Najnovšie - Rovnako ako knihy, aj sloboda je v našich rukách. strana 1 z 5
Pri príležitosti 17. novembra si pripomíname silu slobody, odvahy a ľudskej dôstojnosti. Vybrali sme pre vás tituly, ktoré hovoria o hodnotách, vďaka ktorým môžeme dnes slobodne tvoriť, myslieť a žiť.
zobraziť:
1989 - Pád sovietskeho impéria
Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné.
Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.
dostupné aj ako:
Ako končia tyrani a prežívajú národy
Najmocnejší tyrani sú odsúdení prežiť život v strachu. Svojich nepriateľov sa môžu zbaviť lusknutím prstov a spolu s rodinami a prívržencami môžu riadiť celé krajiny z luxusného pohodlia vlastných palácov. Každá ich hodina je však presiaknutá strachom, že prídu o všetko. Nedá sa ho zbaviť za žiadne peniaze. Jediný chybný krok môže viesť k pádu. A tyrani po páde často končia v exile, vo väzenskej cele či pod zemou.
Politológ Marcel Dirsus na základe stretnutí a rozhovorov s lídrami prevratov, disidentmi a vojakmi skúma pády tyranov a diktátorov. Tvrdí, že zvrhnutie dlho fungujúcich režimov, napríklad v Severnej Kórei alebo Iráne, môže byť náročné. Demonštruje, že k týmto zmenám väčšinou dochádza, keď vypuknú vnútorné konflikty alebo keď zbehnú kľúčoví spojenci, a uvádza historické príklady zvrhnutia Ferdinanda Marcosa v roku 1986 či Francisca Macíasa Nguemu v roku 1979.
Autor sa pri písaní radil s diplomatmi, novinármi, odporcami režimu, bývalými špiónmi a jadrovými expertmi. Poznamenáva, že každý diktátor má slabé stránky, a tvrdí, že aj keď je cena vysoká, vždy existuje nádej. Pochopenie diktátorov však nestačí. Kniha Ako končia tyrani a prežívajú národy je pútavým a premysleným návodom, ako ich zvrhnúť.
dostupné aj ako:
Výnimočný stav
Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať?
Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?
dostupné aj ako:
Než zmizím Magda Vášáryová
Nejen válka na Ukrajině ukazuje, že žijeme v přelomové době. Liberální demokracie je v krizi, vzmáhají se populistické, autoritářské a extrémní politické strany a hnutí. Magda Vašáryová tuto zlomovou dobu v rozhovorech s novinářem Petrem Šabatou popisuje způsobem, který je originální, barvitý, a navíc přináší řadu překvapivých pohledů i ne úplně známých faktů z nedávné historie či zákulisí politiky.
Vášáryová úzce spolupracovala s Václavem Havlem a Karlem Schwarzenbergem, kandidovala na slovenskou prezidentku proti Vladimíru Mečiarovi, byla deset let poslankyní Národní rady, Havlovou velvyslankyní v Rakousku, poté slovenskou velvyslankyní v Polsku. Poznala mnoho politických osobností v celém regionu a je schopná kombinovat pronikavou analýzu s pozoruhodnými příběhy, které někdy vypovídají o politice lépe než dlouhé analýzy.
Na východ od zdravého rozumu
Čo robiť, keď sa nedostanete na vysokú školu a ponuka z úradu práce vám doslova vyrazí dych? Odskočíte si s kamošom na konkurz do rádia, po ktorom vám jeho programový šéf oznámi, že z vás moderátor „naozaj nikdy nebude“.
Keď po otázke, či viete čítať, nechápavo prikývnete, v kutici oblepenej kartónmi od vajec vás bude dookola nútiť čítať rozprávkovú knihu. Aby po pár dňoch svojrázneho školenia usúdil, že môžete čítať ranné správy naživo. A vy začnete robiť v médiách bez toho, aby ste na to niekedy čo i len pomysleli. Žiaden splnený sen, iba zhoda náhod a z núdze cnosť.
Taký bol v skratke začiatok novinárskeho príbehu Petra Bárdyho, ktorý vám namiesto klasického prológu otvorí pomyselné dvere do knihy s príznačným názvom Na východ od zdravého rozumu.
Najnovší knižný titul vychádzajúci pod hlavičkou Aktuality.sk sa vymyká všetkému, čo sme doteraz vydali. A to nielen obsahom, ale aj grafickým spracovaním, papierom a tlačou. Prostredníctvom zbierky 22 esejí vstúpite do krajiny Dubčekových rožkov, rekreačných poukazov a bryndze, Tisovej vily s archívmi komunistickej tajnej služby či predvolebných, maďarských a iných gulášov.
Peter Bárdy vo svojej najlepšej knihe nie je iba Petrom Bárdym, ktorého poznáte. Autorom politických bestsellerov o Zuzane Čaputovej, Robertovi Ficovi či Igorovi Matovičovi. Šéfredaktorom Aktuality.sk a politickým komentátorom.
Je chalanom z robotníckej rodiny, ktorý sa síce stal novinárom náhodou, no je ním už takmer tri dekády. A vďaka tomu zažil na vlastnej koži mocenské hry „otcov zakladateľov“ na čele so svojho času neohrozeným Muftim aj moment, keď najväčší národovec Ján Slota spoznal internet. Keď sociálny demokrat Robert Fico vrátil do hry Mečiara aj Slotu. Keď Igor Matovič neporazil mafiánsky štát a otvoril bránu úradu vlády i dvere Národnej rady „našim ľuďom“.
Na východ od zdravého rozumu je zbierka esejí – príbehov, z ktorých Peter Bárdy skladá obraz Slovenska. Smutný aj smiešny. Vážny aj vtipný. Láskavý aj (seba)ironický. Osobný aj celkom odosobnený.
Peter Bárdy nebuduje mýtus o národe, ktorého DNA nosí hlboko v sebe, ani o svojej krajine, z ktorej nechce odísť, hoci to chvíľu zvažoval. Vrství na seba príhody o mostoch, z ktorých sa v detstve zhadzuje munícia z druhej svetovej vojny a ktoré sa v dospelosti menia na pseudomosty medzi Východom a Západom, ktoré rozdeľujú.
On však nezostáva ani na jednom brehu: nie je proti ani za, nie je s „našimi“ ani „vašimi“ ľuďmi.
Snaží sa postaviť most, po ktorom môžu chodiť všetci, a cez autentické a istým spôsobom univerzálne príbehy presahujúce hranice osobného zážitku nájsť reč. Nie spoločnú, jednoducho iba reč. Veď kto niekedy z mosta nepustil na cestu aspoň slinu či neprešiel v zamyslení na červenú?
dostupné aj ako:
Slovensko v 20. storočí
Monografia Slovensko v 20. storočí Ľubomíra Liptáka, slovenského historika európskeho formátu, vyšla po prvý raz v roku 1968. Už o rok sa však stala kvôli odvážnym myšlienkam pre normalizačný režim neakceptovateľnou a väčšina nákladu bola skartovaná. Z publikácie sa nesmelo citovať a pre ďalšiu generáciu historikov a čitateľov zostala neprístupná. Odvtedy nestratila nič na svojej aktuálnosti, o čom svedčí jej niekoľko ďalších vydaní po roku 1989. Ide o výnimočnú syntézu slovenských dejín, ktorá sleduje premeny Slovenska od prelomu storočí v Rakúsko-Uhorsku, cez prvú svetovú vojnu a vznik Československa, medzivojnový vývoj, vojnový štát aj povojnovú premenu na komunistickú totalitu.
Ivan Kamenec v predslove k piatemu vydaniu píše: „Kniha, ktorú držíte v rukách, je svojím poznaním, kladením otázok a formovaním smelých hypotéz stále prekvapujúco aktuálna v súčasnom zápase o charakter dnešného i budúceho kultúrneho života na Slovensku. Ak by sme si odmysleli tristné osudy prvého vydania a takmer dvadsaťročnú diskrimináciu a ostrakizáciu jej autora, mohli by sme pokladať primitívne politické útoky zo strany prívržencov ideológie dvoch totalitných systémov za najlepšie svedectvo jej odborných kvalít, respektíve morálnych občianskych postojov Ľubomíra Liptáka.“
dostupné aj ako:
Čierna skrinka Slovenska
Čierna skrinka Slovenska je unikátnou zbierkou textov, ktoré sa zamýšľajú nad tým, kde sa v skutočnosti dnes ako štát a spoločnosť nachádzame. Autorky a autori si kladú otázku, čo nás ovplyvnilo, či a kde sme spravili chyby a z čoho sa môžeme do budúcnosti poučiť. „Nabúrala“ naša krajina? Ak áno, je načase nájsť pomyselnú čiernu skrinku a zistiť, čo sa vlastne stalo.
Editorom projektu je spisovateľ a publicista Pavel Sibyla. V knihe si prečítate eseje, v ktorých sa autorský kolektív často dopĺňa, inokedy si protirečí alebo upriami vašu pozornosť na tému, ktorej dôležitosť si v každodennom zhone nestíhate uvedomiť. Texty sa dotýkajú tém ako politika, školstvo, zdravotníctvo, sociálne siete, ekonomika, korupcia či právny štát a ponúkajú aj prognózy vývoja, kam sa Slovensko posunie a ako bude vyzerať v roku 2030.
Autorky a autori: Beata Balogová – Miroslav Beblavý – Lucia Berdisová – Jakub Goda – Miroslava Hapalová – Zuzana Kepplová – Martin Makara – Samuel Marec – Ivan Mikloš – František Múčka – Zuzana Múčka – Zuzana Petková – Juraj Porubský – Iveta Radičová – Peter Tkačenko
dostupné aj ako:
Útěk před totalitou
Neobyčejné osudy autorky, která se narodila ve Zlatých Moravcích na Slovensku a posléze ji životní cesta zavála do Ostravy, poté do Prahy a nakonec až za oceán do Kanady, kam emigrovala hned dvakrát, poprvé těsně po roce 1968 a podruhé v osmdesátých letech, představují nejen ojedinělý životní příběh, ale jsou také unikátním průřezem čtyřiceti let naší historie.
Na sklade 1Ks
23,94 €
dostupné aj ako:
Jednorozměrný člověk
Marcuse ve své slavné knize z roku 1964 podrobuje kritice kapitalismus, ale zároveň odmítá socialistické režimy v tehdejší východní Evropě. Moderní industriální společnost se podle autora sice zaštiťuje racionalistou, ale ve skutečnosti je silně iracionální. Úspěšně ovládla přírodu, ale i jejího tvůrce – člověka. Je totalitní, protože lidem prostřednictvím techniky nediktuje pouze potřeby společenské, ale i jejich individuální přání a činí si na ně nárok také v jejich volném čase. Svoboda (např. svobodná volba ve výběru zboží a služeb) se stává nástrojem ovládání. Rozvinutá industriální společnost je podle autora daleko ideologičtější než její předchůdkyně, protože ideologie se přesunula do samotného výrobního procesu, lidé začínají být produkty, reklama se stává žádaným životním stylem. Kapitalisté přejímají roli byrokratů, dělnická třída je integrovaná do nesvobodné společnosti. Pojmy jsou redukovány na souhrn operací a operacionalistické hypotézy se neustálým opakováním v masových médiích mění na definice. Nerozumné se rovná neoperacionalizovatelné. Vzniká jednorozměrné chování a myšlení.
Cestou ven je návrat k dvojrozměrnosti – rozpornosti, která je nutně obsažena ve filozofickém myšlení. To se musí stát negativním v tom smyslu, že upozorňuje na to, co není bezprostředně přítomno, a zpochybnit společnost i sebe samé. Touto cestou může dojít k osvobození individuality a původcem změny se mohou stát zejména menšiny, outsideři a radikální intelektuálové.
K práci a obraně připraven
Stýská se vám po autoritářském režimu? Vzpomínáte na totalitu s nostalgií? Jak se nám tehdy za socialismu žilo, co se vyžadovalo, co se smělo a co už ne? Byla to opravdu tak špatná doba? Věřte, že ano, byla, a nedejbůh, aby se někdy vrátila. Připomeňme si ji vážně i nevážně se spisovatelem Lukášem Havlasem, který v ní vyrůstal a dospíva, a dokáže o socialistických časech s nadhledem a humorem vyprávět.
dostupné aj ako:
Vek revolúcií
Americký novinár Fareed Zakaria v novej knihe skúma minulé aj súčasné revolúcie definujúce polarizovanú a nestabilnú éru, v ktorej žijeme.
Populistické besnenie, ideologické nezhody, ekonomické otrasy a technologické zmeny, vojny a medzinárodný systém plný katastrofického rizika – prvé desaťročia dvadsiateho prvého storočia sú zrejme najrevolučnejším obdobím modernej histórie. No nie je to nič nové. Ľudia žili a prosperovali aj v minulosti. Aké boli revolúcie, ktoré prežili a ktoré by nám mohli pomôcť porozumieť súčasnému svetu?
Zakaria podrobne skúma historické obdobia a hnutia, ktoré formovali moderný svet, no venuje sa aj štyrom súčasným revolúciám: v ekonomike, technológiách, identite a geopolitike, ktoré napriek všetkým výhodám spôsobili nesporné trhliny v našich zvyklostiach a všadeprítomnú úzkosť. Keď sa ocitneme na dejinnej križovatke štyroch revolúcií, ktoré otriasli svetom, predstava temnej budúcnosti sa takmer nevyhnutne naplní. No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia.
dostupné aj ako:
Sloboda byť slobodný
Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli?
Táto esej, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, odráža prísnosť a silu politického myslenia Hannah Arendtovej a precízne zhŕňa jej úvahy o slobode, ktoré sú veľmi hlboké a dokážu sa spojiť s výzvami a nebezpečenstvami našej doby.
Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.
dostupné aj ako:
Lukavické zápisky
Lukavické zápisky mapujú osobný a spoločenský život Hany Ponickej počas roka 1977, v ktorom sa stala nepohodlnou autorkou nielen pre kritický príspevok na zjazde slovenských spisovateľov, ale aj pre podporu novovzniknutej Charty 77.
Kniha verne zachytáva prenasledovanie odporcov totality, boj s "vnútorným nepriateľom" a zároveň rázne odmietanie poslušnosti voči akejkoľvek moci. Dobové reflexie strieda atmosféra stredoslovenského vidieka, v ktorom našla Ponická útočisko pre rodinný život i autentické úvahy. Zápisky však nie sú iba záznamom jej zamyslení, ale aj vzácnou kronikou intelektuálnych konfrontácií a v neposlednom rade správou o súperení s vlastným strachom, ktorý považovala za najväčšieho nepriateľa aj vtedy, keď ju režim pripravil o všetky možnosti publikovať. Napokon aj osud tejto knihy bol dlhé roky pohnutý tak, ako osud autorky – do verejného priestoru sa vracia po dvadsaťročnej odmlke.
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyšla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Vekslačka
Když jí bylo třináct, v poválečném Československu byla vyhlášena měnová reforma a Alminu rodinu to zničilo. Doktorská dcerka zvyklá na život ve velké vile se najednou ocitla v maličkém přízemním bytě se dvěma babičkami a špatným kádrovým profilem. Alma ale nebyla holka, co sedává s rukama v klíně. Tohle je její příběh. Příběh ženy, která se v časech totality vlastními silami vydrápala mezi nejbohatší stínovou elitu. Žila v pohádkovém luxusu, ale nejvíc toužila po něčem, co nejde koupit…
dostupné aj ako:
Politika a komunita
Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945-1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú aj údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý a presný pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate Židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatná kapitola je venovaná politickým procesom na Slovensku, ale tiež sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita atď.). V ďalšom texte sa autori zaoberajú reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.
Václav Havel - Má to smysl
Výbor rozhovorů s Václavem Havlem s novináři z celého světa z let 1964 a 1989.
Z úvodního slova Anny Freimanové: „Je zajímavé, že téměř všechny rozpravy plynou v poklidné, přátelské atmosféře (výjimkou je hektický rok 1989) a že v nich zcela chybí konfrontační tón. Tazatel se většinou neprosazuje, otázky jsou přímé, jasné, spojené s aktuálním děním i s Havlovým osobním životem a uměleckou tvorbou. Pokud není třeba myslet na konspiraci, Václav Havel odpovídá také tak – otevřeně a spontánně. Nebojí se osobní roviny, ale udržuje si patřičný odstup. Novináři vnímají přirozenou Havlovu autoritu a respektují ho, nedochází k žádným pokusům o investigativní sondy nebo odhalení. Zajímavé je i to, že Václav Havel v tomto období vůbec nepřemýšlel o image, o tom, jak má na novináře, potažmo čtenáře zapůsobit, soustředil se především na precizní formulaci obsahu interview.
Tázaný byl sice vždy vstřícný, slušný a novináře respektoval, ale většinou měl situaci pevně v rukou on, a co chtěl, to „si řekl“. Velmi často lze i v novinových rozhovorech vysledovat myšlení „nahlas“, pro Václava Havla typické, jímž trvale hledá smysl života a vlastní existence i pravdu. Nikdy nemlží.
Malé středoevropské Československo se v centru pozornosti světových médií objevuje jen výjimečně. Zájem o to, co se děje na hranicích východní Evropy, nebyl a není samozřejmostí. Václav Havel svou tvorbou a svým vzdorem proti diktatuře dokázal tento zájem vzbudit a na svou zemi, v níž totalitní režim šlapal po lidských právech a svobodách, hlasitě upozornit. Svět byl (a stále je) plný daleko zajímavějších historických vírů a událostí, a proto každá zmínka o Československu hrála v cestě za demokracií důležitou roli. Václavu Havlovi musíme poděkovat.“
Súdruh disident: Milan Šimečka v komikse
Filozof a spisovateľ Milan Šimečka patrí k najvýraznejším česko-slovenským postavám 20. storočia. Jeho strhujúci život a originálne dielo vyrozpráva nový komiksový román v dobe, keď sa vládna moc opäť usiluje o „obnovenie poriadku". Čo sa stane, keď sa utópia zmení na väzenie? A zo sna sa stane nočná mora?
Režim, ktorý pomáhal upevniť, ho nakoniec vyhodil z práce, šikanoval ho a vo väzbe mu zničil zdravie. Skutočný príbeh vychádza z rozsiahleho výskumu v archívoch tajných služieb, samizdatových knižniciach, z výpovedí generačných druhov a očitých svedkov. Kto bola spisovateľova žena Eva? Akú úlohu zohrávali v jeho tragickom živote láska a otcovstvo?
Spoznajte osud človeka, ktorý pochopil, že si nemôže vybrať pre život najlákavejší príbeh z kníh, ale musí prijať ten, ktorý zodpovedá tvaru jeho duše, a žiť ho až do konca.
Nenechali sa zlomiť
Soňa Gyarfašová v knihe Nenechali sa zlomiť dokumentuje osudy 21 politických väzňov z 50. rokov 20. storočia a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry – popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality, no nenechali sa zlomiť. Hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa. Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov. S Konfederáciou politických väzňov sa po dlhom čase vracala na miesta spojené s ich minulosťou – za mreže väzení v niekdajšom Československu alebo na miesta, kde kedysi stáli komunistické pracovné tábory. S mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.
dostupné aj ako:
O slobode
Od uznávaného historika a autora bestselleru O tyranii prichádza brilantné skúmanie slobody – čo to je, ako bola nesprávne pochopená a prečo je našou jedinou šancou na prežitie.
Sloboda je naším veľkým záväzkom, ale ako tvrdí Timothy Snyder, stratili sme zo zreteľa, čo znamená – a to nás vedie do krízy. Príliš veľa z nás sa na slobodu pozerá ako na absenciu štátnej moci: myslíme si, že sme slobodní, ak si môžeme robiť a hovoriť, čo sa nám zachce. Skutočná sloboda však nie je ani tak sloboda od, ako skôr sloboda pre – sloboda rozvíjať sa, riskovať pre budúcnosť, ktorú si vyberieme. Sloboda je hodnota, ktorá umožňuje všetky ostatné hodnoty.
Na základe prác filozofov a politických disidentov, rozhovorov so súčasnými mysliteľmi a vlastných skúseností s dospievaním v čase americkej výnimočnosti Snyder identifikuje postupy a postoje, ktoré nám umožnia vytvoriť vládu, vďaka ktorej budeme my a budúce generácie prosperovať. Oceňuje význam tradícií (ktoré obhajuje pravica), ale aj úlohu inštitúcií (ktoré sú v kompetencii ľavice). Táto kniha, ktorá je intímna a zároveň ambiciózna, pomáha vytvoriť nový konsenzus, je to vzrušujúca intelektuálna cesta a tour de force politickej filozofie.
dostupné aj ako:
