Textárka Márie Čírovej: Slová nie sú moje, som len sprostredkovateľ (rozhovor)

Andrea Ágg

„Raz budeme možno natoľko vnímaví, že budeme počúvať hudbu bez slov, pretože aj tak každému prezradí významy a príbehy, ktoré rozpráva tónmi. Každý v nej zachytí to svoje, podľa schopnosti a úrovne vnímania,“ hovorí Soňa Sun Sajenková. Texty talentovanej poetky ocenila aj speváčka Mária Čírová.

Soňa Sun SajenkováSoňa Sun Sajenková

Ako vznikol tvoj zaujímavý pseudonym?

Vznikol veľmi prirodzene. Vlastne to ani nie je pseudonym. Je to moje rodné meno doplnené o stredné meno ,,SUN“, čo v angličtine znamená slnko. Prišlo ku mne tak spontánne, asi v nadväznosti na to, že ma moji blízki často nazývali: slnko, slniečko... a občas dokonca aj úplne cudzí ľudia to tak zadefinovali po stretnutí so mnou, že: ,,Ty si také slniečko.“ A tak som sa rozhodla svietiť aj menom. Každé meno má určitú frekvenciu, ktorá v nás posilňuje vybrané kvality a ja som v tom období potrebovala prijať práve túto svoju slnečnú podstatu.

Si mama, poetka, speváčka, blogerka a textárka. Ako dokážeš zosynchronizovať všetky aktivity tak, aby vládla harmónia?

Ja by som povedala, že tieto časti mojej identity vznikali tak postupne a navzájom sa dopĺňali. Momentálne napríklad necítim ani jednu z nich ako definíciu seba samej. Vnímam, že sa niekam prerastám a mnoho vecí púšťam a čakám na novú formu do ktorej sa zrodím. Nedávno sme sa presne rozprávali s jednou mojou talentovanou priateľkou o tom, že v životopisoch slávnych je niekedy naozaj mnoho kolónok opisujúcich ich životné poslanie, až to znie neuveriteľne, že niekto mohol byť toľkými podobami existencie v jednom živote.

Podľa mňa je to ale skôr tak, že sa všetkých týchto rovín seba na chvíľu dotkol a vyjadril sa skrze ne, ale nie je to presný popis toho, kým ten človek bol. Pre mňa je harmónia o tom, aby v čomkoľvek, čo práve robím, tvorím alebo zosobňujem, bola autenticita. Moja vnútorná pravda. Pravda mojich pocitov. Či už ju vyspievam, napíšem, zatancujem alebo namaľujem, nie je to o forme, ale o tom, čím ju vyplním. O bytí vo mne, ktoré sa práve prežíva určitým spôsobom.

Prvá básnická zbierka ti vyšla v roku 2017, má názov Tisíc podôb ženy. Prečo si sa rozhodla po prvýkrát vyjsť von aj knižne a čo si knihou chcela čitateľom odovzdať?

To bola vlastne taká krásna náhoda -,,nenáhoda“. K vydaniu knihy ma podnietili vydavatelia I Can Academy, Miško Hrehuš a Paťka Hrehušová. V tom čase, som pre nich písala v rámci Facebooku motivačné príspevky.

Vďačím im za to, že vo mne uzreli potenciál, že vo mne objavili poetku a že ma podporili vydaním knihy. Názov mi okamžite prišiel zhora. Vedela som, že kniha sa bude volať Tisíc podôb ženy a bude objatím všetkých podôb a rovín, ktoré v sebe nosíme. Mala som vtedy potrebu podporiť ženstvo ako také a každú ženu, ktorá sa navracia domov k sebe a svojej veľkoleposti. Bola to vlna, ktorá sa dotkla mnohých z nás a cítim, že bola veľmi potrebná a liečivá.

Na titulke ďalšej zbierky, ktorá vyšla rok po debute si vysmiata, zasnená, s privretými očami - jednoducho Tu a teraz živá. Tak si nazvala druhú zbierku básní. Pre koho si ju písala a o čom je táto kniha?

Táto zbierka vznikala ako hlboký rozhovor mňa samej s mojou dušou. Uvedomenia, ktoré ku mne prichádzali v procese dozrievania a uchopovania svojich pocitov a vnemov, som vkladala do veršov a pomocou rýmu, umocňovala ich účinok v básňach. Vďaka postrčeniu a podpore, tentokrát priateľky Janette Horstmann, ktorá v tom období sledovala môj vývoj a tvorbu, som ich opäť vydala knižne.

Je to vyjadrenie prítomnosti, ktorú som v tom období prežívala takto. Je to alchýmia práce s pocitmi a ich vyjadrením skrze slová, ktoré majú schopnosť odkrývať pravdu, ale aj liečiť. Báseň odhaľuje naozaj mnohé, tomu, kto vie čítať srdcom. Kniha Tu a Teraz živá je o všetkom. O šťastí, živote, prijatí, zmierení, láske ale aj smútku a túžbe. Sú v nej farby a tóny, pocity a sny, ktoré čitateľa vtiahnu do poľa reality, ktorú som v tom období prežívala. Doslova sa tam môžeme stretnúť.

Vnímaš rozdiel medzi písaním básne a písaním textu piesne? Vieš od začiatku, aký útvar vznikne?

Väčšina mojich textov je rytmicky ladených tak, že čakajú už len na zhudobnenie. Vždy keď píšem báseň, je to tak trochu aj pieseň. Má svoju melódiu, svoj príbeh, pozýva k počúvaniu a tancu. Ale písať text piesne je iné. Je to tiež naladenie sa na tóny, interpreta, rytmus.... Tie slová sa musia odovzdať forme, pre ktorú boli stvorené a absolútne sa s ňou zladiť. Vyjadriť jednu z jej rovín.

Raz budeme možno natoľko vnímaví, že budeme počúvať hudbu bez slov, pretože aj tak každému prezradí významy a príbehy, ktoré rozpráva tónmi. Každý v nej zachytí to svoje, podľa schopnosti a úrovne vnímania. Všetko k nám prehovára, len musíme načúvať. Ja len mám dar tieto významy pozbierať a uchopiť do slov. Prenášať neviditeľné do viditeľného. Nepochopené do zrozumiteľného. Ponúkam v textoch nový uhol pohľadu.

Aké je to písať texty pre slávnu speváčku Máriu Čírovú? Ako ju vnímaš ty?

Úžasné. Je to úplný súlad. Je to anjel a som nesmierne vďačná, že mi ju život poslal do cesty.

Napísať si text pre seba je vecou cítenia, vlastného prežívania. Dokázať ale našiť text pre iného speváka tak, aby sa s ním stotožnil - to chce čo? Dôveru? Priateľstvo?

Neviem ako to funguje, ale vnímam to tak, že k niekomu prichádzajú tóny, ktoré dokážu liečiť iných a ku mne zas prichádzajú slová. Tie slová nie sú moje. Som len sprostredkovateľ. Asi preto to funguje.

Každému skrze mňa príde to jeho posolstvo a potom sa to spoločne snažíme len uchopiť tak, aby bolo zrozumiteľné aj pre ďalších. Aby som správne odkaz jeho duše pretlmočila pre svet. V tom potrebujem byť citlivá a otvorená. Každý má inú rovinu porozumenia . Musí to byť čisté. Takže som často takou prekladateľkou seba samej. Do jednoduchosti. Ale my s Máriou sa napríklad úplne cítime na prvú. Nie je to o slovách, je to o vnútornom porozumení.

Spomínaš si ešte, pri akej príležitosti vznikla vaša spolupráca?

Bolo to také vnuknutie zhora. Normálne také ala Johanka z Arku. Že napíš Márii Čírovej. Ten vnútorný hlas, ktorý nikdy neklame. A ja som napísala, jej manželovi, ktorý je zároveň jej manažérom. Ponúkla som im svoje texty a aj keď som na odpoveď čakala veľmi dlho a najprv to vyzeralo, že moja intuícia ma zavádzala, napokon sa ozvali a vznikla naša prvá spoločná pieseň – PRECITÁM. Dovolím si citát z nej, lebo presne vyjadruje to, ako vznikla aj naša spolupráca s Máriou: ,,Precitám do sveta, v ktorom môžem všetko, stačí iba veriť znameniam. Nevyhoviem všetkým, stačí mi ak niekto, so mnou pije pravdu z prameňa...“ Text tejto piesne nájdu v úplnom znení čitatelia v knihe Tu a teraz živá.

Ktoré konkrétne skladby si pre ňu zložila a ako si spokojná s ich interpretáciou? Ak sa jej niečo nepozdáva, zasahuje ti do textu, dotvára ho či mení?

Bola to spomínaná pieseň PRECITÁM, potom som s spoločne s ňou tvorila text k piesni PADAM s Benom Christovaom a textovala som aj pieseň SLOBODNÁ, ktorá je opäť takou hymnou ženstva. Ale verím, že svetlo sveta uzrú aj naše ďalšie diela, keď príde čas a Mária to tak bude cítiť.

Ty sama si speváčka, a preto by možno mnohých zaujímalo, či si nenechávaš tie lepšie texty pre seba?

Ja som pre seba napísala veľmi málo textov a vlastne som sa ani nikdy neodvážila plne postaviť do pozície speváčky. Rada spievam, to je pravda, ale chýba mi schopnosť napísať si k tomu dobrú hudbu, a kapela. Lebo ja viem len tak smiešne brnkať na tom klavíri a síce počujem, ale melódiu do nôt zapísať nedokážem.

Takže keď ma do mojich 33 neobjavili, už je asi neskoro (smiech). Ostáva mi písať najlepšie texty pre iných. Mimochodom Máriin hlas je úžasný a nepoznám lepší, ktorému by som svoje texty mohla zveriť. Mám pocit, že sa ním až dotýka nebies.

Kedy sa ti najlepšie tvorí? Máš nejaký rituál?

To nie je , že kedy sa mi najlepšie tvorí. Ona si ma tá tvorba sama povolá, keď je čas. Potom sa stávam nástrojom, ktorý je odovzdaný poznaniu, ktoré cezeň prechádza. Používam pri tom dar slova a pochopenia zmyslu a súvislostí, ktoré som zrejme zdedila po predkoch. To, čo však sčítavam, ma v tej chvíli presahuje. Niekedy sa pritom usmievam, inokedy ma zaplaví láska a pokoj... Môj rituál je vtedy, oddať sa plne tomu plynutiu a čítať samú seba o čosi skôr, než sa v tom celá prežijem.

Čo čítaš? Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha, ktorá ťa zaujala, motivovala, prípadne ti veľa dala?

Aktuálne čítam skvelú knihu od Andrejky HomolovejZnáme se celé věky, čili osudové vztahy. Pritiahla si ma a som veľmi rada, že som počúvla toto volanie. Je to mega transformačná kniha a vrele ju odporúčam všetkým, ktorí sú na ňu pripravení. Mám ale veľa obľúbených kníh. Mária mi napríklad darovala Rozhovory s Bohom od Neala Donalda Walscha. To je tiež kategória kníh #musthave. Mám rada Osha, Coelha, Junga. Musím určite spomenúť Génové klíče od Richarda Rudda , Ženy, ktoré behali s vlkmi... Prečítala som veľa kníh a vždy si ma v danom období pritiahla práve tá, ktorú som potrebovala. Verím, že to tak máme všetci.

Na čom práve pracuješ?

Na sebe. A určite sa z toho časom zrodí veľa umeleckých interpretácií tejto mojej transformácie. Tvorím a robím len to, čo cítim. Nechcem na seba vyvíjať tlak. Čakám na impulz. A keď príde, budem to vedieť a určite aj všetci, ktorí sledujú moju tvorbu.

← Predchádzajúci blog

Anketa: Dokáže kniha zachrániť život?

Nasledujúci blog →

Skvost pre oči, pôžitok pri čítaní. Spisovatelia: Život a dielo je nádherná kniha