Môj brat - Jana Kippová 1

,,Takému ako ja sa nedá veriť. Neviem čo s nami bude. Ale teraz tu spolu sedíme v aute. Je štvrť na päť. Vedľa mňa sedí dievča čo vlastného otca zapichlo vidlami a odvtedy ľutuje že nezomrel. My máme násilie v sebe jana. Tak to skrátka je."
Už z krátkeho úryvku si môžete všimnúť, že autorka si pre písanie zvolila netradičnú štylistiku, kde nepoužíva priamu reč, čiarky, otázniky, výkričníky ani veľké písmená mien a názvov. A mne to vôbec nevadilo, pretože ma veľmi zaujal príbeh.
V prvej časti trilógie sa Jana Kippová vracia do rodného domu k bratovi - dvojčaťu, ktorý je alkoholik. Návratom pootvorí Pandorinu skrinku a všetky mátohy z detstva začnú vyliezať. Siahajú po nej ako chápadlá a najťažšie bude odpustiť. Lenže komu?
,,Ale čo vlastne znamená odpustiť druhému. Prečo je odpustenie dôležité. Odpustiť neznamená prijať hocičo alebo sa tváriť že sa nič nestalo. Znamená to zabudnúť na to čo nás robí zatrpknutými a nahnevanými. Odpustiť znamená ísť ďalej."
Niekedy je však odpustiť ťažké a pri čítaní tejto ťaživej a smutnej knihy tomu budete rozumieť. Autorka sa venuje náročným témam, akými sú fyzické i psychické násilie, incest, závislosť a iné. Krutosti prenášané z detstva do dospelosti neveštia nič dobré. Postavy sú veľmi dobre prepracované, pomaly odhaľujú rodinné tajomstvá, aby sa nové objavili na konci príbehu. Výborná mrazivá kniha ako chladný sever a ja sa už teraz neviem dočkať jej pokračovania. Vyvolala vo mne množstvo emócií a ja jej nemám čo vytknúť. Jednoznačný favorit do mojej tohtoročnej TOPky.