Literárna revue 6/2018
Po dvoch týždňoch vás opäť vítam pri počúvaní Literárnej revue venovanej novým knihám a zaujímavým knižným tipom. Dnes si v nej pripomenieme nášho bývalého kolegu Olega Pastiera - spisovateľa, vydavateľa a disidenta, ktorý nás bohužiaľ tento štvrtok navždy opustil. Čaká vás päť súťažných ukážok z nových kníh a našim hosťom bude súčasná ruská prozaička Marina Stepnovová – autorka románov Bezbožná ulička a Lazarove ženy. Rozhovorom s Marinou si pripomíname aj 20 rokov edície modernej svetovej prózy MM.
A tu je Marinin pozdrav slovenským čitateľom.
V dnešnej Literárnej revue vás čakajú aj knižné tipy, tradičná mailová súťaž a celou reláciou vás bude sprevádzať izraelský džezový hudobník Avishai Cohen.
A spolu s vami tu pri tom všetkom dnes budú Andrej Mračna a Dado Nagy.
Spomienka na Olega Pastiera
Úvod dnešnej relácie by som rád venoval spomienke na priateľa, spisovateľa, disidenta, vydavateľa, a predovšetkým zásadového, pracovitého a žičlivého človeka Olega Pastiera, ktorý zomrel vo štvrtok ráno vo veku nedožitých 66 rokov. S Olegom som sa zoznámil začiatkom deväťdesiatych rokov v redakcii časopisu Fragment, ktorý vydával od roku 1987 – vtedy ešte ako samizdat.
Stretnutia a rozhovory s Olegom boli pre mňa tou najvyššou školou literatúry.
Oleg bol úplne prirodzene a veľmi neokázalo vzorom pevného, čestného a zásadového človeka. Mal jasnú predstavu o kultúrnych, etických a umeleckých hodnotách a túžbu ich nekompromisne šíriť ďalej. Okrem desiatok skvelých kníh, ktoré vydal vo svojej legendárnej edícii Fragmentu vytvoril pre Slovenský rozhlas množstvo literárnych relácií, fíčrov a najmä úspešný seriál Rodinné striebro - o významných udalostiach a osobnostiach slovenskej kultúry a histórie.
Oleg Pastier žil a tvoril vždy slobodne bez ohľadu na dobu a dokázal sa postaviť za živé hodnoty. Svoje maily končil slovami – „Drž sa statočne, kamaráde.“
Olega Pastiera by som si rád pripomenul krátkou ukážkou z jeho Rodinného striebra venovaného legendárnej Sviečkovej manifestácii, ktorej tridsiate výročie si budúcu nedeľu pripomenieme. Relácia Kropte mala premiéru presne pred desiatimi rokmi na jar 2008.
Pri príprave dnešnej relácie som si uvedomil, že väčšina ukážok hovorí o spoločnostiach, ktoré sa premenili na nie práve demokratický spôsob vládnutia. Autor prvej dnešnej ukážky - spisovateľ Vladimír Sorokin patrí k najvýznamnejším, ale aj najprovokatívnejším predstaviteľom súčasnej ruskej literatúry. Vo svojich románoch v umelecky štylizovanej podobe veľmi kriticky zobrazuje ruskú spoločnosť – bývalú komunistickú, aj súčasnú putinovskú, za čo sa dočkal okrem zúrivej kritiky aj verejného ničenia jeho kníh.
Z tvorby Vladimíra Sorokina v slovenskom preklade Jána Štrassera zarezonovali asi všetky jeho kľúčové diela – Tridsiata Marinina láska, Srdcia štyroch, Ľad, Opričnikov deň, Metelica a aj jeho najnovší román, ktorý podáva obraz blízkej postapokalyptickej budúcnosti.
Je tak trochu aj obrazom sveta bez kultúry, v ktorom sa prestanú vydávať klasické papierové knihy. A medzi bohatými snobmi sa rozšíri nová móda - grilovacie párty, kde sa luxusné jedlá opekajú na vzácnych vydaniach papierových kníh. Čím hodnotnejšia, staršia a drahšia kniha, tým väčší gastronomický zážitok.
Rozprávačom je významná celebrita v oblasti grilovania kníh – skúsený a zručný book-and -griller, ktorý hneď na úvod opisuje základy svojho umenia.
V nasledujúcej ukážke sa dozviete, ako si obstaráva u priekupníkov za mimoriadne prísnych konšpiračných podmienok vzácne knihy určené na grilovacie prezentácie pre bohatých klientov. Ukážku vám v preklade Jána Štrassera prečíta Boris Farkaš.
Kým v nasledujúcej hodine dnešnej relácie privítame ruskú autorku Marinu Stepnovovú, zostaneme ešte chvíľu v ruskom kultúrnom priestore prostredníctvom nového skvelého a dojímavého románu Džentlmen v Moskve od súčasného amerického autora. Román sa odohráva v sovietskom Rusku v roku 1922 v prostredí Hotela Metropol v Moskve, kam boľševici zatvoria na celoživotné domáce väzenie 32-ročného kultúrne založeného grófa.
Slovo aristokrat má v tomto období samozrejme veľmi negatívne významy.
Gróf si môže priniesť iba pár osobných vecí a musí sa nasťahovať do tesnej podkrovnej izby.
Jeho obmedzené priestory ho však zavedú do netušeného sveta emocionálnych objavov. Spriatelí sa s mnohými obyvateľmi hotela vrátane tvrdohlavej herečky, prešibaného straníckeho funkcionára, spoločenského Američana a náladového šéfkuchára. Keď mu však osud vloží do rúk život mladej dievčiny, musí použiť všetok dôvtip, aby jej zabezpečil budúcnosť, akú si zaslúži. Tento jedinečný román plný humoru, skvelých postáv a nádherných obrazov čarovne opisuje grófovu snahu pochopiť pravú podstatu cieľavedomého života. Ukážku z románu Džentlmen v Moskve vám v preklade Jany Pernišovej prečíta Alfréd Swan.
Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čakajú ešte tri ukážky z nových kníh a rozhovor s ruskou spisovateľkou Marinou Stepnovovou – autorkou kníh Bezbožná ulička a Lazarove ženy. Začneme tradične knižnými tipmi, ktoré vám ponúknu publicisti Martin Kasarda a Róbert Kotian a popularizátorka literárnej fantastiky Lucia Lackovičová.
Aké knihy ich teda zaujali?
Martin Kasarda: Yuval Noah Harari - Sapiens - stručná história ľudstva
Róbert Kotian: Elisabeth Asbrink - 1947
Lucia Lackovičová: zbierka poviedok Fantázia 2017 - poviedka Splátka Anny Olejárovej
Toľko tri knižné tipy Martina Kasardu, Róberta Kotiana a Lucie Lackovičovej.
Nasledujúca ukážka pochádza z prózy, ktorú som začal čítať iba v rukopise a mimoriadne ma zaujala.
Ide o román pre mládež austrálskej spisovateľky a novinárky Krystal Sutherlandovej – Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr - skvelý románový príbeh o strachoch a fóbiách. Jeho hlavnou postavou je tínejdžerka Esther Solarová.
Odkedy jej starý otec stretol stretol vo Vietname smrť – ako živú osobu - celá rodina Solarovcov trpí strachom a rôznymi fóbiami. Estherin otec už šesť rokov nevyšiel zo suterénu ich domu. Brat Eugene sa bojí tmy a bez baterky neprejde ani krok. Mama Rosemary sa zas desí nešťastia. Solarovci veria, že sú prekliati a že raz ich to, čoho sa boja najviac, privedie do hrobu.
Esther zatiaľ nevie z čoho má najväčší strach, a tak sa pre istotu vyhýba všetkému - výťahom, malým priestorom, davom... Esther je presvedčená, že má situáciu pod palcom, až kým nestretne bývalého spolužiaka zo základnej školy, svoju prvú lásku, Jonaha Smallwooda. Ten ju však prefíkane okradne o mobil, všetky peniaze, ovocnú rolku, aj rukou písaný zoznam jej najhorších nočných môr. Zatiaľ predbežný. Lenže táto krádež je zároveň začiatkom nečakaného priateľstva. Spoločne hľadajú spôsob, ako prelomiť kliatbu, ktorá ničí Estherinu rodinu. Postavia sa fóbiám čelom, no zistia, že s jedným strachom predsa len nepočítali: so strachom z lásky. Ukážku z knihy Krystal Sutherlandovej – Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr vám v preklade Moniky Srnkovej prečíta Robo Roth. Kniha vychádza koncom marca.
Rozhovor s Marinou Stepnovovou
Mojim dnešným hosťom je ruská spisovateľka Marina Stepnovová – autorka románu Bezbožná ulička a Lazarove ženy, ktorý získal prestížnu ruskú literárnu Cenu Veľká kniha.
Bezbožná ulička vyšla minulý rok v slovenskom preklade Jána Štrassera v edícii MM, ktorá tento rok funguje už 20 rokov. Jeho hlavnou postavou je lekár Ivan Ogariov, ktorý sa odmalička usilovať žiť inak, ako ostatní. Vyštudoval lekársku fakultu, začal pracovať ako lekár a oženil sa. Po rokoch si uvedomí, že žije nudný, predvídateľný život – presne ako všetci ostatní... dokým sa nezaľúbi do mladej dievčiny, pre ktorú je v živote najdôležitejšia sloboda. Mariny Stepnovovej som sa spýtal či s ňou jej slovenský prekladateľ Ján Štrasser osobne konzultoval svoj preklad.
V týchto dňoch vychádza v reedícii starší román súčasnej kanadskej spisovateľky, poetky, feministickej a politickej aktivistky Margaret Atwoodovej. Je nositeľkou viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane Bookerovej ceny. Vo svojej tvorbe sa už viackrát vcítila do zložitej psychiky modernej ženy, no tentoraz sa obrátila do budúcnosti. Ide o temný obraz Ameriky, ktorú ovládne totalitná spoločnosť klérofašistického razenia. Usiluje sa o návrat k tzv. tradičným hodnotám – ženy sú napr. zbavené základných práv a slobôd. Nesmú vlastniť majetok a každý odpor sa trestá.
Pohľadom literárnej postavy Fredovej opisuje Atwoodová zákutia skryté pod pokojnou fasádou Gileádskej republiky. Fredova je národný majetok, je Služobníčka a vďaka priechodnými vaječníkom sa v Gileáde, kde pôrodnosť klesla na nebezpečne nízku úroveň, stáva vzácnym tovarom.
V noci v prázdnej izbe si však Fredova spomína na časy, keď láska stála nad všetkým, ženy pracovali a milovali. Ukážku z tohto románu vám v preklade Mariána Gazdíka prečíta Lucia Vráblicová.
Na záver som si pre vás ešte nechal nesúťažnú ukážku z románu Bez kože od grónskeho spisovateľa Mads Pedera Nordba. Jeho hlavný hrdina Matthew Cave stratil po smrti svojej priateľky a ich nenarodenej dcéry chuť do života. Smútok ho priviedol do Grónska, kde pracuje v Nuuku ako novinár v tamojšom vydavateľstve. Jedného dňa ho vyšlú na okraj ľadového príkrovu, aby napísal článok o náleze mumifikovaného severského Vikinga. Vyzerá to na svetovú senzáciu, no na ďalší deň vypukne chaos. Múmia zmizne a policajta, ktorý ju mal na ľade strážiť, nájdu zavraždeného.
Počas pátrania Matthew narazí na odložený prípad z roku 1973, keď brutálnym spôsobom prišli o život štyria muži. Všetkých podozrievali zo sexuálneho zneužívania vlastných maloletých dcér. Dve z nich zmizli bez stopy a nikdy viac sa nenašli. Tie, ktoré prežili, ostali „bez kože“, navždy poznačené prežitou traumou.
Ukážku z románu Bez kože vám v preklade Zuzany Kocsisovej prečíta Vlado Kobielsky.
A na záver tu máme ešte vaše odpovede na mailovú súťažnú úlohu z minulej relácie, ktorá znela: Aké sú vaše obľúbené rituály pri čítaní.
A tu sú niektoré vaše odpovede:
Diana Verešová napísala:
Neviem či sa to dá nazvať rituálom, ale ja si najlepšie knihu vychutnám, keď mám pri čítaní pustenú hudbu. Samozrejme neplatí to pri počúvaní zvukových kníh tie najradšej počúvam keď som niekde na ceste, či už mimo Košíc, alebo idem niečo vybavovať do mesta, a hlavne, keď musím niekde dlho čakať. A keď už počúvam zvukové knihy doma, tak nesmie chýbať niečo fajné pod zub, najlepšie nelúpané slnečnice.
Pavol Sokol napísal:
Odpoveď je stručná : Rituál = K & K & K (kniha + káva + kľud =vyložené nohy)
Lýdia Džundová napísala:
Na Vašu otázku odpoviem dvojako: ideálny rituál pri čítaní si predstavujem v hojdacom kresle na verande pred domom, s dekou a kávou a so zapadajúcim slnkom... Klišé? Možno na prvý pohľad, ale momentálne je realita taká, že popri dvoch malých deťoch sa môj čítací rituál zvrhol na dve stránky v posteli pred spaním pri lampičke a následné prebudenie, keď mi kniha padne na tvár... Krásny rituál, ešte ma neomrzel a neplánujem sa ho vzdať!
Michaela Bolebruchová napísala:
Ja mám len jeden špeciálny rituál pri čítaní. Vždy si musím dať záložku medzi poslednú stranu a obálku knihy, aby bola pekne schovaná, vždy po ruke a nestratila sa mi. Na iné rituály si nepotrpím, keďže čítam, kde sa len dá - vo vlaku, v škole a všade tam, kde mám aspoň chvíľu čas, takže s nejakými ďalšími alebo komplikovanejšími rituálmi by to bolo zložitejšie. Ale začínam na sebe pozorovať, že čoraz viac si potrpím na to, aby pri mne nehrala hudba, keď čítam. Hovorené slovo mi nevadí, ale pesničky ma začínajú vyrušovať.
Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei získava Matej Srpoň, ktorý napísal:
Ja čítam najradšej vo vani. Je tam ticho, teplo, tekutiny a úplná pohodička. Akurát nesmiem zaspať, čo sa mi nedávno stalo, lebo kniha po vysušení už nevyzerá úplne ako nová. Mal som ju požičanú a ťažko sa to potom vysvetľovalo.
Matejovi blahoželáme a ešte tu mám mailovú úlohu do budúcej relácie, ktorá znie – napíšte nám, aké knihy o Veľkej noci poznáte. Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte opäť o knižné ceny od nás a 20 eurovú poukážku na nákup kníh od siete kníhkupectiev Panta Rhei.
A to je nadnes všetko – peknú druhú polovicu víkendu vám prajú Andrej Mračna a Dado Nagy.
