Ústav pamäti národa strana 4 z 6

Predkladaná monografia je historicko-právnym pohľadom na úlohu i postavenie zákonodarného orgánu v období, ktoré je azda najkontroverznejšou časťou slovenských dejín. Pri jej spracovaní vychádzal autor z archívneho výskumu vo fondoch slovenskej, českej i nemeckej proveniencie i širokého spektra prác historikov dotýkajúcich sa vývoja politického systému i režimu na Slovensku v rokoch 1938-1945, ktoré vznikali od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Táto monografia v prvom rade analyzuje úlohu, ktorú hral snem ako zákonodarný orgán v politickom živote štátu. Zaoberá sa jeho vznikom, vrátane volebnej procedúry, formovaním právneho postavenia parlamentu v ústave i vývojom jeho reálnej pozície v politickom systéme.

Každý z nich zohral v spoločnom príbehu neopakovateľnú úlohu. V správach, ktoré odzneli v západných rozhlasových vysielaniach sa ich spoločný príbeh uzatvára. Pravidelné rozhlasové vysielanie pred udalosťou dali dôležitý základ pre mimoriadne a pravidelné informovanie o podpisovej akcii. Informoval Slovensko, čo sa v spoločnosti dialo. Správy z domova dodávali ľuďom nádej, že v zápase za slobodu nie sú sami. A to v normalizačnej spoločnosti bolo veľmi dôležité. Samotná podpisová akcia je všeobecne známa. Najpodrobnejšie ju dokumentuje na štyroch stranách Anton Hlinka v knihe Sila Slabých a Slabosť Silných (1990).Postupne vychádzali jednotlivé osobné svedectvá (Stromček, Brocka...), ktoré popisovali detaily zo zbierania podpisov. Aj keď bola udalosť často spomínaná v rôznych odborných publikáciách, desaťročia od jej priebehu nebola komplexnejšie spracovaná. K udalosti, ktorá bola najmasovejšia počas obdobia normalizácie, podrobnejší historický výskum doteraz chýbal. Publikácia sa snaží vyplniť toto biele miesto. Kniha Čas odvahy je rozčlenená na tri časti. Prvá sa venuje historickému kontextu podpisovej akcie. Opisuje jej začiatok, priebeh a ukončenie. Druhá časť knihy dáva priestor osobným svedectvám aktivistov tajnej cirkvi, ktorí zbierali podpisy. Tie vykresľujú a dopĺňajú udalosti, ktoré sa nenachádzajú v archívoch. V tretej časti sa nachádzajú najdôležitejšie dokumenty, ktoré sa týkajú podpisovej akcie. Jednalo sa hlavne o originálne podpisy a dokumenty, ktoré boli neskoršie darované do archívu Ústavu pamäti národa.

Cieľom zborníka je predovšetkým osvetliť genézu, priebeh a dôsledky pádu komunistického režimu na Slovensku (v Československu) a zaradiť ich do širšieho medzinárodného kontextu. Má široký multidisciplinárny charakter a obsahuje celkovo 20 príspevkov, venujúcich sa medzinárodnému kontextu pádu komunistických režimov v krajinách strednej a východnej Európy, bezprostredným udalostiam súvisiacim s pádom komunizmu na Slovensku a tretí analyzoval špecifiká procesu spoločenskej transformácie na Slovensku po roku 1989, úlohou cirkví na Slovensku v procese spoločenskej transformácie a analyzuje úlohu československej Štátnej bezpečnosti pri páde komunistického režimu v roku 1989.

Politik a štátnik Gustáv Husák sa právom radí medzi najvýznamnejšie, no zároveň aj najkontroverznejšie postavy politických dejín Slovenska 20. storočia. Ako významný komunistický funkcionár dlhé roky ovplyvňoval smerovanie a osudy slovenskej, resp. československej spoločnosti. V zmysle pozitívnom aj v tom negatívnom. Nikdy neskrýval svoje politické ambície a politika sa postupne pre neho stala všetkým. Zasvätil jej takmer päťdesiat rokov svojho života, zastával množstvo politických a straníckych funkcií vrátane tých najvyšších. Bol súčasťou, tvorcom i obeťou turbulentných politických udalostí a jeho dramatický životný príbeh je bytostne spojený s komunistickou stranou, ktorá sa pre neho stala alfou aj omegou. Ako jedinému z popredných slovenských komunistických funkcionárov sa mu podarilo „byť pri všetkom podstatnom“ od tzv. Víťazného februára 1948 až do neslávneho konca komunistického režimu po udalostiach Novembra 1989. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že osobnosť G. Husáka nemá v novodobých slovenských dejinách obdobu. Jeho osobná tragédia spočívala v tom, že za žiadnych okolností neprestával veriť ideám rodnej komunistickej strany, a preto neraz potláčal vlastný názor, alebo si sypal na hlavu popol sebakritiky. Ako intelektuál s právnickým vzdelaním bol na jednej strane národne orientovaný Slovák no na druhej strane vždy pevne veril marxisticko-leninským ideám. Jeho pozitívne kroky sa prelínali s negatívnymi a je len na posúdení jednotlivca, ktoré z nich prevažovali.

Publikácia prináša najnovšie poznatky o najvýznamnejšej protirežimnej manifestácii z obdobia normalizácie. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu. Súčasťou publikácie sú popri štúdiách aj spomienky aktérov historických udalostí, ktorí sa podieľali na jej organizovaní, ako aj účastníkov priamo na námestí.

Špionáž, zrada, zavlečenie či útek boli príčinou smrteľných tragédií. Nitky v pozadí ťahali československé tajné služby – prostredníctvom svojej husto tkanej siete po celom Rakúsku, s centrami v Salzburgu a vo Viedni. Stefan Karner a jeho výskumný tím z Inštitútu Ludwiga Boltzmanna získali za pomoci archívov a ústavov v Prahe, Brne a Bratislave po prvýkrát prístup k tajným spisom, ktoré boli doposiaľ držané pod zámkom. Množstvo prípadových štúdií rozpráva o osudoch, ktoré chcel komunistický režim Československa navždy zahaliť plášťom mlčania.

S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne. Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť. Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvoa laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní. Z publikovaných dokumentov sa dozvieme viac aj o situácii pred, v čase a po Prešovskom "sobore" v meste a v okrese Michalovce. Kniha poodhaľuje aj zákulisie založenia novej pravoslávnej eparchie so sídlom v Michalovciach a výber jej prvého biskupa. Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 70.výročia prijatia tzv. Židovského kódexu, najrozsiahlejšieho protižidovského právneho predpisu Slovenskej republiky. Jednotlivé štúdie umožňujú komparatívne poznávanie tejto tragickej stránky európskych dejín.

Vedecká monografia SMRŤ SA VOLALA SCHILL je vôbec prvou publikáciou, ktorá sa venuje činnosti nemeckého okupačného útvaru na Slovensku v rokoch 1944 - 1945. Bojová skupina "Schill" vznikla na sklonku 1944 ako improvizovaná jednotka v Protektoráte Čechy a Morava. Po presune na Slovensko sa jej príslušníci zapojili do odzbrojenia bratislavskej posádky a v priebehu troch týždňov vytlačili povstalecké vojská z horného Ponitria. Následne útokom z južného smeru rozvrátili dovtedy úspešnú obranu Turca a po prielome do údolia rieky Hron dobyli Žarnovicu, Svätý Kríž nad Hronom, Banskú Štiavnicu a Krupinu. Ich ťaženie bolo zavŕšené v dňoch 26. - 27. októbra 1944, keď ako prví vstúpili do hlavných povstaleckých centier - Zvolena a Banskej Bystrice. Publikácia je určená nielen odborníkom, ale všetkým záujemcom o pohnuté obdobie Slovenského národného povstania.

Cieľom publikácie je pútavou formou priblížiť dejiny Štb na Slovensku - vývoj, ktorým prešla od vzniku až po koniec svojej existencie. Je určená pre odbornú aj laickú verenosť. V anglickom jazyku.

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Cieľom konferencie je na vedeckej úrovni analyzovať široké spektrum občianskych aktivít proti totalitnému režimu vrátane otvorených povstaní proti komunistickým vládam, aktivít disidentov a protirežimných skupín ako aj pôsobenie politického exilu v boji proti komunizmu. Má tiež poukázať na spoločné črty a na rozdielnosti vo formách protikomunistického odboja v jednotlivých štátoch pod mocenským vplyvom komunizmu. Výsledky bádania v oblasti protikomunistického odboja bude prezentovať viac ako 40 výskumníkov zo štrnástich krajín. Kniha je zostavená z príspevkov zúčastnených.

Cieľom publikácie je pútavou formou priblížiť dejiny Štb na Slovensku - vývoj, ktorým prešla od vzniku až po koniec svojej existencie. Je určená pre odbornú aj laickú verenosť.

Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945-1953

Generál Samuel Karol Korbel (1909 – 1997) bol prvým Slovákom v justičnej službe predvojnovej česko-slovenskej armády (1932 – 1939) a po vzniku Slovenskej republiky šéfom vojenskej justície slovenskej armády (1939 – 1944). V roku 1944 sa zapojil do povstania, kde bol vojenským prokurátorom povstaleckej armády. Po vojne bol šéfom justičnej služby česko-slovenskej armády. Po februári 1948 bol z ar¬mádnej služby prepustený. V roku 1949 utiekol do Nemecka, odkiaľ v roku 1951 emigroval do Austrálie. Jeho pamäti sú cenným svedectvom o fungovaní vojenskej justičnej služby v slovenskej i česko-slovenskej armáde. Hodnotné sú aj jeho po¬strehy a pozorovania postupného a dômyselného uchvacovania politickej moci ko¬munistami v obnovenom Česko-Slovensku, jeho názory na prezidenta Jozefa Tisu, generála Ferdinanda Čatloša, ako aj na prezidenta Edvarda Beneša a mnohých ďalších predstaviteľov povojnového politického života u nás. Svoje bohaté osobné skúsenosti i prežité udalosti podáva triezvo a nezaujatým pohľadom.

Kniha ponúka neobyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovensk ej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke. Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969. Jeho životný príbeh je tak výnimočný. Len zriedka sa stávalo, aby sa zamestnanec politicky takého exponovaného rezortu udržal vo všetkých, aj protichodných režimoch od začiatku s lužby až do dôchodku. Osobitne cenné sú poznatky Polčíka k téme slovenského žandárstva, ako aj k fungovaniu komunistickej bezpečnosti a jej akciám v 50. rokoch.

Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka, prenasledovaného komunistickým režimom. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal "nespoľahlivým" občanom. Kniha opisuje jeden zo zlomových bodov autorovho života - pokus o emigráciu koncom 40. rokov 20. storočia, následné zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, zaradenie do PTP, a tiež vysťahovanie rodiny v rámci akcie B. Jeho putovanie je zároveň pohľadom na mikrohistóriu – život v meste a vplyv dejinných udalostí naň. Publikáciu v roku 2011 v rámci edície Memoáre vydali Ústav pamäti národa a Pamäť národa.