Je to človek?

Výborná kniha s jedným "ale". Najprv prečo výborna. Poviete si, že len ďalšie pamäti na tému Osvienčim, čo už môžu priniesť nové? Opak je pravdou. Primo Levi uvádza nemálo zaujímavých detailov, od prijímacej procedúry nového transportu, cez fungovanie čierneho trhu v tábore až po skvelý opis posledných dní existencie tábora po jeho evakuácii. Primo Levi patril totiž k tým chorým, ktorých SS ponechali v tábore a tak sa nezúčastnil povestného pochodu smrti. Zážitky v knihe popisuje vecne, no nezaobalene. V druhej časti knihy odpovedá na najčastejšie otázky, ktoré od čitateľov dostával. Tu už s niektorými jeho závermi možno trochu polemizovať. No a v čom tkvie to "ale"? Už tradične pre slovenské vydavateľstvá knihu kazí nízka úroveň prekladu. Dobrý prekladateľ má ovládať nielen jazyk, z ktorého prekladá, ale aj ten, do ktorého prekladá. Prekladateľke slovenská gramatika občas dala zabrať nad jej sily. Jeden príklad za všetky: "Rád by som mohol povedať, že z nášho potupného stáda sa zdvihol hlas... Nič také sa nestalo.". Čo za absurdnú konštrukciu je "rád by som mohol povedať"? "Kiež by som mohol povedať", "bodaj by som mohol povedať", toto sú gramaticky správne formy. No a ďalší malér je, že preložený je len pôvodný taliansky text. Avšak v knihe sa hojne vyskytujú francúzske dialógy (Primo mal spoluväzňov z Francúzska), ktoré ostali nepreložené. Takže, milý čitateľ, vyzbroj sa ty pekne slovníkom či translátorom. Český preklad, ktorý má Panta Rhei v ponuke som síce nečítal, no odporúčal by som zainvestovať trochu viac a kúpiť si ten. Tradične bývajú české preklady lepšie než slovenské. Ja som zvolil lacnejší variant a tak som aj dopadol - za menej peňazí menej muziky...