Veľký výpredaj kníh je tu

Svedectvo osemročného chlapca o živote v predvojnovom období a holokauste na Slovensku. Idylické detstvo Tomiho Reichentala v slovenských Merašiciach sa skončilo v roku 1944, keď ho ako malého chlapca spolu s rodinou na základe udania suseda, neskôr aj mnohých iných prisluhovačov fašistov, zatklo gestapo a dostal sa do koncentračného tábora v Bergen-Belsene. Holokaust nakoniec pripravil Tomiho o 35 členov rodiny a jeho podmanivá a veľmi sugestívna výpoveď v tejto knihe, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom, poskytuje pohľad na tragické časy našej histórie očami nevinného dieťaťa. Chlapec z Belsenu je výnimočné svedectvo o živote v rozvrátenej realite nášho sveta, na ktoré by nikdy žiadna generácia nemala zabudnúť, aby sa nezopakovalo.

Strhujúci príbeh dvoch kamarátok, ktoré sa každoročne vydávajú spolu na dobrodružné dovolenky, spája v sebe exotiku, napätie aj fantastickú atmosféru bláznivého kolotoča udalostí. Pre tohtoročnú dovolenku si Kristen s Emily vybrali majestátne hory v Čile. Dej sa zamotáva, akonáhle Emily nájde kamarátku v hotelovej izbe s mŕtvym chlapcom, ktorý má rozbitú hlavu. A my zisťujeme, že takáto „nehoda“ nie je prvá v histórii ich priateľstva. Dynamický triler s mnohými dejovými zvratmi, nedôveryhodnými rozprávačkami a šokujúcim koncom neodložíte, kým sa nedozviete, na ktorej strane je vlastne pravda.

Oceňovaný americký autor predstavuje novú cestu, ako porozumieť rasizmu a nerovnosti v našej spoločnosti a ako ich vykoreniť raz a navždy. Antirasizmus je transformačný koncept, ktorý mení diskusie o rasizme, ale najmä poukazuje na nové oslobodzujúce spôsoby myslenia. Rasizmus je vo svojej podstate mocný systém, ktorý vytvára falošné hierarchie ľudskej hodnoty. Jeho pokrivená logika siaha za hranice rasy od spôsobu, akým uvažujeme o ľuďoch iných etnicít alebo inej farby pokožky, až po spôsob, akým sa správame k ľuďom odlišného pohlavia, odlišnej rodovej identity a postavy. Rasizmus sa prelína s triedou, kultúrou a geografiou a dokonca mení aj náš obraz o sebe. V knihe Ako byť antirasista Kendi sprevádza čitateľov širokým okruhom antirasistických myšlienok od tých najzákladnejších konceptov až po vizionárske alternatívy. Pomáha nám jasne rozoznať rasizmus vo všetkých jeho formách, pochopiť jeho škodlivé dôsledky a ukazuje, ako sa možno voči nim brániť na úrovni systému, ale aj v našom vnútri. Kendi spája etiku, históriu, právo a vedu so svojím vlastným príbehom prebudenia z rasizmu. Táto kniha je povinné čítanie pre každého, komu nestačia len základné informácie o rasizme, ale chce ísť o krok ďalej a prispieť k vytvoreniu spravodlivej a slušnej spoločnosti

Desať rokov po úspešnej knihe Náš ľadovec sa roztápa, v ktorej John Kotter a Holger Rathgeber na príbehu tučniakov vysvetlili, ako viesť ľudí v časoch turbulentných zmien, prichádzajú autori s novým a rovnako zaujímavým príbehom o tom, ako zmeniť výzvy na príležitosti. Tentoraz je dejiskom ich bájky kolónia surikát, žijúca v nehostinných podmienkach Kalaharskej púšte. Ide o spoločenstvo s množstvom pravidiel a zákonov, rozdelené na skupiny, ktorých lídri sú zodpovední za jednotlivé činnosti. Striktné dodržiavanie dlhoročne zavedených pravidiel však nemusí byť tým najlepším spôsobom fungovania a hlavne nachádzania riešení, ak sa spoločenstvo (organizácia, firma) ocitne v neľahkej situácii v rýchlo sa meniacom prostredí.

Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.

Kniha kacírov je fascinujúcim rozprávaním o premene vážnych a veľkých hľadačov pravdy na kacírov. Jej postavy sú konštitutívne a inšpirujúce nielen pre dejiny cirkví, ale patria aj do veľkých európskych dejín. Walter Nigg si z mnohých osobností vybral tie, ktoré zvlášť zreteľne ukazujú, že heretici konali z najhlbšieho presvedčenia a vo vedomí, že ide o život. Osudy Origena, Majstra Eckhardta, Husa, Luthera, Spinozu, Pascala, Bruna, Lessinga, Tolstého a mnohých ďalších sa v knihe objavujú v empaticky mäkkom, detaily vykresľujúcom svetle. Autor napriek svojej obdivuhodnej erudícii podáva ich príbehy v nečakane prístupnej podobe. Ponúka čitateľom napínavé pohľady do zákulisia životných zvratov veľkých dejinných postáv. Miestami môžeme nadobudnúť dojem, že držíme v rukách román, hoci jeho kapitoly nemusíme nevyhnutne čítať po poradí. Deliaca čiara medzi svätcom a kacírom bola v dejinách často na nerozoznanie tenká a z knihy je zrejmé, že odpoveď na otázku, či niekto je, alebo nie je kacír, často závisí len od dátumu, kedy sa otázka objaví.

Ste skutočne to, čo jedli vaši starí rodičia? Obzrite sa do minulosti a zistite, ako sa aj vy môžete cítiť lepšie vo svojom tele a v budúcnosti vďaka tomu zanechať svojim deťom dedičstvo v podobe pevného zdravia. Vzrušujúca kniha Judith Finlaysonovej prístupným spôsobom približuje komplexný výskum doktora Davida Barkera a obracia naruby zažité predstavy o pôvode najbežnejších chronických chorôb súčasnosti, ktoré nám vraj odovzdali rodičia prostredníctvom svojich génov. Vďaka epigenetike - relatívne mladému vednému odboru - sa dozvedáme, že príčinou súčasnej epidémie obezity, cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny je čosi oveľa zložitejšie než len samotná dedičnosť. Zárodky mnohých z rizík spájaných s rozvinutím týchto chorôb vznikli počas prvých tisícich dní vášho života od počatia, k ich formovaniu však významne prispel aj životný štýl a zážitky vašich rodičov a starých rodičov. Tak ako minulosť vašich predkov ovplyvnila vás, ovplyvníte aj vy budúcnosť svojich detí a vnúčat. Výživnou stravou a dostatočným pohybom môžete zabezpečiť dobré zdravie nie len sebe, ale aj budúcim generáciám. Gény na tanieri vám naservírujú najnovšie epigenetické poznatky ľahko stráviteľným spôsobom, vďaka ktorému lepšie porozumiete nie len svojim génom, ale aj rozmanitým faktorom, ktoré ich ovplyvňujú.

Náhla smrť otca od základu zmení Tomovi život. Nikde nenachádza pokoj, a tak sa rozhodne vydať na cestu hľadania. Putovanie ho zavedie na mystické miesto Nepanthé, kde sú ľudské starosti neznámym pojmom. Cestu k sebe samému nachádza v tajomných snoch, ktoré mu pomáha objasniť vykladač snov. Tom sa vracia k svojim detským snom a objaví lásku. Učí sa precítiť šťastie prítomnej chvíle, teší ho tvorivá práca na obnove starej usadlosti aj krásna andalúzska príroda. Pochopí, prečo nie je vždy nevyhnutné stanovovať si ciele. Na svojej ceste sa však nevyhne temným myšlienkam, strmým pádom či samotnej smrti. Kým spozná zmysel svojej existencie, podstúpi mnohé skúšky, ktorými musí prejsť každý, kto verí svojim snom a robí všetko pre to, aby sa stali skutočnosťou. Naučí sa, že jedinou správnou cestou v živote je nasledovať hlas svojho srdca, akokoľvek sa to môže zdať ťažké. Autor výstižne a farbisto opisuje okolitý svet, ale aj ľudí, s ktorými sa vieme identifikovať. Vnáša pokoj do našich nepokojných čias a čitateľovi jasne odpovie na otázku, čo je v živote dôležité. Nestor T. Kolee je nemecký autor, ktorý vstúpil do literatúry po mystickom zážitku na pobreží rybárskej dedinky Paternoster v Južnej Afrike. Tento hlboký zážitok ho podnietil napísať príbeh Chlapec na oslíkovi. Jeho kniha núti čitateľov, aby sa zamysleli, a inšpiruje ich k tomu, aby znovu objavovali a realizovali svoje sny, aby hľadali odpovede na otázky, čo je zmyslom života a či treba veci plánovať, alebo má život s nami vlastné plány. Najzaujímavejšie a najpodstatnejšie je poznanie, že život nie je bezstarostný výlet.