Šarlátové písmeno

Autor dokázal výborne vykresliť charaktery postáv: kolektívne myslenie, pokrytectvo, odsúdenie... Čoho sú ľudia, ktorí sa skrývajú za morálnymi maskami, schopní? Táto situácia otriasla základmi striktných pravidiel puritánov. Bolo to neakceptovateľné.

Povrávalo sa, že symbol nie je obyčajná červená látka, namočená do pozemského farbiarskeho kotla, ale že ho rozžeravil oheň pekelný, a že keď Hester Prynnová chodí večer po vonku, vidieť, ako vrhá svetlo. My zasa musíme dodať, že Hester jeho páľavu cítila v takej hĺbke svojej hrude, že v tých rečiach bolo o čosi viac pravdy, ako sme my dnes, keď málokto máločomu verí, ochotní pripustiť.
(str. 89)

Zbožňujem Šarlátové písmeno. Neverila som, že ma až takto chytí za srdce. Je to poučné, smutné, ale aj krásne čítanie, ak sa pozrieme na odkaz, ktorý chcel autor zanechať. Do akých krajností môže zájsť odsúdenie človeka spoločnosťou a ako sa jedinec dokáže postaviť svojim nepriateľom – skutočným, no aj tým, ktorých má vo svojom vnútri? Nezlomnosť a naštrbenie psychiky sú tu popísané bravúrne. Všetko aj tak nakoniec závisí od ľudí. Reakcie sú u každého iné. Kniha nám ukáže vzory správania sa v zložitých situáciách. Je názor srdca dôležitejší ako ten, ktorý zastáva spoločnosť?

Dielo je nadčasové, takže má význam aj v dnešnej dobe. Na svete sa nachádza mnoho ľudí, ktorí si stále myslia, že môžu všetko. Autor na záver zhrnie celé posolstvo, ktoré nám chcel odovzdať, formou uzavretia životných príbehov postáv, a to vás prinúti knihu milovať ešte viac. Fakt, že sa nám spisovateľ na stránkach stále prihováral, tento pocit zintenzívnil. Uvedomoval si našu prítomnosť.