Najpredávanejšie - Zimný výpredaj - Dejiny a humanitné vedy strana 3 z 4
Všetky produkty zo zimného výpredaja nájdete TU
zobraziť:
Párkány Huszadik századi történetek
A mai Párkány területe már a kezdetektől bővelkedett történelmi eseményekben. A mai városhely első lakói a kelták voltak. A rómaiak itt építették fel Anavum névre keresztelt erődítményüket. A település több évszázadig Magyarország része volt, majd 1918 után több államigazgatás részeként is szerepelt. A könyv a város történelmének rövid áttekintését tartalmazza, nagyobb figyelmet szentelve a 20. századnak. Az elbeszélések és visszaemlékezések betekintést engednek a régi Párkány életébe. Végigsétálhatunk annak utcáin, részt vehetünk ünnepségein és a mindennapok történései mellett emlékezünk azon eseményekre, amelyek beégtek a párkányiak emlékezetébe. Megismerkedhetünk a város egyes lakóival, azok családjával, emlékeivel és élményeivel. Az ő szemükön át láthatjuk a várost és az életet benne.
Tomáš Baka 1989-ban született Malackyban, de kisgyermek korától Párkányban él és párkányinak is tartja magát. 2008-ban érettségizett a helyi gimnáziumban. Tanulmányait kisebb szünet után a Nyitrai Konstantin Filozófus Egyetemen folytatta, történész szakon, melyet 2015-ben fejezett be. Szakdolgozatában Párkány két háború közti időszakát ölelte fel. Mint történész, elsősorban a helyi történelemmel és a 20. század eseményeivel foglalkozik.
Sedem židovských problémov
Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na sedem problémov súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou, ale najmä vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.
Hovorí očitý svedok
Po stovkách príbehov svojich hrdinov, reálnych postáv ľudí, ktorí vstúpili do slovenského i európskeho historického povedia a zanechali v ňom pozitívnu, ale mnohí aj negatívnu stopu a viacerí z nich vstúpili i do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili aj jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – povestné slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových vrcholných reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 sa drasticky ukončil okupáciou v auguste 1968. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec len s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi, akým bol Dominik Tatarka. Po novembri 1989 zaznamenáva jeho pôsobenie po boku predsedu vlády národného porozumenia M. Čiča, reportérske roky v denníku Národná obroda, písanie kníh spomienok na priateľov zo Smeny a úrodné, veľmi plodné roky pri písaní nových kníh, až po nový domov v Šaštíne. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.
O autorovi
Ján Čomaj (1935 - 2020), absolvent štúdia novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, patril v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia k uznávaným reportérom mládežníckeho denníka Smena. Jeho knižný debut Počmáraný život bol učebnicou umeleckej reportáže. Ani reportérske umenie nezachránilo Čomaja pred nastupujúcimi normalizátormi: musel odísť zo Smeny aj z literatúry. K novinárskej práci sa vrátil až po novembri 1989. V knihe Veľký biliardový stôl predstavil výber zo svojej reportérskej tvorby zo 60. rokov a naplno sa začal venovať žánru literatúry faktu. Vytvoril viac ako dve desiatky príťažlivých knižných portrétov známych historických, umeleckých a popredných hereckých osobností. Temným stránkam našej histórie sa venoval v knihách Súboje s prekliatím či Zločin po slovensky. Tvoril do posledných dní a knihu pamätí Hovorí očitý svedok dokončil krátko pred smrťou.
dostupné aj ako:
Remeslo, cech a obchod na Spiši do polovice 17. storočia
Spiš je múzeom dávnych čias. Bol obľúbeným miestom uhorských i poľských panovníkov. Prechádzali tadiaľ kupci z ďalekých krajín a privážali tovar na trhy v Levoči, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi či v Podolínci. Na Spiši je množstvo pamiatok z obdobia gotiky. Na stavbe a výzdobe kostolov sa podieľali spišskí kamenári, zvonolejári, maliari, sochári, rezbári či umeleckí stolári. Umelecké predmety svedčia o vysokej kvalite a úrovni ich práce. Spiš bol jedným z najbohatších a najkultúrnejších krajov strednej Európy. Táto kniha nám umožní nahliadnuť do každodenného života v spišských mestách, ktorého hlavnými aktérmi boli remeselníci a obchodníci.
Umelci: život a dielo
„Každý dobrý maliar maľuje to, čím je.“
JACKSON POLLOCK
Kniha Umelci, život a dielo je úchvatnou oslavou viac než osemdesiatich umelcov od ranej renesancie až po súčasnosť. Mapuje fascinujúce životné príbehy, lásky a tvorivé úsilie maliarov, ktorých diela obdivujeme už celé storočia. Majstrovské ťahy štetcom približujú reprodukcie umeleckých diel a historické súvislosti objasňujú prehľadné časové osi tvorby jednotlivých autorov.
Zrod
Čo by naozaj napísal Nietzsche po Tak vravel Zarathustra, ak by sa udržal v štádiu normálnosti o jeden deň naviac? Odpoveď je: Zrod. Aj keď irónia o Nietzschem je zároveň aj iróniou o autorovi Zrodu. Metaforická transformácia praveku na modernú spoločnosť, kde sa prelieva biológia s filozofiou, a zase naopak. Zrod sa však nevyhýba ani sociológii, etike a štruktúre myslenia, keďže v knihe sa človek dopracuje k úvodnému sebauvedomeniu v stvorení, čo so sebou prináša plusy aj mínusy na všetky možné spôsoby, teda nasleduje uvedomenie v sexe (z čoho vzniká vždy problém), uvedomenie v láske (z čoho vzniká vždy ekvivalent čistej slobody ducha), uvedomenie si smrti (hoci, dá sa smrť skutočne uvedomiť?) a tak ďalej. A čuduj sa svete, úvodné sebauvedomenie sa nazýva „TotalSick“.
Varúúúj (Ako sme búrali socializmus)
November 1989 prekvapil všetkých: vládnucich komunistov a ešte viac konšpirátorov rôznych skupín. Pohľad priameho aktéra na zlomové udalosti novembra 1989 a na začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politiku tvorili neskúsení revolucionári a nadšenci a proti nim stáli pragmatické vyškolené nomenklatúrne kádre. V súbojoch na pôde parlamentov, v diskusiách v televízii na Kavčích horách už vznikala razantná požiadavka samostatného Slovenska od národniarov – ešte donedávna skrytých spolupracovníkov ŠtB. Hlavnú časť spomienok Ivana Čarnogurského zaberajú známe udalosti, ale neznáme súvislosti, pozadie konania politických skupín a ich záujmy vyzlečené donaha. Dnes, keď je všetko za nami sa možno usmejeme alebo aj dobre zasmejeme. Kto zvíťazil? A kto vyšiel na psí tridsiatok?
Ivan Čarnogurský (1933). Narodil sa v rodine učiteľov ľudovej školy. Rodičia boli z roľníckeho prostredia malej dediny. Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch pri Bratislave a od začiatku vojny v Malej Frankovej na goralskom gazdovstve Spišskej Magury. Svetové udalosti vnímal ako chlapec raz cez ruských partizánov, potom cez nemeckých vojakov a od roku 1945 cez Červenú armádu a Česko-Slovenskú republiku, v ktorej ukončil gymnázium aj vysokú školu technickú. Pracovný život od r. 1956 prežíval v propagande budovania socializmu a všemocnej strany a vlády, ktorá zasahovala do osobného aj verejného života. Od študentských rokov bol aktívnym organizátorom. Spolu s miliónmi Slovákov zažíval každodenný údel s nedostatkom ale aj s nadšením povojnovej obnovy. Po prvých politických previerkach v r. 1958 sa stal stavebným robotníkom. Pri betóne už ostal celý život s karíérou opravára strojov, majstra, vedúceho strediska, špecialistu-technológa a vedúceho odboru rozvoja podniku až do pádu socializmu v novembri 1989. V marci 1990 bol zvolený za generálneho riaditeľa stavebného podniku Hydrostav, za poslanca Národnej Rady, jej prvého podpredsedu a za člena európskych hospodárskych organizácií v Mníchove a Bruseli. Prežil celý život s ľuďmi v prvej línii najprv na nútených roľníckych družstvách, potom na stavbách na Slovensku aj v zahraničí a nakoniec v úzkom kruhu politikov, ktorí mali rozdeliť štát na dve republiky. Práve zákulisie týchto udalostí a osobné skúsenosti priviedli Ivana Čarnogurského k myšlienke napísať knihu o našom spoločnom živote, ktorý každý poznal iba v malom výseku svojho okolia. Nepíše o ľudskej tragédii, píše o schopnosti Slovákov vždy a v každej situácii nájsť to najlepšie riešenie – a je jedno či na stavbe maštale, alebo pri budovaní nového štátu.
Od sentimentalizmu k symbolizmu: Francúzska literatúra 19. storočia
Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.
Biľak – zradca a kolaborant?
Vasil Biľak (1917-2014). Životný príbeh vyučeného krajčíra, kariérneho komunistického straníka a verného súdruha, ktorý počas svojho 50-ročného pôsobenia v radoch komunistickej strany zažil a spoluvytváral všetky jej politické vzostupy a dramatické prehry – ilegálne pôsobil v rokoch druhej svetovej vojny, zúčastnil sa v bojoch počas SNP, po vojne pomáhal budovať stranícky aparát a cestu k moci, zažil krvavé obdobie stalinizmu s masovými perzekúciami skutočných aj domnelých odporcov v 50. rokoch až po liberalizáciu 60. rokov, kedy sa formoval ako politik otvorený demokratizácii a podporujúci Dubčeka. Pre väčšinu spoločnosti bol vlastizradca a prosovietsky kolaborant, pre dogmatických komunistov bol zásadový politik, ktorý v roku 1968 pomohol „zachrániť výdobytky socializmu“. V období normalizácie bol hlavný ideológ a šedá eminencia KSČ. Po novembri 1989 a páde komunistického režimu definitívne stratil vplyv v strane. Utiahol sa do súkromia svojej vily, z ktorého vychádzal iba na súdne prejednávania – obvinenia z vlastizrady za podpísanie tzv. pozývacieho listu v auguste 1968. Súdny proces bol ukončený bez vynesenia rozsudku v januári 2011.
Moja Štiavnica, 3. vydanie
Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili históriu mesta v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi. S každodenným životom Štiavničanov sú úzko späté poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti. V jeho rozprávaní ožíva aj Joergesova tlačiareň, archivár Baker či mestský archív.
Kto som
V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“ Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi.
Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „... Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? – a ja som musel vysvetľovať, kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil... Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie, som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky...“
dostupné aj ako:
Dobré miesto pre život
Publikácia sprístupňuje poznatky získané prostredníctvom projektu APVV-16-0113 Sociokultúrny kapitál úspešných obcí ako zdroj udržateľného rozvoja slovenského vidieka. Projekt bol zameraný na výskum, analýzu a interpretáciu využitia sociálneho a kultúrneho potenciálu ôsmich úspešných slovenských obcí, nositeľov titulu Dedina roka. Výsledky výskumu môžu byť zdrojom inšpirácie pre zlepšenie kvality života vo vidieckom prostredí na Slovensku. Východiskom bola analýza lokálnych aktivít v hospodárskej, environmentálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti (aj z perspektívy kultúrneho dedičstva). Finálnym výstupom je komparatívna interpretácia pozitív (aj negatív) miestnych ľudských a kultúrnych zdrojov. Ambíciou publikácie je poukázať na udržateľnosť vidieckeho spôsobu života a na inovatívne formy vidieckeho hospodárenia a sociokultúrnych aktivít.
Publikáciu pripravili vedeckí pracovníci z popredných akademických pracovísk na Slovensku. Autori z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sa zameriavajú na analýzu spoločenských vzťahov s dôrazom na slovenský a stredoeurópsky kontext. Oblasti vedeckého záujmu zahŕňajú aj výskum kultúrnych tradícií a spôsobu života vo vidieckom prostredí. Riešiteľský tím z Katedry sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v Banskej Bystrici má bohaté skúsenosti s výskumom aj riešením problematiky využitia kultúrneho a prírodného dedičstva v regionálnom a lokálnom rozvoji. Riešiteľky z Katedry etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre kladú dôraz na tradičnú kultúru, spoločensko-kultúrne kontexty odlišností rôznych regiónov Slovenska a ich rozvoja, kultúru národnostných menšín na Slovensku, hudobnú a tanečnú kultúru a tradičné remeslá.
Vzostup a pád
Kniha Vzostup a pád mapuje dejiny sveta na pozadí diania v desiatich najväčších ríšach v histórii. Skúma odvekú túžbu ľudstva po moci vo všetkých jej neslávnych formách a sleduje vývoj imperiálnych ambícií od hrubej vojenskej agresie starovekých ríš až po omnoho rafinovanejší, no ďalekosiahly kultúrny vplyv dnešných superveľmocí.
Predstavuje protikladné a čitateľsky veľmi atraktívne charakteristiky ríš, ale predovšetkým vedie čitateľa k pochopeniu, že túžba po vytvorení slávneho impéria korenila u každého vodcu od rímskych cisárov až po Hitlera v snoch o utópii a nesmrteľnosti.
Kniha nám pripomína, že pokrok ľudstva má mnoho podôb a že systémy, ktoré dnes možno považujeme za samozrejmé, majú ďaleko od jedinej či nevyhnutnej podoby budúcej civilizácie.
dostupné aj ako:
Kriminalita a justícia v stredovekom Prešporku
Podoby zločinu a trestu v stredovekom slobodnom kráľovskom meste Prešporku. Kniha približuje atmosféru a jednotlivé vrstvy obyvateľov stredovekého mesta, protagonistov spravodlivosti aj zločinu, načrtáva zásady uhorského a mestského trestného práva a opisuje kriminálne a súdne prípady ako aj spôsoby trestania zločincov. Bohatý obrazový materiál a dobové ilustrácie plasticky dokresľujú opisované skutočnosti.
Husák - Vrcholy a pády 1945 – 1951
Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko pre to, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.
Zabudnutí detektívi
Kriminálne príbehy z medzivojnového a vojnového obdobia mapujú prácu inšpektorov Michala Filsingera, Samuela Lichtenfelda, priekopníka slovenskej kriminalistiky generála Gustáva Pongrácza a ich kolegov. Autor literárne spracoval autentické prípady podľa zápiskov Michala Filsingera, z dobových novinových správ a osobných spisov inšpektorov.
Turbo milénium
Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.
Prešporskí pekári a ich špeciality
Prešporskí pekári patrili k významným mešťanom od stredoveku až po koniec „dlhého“ 19. storočia. Ich mená a adresy boli všeobecne známe, keďže mešťania si od nich denne kupovali čerstvý chlieb a voňavé pečivo. Niektorí pekári išli ešte ďalej a svoje remeslo povýšili na umenie. Ich výtvory – sladké sucháre a makové a orechové bajgle – preslávili Prešporok na európskych panovníckych dvoroch i za oceánom a stali sa symbolom mesta. Kniha nás prevedie po stopách prešporských pekárskych majstrov a ich špecialít. Osudy pekárov ilustrujú obrázky, úryvky z dobovej tlače i príbehy konkrétnych ľudí.
Poľovačka na Che Guevaru
Autor ako mladý žurnalista dostal od priateľa, kubánskeho veľvyslanca, čerstvý výtlačok denníkov Ernesta Che Guevaru. Kniha sa neskôr stala svetovým bestsellerom. Išlo o čerstvé kubánske vydanie zápiskov ikony partizánskeho boja proti americkému imperializmu, muža, ktorý svojimi činmi inšpiroval a fascinoval milióny mladých ľudí na celom svete. Písal ich počas jedenásťmesačného zápasu ako veliteľ bojového oddielu partizánov v Bolívii. Do krajiny, kde bol pri moci diktátor Barrientos, Che Guevara odišiel z Kuby oslobodenej od diktátora Batistu , aby začal novú revolúciu. Tá sa mala rozšíriť do celej Latinskej Ameriky. Autor pátral po stopách Che Guevaru v Havane, Nikarague, Paríži, Moskve, Washingtone či v Miami na Floride. Pomohli mu aj postrehy bývalého spravodajcu Československého rozhlasu v Lime Valentína Benčaťa. Dlho sa nevedelo, že Che Guevara žil krátko aj neďaleko Prahy. Na príbehu, pôvodom Argentínčana, Ernesta Che Guevaru ani čas neubral nič z jeho revolučnej legendy. Tá napriek všetkým ideologickým obratom žije naďalej.
dostupné aj ako:
Panta Rhei - radosť každý deň.