Hľadanie: Dějiny umění v obrysech (1951, Melantrich)
zobraziť:
Čínské dějiny v datech a souvislostech
První státní forma se na čínském území objevuje již kolem roku 2000 př. Kr., tedy ve stejném období, kdy ve starověkém Egyptě začíná psát své dějiny tzv. Střední říše a v Mezopotámii končí období sumerských států. Přibližně v téže době prožívá na Krétě rozkvět minojská kultura a do pevninského Řecka, kolébky evropské civilizace, přicházejí indoevropské kmeny doby bronzové. Čínské a evropské dějiny se poprvé prolnuly asi během tažení Alexandra Makedonského ve středoasijském prostoru. Přímé kontakty Číny a Evropy se datují až od 13. století a do značné míry souvisejí s hrozbami mongolské invaze. Ironií osudu se ale benátský kupec Marco Polo na Dálný východ dostal až v době, kdy se již celá Čína stala součástí Mongolské říše. Pro českého zájemce Čína není neznámou zemí, ale naše znalosti jsou kusé a podléhající dějinným stereotypům. Tato kniha se nabízí čtenáři jako stručný chronologický průvodce po čínských dějinách, umožňující v každém okamžiku srovnání s nejdůležitějšími událostmi českých a evropských dějin. Právě toto srovnání umožňuje sledovat dějinný vývoj a jeho prvky ve světle vzájemných souvislostí.
Dejiny právneho a politického myslenia
Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv.
Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie.
Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.
Dějiny Španělska, 2. vydání
Každý, kdo chce skutečně pochopit španělskou historii, by měl začít detailnějším pohledem na mapu Pyrenejského poloostrova, která pomůže objasnit celou řadu jevů a tendencí, jež španělské dějiny provázejí od samotných počátků mnohdy až do dnešních časů.
V první řadě je to mimořádný význam moře, vždyť Španělsko (počítáno bez Baleárských a Kanárských ostrovů) disponuje více než 4000 kilometry pobřeží, zatímco k západní Evropě (Francii) je poloostrov napojen necelými 500 kilometry pyrenejského hřebenu. Jestliže poloostrovní poloha, podtržená hradbou Pyrenejí oddělující Španělsko od zbytku západní Evropy, nahrávala často izolaci, moře naopak přiváželo cizince a rozmanité exotické kulturní vlivy. Z tohoto pohledu sehrálo významnou úlohu zejména to Středozemní, jehož vlny přinesly na břehy Pyrenejského poloostrova nejprve Féničany, Řeky a Kartágince a posléze i Římany, kteří proměnili Hispánii v takřka kompletně romanizovaný prostor. Atlantský oceán zase od 15. století umožňoval Španělsku expanzi na západ, a právě přes něj španělští (a portugalští) mořeplavci, dobyvatelé a osadníci provedli jednu z největších – a současně nejkontroverznějších – operací celé lidské historie, tj. objevení, dobytí a kolonizování Nového světa. Moře tedy vždy fungovalo jako jakási spojka Pyrenejského poloostrova s okolním, ale i velmi vzdáleným světem. Právě moře současně rozdělilo španělskou společnost na dvě různé a dobře patrné skupiny. Blízkost moře obvykle znamená větší otevřenost světu a novinkám, vyšší flexibilitu a výraznější adaptabilitu na změny všeho druhu. Vnitrozemí naopak vyniká konzervatismem, rigidní setrvačností, výraznou nechutí k modifikacím zavedeného, strachem z vnějších vlivů nezřídka ústícím do otevřené xenofobie. Není jistě náhodou, že v přístavu Cádiz spatřila světlo světa první, značně liberální ústava, zatímco Kastilie na Centrální mesetě po celá staletí přímo archetypicky hájila tradici a nehybnost. Ještě dnes sami Španělé rádi upozorňují na hmatatelné rozdíly v mentalitě a přístupu k životu u obyvatel dvou měst na jihu, která dělí sotva hodinka jízdy automobilem: přístavní Malagy a vnitrozemské Granady.
Dějiny Španělska v datech
Detailní přehled španělských dějin od pravěku po současnost (závěrečným limitem je fotbalový triumf Španělska na šampionátu v létě roku 2010). Prerománské kultury a civilizace na Pyrenejském poloostrově, romanizace a evangelizace, vznik Hispanie. Ger
mánská vsuvka španělské historie v podobě Vizigótů, příchod muslimů a vznik Al-Andalus, córdobský emirát a chalífát, křesťanská království, reconquista. Sjednocení Španělska Katolickými veličenstvy, inkvizice, represe vůči minoritám. Zlatý věk - Špan
ělsko politickým i kulturním hegemonem západního světa. Ústup ze slávy, dekadence, nástup Bourbonů. Osvícenství a revoluce, napoleonské války, agónie absolutismu. 19. století - zápas o podobu španělské společnosti mezi konzervativci a liberály. Pokus
y o regeneraci a modernizaci země, II. republika, občanská válka. Diktatura generála Franka, demokratická transformace, úspěšná cesta Španělska mezi nejvyspělejší státy světa.
Dějiny Ukrajiny
Jen málo evropských národů prožilo tak nešťastné dějiny, plné násilí, útlaku a odnárodňování. Pouze v raném středověku měli Ukrajinci vlastní stát, tzv. Kyjevskou Rus, jehož ukrajinský ráz byl však pouze teritoriální, neboť se jednalo o státní útvar všech východních Slovanů před vznikem moderního ukrajinského, který si později stejně přisvojili Velkorusové.
Ukrajince pak čekala mongolská pohroma, po ní nadvláda Litvy a pak ještě Polska, podivné období polosamostatné tzv. hetmanštiny v rámci expandující Moskevské Rusi, která byla během 18. století brutálně zlikvidována. Teprve v roce 1919 došlo k obnově ukrajinské samostatnosti, která však měla díky polské a bolševické agresi jen jepičí život. Komunisté však Ukrajince za samostatný národ nepovažovali, v rámci formálně samostatné Ukrajinské sovětské republiky přišly další útrapy jako hladomor, komunistické odnárodňování, Černobyl atd. Teprve rozpad Sovětského svazu umožnil Ukrajincům získat samostatnost, ale i o ni musí nyní znovu bojovat.
Dějiny I
Polybios patří spolu s Hérodotem a Thúkydidem do velké trojice starořeckých historiků. Žil v době římské expanze a ač byl Řek tělem i smyšlením, přijal její ideologii a světovládné ambice. Politicky se angažoval ve vedení achajského spolku a po záboru Řecka Římem r. 168 intervenoval ve prospěch mnoha krajanů, čímž si vysloužil všeobecnou vděčnost. Literárně se věnoval dějepisectví, v němž si za cíl zvolil objasnění římské hegemonie a jejich příčin.
Ve svém hlavním díle Historiai (Dějiny) skládajícím se z 40 knih vylíčil dějiny své doby od počátku druhé války punské až po dobytí Kartága, tj. období let 220 – 144 př. Kr. Z tohoto díla se dochovala v úplnosti první pětice knih, ostatní pak ve výtazích.
V dějinách dějepisného žánru je Polybios typem pragmatického historika, jenž své dílo založil na osobní zkušenosti a události zaznamenával nezkresleně, podle pravdy. Smyslem historie podle něj není zábava, ale poznání a pochopení minulosti a poučení pro budoucnost. Historik má hledat souvislosti mezi událostmi a zkoumat jejich motivya příčiny.
Polybios odvozuje osud státu těsně od podoby a konstrukce jeho ústavy, a právě v římské ústavě, kombinující monarchické, demokratické a aristokratické prvky, shledával základ mocenských úspěchů a perspektivu.
Pro svůj postřeh a analytickou hloubku se Polybios stal prototypem moderního pojetí historiografie, jeho politické teorie nalezly ohlas u renesančních a novověkých myslitelů.
Dějiny vycházejí poprvé v českém překladu. Přeložil, předmluvou, poznámkami a rejstříkem opatřil Univ. prof. PhDr. Pavel Oliva, DrSc.
Malé dejiny Rusínov (2. vydanie)
Monografia sumarizčného charakteru Malé dejiny Rusínov predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa. Karpatskí Rusíni patria geopoliticky aj zemepisne do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západný - svet latinskej kultúry a východný - ortodoxný, svet byzantskej kultúry. Politické dejiny Rusínov sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Karpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny. Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami karpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografi a, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín...
Lacná kniha Děsivé dějiny - Strašliví Egypťané - 4.v (-70%)
V knížce o strašlivých Egypťanech se dočtete spoustu neuvěřitelných a děsivých věcí ze života slavných faraonů a jejich ubohých poddaných.
Na sklade 1Ks
1,98 €
6,61 €
dostupné aj ako:
Tete a tete o francúzskom umení (I) do roku 1789
Francúzske umenie prešlo do roku 1789 zložitým vývojom. Špecifický charakter nadobudlo v stredoveku, keď sa medzi múrmi kláštorov zrodila gotika. Nasledovala Škola Fontainebleau (16. storočie) sformovaná na kráľovskom dvore a Francúzska škola (17. a 18. storočie), rozvíjaná v prostredí Kráľovskej akadémie. Francúzske transfery sa uskutočňovali vojenskými a cirkevnými cestami. Nové myšlienky podnietili kultúrnu výmenu v rámci Európy. Svedčia o tom diela v Svätom Antone, Spišskej Kapitule, na Krásnej Hôrke, Červenom Kameni, v Slovenskej národnej galérii v Bratislave či Východoslovenskej galérii v Košiciach. Kniha je bedekrom francúzskeho umenia na Slovensku.
Historička umenia PhDr. Marta Herucová, Ph.D. pochádza zo starej bratislavskej rodiny. Študovala na univerzitách v Bratislave a v Olomouci. Pracuje na Ústave dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Publikovala desiatky prác zameraných na identifikačné, ikonografické a interpretačné problémy, napr. o buste Cecílie Gonzagy v Levoči (Paríž 2021), Fantacchiottiho soche anjela v Stupave (Florencia 2021), orientálnych obrazoch v Topoľčiankach (Oxford 2020), umení okolo roku 1800 na Slovensku (Opava 2019) a ďalších. Zaujíma sa o dokumentovanie umeleckých artefaktov ako základov kultúry.
Románské umění
Publikácia Románské umění je komplexným pohľadom na románsky sloh, prvé obdobie stredovekého umenia, ktoré zasiahlo celú Európu a ktoré sa spája predovšetkým s kresťanskou architektúrou. Vďaka množstvu exkluzívnych fotografií stavieb majú čitatelia možnosť poznať tvarovú rozmanitosť románskeho staviteľstva. Úvod knihy je obohatený o stať o slohovom tvarosloví, ktorá spolu s jednotlivými štúdiami o krajinách, kde sa tento sloh rozvíjal, predstavuje mnohotvárnosť románskeho umenia. Autori jednotlivých príspevkov sa čitateľom snažia priblížiť nielen informácie vzťahujúce sa k dejinám umenia, ale zoznamujú ich aj s aspektami kultúrneho a spoločenského vývoja.
dostupné aj ako:
Dejiny sveta od praveku po súčasnosť
Ľudstvo od dôb, keď sa náš prvý predok prvýkrát postavil na dve nohy, prekonalo obrovskú cestu ale ako sme sa vlastne dostali až tam, kde sa nachádzame dnes? Príbeh vývoja ľudstva sa pred vnímavým čitateľom odvíja v tejto knihe opisujúcej konflikty, intrigy, obdobia získania i straty moci, vznik a zánik veľkých civilizácií, ríš, kráľovstiev a impérií, ktoré vzápätí často navždy zmizli v bezodnej studnici času. Kniha obsahuje viac než štyristodvadsať farebných i čiernobielych ilustrácií, ktoré poskytnú čitateľovi vizuálne pohladenie duše. Takmer každá dvojstrana sa zaoberá konkrétnou historickou témou, vo väčšine prípadov doplnenou prehľadnou chronológiou, ktorá umožňuje rýchlo sa zorientovať v danej dobe alebo vynikajúco poslúži pri hlbšom hľadaní dejinných súvislostí. Ak vás zvedavosť nabáda odostrieť závoj tajomstiev vzniku prvých civilizácií a ženie nástojčivá túžba preniesť sa do sveta útočiacich mongolských hôrd alebo odhaliť skryté príčiny kolonializmu kniha Dejiny sveta od praveku po súčasnosť je tou najľahšou a najkrajšou cestou, ktorá vás tam na perutiach poznania privedie. Rozšírením vedomostí po prečítaní tejto knihy vnímavý čitateľ získa prehľad i nadhľad aj nad dianím v súčasnom meniacom sa svete.
Natašin tanec (Kultúrne dejiny Ruska)
Od vybudovania Sankt-Peterburgu po brutálnu stalinistickú propagandu, od ľudového umenia k magickým rituálom ázijských šamanov, od Puškinovej poézie po Mussorgského hudbu a Ejzenštejnove filmy. Defiluje pred nami neuveriteľne pestrá škála ľudí, ktorí tvorili históriu ruskej kultúry: nevoľnícki umelci, aristokrati, revolucionári, exulanti, kňazi i disidenti.
Natašin tanec je panoramatickým obrazom Ruska a jeho histórie, skúmanou cez optiku kultúry. Unikátnosť tohto diela, ktoré ponúka zrozumiteľný a zasvätený výklad prepojenosti ruskej histórie, politiky, spoločnosti i geografie s kultúrou, spočíva v autorovom brilantnom výklade témy, ilustrovanej citlivým výberom citátov z literárnych diel veľkých ruských autorov a kultúrnych mysliteľov.
Titul knihy vychádza zo slávnej scény v Tolstého epopeji Vojna a mier, kde mladá a krásna Nataša Rostovová tancuje na ľudovú melódiu, inštinktívne vnímajúc jej rytmus a tanečné kroky. Figes si tento obraz zvolil ako metaforu, že ruský zmysel pre identitu je stelesnený v jeho kultúre tak, ako vari v žiadnej inej veľkej kultúre.
dostupné aj ako:
Slovenské dejiny VI
Šiesty diel zachytáva obdobie slovenských dejín druhej polovice 20. storočia, presnejšie od skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, s miernym presahom na niektorých miestach. Je to časový úsek, ktorého drvivá väčšina spadá do neľahkej doby, keď bol na Slovensku nastolený totalitný komunistický režim s jeho neblahými následkami pre všetky sféry slovenskej spoločnosti. Text je rozdelený do troch častí (hláv), pričom prvá je venovaná krátkemu úseku rokov 1945-1948, druhá nasledujúcemu obdobiu do zlomového roku 1968 a posledná do rozpadu ČSFR a vzniku dvoch nových štátov na začiatku 90. rokov.
Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny
Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.
Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.
Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.
Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.
dostupné aj ako:
Dejiny Peloponézskej vojny V-VIII
Druhá časť Thukydidovho diela Dejiny peloponézskej vojny obsahuje knihy V–VIII. Udalosti V. knihy sa začínajú v desiatom roku vojny, v ktorom bol medzi Aténami a Spartou uzavretý Nikiov mier. Uzavretím mieru však vojnové udalosti nedostali nadlho oddych. Bojové ambície zvíťazili nad argumentmi života v mieri a vojská oboch strán sa opäť vrhajú do nových, ešte krutejších bojov.
Thukydides nám podáva charakteristiky najvýznamnejších osobností zúčastňujúcich sa vojny, poukazuje na klady, ale aj tienisté stránky, ktoré sprevádzali ich život. Ukazuje pozitíva, ale i chyby pri rozhodnutiach, ktoré niekedy znamenali významné víťazstvá, inokedy záhubu celých vojsk. Vykresľuje také osobnosti, ako boli v Aténach Perikles, Demosthenes, Kleon, Alkibiades, Nikias či v Sparte Brasidas, Agis, Gyllipos.
O udalostiach peloponézskej vojny Thukydides podáva opisy na základe svedectiev „na vlastné oči“, ktoré buď sám zažil, videl, alebo ich získal od priamych účastníkov bojov či iných udalostí. Príbehy Thukydidovho diela sú tak vo veľkej miere opisom skutočnosti, zbavenej subjektívnych a neistých prvkov. Aj preto Thukydidovo dielo tvorí pre nás cenný zdroj objektívneho poznania histórie antického sveta.
Publikácia obsahuje komplexnú štúdiu Petra Kuklicu Dejinný význam Thukydidovho diela v kontexte vzniku a vývoja gréckej civilizácie, ktorá podrobne rozoberá Thukydida a jeho literárnu tvorbu. Štúdia čitateľa stručne sprevádza dejinami Atén, Sparty či iných miest a oblastí Grécka, od najstarších zmienok o ich vzniku, vysvetľuje vývoj politických zriadení v týchto mestách, výstižne charakterizuje boje Grékov, ktoré predchádzali peloponézsku vojnu, stručne opisuje najvýznamnejšie osobnosti. Záver štúdie patrí hodnoteniu diela z rôznych aspektov, s poukázaním na všetky najdôležitejšie udalosti Thukydidovho života a peloponézskej vojny.
Co je českého na umění v Čechách?
Kniha obsahuje vybrané texty o dějinách architektury a historiografii dějin umění, z nichž jen část byla zveřejněna v českém jazyce. Jejich společným jmenovatelem je ambice překonat nacionalistický model historického vyprávění a v kontrastu vůči němu pěstovat transnacionální dějiny. Jak naznačuje ironicky míněný titul knihy, tento přístup může být obzvláště produktivní ve střední Evropě, která vždy byla doménou multikulturní reality a uměleckých cirkulací. Ústředním tématem je migrace umělců či historiků umění a cirkulace idejí nebo vizuálních forem. Autor se v několika studiích pokouší o komparativní uměleckohistorický přístup, v dalších překračuje tradiční regionální hranice a nastoluje středoevropská témata.
Umění skončit
Firemní lídři, ztrácející miliony dolarů na neúspěšných aplikacích či produktech, často váhají s jejich opuštěním. Vlády uvízlé v konfliktech doufají, že nová strategie přinese vítězství. A my sami se často držíme vztahů či kariér, které nám již neprospívají. Důvod? Podle Annie Dukeové máme problém s rozhodnutím ukončit něco neúspěšného, což nás výrazně brzdí.
V knize Umění skončit Dukeová ukazuje, jak se naučit správně ukončovat. Používá příklady elitních sportovců, jako jsou horolezci na Everestu, zakladatelů úspěšných firem jako Stewart Butterfield ze Slacku, nebo umělců typu Davea Chappella.
Vysvětluje, že odchod je klíčový pro úspěch, a nabízí metody, jak rozhodnout, kdy vytrvat, a kdy se vzdát, čímž ušetříte čas, energii a peníze. Naučíte se rozumět paradoxu odchodu, identifikovat síly bránící správnému rozhodnutí o odchodu, a jak lépe rozhodovat na základě očekávané hodnoty a dalších postupů.
Tato kniha je vhodná pro ty, kdo čelí důležitému rozhodnutí nebo životní změně, a pomůže jim udělat ten nejlepší další krok.
dostupné aj ako:
Historia gentis Slavae/Prvé dejiny slovenského národa
Unikátne preklady Kroniky Jána z Turca a Viedenskej maľovanej kroniky z latinčiny ponúkajú jedinečnú históriu Uhorska z pohľadu jej súčasníkov. Treťou knihou zo série latinských prekladov sú výnimočné prvé súvislé dejiny našich predkov, v ktorej prináša svoj pohľad na vývoj Slovenska súčasník Márie Terézie, slovenský kňaz Juraj Papánek. Poukazuje na pravdivé udalosti našej histórie, ktoré zapadli prachom alebo boli cielene zaznávané preto, že sa nehodili do propagandy iných národov. Jedno z najdôležitejších diel z hľadiska národnouvedomovacieho procesu nebolo od svojho vyjdenia v roku 1780 až dodnes kompletne preložené.
Globální dějiny a postliberální společnost
Kniha přibližuje v širších historických, politických, kulturních a ekonomických souvislostech globální dějiny Eurasie od poloviny prvního tisíciletí našeho letopočtu po počátek jednadvacátého století. Od úsvitu středověku až do sklonku raného novověku byly rozsáhlé oblasti rozkládající se od Číny přes Střední Asii po Indii a Středomoří integrovány prostřednictvím orientální globalizace, která soustředila největší světový hospodářský a intelektuální potenciál. Evropské společnosti se nacházely na periférii této obrovské zóny tvořené množstvím obchodních a politických vazeb. Atlantická globalizace, jež se zrodila v osmnáctém století v prostoru mezi severozápadní Evropou a Severní Amerikou, byla podmíněna vznikem silného merkantilistického státu, vědeckého světonázoru a ideologie liberalismu. Na přelomu osmnáctého a devatenáctého století atlantická globalizace definitivně zastínila orientální globalizaci a vyústila do západní hegemonie a moderní globální civilizace. Současná stagnace Západu a opětovný vzestup asijských mocností souvisí s krizí euroamerického racionalismu, scientismu a liberalismu, která může být překonána přehodnocením odkazu liberalismu a vytvořením ideologie postliberalismu.