sa problematiky tzv. "Železnej opony" a incidentov na týchto hraniciach oddeľujúcich komunistickú a demokratickú Európu, III. /protikomunistického odboja/, politických procesov ako mocenského nástroja komunistickej strany voči obyvateľstvu a foriem perzekúcie bezpečnostného aparátu a straníckych orgánov voči rôznym zložkám obyvateľstva. Piaty panel tvorili výpovede priamych účastníkov protikomunistického odboja a perzekúcií konca 40. a začiatku 50. rokov v Československu - pánov Josefa Mašína a Milana Paumera - členov odbojovej skupiny "bratov Mašínovcov", pani Zdeny Mašínovej o perzekúcii rodiny po úteku Josefa a Ctirada Mašína do Nemecka v r. 1953 a pána Milana Piku, syna popraveného gen.mjr. Heliodora Piku, bývalého náčelníka Československej vojenskej misie v Moskve, ktorý bol odsúdený v r. 1949 vo vykonštruovanom politickom procese na trest smrti.

Metódy a praktiky komunistickej Štátnej bezpečnosti pocítili na vlastnej koži nielen občania vtedajšieho Československa, ale aj cudzinci z "nepriateľského" Západu, ktorí sa u nás v tom čase zdržiavali. Jedným z nich bol aj Wiliam Nathan Oatis, dopisovateľ americkej tlačovej agentúry Associated Press. Oatis bol v roku 1951 obvinený z protištátnej špionážnej činnosti a odsúdený na 10 rokov väzenia. Autor monografie Slavomír Michálek odkrýva Oatisov príbeh vo svetle amerických archívnych dokumentov, ako aj materiálov komunistickej tajnej polície.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 20. – 22. apríla 2009 v aule Pázmáneum Trnavskej univerzity, prezentuje 28 príspevkov mladých historikov venujúcich sa dejinám Slovenska v rokoch 1939 - 1945. Zborník zachytáva obdobie od salzburských rokovaní v lete 1940 až do vypuknutia povstania na jeseň 1944. Príspevky sú zoradené do štyroch tematických kapitol: Politika a spoločnosť, Zahraničnopolitické aspekty, Armáda a Hlinkova garda, Hospodárstvo, cirkev a šport. Jednotlivé štúdie prinášajú nový pohľad na doteraz nespracované biele miesta v slovenskej historiografii dejín 20. storočia.

Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.

Kniha o utajenom monsterprocese s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti Bernardom Jaškom, Pavlom Kalinajom a ďalšími. Boli súdení za zločiny ohrozenia obrany republiky a vyzvedačstva, pretože prostredníctvom Štefana Uhrína informovali biskupa Michala Buzalku o niektorých operáciách ŠtB namierených proti rímskokatolíckej cirkvi. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 9. novembra 1949 obsahoval dva tresty smrti pre Pavla Kalinaja a Bernarda Jaška. Ostatných 20 osôb z vykonštruovanej skupiny súd odsúdil spolu na 93 rokov väzenia. Najvyšší súd oba rozsudky smrti potvrdil a tresty väzenia zvýšil spolu na 144 rokov.

Francúzsky diplomat Xavier Rouard vo svojich memoároch vydáva svedectvo o vlastných skúsenostiach s československou Štátnou bezpečnosťou. Komunistická rozviedka ho sledovala a preverovala počas jeho 16-mesačného pobytu vo funkcii spolupracovníka obchodného oddelenia francúzskeho veľvyslanectva v Prahe v rokoch 1984 – 1985. Chcela ho získať pre svoju činnosť a nasmerovať na niektorý cieľ súvisiaci s NATO. Xavier Rouard porovnáva realitu s pohľadom ŠtB na jeho osobu a svoje rozprávanie dopĺňa prepisom a komentovaním dôležitých dokumentov z proveniencie ŠtB.

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu. V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak.

Nová monografia sa na základe historických prameňov snaží podať objektívny obraz o pôsobení a činnosti príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR. Spochybňuje najmä ťažiskový, dodnes pretrvávajúci mýtus marxistickej historiografie o celkovej nespoľahlivosti slovenských vojakov, ktorý dlhé roky symbolizovala najmä postava kpt. Nálepku. Zároveň podáva presný zoznam zbehnutých a zajatých slovenských vojakov, ich osudy, ako aj historické pozadie vojnových udalostí na Ukrajine a v Bielorusku, keď sa príslušníci nášho národa ocitli v gigantickom zápase dvoch zločinných ideológií – nacizmu a boľševizmu, ktoré tragicky zasiahli aj našu krajinu.

Monografia Mateja Medveckého sa zaoberá dejinami policajného aparátu, ktorý na Slovensku v období po skončení 2. svetovej vojny vykonával štátnobezpečnostné a spravodajské úlohy. VII. odbor Povereníctva vnútra (a jeho predchádzajúce organizačné mutácie) bol úradom, ktorý už od roku 1945 ovládali členovia a sympatizanti komunistickej strany. Spravodajsko-bezpečnostný odbor Povereníctva vnútra tak bol dôležitým nástrojom, ktorý komunisti využívali v politickom zápase o nastolenie vlastného mocenského monopolu. Publikácia sa zaoberá nielen vznikom či organizačnou štruktúrou tohto odboru, ale aj spôsobom práce s agentúrou a ďalšími dôležitými aspektmi jeho činnosti. Autor okrem toho na širokom priestore analyzuje proces konštruovania tzv. ilegálnych skupín a využívanie ich odhaľovania na politické ciele. Súčasťou tejto kľúčovej kapitoly je aj podrobný popis prípravy tzv. jesennej krízy z roku 1947, ktorá je považovaná za generálnu skúšku na prevrat z roku 1948. Monografia detailne popisuje aj úlohu pracovníkov VII. odboru pri uchopení moci komunistami vo februári 1948. Kniha Mateja Medveckého je pokusom o podrobné spracovanie dejín tohto významného mocenského úradu z obdobia tzv. ľudovej demokracie.