Hľadanie: Elias Canetti: Masa a moc

V znalostnej spoločnosti bývajú zdôrazňované prvky ako otvorenosť, kreativita, flexibilita a rozmanitosť. Rozdielnosť v týchto parametroch pozorujeme pri porovnaní starých a nových členských krajín EÚ. Vo vyspelých ekonomikách je rozmanitosť aktérov výrazne vyššia ako v menej vyspelých ekonomikách. Staré členské krajiny, okrem Grécka a čiastočne Portugalska, majú vyspelé hospodárske štruktúry. Väčšina nových členských krajín musela prejsť transformáciou z centrálne plánovaných na trhové ekonomiky a ich nižšia ekonomická výkonnosť súvisí s horšími podmienkami pre oblasť výskumu a inovácií. Publikácia ukazuje, že oproti hospodársky vyspelejším krajinám je u nás značne nižší podiel účasti firemného sektora na financovaní výskumu a vývoja. Nevyvážená vlastnícka štruktúra firiem s vysokým podielom firiem so zahraničnými vlastníkmi prispieva k oslabovaniu domáceho inovačného potenciálu. Konkurencieschopnosť väčšiny firiem v SR je podložená inovatívnymi riešeniami, ktoré boli vyvinuté v zahraničí. Pri premene tradičného ekonomického systému na znalostnú spoločnosť je nutné rešpektovať širšie spoločenské súvislosti v komplexnom prostredí. Základná mapa priestoru identifikácie kľúčových zmien sumarizuje použité prístupy - paralelné fázovanie, kombinované využívanie znalostných základní, platformy príbuznej rozmanitosti, integráciu fyzického, kyberfyzického a digitálneho priestoru. Na potrebu zmeny vnímania nových procesov poukazuje porovnanie tradičného prístupu k formovaniu cieľov s novým prístupom k ťažko riešiteľným problémom. Publikácia sa zameriava na potenciál dôležitých kategórií ľudských zdrojov perspektívnych pre dynamizáciu znalostnej spoločnosti, ako sú študenti, mladí výskumníci a ženy. Autori využili výsledky vlastného prieskumu medzi expertmi z prostredia výskumu a vývoja. Tvoriví talentovaní ľudia tvoria jadro inovačných odvetví a preto jedno z najväčších obmedzení pre rozvoj potenciálu výskumu a vývoja je skutočnosť, že nie sme konkurencieschopní v udržaní a získavaní talentov. K nižšiemu zhodnocovaniu výskumného potenciálu prispieva nedostatočná spolupráca jednotlivých aktérov.

Zbierka orientálnych príbehov Tisíc a jedna noc sa dávno stala súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry. Preklad známeho slovenského arabistu Jána Paulinyho, ktorý práci na tomto diele venoval 25 rokov, vychádza v novom vydaní. Druhý zväzok obohacujú ilustrácie Roberta Bruna, ktorý patrí k významným súčasným výtvarným a grafickým umelcom. Už v starých zápisoch Tisíc a jednej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi ibn an-Nu’mánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii. V Rozprávaní o kráľovi ’Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okolo roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Rozprávanie o bojoch medzi moslimami a kresťanmi spestrujú vložené príbehy o princovi Tádžalmulúkovi a princeznej Dunjá či erotické Rozprávania o ’Azízovi a ’Azíze, ktoré patria medzi pozoruhodné výtvory egyptskej rozprávačskej prózy a sú ukážkou rafinovaného humoru. Robert Brun – ilustrátor 2. zväzku Tisíc a jednej noci študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky a ilustrácie u profesorov Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Veľa rokov sa venoval pedagogickej činnosti. Ilustrácie Roberta Bruna získali medaily na medzinárodných podujatiach BIB v Bratislave a IBA v Lipsku. K domácim oceneniam patrí deväť uznaní v súťaži Najkrajšia kniha roka, Cena Ľudovíta Fullu a ďalšie. Rovnako významné uznanie získal za svoju grafickú tvorbu. Svedčia o tom ceny na pravidelných prehliadkach grafiky v Banskej Bystrici i ceny zo zahraničia. Pravidelne vystavuje, jeho diela sa nachádzajú v zbierkach galérií a u mnohých súkromných zberateľov doma i vo svete.

Fyzikálne a chemické tabuľky pre základné školy - prvé slovenské tabuľky z fyziky a chémie - doteraz vychádzali iba ako preklad českých tabuliek, vzhľadom k tomu je značne spresnené aj názvoslovie. Vo fyzikálnej časti oproti starším tabuľkám pribudli alebo boli rozšírené tieto témy: - informácie o významných fyzikoch a ich objavoch spolu s farebnými fotografiami, - najdôležitejšie fyzikálne zákony, druhy energií, ich premena a výroba, - ilustrácie fyzikálnych strojov a prístrojov, - elektrotechnické značky, - základné fyzikálne konštanty, - historické a špeciálne jednotky, - netechnické predpony, fázové premeny, - závislosť teploty varu vody od tlaku, - makroseizmická stupnica, - hladiny akustického tlaku, - osvetlenie priestorov, - rozdelenie elementárnych častíc podľa súčasných vedeckých poznatkov, - základné informácie o vesmíre, o galaxii Mliečna cesta a o Slnečnej sústave (vrátane parametrov planét a komét), - rozdelenie elektromagnetického žiarenia a ďalšie, - k súčasným definíciám základných fyzikálnych jednotiek boli pridané aj pôvodné historické definície, čo zaujímavým spôsobom dokumentuje vývoj vedy, - doplnené boli ďalšie odvodené jednotky, čechizmy boli nahradené slovenskými názvami, - pridané tiež boli niektoré chýbajúce násobky a diely základných jednotiek, ako aj fyzikálne vzorce -  niektorým kapitolám pribudli príklady a ich riešenia. V chemickej časti oproti starším tabuľkám nájdete: - podrobne spracovanú tému laboratórnych pomôcok s ich fotografiami, - informácie o významných chemikoch, - názorne spracovanú tému metódy na oddeľovanie zložiek od zmesí, - chemické piktogramy, - zloženie niektorých zliatin a názvoslovie základných anorganických zlúčenín, - elektrochemický rad napätia kovov, - acidobázické indikátory a rozdelenie prírodných organických látok, - v kapitolách chemické prvky a molárne hmotnosti niektorých anorganických chemických zlúčenín nájdete aktuálne hodnoty jednotlivých prvkov, ktoré sa dajú využiť pri chemických výpočtoch alebo experimentoch, - v teoretickej časti nájdete chemické veličiny, ich jednotky a vzorce pre chemické výpočty.

Gelion sa javí ako nenápadný mladý muž, z ktorého sa však čoskoro vykľuje mužský nadčlovek. Zjaví sa ako prízrak zo svojej minulosti a prítomnosť ožiari ako jasné svetlo, ktorého oslepujúca žiara najprv zviditeľní všetko negatívne a zvrhlé, a potom to jednoducho zničí. Gelion definuje pojem nadčlovek úplne nanovo, pretože je aj napriek všetkým svojim hrdinským činom absolútne ľudským, neskazeným a verným mladým človekom, ktorý má dobré srdce. Je vždy spravodlivý a zo zásady pripravený dať každému, kto chybuje, znovu šancu, aj keď proti zločincom a kriminálnikom bojuje ako starogermánsky bojovník. Až keď mu jeho zvrhlí protivníci nedajú žiadnu inú možnosť, udiera a vtedy je vo svojej rigoróznej efektívnosti absolútne radikálny. Kto však prijme jeho ruku a upustí od svojho zločineckého počínania, ten získa v Gelionovi absolútne verného priateľa. Dvojromán, ktorý vám predkladáme, nám ukazuje svet, aký by sme si želali v našich najtajnejších snoch: čistú lásku a priateľstvo, opodstatnenú dôveru a neustále víťazstvo čestnosti a dobra proti zločineckým kriminálnikom. Román nám neponúka žiaden blažený svet bez boja, ale svet, v ktorom sa boj oplatí, pretože ním sa preseká cesta pre lepšiu budúcnosť. Dvojromán „Fantóm“ a „Obchodník s dievčatami“ je (ako aj oba ostatné zväzky trilógie) veľmi špeciálny. Poviedky nie sú len dobre vymyslenými strhujúcimi príbehmi, hoci vyvolávajú tento dojem, a nie sú ani príbehmi s biografickými a autobiografickými črtami. Hoci obsahujú z každého niečo, nemožno ich zaradiť ani k dobrodružným, kriminálnym či ľúbostným románom. V každom prípade sú medzi riadkami občas učebnicou a občas sú jednoducho len poučné (ale kto by čakal od Billyho niečo iné?!)

Slávny britský humorista Saki, vlastným menom Hector Hugh Munro, sa narodil 18. decembra roku 1870 v meste Akyab v Barme. K výberu pseudonymu Saki ho inšpirovala zbierka epigramov perzského polyhistora a básnika Omara Chajjáma s názvom Rubáiyát. Práve v týchto veršoch vystupuje postava sluhu, ktorý podáva víno. Volal sa Sákí. Vo svojej tvorbe vtipne glosuje predvojnové obdobie a pomery v Anglicku, kritizuje snobstvo a pokrytectvo vyššej vrstvy, rebeluje proti tvrdohlavým a úzkoprsým autoritám, a to najmä prostredníctvom postáv, akými sú mladíci Reginald alebo Clovis. Jeho poviedky majú neraz autobiografický charakter. Anglický spisovateľ Graham Greene podotkol, že „najlepšie Munroove poviedky sú poviedky detstva, detského humoru a anarchie, ako aj krutosti a biedy života“. Saki zomrel predčasne, v zákopoch prvej svetovej vojny v novembri 1916. Zbierka Krvilačné tety a iné zvery predstavuje úplne prvý slovenský knižný preklad Sakiho. Ide o výber toho najlepšieho – poviedky pochádzajú zo zbierky The Best of Saki. K nej pridávame šesť menej známych poviedok, ktoré Sakiho životopisec A. J. Langguth objavil v archívoch Britskej knižnice a vydal až v roku 1982 ako prílohu k Sakiho životopisu. .............. „Jeho poviedky sú plné absurdností, šokujú a zároveň lahodia duši.“ Graham Greene „Saki bol Oscar Wilde svojej doby.“ Adam Rovner „Saki píše ako nepriateľ. Spoločnosť ho tak otravuje, že by vraždil. Pri ňom si uvedomíte, že medzi výbuchom smiechu a výkrikom strachu nie je veľký rozdiel.“ Sir Victor Sawdon Pritchett „Saki poznal kluby a vidiecke sídla anglickej smotánky rovnako dobre ako Oscar Wilde či P. G. Wodehouse a s dôvtipom ostrým ako britva nás uvádza do nezmyselnosti a pokrytectva tejto spoločenskej vrstvy.“ Patrick McGrath, Independent

Kniha Rudolf Laban, vizionár tanca a teoretik pohybu prináša ucelený pohľad na život a dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tanca 20. storočia, na ktorého sa odvolávajú alebo naňho nadväzujú mnohé tanečné osobnosti aj predstavitelia hudby či výtvarného umenia. Autorka Marta Poláková týmto dielom završuje dlhoročný výskum diela významného choreografa, tanečníka a teoretika tanca Rudolfa Labana. Jeho osobnosti sa venuje programovo a neúnavne: ako vysokoškolská pedagogička, choreografka a teoretička. Ako zakladateľka Labanovho Ateliéru Bratislava zase Labana preniesla do širšieho povedomia odbornej a laickej verejnosti. Monografia je rozdelená na dve časti. V prvej sa autorka venuje významným udalostiam počas Labanových začiatkov v Bratislave za čias monarchie cez štúdium vo Francúzsku až po jeho pôsobenie v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Anglicku. Autorka nerozvíja len faktografickú stránku: uvádza predovšetkým dobové súvislosti. Predostiera sled udalostí a zástup osobností, ktoré sa s choreografom navzájom ovplyvňovali. Labanova neúnavnosť a húževnatosť v práci, pričom výsledky sa v tom čase javili neisté, radia Labana medzi najvýznamnejšie umelecké osobnosti minulého storočia. Prvá časť je doplnená dobovými fotografiami. V druhej časti sa autorka zameriava na teoretickú oblasť a výskum spoločenských a filozofických východísk, ktoré kreovali jeho pohľad na pohyb ako na neoddeliteľnú súčasť ľudského bytia. Autorka sústredí pozornosť na jednotlivé súčasti metodiky a prehľadne vysvetľuje javy v pohybe a Labanovu dynamickú a priestorovú teóriu. Labanovým hlavným cieľom bolo zdokumentovať tanec, bolo to jeho celoživotné poslanie. Kodifikáciou, teda zápisom choreografických diel do písomnej podoby, chcel pre generácie budúcich tvorcov a v neposlednom rade aj pre divákov zachovať pohybovú tvár choreografií. Na lepšie pochopenie definovaných teórií poslúži obrazový materiál.

Bratislava za posledných sto rokov je úžasným príkladom zmeny mesta. Ako veľmi sa zmenila, kde zostala nedotknutá a z akých dôvodov sa tak stalo, ukazuje dvojica kníh fotografov Antona Šmotláka a Ľubomíra Deáka a spisovateľa Jána Laciku. Darčekové balenie dvoch kníh ponúka porovnanie historických fotografií so súčasnými fotografiami tých istých lokalít a prináša zamyslenie nad zmysluplnosťou daných zmien. Súbor 160 historických a 160 súčasných záberov spolu s textami dáva čitateľovi možnosť zastaviť sa a pouvažovať o bratislavskom genius loci.

Leonardo da Vinci je považovaný za majstra renesancie a génia, ktorý predstihol svoju dobu. Najviac sa preslávil dielami, ako sú Mona Lisa a Posledná večera. Leonardo da Vinci však nebol len vynikajúcim maliarom. V skutočnosti sám seba považoval predovšetkým za stavebného a vojenského inžiniera. Táto kniha opisuje život tohto umelca a inžiniera, dobu, v ktorej žil, a sleduje aj hlavné témy jeho rozsiahleho diela. Publikácia je bohato ilustrovaná a jej súčasťou je aj 15 vzácnych príloh.

Mamografia sa zaoberá dôsledkami intrakcie obežného kolesa a statora. Uvádza nevyhnutné základy teórie hydrodynamických čerpadiel potrebné pre analýzu ovplyvňovania rotora a statora z hľadiska geometrie a efektívnych vlastností čerpadla. Vychádza z výsledkov dlhodobej výskumnej činnosti a výsledkov vlastnej vedeckej práce ako aj práce doktorandov autora. Môže byť dobrou pomôckou pre pracovníkov zaoberajúcich sa hydraulickým návrhom, projekčnými a prevádzkovými otázkami hydrodynamických čerpadiel.

Juhú, de jó, Író úr! Ezek szerint abbahagyta végre a lustálkodást és megírta a harmadik kötetet? Nem lustálkodtam, hanem válságban voltam! Meg aztán a jó munkához idő kell. Vastag lett az új kötet, és nagy ívet ölel fel. És az Apokalipszis itt még csak a kezdet! Csak azután születik újjá a költészet, szökken szárba a keresztény és a lovagi líra - közben beütnek a rímek, és már jő is Mária siralma ómagyarul, a halhatatlan Walther von der Vogelweide, a csavargó Villon, a verekedős Balassi és a kiismerhetetlen Shakespeare. Mármint - akkor most mit jegyzeteljek le? Mi lesz a lényeg ebben a könyvben? Például az, hogy az irodalom nem használati tárgy, nem kulcslyuk a szerző hálószobájába, hogy a művészet nem kinyilatkoztatás, itélkezés vagy megoldás a... Ez mind nem, de akkor mi igen? Mi az irodalom? Ha megmondanám, lehet, hogy az a mondás már maga lenne az Irodalom. Úgyhogy inkább gyertek, menjünk a Hit Fényétől az Ész Világosságáig.

Životopis Benedikta XVI . S predhovorom pápeža Františka Taliansky teológ a spisovateľ Elio Guerriero (*1948) ponúka prvý komplexný životopis emeritného pápeža Benedikta XVI. a zaznamenáva celú epochu, ktorú tento mysliteľ hlboko poznačil. Vo vyváženom portréte vykresľuje životné míľniky i dielo brilantného teológa a skromného človeka Josepha Ratzingera. Na pápežský stolec zasadol v roku 2005, keď Katolíckou cirkvou otriasali sexuálne i finančné škandály a usiloval sa o očistu Cirkvi, preto zostal mnohými nepochopený. V roku 2013 svojím nečakaným rozhodnutím vzdať sa pápežského úradu a stiahnuť sa do ústrania ohromil celý svet a získal si nečakané uznanie. Kniha sa začína predhovorom pápeža Františka a prináša prvý rozhovor Benedikta XVI. po skončení jeho pontifikátu.

Filozof, broadwayská hviezda, boxer, grázel – Mike Tyson za tri desaťročia svojho športového a verejného účinkovania zbúral mnoho našich vžitých stereotypov i konvenčných predstáv. Vyrastal ako odstrkovaný chlapec v tej najdrsnejšej a najchudobnejšej brooklynskej štvrti, no stal sa jedným z najvzrušujúcejších a najdivokejších boxerov všetkých čias. A najmladším absolútnym majstrom sveta v histórii. Svoju brilantnosť v ringu si však často komplikoval nezodpovedným osobným životom. Roky žúrov, krvavých zápasov a kriminálnych deliktov si vyžiadali svoju daň: Tyson sa v roku 2003 zosunul až na samé dno. Ako kriminálny živel bez vindry vo vrecku stal sa námetom stoviek žartov vo večerných tolkšou. Vybojoval však boj o svoj návrat – muž, ktorý sám o sebe hovoril, že je závislý „od všetkého“, sa stal znovu úspešným, znovu nadobudol dôstojnosť a získal si lásku rodiny, ako aj uznanie spoločnosti. Triumfálne sa vrátil na verejnú scénu so svojou one-man šou, potešil svojich priaznivcov nezabudnuteľnou vedľajšou úlohou vo filmovej sérii Vo štvorici po opici a našiel nové šťastie a stabilitu ako otec a manžel. Tysonove spomienky sú nefalšovaným americkým príbehom. Mike Tyson je voči sebe brutálne úprimný, drsný a veľakrát aj nesmierne zábavný. Na svoje búrlivé roky vrcholov a pádov spomína s takou úprimnosťou a priamočiarosťou, aká sa dala od tohto legendárneho športovca očakávať. Jeho príbeh Pravda a nič len pravda nie je iba opisom cesty jedného muža z brooklynského geta cez svetovú slávu a rovnako neuveriteľné škandály ku konečnému rozvážnemu zmúdreniu, ale aj úžasnou memoárovou knihou športovca, ktorá sa nám vryje do pamäti na dlhé roky.

C. S. Lewis nebol len známy spisovateľ a majster písaného slova, ale aj obdarovaný prednášateľ a komunikátor. Počas svojho tvorivého života napísal množstvo esejí, článkov a prednášok, ktoré po jeho smrti vychádzali v rôznych zbierkach a vydaniach, najmä vďaka poctivej edičnej práci Waltera Hoopera - osobného sekretára a správcu Lewisovej literárnej pozostalosti. Kniha Bremeno slávy a osemnásť známych esejí je prvé slovenské vydanie takejto zbierky a obsahuje devätnásť najznámejších esejistických textov C.S.Lewisa: 1. Bulverizmus alebo „Ako stratiť schopnosť myslieť“ 2. Účinnosť modlitby 3. Slony a peľ papradí 4. Boh na lavici obžalovaných 5. „Odporná červená vodička“ 6. Teória humánneho trestu 7. Užší kruh 8. Je teológia poéziou? 9. Všetko sa začalo obrazom... 10. Zázraky 11. Mýtus sa stal skutočnosťou 12. O čítaní starých kníh 13. Naša viera a mimozemské civilizácie 14. Náboženstvo: realita alebo náhrada? 15. Krutodlakov prípitok 16. Prerieknutie 17. Pokusy na živých tvoroch 18. Prečo nie som pacifista 19. Bremeno slávy

Kniha Energetický audit a certifikácia budov nadväzuje na úspešnú monografiu Energetický audit budov, ktorú naše vydavateľstvo v uplynulých 10 rokoch vydalo trikrát a vždy vypredalo. Prezentuje päť nosných častí, ktorými sú Energetická bilancia budov v svetle najnovších EN, Energetický audit budov ako základná metodika technicko-ekonomického posudzovania budov, Energetická certifikácia budov vzhľadom na jednotlivé energetické systémy aj budovu ako celok, Energetická kontrola kotlov a klimatizačných zariadení a Energetická legislatíva platná v EÚ a SR. Monografia predstavuje ucelený pohľad na hodnotenie energetickej náročnosti prevádzky budov, a to z pohľadu efektívnosti prevádzky energetických systémov, ako aj z hľadiska návrhu stavebných materiálov a konštrukcií. Súčasne umožňuje zabezpečiť technickoekonomické posúdenie racionalizačných energeticky úsporných opatrení pre stavebnú časť aj pre technológie.

Ľudské telo je každodenne vystavené infekcii baktériami, hubami, prvokmi, vírusmi či červami. Väčšinou sa s tým vie samo vyrovnať, ale niekedy sa tieto malé beštie zahniezdia v našom organizme bez toho, že by sme o tom vedeli a vtedy môžu vyvolať veľké nebezpečenstvo. Predpokladá sa, že každý živý organizmus na našej planéte je objektom nejakého typu infekcie alebo parazitizmu. Z pohľadu hostiteľa sa na patogény dívame nepriateľsky a považujeme ich za útočníkov, ktoré napádajú naše telo a spôsobujú nám rôzne ochorenia. Avšak patogén alebo parazit, ako každý iný organizmus, sa proste snaží žiť a rozmnožovať sa. Žiť na úkor hostiteľského organizmu je bezpochyby veľmi atraktívna a pohodlná stratégia. Ľudský hostiteľ je na živiny bohaté, teplé a vlhké prostredie so stabilnou telesnou teplotou a neustále sa obnovuje. Niet divu, že mnohým mikroorganizmom sa vyvinula schopnosť prežívať a množiť sa v tomto výhodnom útočisku.

Kniha Kornela Földváriho Svet pre dvoch je súborom textov o najznámejšej dvojici slovenského humoru L+S. Všetky texty odzrkadľujú nepretržitý, niekoľko desaťročí trvajúci záujem autora o oboch komikov, kolegov-divadelníkov a priateľov. Súborné dielo Kornela Földváriho vychádza vo vydavateľstve KK Bagala, doteraz vyšlo šesť z ôsmych zväzkov. S Kornelom Földvárim sme sa zoznámili v redakcii Kultúrneho života a odvtedy sa datuje náš veľmi úzky osobný aj pracovný vzťah. On bol napríklad prvý človek, ktorý kriticky zhodnotil našu prácu s Julom Satinským v doslove k našej prvej knižke Nečakanie na Godota. Tento doslov a nakoniec aj doslov k našej druhej knižke, kde ešte rozvíjal niektoré svoje myšlienky, považujem za to najpodstatnejšie, čo kedy kto o nás tu na Slovensku napísal. To najpodstatnejšie a myslím, aj najvýstižnejšie. (Milan Lasica) Kornel bol veľmi veselý a svojím smiechom nás vždy všetkých nakazil. Smial sa tak, že vydýchal všetok vzduch, takže v tej pivnici potom už pre ostatných neostal nijaký kyslík. Preto sme sa tam tak potili. (Július Satinský) Kniha Kornela Földváriho Svet pre dvoch je súborom textov o najznámejšej dvojici slovenského humoru L+S. Obsahuje recenzie predstavení, kníh, doslovy, text na prebale CD aj v programe k predstaveniu, príspevok na konferenciu o Divadle na korze a kratšie glosy – stručné charakteristiky kníh, články venované úmrtiu Júliusa Satinského a dva bližšie neurčené texty, zrejme napísané práve pre túto knižku. Všetky texty odzrkadľujú nepretržitý, niekoľko desaťročí trvajúci záujem Kornela Földváriho o oboch komikov, kolegov-divadelníkov a priateľov. Úvod knihy patrí brilantne napísanému chválospevu na komika a jeho vskutku vznešené poslanie. Vznešené, samozrejme, ak ide o komikov typu L + S. V tomto reflexívnom vstupe sa Földvári prejavuje ako výborný štylista-esejista s hlbokou osobnou i profesionálnou zaangažovanosťou, ak nie zapálenosťou a láskou. Na záložke charakterizuje Pavel Vilikovský jeho záujem o okrajové žánre (detektívka, komiks a pod.) ako „fanúšikovsko-kritický a literárnohistorický“. Presne taký istý je aj jeho záujem o Lasicu a Satinského. Sám seba nazýva Földvári ich „skalným prívržencom“. Chladnejší tón divadelného znalca sprevádza hlas úprimného obdivovateľa a priaznivca. Autor hodnotí umelecké výkony a ich dosah na spoločenský a kultúrny život na Slovensku, čo sčasti robí z knihy dokument, a to najmä o dobe veľkých, ale aj bolestne sklamaných nádejí šesťdesiatych rokov. Charakter knihy ako súboru článkov s témou L + S si vyžiadal opakovanie niektorých faktov, nehrozí však, že by sme sa v súvislostiach nedozvedeli niečo nové. Napríklad rozprávanie o dvojici komikov sa rozširuje na rozprávanie o novej divadelnej generácii, ktorá vznikla okolo Divadla na korze a tvorili ju takí herci, ako Labuda, Dančiak, Huba, Furková, Kolínska, Mikulík a pod. Práve ľuďom združeným okolo tohto divadla Földvári knihu venoval. Földváriho štýl je esejistický a dobre čitateľný, na vysokej intelektuálnej úrovni a pritom nie nezrozumiteľný, v čom sa približuje k povahe humoru L + S. Na druhej strane zámerne nepoužíva prázdne slová, ako ich zámerne používali komici. Ak oni chceli poukázať na absenciu schopnosti komunikovať, Földvári sa snaží so svojimi čitateľmi komunikovať čo najjasnejšie. „Ozajstný humor robí človeka lepším, dvíha ho k ideálom a znásobuje jeho možnosti vnímania. Nezráža ho do bahna dvojzmyslov a surovosti (...)“ Knižka Svet pre dvoch je súborné a koncentrované vyznanie lásky komikom, ktorým sa najlepšie darilo napĺňať túto teoretickú ideu svojským praktickým obsahom. (Zuzana Hašková, Knižná revue) Povedať, že popredný slovenský teoretik literárneho, divadelného a výtvarného humoru Kornel Földvári komentuje tvorbu Milana Lasicu a Júliusa Satinského už takmer štyridsať rokov, je pravdou i zavádzaním. Pravdou v tom, že jeho prvý text v knihe Svet pre dvoch pochádza z roku 1966, zavádzaním zasa v tom, že totalitný režim na viac ako desať rok

Úvody a predslovy zvyčajne hýria frázami v zmysle objektivity, snahy, pokusu a omylu, aby sa už na začiatku zavďačili pochopeniu čitateľa a pomaly, idiosynkreticky, povedal by klasik, ho vhlbovali do svojho vhľadu (ak tam skutočne nejaký je!). Nakoniec by mal čitateľ zvolať: „Ó áno, zlepšil som si rozhľad, viem myslieť a cítiť ako autor!“ Tento pocit nebeských výšin je predtvorený, vyumelkovaný s väčšou či menšou dávkou úprimnosti autora, ktorý sa svojím počinom navonok odhaľuje, vnútorne však uzatvára. Quid pro quo, milý autor, skloň sa, aby si bol čítaný a buď čítaný, aby si mohol a mal zmysel písať, o financiách ani nehovoriac. Takto to funguje a preto potrebujeme (zvyčajne) „korektný“ predslov. Funkcia predslovu je tiež ochutnaním štýlu, ktorý niekomu môže nevyhovovať svojou anestetickosťou, či naopak poskytnúť intuitívne vodítka, ktoré dielo spočiatku súdia a zatracujú, čím šetria čitateľov čas, zrak a najmä psychiku. Víno úprimnosti je zvyčajne kalné a horké, mnohým môže chutiť ako skazené, čo môže byť spôsobené aj nečistotou pohára, do ktorého ho nalievajú. Preto sa netreba obávať autora bez prispenia čitateľa, naopak to však už nie je až také isté... Už klasici sa sťažovali, že nedokážu nájsť čitateľov, Nietzscheho proroci a blázni hýrili odpoveďami, no nedostalo sa im otázok, niektorí súčasní autori očakávajú (optimisti!) kritiku zo zábleskami imaginácie. Dočkajú sa! Posthumne... Svet prestal potrebovať oficiálnu cenzúru v okamihu zrodu demokracie, kedy lenivý a navyše často nezaslúženou slobodou a právnou opaterou vybavený intelekt zacítil závan industrializácie a s ňou spojenú masovosť pocitu, mienky, života, omylu a kritiky. Spoločnosť, v ktorej sa priamo či nepriamo trestá samostatné myslenie a poukazovanie na schátralú schránku inštitúcií či degeneratívnu funkciu autorít si možno nezaslúži pesimistický epitaf, ale práve naopak, ironické prehodnotenie, ktoré umožní niekoľkým v stáde stagnujúcich napredovať. Kto vystúpi na poslednú priečku rebríka, prestane ho potrebovať, v absolútnej hodnote pragmatizmu presne ako ten, ktorý sa neodvážil ani na tú prvú. Zatratenie i kritika, pochvala či polemika nie sú v súčasnej ére rekontextualizácií pre autora odmenou či trestom, sú predovšetkým odrazom smerom k čitateľovi. Odpoveďou na jeho nevyslovenú otázku, či dokáže ešte plávať medzi riadkami, alebo je mu súdené utonúť v reprezentácii, je upretý pohľad orla a hada...

Úvody a predslovy zvyčajne hýria frázami v zmysle objektivity, snahy, pokusu a omylu, aby sa už na začiatku zavďačili pochopeniu čitateľa a pomaly, idiosynkreticky, povedal by klasik, ho vhlbovali do svojho vhľadu (ak tam skutočne nejaký je!). Nakoniec by mal čitateľ zvolať: „Ó áno, zlepšil som si rozhľad, viem myslieť a cítiť ako autor!“ Tento pocit nebeských výšin je predtvorený, vyumelkovaný s väčšou či menšou dávkou úprimnosti autora, ktorý sa svojím počinom navonok odhaľuje, vnútorne však uzatvára. Quid pro quo, milý autor, skloň sa, aby si bol čítaný a buď čítaný, aby si mohol a mal zmysel písať, o financiách ani nehovoriac. Takto to funguje a preto potrebujeme (zvyčajne) „korektný“ predslov. Funkcia predslovu je tiež ochutnaním štýlu, ktorý niekomu môže nevyhovovať svojou anestetickosťou, či naopak poskytnúť intuitívne vodítka, ktoré dielo spočiatku súdia a zatracujú, čím šetria čitateľov čas, zrak a najmä psychiku. Víno úprimnosti je zvyčajne kalné a horké, mnohým môže chutiť ako skazené, čo môže byť spôsobené aj nečistotou pohára, do ktorého ho nalievajú. Preto sa netreba obávať autora bez prispenia čitateľa, naopak to však už nie je až také isté... Už klasici sa sťažovali, že nedokážu nájsť čitateľov, Nietzscheho proroci a blázni hýrili odpoveďami, no nedostalo sa im otázok, niektorí súčasní autori očakávajú (optimisti!) kritiku zo zábleskami imaginácie. Dočkajú sa! Posthumne... Svet prestal potrebovať oficiálnu cenzúru v okamihu zrodu demokracie, kedy lenivý a navyše často nezaslúženou slobodou a právnou opaterou vybavený intelekt zacítil závan industrializácie a s ňou spojenú masovosť pocitu, mienky, života, omylu a kritiky. Spoločnosť, v ktorej sa priamo či nepriamo trestá samostatné myslenie a poukazovanie na schátralú schránku inštitúcií či degeneratívnu funkciu autorít si možno nezaslúži pesimistický epitaf, ale práve naopak, ironické prehodnotenie, ktoré umožní niekoľkým v stáde stagnujúcich napredovať. Kto vystúpi na poslednú priečku rebríka, prestane ho potrebovať, v absolútnej hodnote pragmatizmu presne ako ten, ktorý sa neodvážil ani na tú prvú. Zatratenie i kritika, pochvala či polemika nie sú v súčasnej ére rekontextualizácií pre autora odmenou či trestom, sú predovšetkým odrazom smerom k čitateľovi. Odpoveďou na jeho nevyslovenú otázku, či dokáže ešte plávať medzi riadkami, alebo je mu súdené utonúť v reprezentácii, je upretý pohľad orla a hada...

Príbehy tejto knihy sa odohrávajú v dome zoológa Konrada Lorenza v Altenbergu. Zvieratá sa nasťahovali do jeho domu dobrovoľne a odmietali ho opustiť, ako napríklad husi divé, ktoré spávali v jeho spálni a ráno vyletúvali otvoreným oknom. Lorenz rozpráva o svojich dvoj- a štvornohých priateľoch s láskou, humorom a súčasne so zaujatím vedca a neúnavného pozorovateľa. Jeho príbehy o húsatku Martine, o rybách v akváriu, o chrčkovi zlatom, kavkách alebo o psoch majú hlbší zmysel, než len pobaviť čitateľa. Sú to príbehy o správaní zvierat a toto správanie je často kľúčom k lepšiemu chápaniu sociálnych vzťahov aj medzi ľuďmi.