Moja matka - Jana Kippová 2

,,Chcelo sa mi plakať. No nie preto že by som ľutovala. Ľutovala som ju že má takú matku ako ja. Ktorá jej neodpisuje na správy a nezavolá. Matku čo by najradšej mala zas štrnásť a ležala v pôrodnici obdivujúc zázrak v podobe decka v náručí."
Druhá časť trilógie o Jane Kippovej nadväzuje na prvú, ktorá síce bola mierne uzavretá, ale pre pochopenie súvislostí ich je potrebné čítať postupne. Ach, Jana, ako by som Ťa niekedy rada prefackala, ale nemôžem, pretože si si toho vytrpela veľmi veľa a chápem tvoje správanie sa a postoje. Hľadáš samú seba, neveríš ľuďom, ťarchy minulosti sú ako okovy, ktorých sa nedokážeš zbaviť. Snáď sa raz budeš vedieť odpútať od minulosti, nemať výčitky a neobviňovať sa. Si sklamaná aj si sklamala, dostávaš druhé, tretie šance, ale donekonečna to tak nepôjde. Po smrti matky sa s bratom Brorom z listov dozvedáte ďalšie tajomstvá a dúfam, že v poslednej časti nájdete všetci to, po čom túžite.
Ach, ako mi len táto séria sadla a ešte ako mi bude po tretej časti chýbať... Autorka podáva smutný a melancholický príbeh o vzťahoch v rodine, o tých medziľudských, fyzickom týraní, alkoholizme, zneužívaní detí a inceste. Je ťaživý, písaný bez klasickej interpunkcie, ale zato tak skvelý, že vo mne rezonuje aj po dočítaní knihy. Postavy sú vyobrazené až veľmi realisticky, uveriteľne, drsne a bez príkras. Ja sa už neviem dočkať tretej časti, ale ako píšem vyššie, už teraz mi je smutno z toho, že séria skončí. Mňa aj táto časť zasiahla, udrela na správnu strunu a s tou predchádzajúcou patria medzi to najlepšie, čo som tento rok čítala. Vrelo odporúčam. Veď to mal byť môj vianočný darček od samej seba, ale som nevydržala :)