Hľadanie: Brida PT
zobraziť:
Čudné manželstvo
Štyridsaťročný Kálmán Mikszáth (1847–1910) už bol uznávaný prozaik a obľúbený profesionálny publicista, parlamentný spravodajca, keď zaujal miesto liberálneho poslanca v Uhorskom parlamente (1887–1910). Pravda, vtedy na svojom konte ešte nemal tzv. veľký román. V čase neúprosných parlamentných polemík (zákon o civilnom sobáši, 1892–94) mu žičlivý kolega poslanec Dezső Bernáth vnukol tému z lásky uzavretého a potom nevydareného manželstva veľmi bohatého zemplínskeho grófa Jánoša Buttlera (1793–1845). Životný príbeh grófa zaujal nášho autora. Napísal fiktívny román, ktorého dej posunul do prvej tretiny 19. storočia a zaľudnil ho živými a vymyslenými postavami Zemplínčanov. Vytvoril veľmi príťažlivé čítanie o prebúdzanej láske, ale aj nenávisti, ako aj o závisti a túžbe po majetku a spoločenskom postavení. „Nepísal som dejiny, to nie je moja úloha, ale jednako som opísal dobu.“ V pozadí románovej kompozície zachytil večný konflikt liberálneho myslenia s mocenským cirkevným konzervativizmom a právnej pravdy s morálnou pravdou. Od prvého maďarského vydania (1910) do roku 1960, keď vyšlo dvojdielne kritické vydanie, dielo vyšlo takmer pravidelne každé štyri roky (čiže 15 vydaní) a zaradilo sa medzi najčítanejšie beletristické knihy Kálmána Mikszátha.
dostupné aj ako:
Protestanti
Spisovateľ Ľubo Dobrovoda, jaskyniar Bohuslav Kotrman, novinár Erik Kollárik, dramaturg Vladimír Predmerský, podnikateľ Radovan Grohoľ, Peter Osuský, duchovný Martin Kováč, redaktorka Naďa Földváryová, profesor Ján Vladimír Michalko, Anna Dojčanová – rozprávajú o svojej viere, o Bohu, o svojej cirkvi, o tradíciach a hodnotách, ktoré vyznávajú. Spája ich protestantská viera. Keď sa pýtame prečo by sme mali poznať názory ľúdí možno aj iného vierovyznania ako je naše, židovský rabín nám hneď v úvode knihy odpovedá: „Lebo sme susedia, lebo naše deti sa spolu hrajú, lebo ja verím, že moderný človek musí spoznávať iných ľudí, aby im neublížil a mohol ich pochopiť.“
Prach alebo popol
Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.
dostupné aj ako:
Neuvidíš ma plakať, 2. vydanie
Hana vyrastala v detskom domove. Jej život bol plný zrád a bolesti. Zlom nastal, keď stretla príťažlivého a sebaistého chalana, ktorý obrátil jej život naruby. Vzájomná príťažlivosť a bezhraničná nenávisť sa spoja v jedno. Neexistuje miesto, kam by sa mohla ukryť. Vedie boj o vlastnú česť, slobodu a srdce s protivníkom oveľa silnejším. Kto nakoniec zvíťazí?
dostupné aj ako:
Kaviareň Štefánka
Príbeh domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako "Cafe Stefanie - Kaviareň Štefánia - Štefánka". Autor nás sprevádza bohatou a pohnutou históriu tohto miesta od počiatkov až po súčasnosť. Cez osudy majiteľov, hostí a štamgastov, ktorí kaviarni dodávali osobitý lesk a punc, vážnosť a dôležitosť, noblesu a eleganciu. Štefánka je súčasťou aj dnešnej Bratislavy. V spomienkach desiatok umelcov, bohémov a osobností ožívajú staré zlaté časy a atmosféra tejto jedinečnej kaviarne.
Juraj Hradský (1953), výtvarník a publicista. Je autorom viacerých monografií o historických zbraniach. Podľa jeho výtvarných návrhov boli zhotovené zbrane pre Čestnú stráž prezidenta. O dejinách hlavného mesta napísal knihy Napoleon a Bratislava, Bratislavskí majstri kati, Legenda na rohu - Štefánka, Rusovce, Jarovce, Lamač, Čunovo a Dúbravka. Je členom Československej a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Slovenskej genealogickej a heraldickej spoločnosti. Žije a tvorí v Bratislave.
Mafiáni 1: Sýkorovci – Sýkorky
Príbeh najväčšieho a najdlhšie pôsobiaceho mafiánskeho gangu Slovenska Kým Peter Sýkora, prvý super-boss Slovenska expandoval mimo Bratislavy, druhý super-boss Černák nikdy neskúšal zabrúsiť do teritória hlavného mesta. To na celé desaťročia ovládol Róbert Lališ prezývaný Kýbel či Gestapák. Zdá sa, že tento tretí a posledný super-boss starej mafiánskej gardy tromfol oboch. Premyslene totiž zlikvidoval jadro dvoch konkurenčných bánd – diničovcov a takáčovcov. A podriadil si aj ďalšie. Založil neuveriteľný mafiánsky franchising vzájomne prepletených vetiev jeho gangu. Bol neviditeľný a predsa všade prítomný. Na rozdiel od oboch predchodcov bola jeho tvár dôsledne neznáma, až do okamihu, keď skončil pred súdom. A s ním, opäť bezprecedentne, celá jeho banda aj s najväčším nájomným zabijakom Roháčom, ktorý zabíjal hneď v dvoch krajinách. Obe ho odmenili doživotím. Rovnako ako jeho bossa.
Krčma môjho života
V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali v Daxe, vo Fajke, v Perličke, vo Vagóne, v Tulipáne či v Kryme. Celé generácie sa stretávali a polemizovali na Korze U Michala. Nielen Bratislava, ale aj Bystrica, Štiavnica, Ružomberok, Košice, Čierny Balog a ďalšie mestá mali svoju bohému, svoje "krčmy" kde pulzoval život... Tie miesta už neexistujú, aj ľudia poodchádzali. Všetky tie mená a názvy už dnes znejú cudzo a predsa krásne ako spomienka na staré zlaté časy.
Zázračnica štyroch dôb
Kedysi dávno žil starý muž prezývaný Zberač bambusu. V húštinách hôr zbieral bambus a všeličo z neho vyrábal. Volali ho Sakaki-no Mijacuko, čiže Služobník zo Sakaki. * * * Svojho času ľudí uchvacoval tanec kabuki odori, ktorý tancovala majsterka Okuni. Jej pôvod môžeme hľadať až v ďalekej provincii Izumo. Z týchto vzdialených končín, cez vysoké vlny, prišla sem hore do Cisárskeho mesta, kde ukazovala všakovaké, rozmanité tance, hoc aj brané ako „bláznivé-slová-a-pestrá-reč“. Medzi jej tancami bolo aj kabuki odori, ktoré predvádzala s majstrovstvom a šikovnosťou. * * * Keď rozkvitli sakury, ľudia sa radostne schádzali pod ich belostnými korunami, hompáľali krčiažkami sake, jedli ryžové halušky, kochali sa z tej krásy a tešili sa, že jar je v plnom prúde. * * * Pršalo. Už vyše osem mesiacov ustavične pršalo. Dážď omýval zeleň lesa a všetko sa sfarbovalo dozelena. Do stromov v lesoch bil dážď, a čím viac ich omýval, tým bola ich zeleň tmavšia. Tí, čo kráčali v daždi, sa sfarbili nazeleno, ba tým, čo sa na dážď pozerali, zozeleneli aj oči. V daždi, lejúcom sa na lesy, sa ľudia sfarbovali dozelena, len vtáky v lese, čerstvo zafarbené načerveno, nažlto, nazeleno či načierno, si svoje farby zachovávali. No napokon ani vtáky nedokázali vzdorovať silnému dažďu a zachovať si svoj pôvodný vzhľad. Všetci vedeli, že za čias dedov niekedy pršiavalo bez prestávky aj tri roky.
dostupné aj ako:
Arabská milenka - 2. vydanie
Strhujúca dráma, pri ktorej si uvedomíte, že v Saudskej Arábii sú tradície silnejšie ako láska. Vraždy zo cti, dohodnuté manželstvá a tvrdé tresty majú zlý dopad na životy a psychiku hrdinov. Niekedy sa môže všetko poriadne skomplikovať. Mladučká Yasmina je prinútená k sobášu s bohatým, ale krutým ropným magnátom Firuzom Salmanom. Prežíva pri ňom trpké chvíle a pod jednou strechou musí fungovať aj s Mariam, jeho prvou ženou, ktorej zloba hraničí až so psychopatickými sklonmi. Yasmina jedného dňa spoznáva príťažlivého šoféra a nachádza šťastie v jeho náručí. Mehmet Al Musawi si získa srdce krásnej Arabky až natoľko, že milenci sú ochotní riskovať aj život, len aby mohli byť spolu. No čo ak sa ich životy náhle ocitnú v ohrození? Napriek tomu, že v Saudskej Arábii sa nevera trestá smrťou, Yasmina sa pokúsi o útek s mužom, ktorého miluje...
Škovránča
Kosztolányiho román Škovránča patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Od prvého knižného vydania (1922) vyšlo viac ako päťdesiat vydaní v pôvodnom maďarskom jazyku a ďalších 30 vydaní v 14 jazykoch. Dej románu sa odohráva počas piatich dní prvého týždňa v septembri 1899 na čoraz nudnejšej Dolnej zemi Uhorska. Je to rozprávanie o údele starnúcich rodičov, ich dcéry, starej dievky prezývanej Škovránča a tiež o dožívajúcej „džentríckej“ miestnej inteligencii, ktorá nudu svojho života zaháňa v alkoholickom opojení zábavnými „pohuľankami kancov“. Kosztolányi do románu zašifroval svoje spomienky na svet rodičovského domu a rodiska – súdobej Szabadky (Subotice). Jeho znalosť psychológie a psychoanalýzy mu dovoľuje nebadane viesť čitateľa k poznatku, že vnútorný dej vo vedomí postáv príbehu je niekedy oveľa dôležitejší než to, čo sa prezentuje navonok.
Dezső Kosztolányi (29. 3. 1885, Szabadka/Subotica – 3. 11. 1936, Budapešť), básnik, prozaik, esejista, fejtonista, prekladateľ, dominantná postava modernej maďarskej literatúry prvej tretiny 20. storočia. Slovenský koreň rodového mena rodáka zo Subotice prezrádza, že jeho predkovia sa presídlili z Hornej zeme (Kostoľany) na Dolnú zem (Vojvodinu) bývalého Uhorska. Základ vzdelania nadobudol v rodičovskom dome a na gymnáziu v rodnej Subotici, kde bol jeho otec Árpád Kosztolányi riaditeľom. Zapísal sa na Filozofické fakulty budapeštianskej a viedenskej univerzity. Zlákali ho však noviny a písanie. Štúdiá nedokončil, ale v umelecko-estetických a filozofických smeroch získal výnimočnú orientáciu a prehľad, čo uplatnil v rozsiahlej a žánrovo pestrej literárnej tvorbe. Na vrchole tvorivého rozmachu v roku 1933 sám na sebe objavil príznaky zhubnej rakoviny, ktorej napokon v septembri 1936 podľahol.
dostupné aj ako:
Katastrofa slovenských židov (2. vydanie)
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.
Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.
Šťastie takmer na dosah
Príbeh lásky, ktorá k sebe nečakane zvedie dvoch ľudí. Lásky, ktorá neplánovane spojí mladé dievča a staršieho muža. Príbeh plný nehy a vášne, rozdielnych túžob, rozličných životných období, žiarlivosti, strachu zo straty, plný nevery a bolesti, ale hlavne lásky. Taký je príbeh Anny a Luka.
dostupné aj ako:
Dobrá milenka
Jana je mladá, krásna a talentovaná novinárka. Má však jeden veľký problém – priveľa pije. Raz večer stretne svojho osudového muža – televízneho režiséra Milana. On je ženatý a jeho manželstvo je v troskách. Zamilujú sa do seba. Má to ale jeden háčik: on nedokáže opustiť svojho milovaného syna. Príbeh plný vášne, beznádeje, intríg a lásky ženatého muža s nevyrovnanou mladou ženou.
dostupné aj ako:
Spomienky bratislavského hudobníka, 2. vydanie
Rozprávanie o hudobnom živote v Bratislave, tak ako ho prežíval a spoluvytváral známy bratislavský hudobník a pedagóg profesor Ján Albrecht.
Ján Albrecht (1919 – 1996), bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na kozervatóriu a VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica Aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Je autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).
Spoločníčka, 2. vydanie
Aký je život, ktorý vám neustále hádže pod nohy polená? Dokedy je človek ochotný to znášať? Aká situácia musí nastať, aby ste sa vzopreli vlastnému osudu? Toto je príbeh Hany, mladej dievčiny, ktorá celý život poslušne znáša svoj údel, až do momentu, kedy ju oklame a zradí človek, ktorého ľúbila a ona sa ocitne v beznádejnej situácii. Na krku má dlhy, chorú mamu a v pätách odporného úžerníka, ktorý sa jej vyhráža. Z čistého zúfalstva dá na radu svojej dobrej kamarátky Nataly a prihlási sa do agentúry, ktorá sprostredkúva prácu luxusným spoločníčkam. Čo ju čaká v spoločnosti neznámych mužov? Zapáči sa jej život s peniazmi a v lepšej spoločnosti tak, ako sa to stalo jej dvom kamarátkam, ktoré túto prácu robia už roky? Alebo sa vráti k svojim ideálom a naďalej bude pokorne prekonávať úskalia svojho osudu?
dostupné aj ako:
Čierna lady nad Ruskom
Prvý máj roku 1960 sa stal pre poručíka americkej tajnej služby CIA Francisa G. Powersa osudným. Ako pilot na ten čas technologicky najvyspelejšieho špionážneho lietadla známeho pod skratkou U-2 zverenú úlohu nesplnil. Po štarte z vojenskej základne v pakistanskom Pešavári mal preletieť nad územím Sovietskeho zväzu a po celý čas z výšky fotografovať možné vojenské základne veľkej krajiny a pristáť až na vojenskej základni NATO v Nórsku. Jeho lietadlo však vo výške devätnástich kilometrov nad uralským mestom Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) zostrelili dve sovietske rakety SAM. S tým v centrále CIA na čele s vtedajším riaditeľom, zúrivým antikomunistom Allenom Dullesom, málokto rátal. A ak aj, „riešenie“ malo byť jednoduché... Pilot spácha samovraždu. Nesmie sa dostať do rúk sovietskych orgánov. Príkaz nevykonal. Autor sa v knihe sústredil nielen na príbeh amerického pilota, ale aj na súboj dvoch leteckých konštruktérov, Johnstona a Korovľova. Ten prvý vymyslel projekt lietadla U-2 a druhý raketu SAM. Udalosť sa odohrávala v ťažkých časoch studenej vojny a na dlhé obdobia zhoršila americko-sovietske vzťahy, ktoré sa po návšteve Nikitu Chruščova v USA začali zlepšovať. Riaditeľ tajnej služby CIA, Allen Dulles, celý projekt pripravoval za chrbtom samotného prezidenta Dwighta Eisenhowera...
dostupné aj ako:
Od sentimentalizmu k symbolizmu: Francúzska literatúra 19. storočia
Najznámejšie literárne prúdy vo francúzskej literatúre 19. storočia, počnúc sentimentalizmom cez preromantizmus k romantizmu zavŕšili urputný boj s pretrvávajúcim klasicizmom predchádzajúcich storočí. V literárnom virvare Júlovej monarchie sa stretáva oficiálne angažované umenie (l’art utile) so zástancami umenia pre umenie (l’art pour l’art) a k upadajúcemu romantizmu sa vynára mocný rival – realistická tvorba Balzaca a Stendhala. V druhej polovici 19. storočia na intelektuálnom pozadí rozmachu vedy a filozofie pozitivizmu sa zrodí hnutie Parnasu. Vedúcou osobnosťou poézie sa stáva Charles Baudelaire a v románovej tvorbe Flaubert, bratia Goncourtovci a Emil Zola, zakladateľ naturalizmu. Fenomén prekliatych básnikov (Rimbaud, Verlaine a ďalší) sa na konci storočia stretáva s dekadentným pohybom a symbolistickým hnutím, i so spätným pohybom tzv. románskej školy či neo-romantizmu Edmonda Rostanda (Cyrano z Bergeracu). Francúzska literatúra 19. storočia tak predstavuje úchvatný a dramatický obraz neustále sa meniacich literárnych zoskupení a ich urputný boj o miesto na mape literárnej histórie.
Zlodeji bozkov
Mladá talentovaná fotografka Ema nedávno doštudovala a so snúbencom Kamilom si plánujú aj spoločnú profesionálnu budúcnosť. Ema však náhodou zistí, že pre Kamila nie je jediná. Citovo otrasená začína od nuly. Nájde si prácu v obchodnom dome. Nové prostredie jej prináša nečakané podnety, problémy i vzťahy. Sympatický riaditeľ Michal či úspešný manažér Roman nie sú jediní, ktorých zasiahne Emina krása a emotívnosť, ale ani neverný Kamil ešte nepovedal svoje posledné slovo. Koho si napokon nerozhodná kráska vyberie? A je vzťah naozaj to, čo Ema hľadá?
Pod slnkom Turína, 2. vydanie
Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých. Banálny príbeh nevery skrýva netušené riziká a má fatálny dopad na tých, ktorých by chceli pred všetkým zlým ochrániť. Medzi nedokonalými matkami, poznačenými deťmi, prítomnými či neprítomnými mužmi a Turínom, ktorý všetkých uväzňuje vo svojom „válove“, sa zdá, že všetko smeruje ku katastrofe, ktorá však napokon naberie celkom nečakanú podobu. Je naozaj možné uniknúť z miesta, ktoré sa do vás zakvačí svojimi pazúrmi, z miesta, kde ste sa stali niekým, koho ste si nevedeli predstaviť ani v tých najhorších nočných morách?