Čo okom nevidíš

Kde bolo, tam bolo, bola jedna malebná nemecká dedinka obklopená prírodou. Jej obyvatelia boli svojskí, no túžili milovať tak ako ostatní. Ich predstavivosť, poverčivosť a láskavosť nepoznala hraníc. A práve tu sa odohráva náš magický príbeh. V objatí prírody, ľudskosti, žiaľu a starostí.

Mala som pocit, akoby som sa ocitla v rozprávke. Štýl rozprávania bol nádherný. Slovenský preklad tento zážitok iba umocnil. Ikar konečne dbal aj na kvalitný preklad, lebo táto kniha by iný nezniesla. Krajší magický realizmus som zatiaľ nečítala. Je ako balzam na dušu. Aj keď sa nevyhneme ani smrti a smútku, nad všetkým trpezlivo bdie láskavá rozprávačka, ktorá s citom pristupuje ku všetkým situáciám, ktoré nastanú. Humor, ktorý autorka použila, je nevtieravý, nádherný a zapadne na svoje miesto. Ja som občas zažívala výbuchy smiechu. Bolo to čarovné.

Otec rád komentoval výšku ľudí a zvierat. Pokiaľ ide o ľudí, jeho odhady boli častokrát nesprávne, ale nenechal sa opraviť. Mňa s Martinom považoval na náš vek za príliš nízkych, pričom sme mali normálnu výšku, a Selme, ktorá všetko a všetkých prevyšovala, ešte ako dieťa hovorieval: „Aká si maličká, mami“, keď sa k nemu skláňala.
(str. --)

Postavy mi prirástli k srdcu, lebo mi mali čo povedať. Z každého jedného človeka sálala ľudskosť, ktorá celý príbeh odela do mnohých pocitov. Raz sa smejete, raz sa vám do očí tisnú slzy a viete, že plač je blízko. Bola to emocionálna jazda, ktorú som si nesmierne užila. Toto je presne to dielo, ktoré vám v mysli zostane navždy. Je iné, nádherné, magické, a také rozprávkovo skutočné, že vám tým vyrazí dych. Budete mať dojem, že je určené len vám a nikomu inému. Je to prekrásna symfónia, ktorá vám bude ešte dlho znieť v duši. Je všetkým, čo potrebuje náročný čitateľ, aby bol šťastný.

Prichádzajúca láska si nárokuje na všetko, čo človek má, a povie: „Nič z toho ti už nepatrí.“
„Niečo si pletieš, Luisa,“ zopakovala Selma. „To nie je láska, ale smrť.“
(str. --)

5*/5