Vydavateľstvo Matice slovenskej strana 34 z 66

Mnohorozmerná kronika našej najvyššej sopky a charakteristickej dominanty stredného Slovenska opisuje vznik poľanského stratovulkánu a jeho modelovanie majstrovskými nástrojmi prírody, pozoruhodné lesy a pralesy, klenoty z ríše rastlín a živočíchov, ľudí Poľany – od pradávnych obyvateľov cez valašskú kolonizáciu, tradičnú kultúru, objaviteľov a bádateľov až po pozoruhodné príbehy chát, turistov, lyžiarov a horolezcov na svahoch a zrázoch legendárneho vrchu. Obsažný text dopĺňajú úryvky z bohatej ľudovej slovesnosti, literárnych diel, spomienky rodákov a osobností, ktoré pod Poľanou pôsobili, ako aj unikátne farebné a čiernobiele fotografie.

Gustáv Murín prichádza opäť s novou témou! Tentoraz je to román o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske s názvom V tieni Černobyľa, v ktorom kombinuje dramatický dej s ešte dramatickejšími faktami. A keďže si tento rok pripomíname 30. výročie černobyľskej havárie, je najvyšší čas odhaliť slovenskej verejnosti doteraz neznáme fakty. Tie odhaľujú hrdinovia knihy ako tajničku detektívky, kde ide naozaj o ľudské životy.

Kolektívna monografia je stmelením názorov odborníkov k prelomovej udalosti dejín 20. storočia – ukončeniu 2. svetovej vojny – do ucelenej syntézy. Dôvodom vydania tejto publikácie je aj absencia vedeckých prác k takto definovanej téme. Kolektívna monografia môže v slovenskej historiografii otvoriť diskusiu o stereotypoch hodnotenia dejín. Zásadným spôsobom sa venuje vplyvu konca 2. svetovej vojny na interpretáciu dejín 20. storočia. V dejinách sa zriedkakedy prejavil taký neúmerne silný tlak na interpretáciu dejín, podmienený výsledkami vojny, aký bol po roku 1945, čo pretrváva dodnes. Okrem stereotypov hodnotenia dejín, vyplývajúcich z vojenských a politických dôsledkov konca 2. svetovej vojny, kniha poskytuje stručnú analýzu príčin vzniku prvej a druhej svetovej vojny, venuje sa vzniku slovenského politického exilu a jeho medzinárodno-politickým súvislostiam, charakterizuje slovenský politický exil a jeho predstavy o zachovaní slovenskej štátnosti v roku 1945, analyzuje postavenie a úlohu katolíckej cirkvi na Slovensku v prelomovom roku 1945 a charakterizuje stav slovenskej kultúry v roku 1945.

Tretia, doteraz nepublikovaná časť denníkov slovenského novinára a politika Karola Sidora pochádza z obdobia jeho pôsobenia v Ríme, opisuje dianie na slovenskom veľvyslanectve pri Svätej stolici a vzťahov pomníchovskej Slovenskej republiky a Svätej stolice, ale aj politický vývoj na Slovensku a v okolitých krajinách v dramatickom období druhej svetovej vojny. Odborne edované, vybavené poznámkami a hodnotiacou štúdiou, predstavujú unikátny, cenný prameň, ktorý nemôže obísť žiadny historik, zaujímajúci sa o slovenské dejiny v rokoch 1918 – 1945.

Prvá básnická zbierka publicistu a spisovateľa, ktorá obsahuje 36 autorových básní a textov jeho pesničiek.

Keď sme sa prvý raz stretli, mala štrnásť, v očiach pubertálnu drzosť a v ústach jazyk, ktorý rozhodne nedržala na uzde a veľkú časť z neho mi otrčila. "Ty si teda živel," pomyslel som si a veľmi dobre sa pobavil. Živel, to je to správne. Spontánna, nespútaná, ale pritom dievčenská, obdarená kreativitou, situačným výmyselníctvom, dobra k metle aj k peru. Bohémska, nekonvenčná, ale priateľská a večne vysmiata. Marika Smoroňová. Dnes už šikovná študentka, nabitá zážitkami a skúsenosťami, ktoré si rozprestiera ako trávnatý koberec, aby z neho žala písmeno po písmene, slovo po slove a ukladala ich, akoby práve tak mali patriť k sebe, akoby sa každý napísaný verš volal Marika. A on sa každý naozaj tak volá vo svojej nenapodobiteľnej originalite. Zároveň z mnohých cítiť zvolanie: "Som žena a som rada, že som žena a to nie je problém, ale výsada." S týmto sa prechádzame veršami talentovanej poetky, odkrývame tajomstvá, domýšľame predstavy, tam, kde by sme mohli sklopiť zrak, tam sa naprotiveň usmejeme, lebo z tejto poézie ide sloboda a túžba. A k takým veršom vždy stojí za to sa vrátiť.

Daniela Příhodová vo svojich románoch kriticky nazerá na súčasnú spoločnosť. Tentoraz predkladá čitateľovi plasticky vykreslený príbeh osamotenej matky s dieťaťom v kulisách malého mesta, kde jeden druhému vidí do obydlia, kde sa klebetí a šušká. Z najkrajšieho dievčaťa v mestečku sa stala zrelá žena a každá z jej dvoch dcér sa na ňu v niečom podobá. Krásna Róza, tak v mestečku volajú príťažlivú cukrárku z cukrárne na námestí, sa snaží uchrániť dcéry pred podobným osudom aký postretol ju, ale vzťah muža a ženy, to magické neuchopiteľné puto, sa nedá akokoľvek riadiť. V dynamicky plynúcom príbehu sa spletajú i rozpletajú viaceré osobné tajomstvá i zložité povahy ženských protagonistiek. Na scénu prichádza niekoľko svojráznych postáv mestečka – mestský úradník, ktorý je zároveň majiteľom cukrárne, ale aj staršia a tajomstvom zahalená pani Ramona, ktorá v reštitúcii získala späť rodičovský majetok a časť peňazí by chcela rozdať najchudobnejším obyvateľom mestečka, no ukázalo sa, že nie je jednoduché zistiť, kto je v mestečku najchudobnejší. Aj takéto je autorkino „Mestečko“, ktoré sa pred voľbami do mestského zastupiteľstva delí na pravých a ľavých, ale len v priestoroch krčmy.

AZ 5 – 8: KRIMI PRÍPADY REPORTÉRA AZ 5 – 8 ČIERNY CHLIEB LÁSKY Vražda cigánskeho cimbalistu Melichara vo vinárni Zlatý súdok vyvolá vlnu vášní, podozrievaní, rasových predsudkov a odhalí temné stránky ľudského psyché. Kto mal záujem zavraždiť záletného hudobníka? Bývalá milenka, primáš, či žiarlivý sok? Podozrivých je veľa, policajný radca Augustín Zérer má motív aj dôkazy, no na stopu upozorní Antona Zárubu nečakaný svedok a dôverník vraha... DIABOLSKÁ MASKA Uprostred karnevalovej noci nájdu vo vykričanom dome U modrej šťuky na Vydrici zaškrtenú prostitútku s diabolskou maskou na tvári. Ako nájsť vraha, keď hosťami známeho bordelu boli v tú noc tajomné karnevalové masky? Aký mohol mať vrah motív? Bola to vražda zo žiarlivosti, sexuálna úchylka či nešťastný omyl? Polícia usvedčí bývalého milenca zavraždenej prostitútky, ale súkromný detektív Štefan Gabura ponúka šokujúce vysvetlenie... VRAŽDA V PAVLAČOVOM DOME Obeťou vraždy v pavlačovom dome je mladá pisárka Žofia, ktorú ktosi zaškrtil na povale šnúrou na bielizeň. Jej smrť je čudná a záhadná: kto mal záujem zaškrtiť Žofiu? Prečo si vybral práve povalu? Vyšetrovanie policajného radcu postupne odhaľuje Žofiinu povahu, jej známosti a zvyky. Ukázalo sa, že Žofia bola vyzývavá, zvádzala chlapov a chovala sa výstredne. Korene Žofiinej povahy siahajú hlboko do rokov jej detstva: ako mladé dievča ju vo vinohradoch znásilnil obecný paholok. Aj reportér AZ a súkromný detektív sa zúčastnia vyšetrovania a spolu s políciou sa im podarí objasniť nielen spôsob vraždy, ale aj nečakaného vraha. TAJOMSTVO STAREJ DÁMY Príbeh sa začína pohrebom magistry, vdovy Ledererovej, ktorá bola hlavou rodiny a úspešne viedla známu lekáreň. Polícia má indície, že magistra bola otrávená. Do pátrania sa zapojí aj reportér Anton Záruba, pretože má priamy prístup do rodiny Ledererovcov. Postupne sa mu čiastočne podarí poodhaliť zložité rodinné vzťahy. Niekto má však záujem, aby sa vyšetrovanie zastavilo, aby sa mŕtve telo nepodrobilo pitve. Reportérovi sa vyhrážajú. Do pátrania po vrahovi sa zapojí aj súkromný detektív Štefan Gabura, po zaujímavých odhaleniach zistí, že magistra bola naozaj otrávená. Stopy napokon vedú do rodiny...

Uhorské kráľovstvo sa začiatkom 14. storočia dostalo pred jeden z rozhodujúcich medzníkov svojej histórie. Po smrti Ondreja III. roku 1301 prichádza do Ostrihomu na pozvanie časti uhorskej šľachty vtedy len 12-ročný Karol Róbert z Anjou. Svätoštefanskú korunu však definitívne získal až roku 1310 v Stoličnom Belehrade a ďalšie desaťročie musel bojovať o moc s hrdým pánom Váhu a Tatier – Matúšom Čákom... Po náhlej smrti nepokoreného kniežaťa roku 1321 však Karol Róbert získal cenného spojenca – Feliciána Zacha, niekdajšiu pravú ruku Matúša Čáka, a s jeho pomocou ovládol rebelujúce dŕžavy. Zdalo sa, že do Uhorského kráľovstva zavítalo obdobie vzácneho mieru a prosperity. Až do 17. apríla 1330... Historický román brilantne kombinuje dejinné fakty s fikciou a vťahuje čitateľa do tajomných súvislostí navonok nepochopiteľnej tragédie rytiera Feliciána Zacha a jeho krvavého činu.

DIELO JANKA MATÚŠKU Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofyi jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne... V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.