Ukradnutá pozornosť

•Keď sa bude život blížiť ku koncu, nebudete myslieť na svoje lajky a tweety, budete myslieť na chvíle prúdenia.

Ako už názov hovorí, čaká nás zaujímavá cesta poznania a zamýšľania sa nad tým, prečo sa nedokážeme sústrediť, a čo je veľmi prínosné, ako to môžeme napraviť. Novinár Johann Hari opisuje 12 mocných síl, ktoré omračujú našu pozornosť. Keď sa pozrieme na náš denný režim, koľkokrát a ako dlho sme pri obrazovkách, bezcieľne scrolujeme ? Ako trávia deti svoj voľný čas v súčasnosti oproti nám, keď sme boli deti ? Kým chceme vyriešiť problém, je potrebné najskôr porozumieť a zistiť, ako nás informačno-technologická sieť ovplyvňuje.

Naša pozornosť a sústredenie boli napadnuté obrovskými vonkajšími silami už v minulosti. Či už je to množstvom chemikálií, ktorým sme vystavení, od pesticídov, olova až po celý rad vplyvov, ktoré na nás pôsobia (technológie, stres…). Celý tento systém riadi, ako sa bude mozog vyvíjať.

Myslím si, že autor odviedol naozaj skvelú prácu v rámci argumentov o tom, prečo je naša pozornosť rozptýlená. Autor poukazuje aj na fakt, že problémy s rozptyľovaním a nesústredenosťou nie sú úplne osobné zlyhania, ale skôr sú to spoločenské problémy poháňané kapitalistickou požiadavkou neustáleho ekonomického rastu a stále vyšších ziskov.

Kniha sa naozaj veľmi dobre číta. Boli pasáže, s ktorými som nie vždy súhlasila, avšak celkovo som si čítanie užila. Hodnotím to ako prínosnú knihu v súčasnom svete. Verím, že knihy s podobnou tematikou a výskumy budú pribúdať, aby sme naše životy naozaj žili a nie iba prežívala vo virtuálnom svete.

Zbožňujem tohto autora. Jeho knihy sú tak potrebné a rozoberá v nich aktuálne problémy našej spoločnosti.

Jeho prvá kniha Strata spojenia rozoberala stúpajúcu depresiu v našej spoločnosti. Rozoberal v nej sociálne príčiny depresie. Knižka bola perfektne spracovaná a patrí medzi moje top. Vyšiel o nej aj príspevok.

Jeho druhá knižka, ktorá vyšla v slovenčine je o tom ako sme stratili pozornosť. Taktiež v nej rozoberá rôzne príčiny straty našej pozornosti podopierané štúdiami, vedcami a odborníkmi. Ale príde mi, že knižka nie je tak dobre dotiahnutá, resp. nie je tak dobre spracovaná ako jeho predchádzajúca. Myslím, že to vychádza z toho, že táto téma je stále v skúmaní vedcov a odborníkov. Je to mladá téma a nie je vyhotovených toľko štúdií. Je to téma, s ktorou sa treba stále a hlbšie zaoberať. Autor nám poskytol dobrý začiatok na to, aby sme sa začali zaujímať o našu spoločnosť.

V knihe nie je návod na to ako to individuálne zvládnuť. Ide tu o to opäť sa spojiť ako spoločnosť a bojovať za naše práva a za to aby sme zase raz žili v zdravej spoločnosti.

Najviac ma v knihe zaujala tá časť o deťoch a ich strate pozornosti. Deťom berieme ich slobodné detstvo a namiesto toho ich zatvárame doma pod dozorom dospelých. Takto im neostáva nič iné ako sledovať televíziu. Chýba im hra, ktorá rozvíja tvorivosť, fantáziu a vlastne všetko, čo ich dokáže pripraviť na život. To isté platí aj o škole, kde musia len sedieť, byť ticho a poslúchať. Žiadna voľnosť ani hra nehrozí. Existujú však ľudia, ktorí si s tým poradili a vytvorili rôzne projekty vďaka ktorým sa deťom vrátilo poriadne detstvo. Viac si o tom môžete prečítať v knihe. Rozhodne neoľutujete.