Young Scientist strana 4 z 6

Zbierka vyriešených príkladov.

Už pri čítaní anglických kníh pre najmenších sa stretávame s pomerne náročnou gramatikou, ktorú v istom rozsahu rozoberáme. Náročnosť spočíva v tom, že z pohľadu gramatiky - angličtina je analytický a slovenčina je syntetický jazyk. Teda principiálne odlišné jazyky. V knihe he postup zameraný na: 1) Zanalyčťovanie s prekladom. 2) Časovanie v rozsahu textu (vzory v ďalšej časti) označené sú rímskou a arabskou číslicou. 3) Krátke vysvetlivky.

Už pri čítaní anglických kníh pre najmenších sa stretávame s pomerne náročnou gramatikou, ktorú v istom rozsahu rozoberáme. Náročnosť spočíva v tom, že z pohľadu gramatiky - angličtina je analytický a slovenčina je syntetický jazyk. Teda principiálne odlišné jazyky. V knihe he postup zameraný na: 1) Zanalyčťovanie s prekladom. 2) Časovanie v rozsahu textu (vzory v ďalšej časti) označené sú rímskou a arabskou číslicou. 3) Krátke vysvetlivky.

Zväzok obsahuje 853 vyriešených príkladov. Limity, ako vstupný pojem do diferenciálneho a integrálneho počtu, často robí značné problémy študujúcim. Je to preto, že v zápise a v argumente je veľa položiek, ktoré je potrebné postrehnúť, aby bol výpočet správny. Ak študujúci postupuje od príkladu k príkladu, má možnosť zistiť, že limitou skúmame priebeh funkcie v okolí zadaného bodu (x 0, x 2, x -3, x , atď.). V kapitole 1 sa skúmajú konštantné funkcie, v kapitole 2 sú to tvaru kx, 1/x, v kapitole 3 mocninné funkcie. Kapitola 4 obsahuje limity lineárnej, kvadratickej funkcie, aj funkcií vyšších stupňov. V 5. kapitole sa počítajú limity z podielu dvoch polynómov (mnohočlenov) a ich mocnín. 6. kapitola má stupeň polynomu v čitateli väčší ako v menovateli a v 7. kapitole naopak, stupeň v menovateli je väčší než v čitateli. V kapitole 8 sa využíva rozklad a následné krátenie. V 9. kapitole sa racionalizuje čitateľ alebo menovateľ. 10. kapitola skúma limitné správanie sa trigonometrických funkcií. V druhom diely Limit, zväzok 17, sa riešia trocha zložitejšie úlohy.

Je zbierka 252 vyriešených príkladov a obsahuje 8 kapitol. V prvej kapitole sa rozoberá hierarchia čísel počnúc prirodzenými a končiac komplexnými číslami. Sú tu definície pojmov z oblasti komplexných čísel. V druhej kapitole sú príklady na sčítanie komplexných čísel s ich geometrickou konštrukciou. V tretej kapitole ide o odčítanie komplexných čísel a v štvrtej o spojenie oboch operácií. Násobeniu komplexných čísel je venovaná piata kapitola vrátane mocniny imaginárnej jednotky. Kapitola šesť sa zaoberá delením komplexných čísel. V knihe je ukážka grafického násobenia a delenia komplexných čísel. Kapitola sedem je venovaná goniometrickému tvaru komplexného čísla a jeho transformácii na algebraický tvar. Je tam násobenie a delenie komplexných čísel v goniometrickom tvare. Záverečná 8. kapitola je venovaná Moivreovej a binomickej vete a rovnici pre delenie kruhu

Obsahuje 650 grafov funkcií rozdelených do 7. kapitol. V prvej kapitole sú grafy konštantných funkcií a grafy rovnobežiek s y osou. Každý graf má svoje meno, ktorým je jeho matematický zápis pomocou nezávisle premennej x a závisle premennej y, resp. f(x). V druhej kapitole sú grafy lineárnej funkcie y = ax + b, kde pri štúdiu prechádzame od jedného grafu k druhému, porovnávame grafy v závislosti od reálnych čísel a, b v algebraickej interpretácií. Niekoľko grafov v jednom obrázku nám dáva možnosť postrehnúť uvedené vzťahy a zmeny. Toto porovnávanie, či korešpondencia platí pri štúdiu grafov v celom prvom diely. Kvadratická funkcia začína jednoduchými grafmi a ich zápismi, ktoré sa postupne komplikujú, pričom na obrázkoch sú vyznačované zmeny. V tretej kapitole je aj niekoľko príkladov pre nepárne funkcie. Štvrtá kapitola je venovaná exponenciálnym, piata logaritmickým funkciám, pričom pri štúdiu stále platí porovnávanie koeficientov a členov v algebraickom zápise s odpovedajúcimi grafmi. To isté pravidlo korešpondencie platí aj v šiestej kapitole pre trigonometrické či goniometrické funkcie. Záverečná kapitola je venovaná funkciám s absolútnou hodnotou.

Je zbierka 252 vyriešených príkladov a obsahuje 8 kapitol. V prvej kapitole sa rozoberá hierarchia čísel počnúc prirodzenými a končiac komplexnými číslami. Sú tu definície pojmov z oblasti komplexných čísel. V druhej kapitole sú príklady na sčítanie komplexných čísel s ich geometrickou konštrukciou. V tretej kapitole ide o odčítanie komplexných čísel a v štvrtej o spojenie oboch operácií. Násobeniu komplexných čísel je venovaná piata kapitola vrátane mocniny imaginárnej jednotky. Kapitola šesť sa zaoberá delením komplexných čísel. V knihe je ukážka grafického násobenia a delenia komplexných čísel. Kapitola sedem je venovaná goniometrickému tvaru komplexného čísla a jeho transformácii na algebraický tvar. Je tam násobenie a delenie komplexných čísel v goniometrickom tvare. Záverečná 8. kapitola je venovaná Moivreovej a binomickej vete a rovnici pre delenie kruhu

Kniha je pokračovaním Kvadratických rovníc I. diel s 560 vyriešenými príkladmi, čo spolu s II. dielom tvorí 1030 vyriešených príkladov. V jedenástej kapitole riešime kvadratické rovnice s kladným diskriminantom dosadením koeficientov do vzorca a tak získavame dva rôzne reálne korene. V dvanástej kapitole diskriminant je menší ako nula, preto korene sú komplexné čísla. V trinástej kapitole je diskriminant rovný nule. Pred zátvorku vyberáme číslo a trojčlen v zátvorke upravujeme na druhú mocninu dvojčlena z čoho získavame dvojnásobný koreň. V štrnástej kapitole riešime rovnice, ktoré majú na ľavej strane druhú mocninu dvojčlena a na pravej strane reálne číslo. Odmocnením rovnice získavame na pravej strane odmocninu z pôvodného čísla so znamienkom plus a mínus. Prenesením čísla z ľavej na pravú stranu rovnice, dostaneme korene. V 15. kapitole pri riešení využívame faktorizáciu, vhodnou úpravou rozkladáme kvadratický trojčlen na súčin lineárnych dvojčlenov z ktorých určujeme korene. V 16. a 17. kapitole riešime kvadratickú rovnicu doplnením ľavej strany na štvorec, odmocnením oboch strán rovnice a výpočtom koreňov. V 18. a 19. kapitole riešime analogickou metódou ale pre komplexné korene.

V knihe je 111 riešených úloh o pohybe fyzikálnou a matematickou metódou. V úvode sú uvedené základné pojmy a úvahy matematického a mechanického charakteru. V prvej kapitole sú vstupné príklady, ktorými sa zoznamujeme so základnými veličinami opisu pohybu: dráha, čas, rýchlosť a graf dráhy. Údaje zo zadaní úloh sú zakresľované do schém tak, aby sa zvýšila názornosť zadania. Na záver tejto kapitoly sú uvedené grafy, čo možno vyčítať či zistiť z grafu a neúplná typologizácia príkladov, vychádzajúca z potrieb pedagogickej a metodickej práce. Úlohy o pohybe sú zatriedené do učiva slovných úloh v matematike a najčastejšie riešené rovnicou o jednej neznámej, alebo sústavou dvoch rovníc o dvoch neznámych. Preto v druhej kapitole je sústredená pozornosť na fyzikálne riešenie úloh o pohybe so schematickým zobrazením údajov a vzťahov v zadaní. Kapitola 3 je venovaná matematickým riešeniam úloh o pohybe, porovnávajúc ich s fyzikálnym riešením. Kniha je určená žiakom základných a stredných škôl k výučbe, aj pre prípravu na prijímacie pohovory.

Na 268 stranách obsahuje viac ako 1050 hesiel základných pojmov matematiky abecedne usporiadaných, v dvoch stĺpcoch formátu A5. Štúdium matematiky v najprísnejšej norme či podobe má za cieľ budovať vedecké teórie o pojmových štruktúrach a skúmanie relácií medzi nimi. Človek vyjadrujúci sa o istej oblasti reality presne, to robí jazykom matematiky a logiky. Pri štúdiu niektorej oblasti matematiky, študujúci narazí na pojem z inej oblasti, ktorý si potrebuje ozrejmiť. A na to rýchle zoznámenie sa s pojmom sa sústreďujú krátke encyklopedické heslá. Heslá v Olejárovej encyklopédii matematiky sú usporiadané usporiadane. Pre rýchle vyhľadávanie hesla je na konci knihy register väčšiny hesiel v ktorom sú pri danom hesle odkazy na viaceré strany. To umožňuje rozšíriť, či určiť vzťahy daného pojmu s inými pojmami. Komu je určená encyklopédia? Už žiaci vyšších ročníkov základnej školy nájdu niektoré dôležité poznatky. Stredoškolák a študent prvých semestrov si ozrejmuje heslá všeobecného a miestami aj špeciálneho významu. Pri budovaní vzdelanostnej spoločnosti, každý aktívny človek by mal mať pri ruke encyklopédie a slovníky preto, aby jeho vyjadrovanie malo okrem faktuálneho typu pravdy aj formálny, či matematicky typ pravdy.

Kniha obsahuje 60 algoritmov a 72 vyriešených príkladov. Sú rozdelené do troch častí: súčtový typ, rozdielový typ, rôzne algoritmy. V závere je uvedená typologizácia úloh. Prvá časť je venovaná súčtovému typu úloh a má 6 kapitol: prvá obsahuje úlohy o spoločnej práci pri neznámom trvaní spoločnej práce rovnej 1, druhá rôznej od 1. Tretia, pri neznámom trvaní práce jedného z účastníkov spoločnej práce rovnej 1 a štvrtá kapitola rôznej od 1. Piata kapitola pri neznámom trvaní spoločnej práce rovnej 1 a pri dodatku práce d. A šiesta, rôznej od 1 a pri dodatku d. Druhá časť obsahuje rozdielový typ a má 6 kapitol. Prítokovo-odtokový typ pri neznámom čase plnenia, v prvej kapitole, pre celok =1, v druhej pre časť celku. Tretia kapitola je venovaná neznámemu odtoku pre celok, štvrtá pri neznámom čase vyprázdňovania častí. Piata, pre celok =1 pri rôznych trvaniach plnenia a vyprázdňovania. Šiesta kapitola pre časť pri tom istom trvaní plnenia a vyprázdňovania. Tretia časť knihy obsahuje rôzne algoritmy. Napríklad, rýchlosť výroby krát čas pre súčtový a rozdielový typ. Alebo vhodné použitie vzorca pre prácu A = F s nepriamej úmernosti, trojčlenky, či riešenie sústavy troch rovníc o troch neznámych. V rozboroch sa využíva tabuľka v ktorej sa sprehľadňuje a formalizuje zadanie úlohy.

Kniha obsahuje 600 vyriešených príkladov, kde sa precvičujú základné pravidlá derivovania elementárnych funkcií. Ak sa sústredíme na šesť pravidiel derivovania a okolo dvadsiatich funkcií, spravidla začínajúci má dočasný zmätok. Odstraňujeme ho metódou postupného priberania pravidiel a funkcií v málo sa meniacich zadaniach. Tak sa dajú postrehnúť podobnosti, či analógie a rozdiely. Takto sa príklady počítajú čítaním a porovnávaním a po desiatke, dvoch či troch desiatkach príkladov spozorujeme metódu riešenia. Pravidlá konštanty, súčtu, súčinu, podielu a zloženej funkcie, sú aplikované na mocninnú, lineárnu funkciu, trigonometrické a k ním inverzné funkcie, hyperbolické a exponenciálne funkcie. Zo skúsenosti vieme, že derivácia viacnásobne zloženej funkcie často riešiteľa zaskočí. Vtedy je potrebné začať od jednoduchších úloh, ktorých riešenie učiaci sa nájde v knihe, až k zložitejším typom. Kniha sa venuje derivácii funkcie určenej implicitne a antiderivovaniu. 600 vyriešených príkladov postačuje na pochopenie základných pravidiel derivovania v čom pokračuje druhý diel so zložitejšími pravidlami, ktoré často zabezpečujú jednoduchšie a rýchlejšie riešenie úloh.

V knihe je uvedená paradigma vedy ako celku, ako systém P,S,V,t aj v schematickej podobe. Veda o štáte je tu predkladaná ako komplexná vedecká disciplína, resp. konglomerát vied v ktorom sú participujúce vedecké disciplíny: ekonomické vedy, veda o práve, psychosociálne vedy, atď. Teda tradičné spojenie teória štátu a práva neexistuje, nemá opodstatnenie a je prekonané, na čo poukazuje existujúca skutočnosť. Definujeme: Štát je zložitý organizmus - systém štruktúr s kvalitatívne rozdielnymi prvkami, kde väzby medzi štruktúrami tvoria morfizmy. V knihe je uvedená štruktúra poznávania ktorú musí akceptovať veda o štáte. Navrhujeme axiomatizovať ústavy štátov, predefinovať moci v štáte, obmedziteľnosť moci, či moc občianskych združení. Keďže fungovanie štátu nepokrýva veda o práve, je nutné vytvoriť terminologický slovník vedy o štáte. Taktiež zastupiteľská demokracia prestáva byť demokraciou, preto sa musí prejsť k presunu moci od ústredných mocí vlády ... k záujmovým skupinám (Drucker), ale nie k lobby a libertarianizmu. V knihe je naznačený systémovo - štrukturálny prístup v skúmaniach vo vede o štáte. Kniha reaguje na mnohé aktuálne diania v štáte - SR.

Zbierka vyriešených príkladov, pre 7.8.9. ročník. Pre prípravu na príjímacie pohovory na stredné školy.

Kniha obsahuje 262 testových úloh rozdelených do štyroch tém: opakovanie 5. ročníka, deliteľnosť, zlomky a kombinatorika. Testy sa dajú použiť frontálne v triede, ako učebná pomôcka na dané témy. Ich väčšie použitie je pre individuálne štúdium. Žiak si sám preveruje vedomosti, hodnotí sa a aj rozhoduje sa na základe pokynov a získaných bodov, či postupovať ďalej alebo sa vrátiť a zopakovať si učivo a daný test. Riešenia testových úloh sú uvedené na konci knihy. Ak žiak v ktoromkoľvek ročníku má problémy povedzme so zlomkami, začne si vypracovávať testy od prvého po dvanásty, kontroluje si svoje výsledky s riešeniami, čím sa samovzdeláva. Ak testy dôsledne vypracuje, sám si ich opravuje a hodnotí, tak zistí objektívne a nezávisle stav svojich vedomostí. Téme deliteľnosť sú venované štyri testy zlomkom dvanásť a kombinatorike tri testy úmerné množstvu vyučovacích hodín pre dané témy. Každá téma sa využíva v neskoršom štúdiu matematiky, preto rozumne robí ten, kto namiesto inej zábavy si sem-tam zopakuje aj nejaký test.

V slovníkoch a encyklopédiách nenachádzame jednotnú definíciu vedy. Na otázku: Čo je veda? spravidla odpovedáme výsledkami techniky. Ak chceme dať presnejšiu charakteristiku vedy, či niektorej vedeckej disciplíny, vtedy je rozumné skúmať štruktúru poznávania, štruktúru vedeckého poznávania, resp. štruktúru vedy. V knihe 1 sme zvolili urovňovitosť poznávania v troch reláciách: 1. predvedecké – vedecké, 2. zmyslové – racionálne a 3. empirické – teoretické. Do predvedeckého zmyslového poznávania sme vybrali: pocit, vnem a predstavu; do racionálneho: chápanie, význam výpovede a usudzovanie. Empirické poznávanie, ako súčasť vedeckého, má štyri narastajúce úrovne: pozorovanie, experiment. špeciálnu a všeobecnú empirickú schému. Teoretické má narastajúce úrovne: hypotézu, špeciálnu, všeobecnú a abstraktnú teóriu. Pozadie celej vedy tvoria kvantifikácia a meranie, veda výpočtov, formálny a protovedný základ. Predložili sme aj vlastnú klasifikáciu pozorovania a experimentu. Súčasný trend diferenciácie a integrácie vied je ohromujúci, no niektoré vedecké disciplíny ako keby nemali požadované, či očakávané výsledky. Je to preto, že neakceptujú štruktúru poznávania a vedy, na jednej strane menej, ale aj viac vyspelé disciplíny ktoré ich obklopujú.