Ústav pamäti národa strana 5 z 6

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Námetom edície je proces vzniku a etablovania sa Slovenského štátu v roku 1939 v slovenskej armáde, a to na pozadí dokumentov zachovaných vojenských kroník. 22 kroník armádnych útvarov – počnúc divíziou až po špecializované útvary typu Vojenského súdu – sa zachovali v spravodajských fondoch Vojenského historického archívu v Bratislave. Kniha prináša množstvo nových, posiaľ nepublikovaných informácií, ktoré môžu byť užitočné nielen pre záujemcov o armádnu problematiku, ale všetkých, ktorí sa zaujímajú o toto dynamické obdobie našich národných dejín, či už na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Súčasne nepriamo nadväzuje na prácu „Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády“ z roku 2007 a zároveň uzatvára túto tému.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom. Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku

Publikácia prostredníctvom úradných záznamov, hlásení bezpečnostných orgánov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom a ďalších dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR, ktorý sa konal v dňoch 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave. Viliam Žingor, popredný partizánsky veliteľ z obdobia druhej svetovej vojny, bol na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdený na trest smrti. Proces súčasne zapadal do politickej línie boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, „separatizmu“ a „titoizmu“. Súčasťou publikácie sú aj dokumenty o rehabilitačnom súdnom konaní z roku 1968.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

Zborník z rovnomenného medzinárodného seminára „1988 – Rok pred zmenou“, ktorý sa konal 18. novembra 2008 v Bratislave, prináša odborné príspevky historikov zo Slovenska, Čiech a Poľska o situácii v roku 1988, ako aj príspevky z diskusie predstaviteľov vtedajšej opozície. Publikácia obsahuje aj dokumenty, ktoré dopĺňajú jednotlivé štúdie a podávajú ucelený obraz o reforme Štátnej bezpečnosti v r. 1988 a štátnobezpečnostnej situácii na Slovensku.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

Publikácia prostredníctvom úradných záznamov, hlásení bezpečnostných orgánov, zápisníc z výsluchov, výpovedí pred súdom a ďalších dobových dokumentov približuje jeden z najväčších vykonštruovaných politických procesov na Slovensku i v celej ČSR, ktorý sa konal v dňoch 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave. Viliam Žingor, popredný partizánsky veliteľ z obdobia druhej svetovej vojny, bol na základe falošného obvinenia, že je vodcom „reakčných živlov“ na Slovensku, odsúdený na trest smrti. Proces súčasne zapadal do politickej línie boja proti „slovenskému buržoáznemu nacionalizmu“, „separatizmu“ a „titoizmu“. Súčasťou publikácie sú aj dokumenty o rehabilitačnom súdnom konaní z roku 1968.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

V lete 1941 sa na území východnej Haliče (bývalé východné Poľsko, dnes západná Ukrajina), nachádzalo až 50 tisíc slovenských vojakov. Títo sa na viacerých miestach stretali s dôkazmi otrasnej sociálno-ekonomickej situácie a proticirkevnej politiky sovietskeho režimu, ale najmä s následkami masového zabíjania politických väzňov (dovedna až 30 tisíc obetí) príslušníkmi NKVD. Tieto šokujúce informácie vzápätí poslúžili ako základ pre dobovú propagandu ľudáckeho režimu. Práve na základe osobných svedectiev tisícok Slovákov sa však informácie – najprv o boľševických  a onedlho aj o nacistických zločinoch (či protižidovských pogromoch v Haliči) – rýchle šírili do spoločnosti aj neoficiálnou cestou.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, konanej v dňoch 21. – 23. Apríla 2008 v Bratislave. V publikácii je v šiestich sekciách  29 príspevkov mladých historikov a príhovory podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, predsedu Správnej rady ÚPN Ivana A. Petranského, dekana Filozofickej fakulty UK Antona Eliáša a zostavovateľa zborníka Petra Sokoloviča.

Sborník devatenácti příspěvků z mezinárodní vědecké konference T. G. Masaryk a česká státnost kterou v září 2007 uspořádala u příležitosti 70. výročí úmrtí T. G. Masaryka Masarykova univerzita v Brně. Badatelé se věnovali praktické politické činnosti T. G. Masaryka před vznikem Československé republiky i při budování československého státu v historických politologických a filozofických souvislostech. Stranou jejich pozornosti nezůstaly ani historické proměny vztahu k Masarykovu dílu v pozdějším období Masarykova filozofie dějin a národa pojetí státu a evropské dimenze české státnosti a Masarykova praktická politika.

Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším. Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov.

Pri príležitosti 60. výročia Februárových udalostí v roku 1948 sa 14.-15.2.2008 konala v Bratislave vedecká konferencia FEBRUÁR 1948 A SLOVENSKO. Konferenciu usporiadal Ústav pamäti národa v spolupráci s Historickým ústavom SAV, Slovenským historickým ústavom Matice slovenskej, Právnickou fakultou UK a Pedagogickou fakultou UK. Udalosti, po ktorých komunisti ovládli bývalé Československo na viac ako štyri desaťročia rezonovali v troch desiatkach príspevkov odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, Vojenského historického ústavu, Múzea SNP v Banskej Bystrici, Národnej banky Slovenska a tiež účastníkov z Českej republiky a Poľska. Zaznamenané budú v zborníku, ktorý ÚPN plánuje vydať v tomto roku. Podujatie sa uskutočnilo s láskavou podporou Konrad-Adenauer-Stiftung v amfiteátri Právnickej fakulty UK. Zborník z vedeckej konferencie. Zostavil Ondrej Podolec.

Politický systém prvej Slovenskej republiky zasiahol do výchovy celej generácie mládeže. Pre jej formovanie a výchovu nového človeka, vytvoreného na obraz zodpovedajúci ideológii Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, bola založená jedna z najvýznamnejších masových organizácií v republike –Hlinkova mládež (HM).