Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 61 z 75
zobraziť:
Pondelok v siedmich dňoch
Luljeta Lleshanaku (1968) je popredná albánska poetka, autorka 9 kníh poézie v albánčine a ďalších 9 v cudzích jazykoch: Haywire; New & Selected Poems (Bloodaxe Books, Veľká Británia, 2011), Fresco (New Directions, USA, 2002), Child of nature (New Directions, USA, 2010), Kinder der Natur (Edition Korrespondenzen, Rakúsko, 2010), Dzieci natury (Stowo/Terytoria Obraz, Poľsko, 2011), Antipastorale (LietoColle, Taliansko, 2006), Lundo en sep Tago (Esperanto, Poľsko, 2013), Ponedjeljak u sedam dana (Versopolis edicija, Chorvátsko, 2015), Lunes en Siete Días (Olifante, Španielsko, 2017).
Spisovateľ a kritik Peter Constantin vidí v Lleshanaku úplne originálny hlas – jej poéziu nevidí v priamom spojení s poetickým štýlom v Európe, Amerike či vo zvyšku sveta, ani s Albánskou poéziou, a zahŕňa ju k súčasnej klasike svetovej literatúry.
Pondelok v Siedmich Dňoch je prvý preklad Lleshanaku na Slovensku. Prekladateľka Lucia Paprčková je aj autorkou španielskeho prekladu Lunes en Siete Días, ktorý sa tento rok objavil v Španielsku.
Lleshanaku je nositeľka niekoľkých ocenení: ceny Kristal Vilenice z roku 2009, Národnej ceny “Strieborné pero”, ceny “Autorka roka” odovzdanej na Fesitvale kníh v Tirane v roku 2013, ceny “Kult 2013” y ceny Festival kníh v Prištine z roku 2013 a ceny Albánskeho PEN Klubu (2016).
Je finalistkou “Ceny Corneliu M Popescu 2013” vo Veľkej Britániuu y “BTBA 2011” (cena za najlepšie preložené dielo) v Spojených štátoch. Jej poľský preklad bol nominovaný na Medzinárodnú Cenu “Európsky básnik slobody” v Gdansku v roku 2012.
Pästiarsky list
Nálož z bohatej tvorby výhražných básní, vykradnutých veršov a zvrátených varovaní neznámeho autora pripravil a vybral Agda B. Pain.
Anonymný autor sa podľa anonymných zdrojov narodil v neznámej metropole na konci nemenovanej krajiny. Je neznámym autorom mnohých známych fám a legiend, anekdot aj nadávok, ktoré zľudoveli. Pôsobí pod mnohými umeleckými menami a pseudomenami.
Agda B. Pain začínal koncom 70. rokov grécko-rímskym zápasom, neskôr v 80. rokoch prešiel od hardcorového kung-fu ku klasickým pouličným súbojom. K jeho obľúbeným protivníkom patria prívrženci totality, národní socialisti a sovieti.
Kristián z Astrádie II
Traja kamaráti Kristián, Lujza a Dominik sa kvôli svojej nezbednosti počas školskej exkurzie nedopatrením dostanú na palubu vesmírnej lode. Ocitajú sa v nekonečnom a nebezpečnom vesmíre, kde zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá. Bojujú s čudesnými nepriateľmi, dozvedajú sa tajomstvá o dávnom stroskotanom astronautov z ich mesta, snažia sa ochrániť vesmír pred večným zlom. Podarí sa im to? Dostanú sa opäť na Zem k svojim blízkym? Dobrodružné sci-fi príbehy sú plné napätia, ale aj priateľstva a porozumenia.
Kniha je voľným pokračovaním prvého rovnomenného dielu, nie je však potrebné prečítať prvú časť - jej zhrnutie je v úvode druhej knihy.
Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Zjavenie
Dušan Mitana pokladá Zjavenie za „generačný román svojej generácie“.
„Mitanova kniha je zábavná jednoducho preto, že je dobre napísaná. Radosť z čítania - túto už takmer zabudnutú emóciu slovenskej literatúry - dokáže Mitana sprostredkovať nielen svojimi presnými vetami, ale najmä filmovo vystavanými scénami. Autor v nich dokáže elegantne spojiť zdanlivo nespojiteľné.“
Peter Darovec
„Zjavenie má u Mitanu mnohorakú podobu. Môže byť epifanickým zážehom, svedectvom o možnosti či nemožnosti metanoie ako procesu komplexnej premeny, eschatologickým stavom, synonymom tvorivosti. Z tohto hľadiska možno povedať, že Dušan Mitana napísal román ako svedectvo o „procese nenaplnenej premeny“. Príbeh premeny vo viere sa skončí napoly vážne a napoly ironicky...“
Peter Zajac
Prešovská trilógia
Prešovskú trilógiu (Drewo a srd, 2017) tvoria tri hry, tragikomédie, ktoré boli napísané pre PND a vo svojej inscenačnej podobe si získali uznanie aj odbornej verejnosti. Teraz vychádzajú v autorkinom knižnom debute.
Single radicals (No, som rád, že už som doma. Ako tu je fajne. – Tak keď prídeš raz za čas, tak je tu fajne.) načrtáva otázky aktuálnej budúcnosti. Mladí ľudia medzi vzťahom a single, medzi twenteens a dospelosťou, medzi východom a západom. Nejde však len o jednu piatkovú noc, ale o filozofickú polemiku hodnôt, viery, boja za ideály a lásku.
Kindervajco (A čo ťa vzrušuje? – Keď počujem ženu nahlas čítať. – Myslíš, že by sme si mohli spolu čítať? – Pozri, ešte to len vyslovíš a už mi stojí.), adresná metafora spoločenských udalostí, je pohľadom na súčasnú generáciu tridsiatnikov. Väčšina z nich má prácu, vlastné bývanie, niektoré dokonca vzťahy. Hranice priateľstva sú definované dôverou, ideálmi, ambíciami, láskou, neverou, intelektom, a to všetko v intenciách malomestskej politiky, ktorá svoju predstavu o umení zhmotňuje do gigantického Kindervajca.
Good place to die (S deťmi... s deťmi je život o niečom úplne inom, však, Soňa. – Je o tom istom, len je s deťmi.), konfrontuje umeleckého génia človeka s geniom loci miesta, Prešova. Človek – Platonov hľadá svoje šťastie a pritom k nemu nachádza cestu pre druhých. Aj v tejto hre sú tematické línie periférium/centrum, ideály/realita, nezmyselnosť života/materstvo podrobované generačnej kritike.
Koniec hry
Kriminálno-psychologicko-spoločenský román z obdobia socialistickej normalizácie, kde zločinom nie je samotná vražda, ale porucha ľudskosti v človeku.
dostupné aj ako:
Morgenlandfahrt - Cesta do Orientu
Bilingválna publikácia vychádza v edícii TORQUIS (náhrdelník) a jej súčasťou je doslov Volkera Michelsa, ktorý pripravil pre toto slovenské vydanie a z ktorého vyberáme:
„Čas akoby neexistoval v Hesseho rozprávke Cesta do Orientu, ktorá opisuje križiacku výpravu proti nášmu jednodimenzionálnemu svetu ovládanému peniazmi, číslami a hodinami.
Zavedie nás do oblasti svetla, k východu slnka,do sféry nevšednosti, k novému začiatku a budúcnosti... Skutočnosť sa stáva fantáziou a fantázia skutočnosťou, takže reálne pôsobí nereálne. Do cieľa nedôjdeš vlakom, autom alebo lietadlom, ale pomocou Pegasa fantázie...... Každý sa môže zúčastniť na tejto výprave krížom-krážom svojím doterajším životom a kultúrnymi dejinami ľudstva...
Napriek tomu, že Cesta do Orientu je v porovnaní s inými Hesseho dielami menej rozšírená, patrí táto rozprávka vo vedeckom svete k najväčšmi diskutovaným a veľmi kontroverzne interpretovaným textom...“
Kniha vychádza vo výbornom preklade Magdy Takáčovej, básne preložil Maríán Hatala a doslov Volkera Michelsa preložila Elena Diamantová, ktorá knihu aj edične pripravila.
Ako ilustrácie sme použili dva akvarely Hermanna Hesseho.
Na sklade 1Ks
14,90 €
Nájdem si ťa
„Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa.“
Joanna Connors mala tridsať rokov, keď jej neznámy muž priložil k hrdlu nôž a prinútil ju k sexu.
Po dvadsiatich rokoch nevysloviteľných tráum sa rozhodla bojovať a tohto človeka nájsť. Nie však pre to, aby sa pomstila, ale aby ho pochopila, aby zistila, kto je ten muž a čo ho viedlo k tomu, aby zničil život mladej ženy. Nehľadala však len neznámeho násilníka a spravodlivosť, ale aj vlastný vnútorný pokoj a zmier.
Táto kniha je strhujúca detektívka, ktorej príbeh je skutočný. A je to aj silná reportáž odohrávajúca sa v duši jednej zranenej ženy. Prináša pohľad na sexuálne násilie z pohľadu obete, ktorá sa odhodlala nielen rozprávať, ale aj konať.
Temná abeceda
Eva Strömová vstúpila do švédskej literatúry v roku 1977 ako praktická lekárka. Jej civilné povolanie výrazne ovplyvnilo tak témy, ktorými sa zaoberá, ako aj jej básnický jazyk.
"Katastrofa a zrod, zraniteľnosť a zánik, úzkosť a krása, to je niekoľko mojich tém, ku ktorým by som pridala ešte biologické životné procesy (sexualita, plodnosť, starnutie a umieranie)."
Takto svoje písanie charakterizuje autorka, nositeľka Literárnej ceny Severskej rady za rok 2003.
Šťastie je na dosah - Happiness is Within Reach
Výpravná monografia predstavuje tvorbu umelca Erika Šilleho, ktorý vstúpil na výtvarnú scénu začiatkom nového milénia a dnes patrí k najznámejším predstaviteľom slovenskej maľby. Priláka nás šťavnatá farebnosť jeho obrazov a fantazijné postavy, niektoré poznáme z animovaných filmov. Majster akrylovej maľby sa nevyhýba kontroverzným témam a v tvorbe ho ženie presvedčenie, že aj prostredníctvom umenia je možné sa spoločensky angažovať. Sprievodný text Beaty Jablonskej a rozhovor Erika Šilleho s Norbertom Lackom dopĺňajú bohatý obrazový materiál (maľby, kresby, objekty), ozrejmujú Šilleho tvorbu v spoločenských kontextoch a jeho východiská zo street artu, electro body music a popkultúry. Dvojjazyčná publikácia vznikla v grafickej úprave Borisa Meluša, nositeľa Národnej ceny za dizajn, vydala Krokus Galéria v spolupráci s Vydavateľstvom SLOVART.
Ráno modré zviera a iné básne
Predstavujeme čitateľskej verejnosti výber z tvorby súčasnej nemeckej poetky Sylvie Geist, jednej z najzaujímavejších nemecky píšucich poetiek a autorky, ktorá prostredníctvom originálnych výrazových prostriedkov vytvára osobitý vnútorný svet prežívania každodennosti a často dokáže zdanlivú všednosť pretaviť do podoby univerzálneho, všeobecne platného. V tvorbe Sylvie Geist sa vnútorné konfrontuje s vonkajším, autorka tvorivo prelína vnútorný a vonkajší kozmizmus, ako to nazýva nemecká kritika, do reality osobitej kvality. Autorka sa s veľkým úspechom predstavila slovenskému publiku na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2006 v Bratislave. Za svoju činnosť získala niekoľko ocenení vrátane Ceny za poéziu mesta Meran, 2002, či Čestného daru Adolfa Mejstrika, 2008. Žije a tvorí striedavo v Hannoveri a Vancouveri.
Vidím všetky dni
Spomienky básnika, prekladateľa, člena skupiny nadrealistov Vladimíra Reisela (1919 – 2007) na ľudí, literárne, spoločenské a politické okolnosti, ktoré utvárali jeho život. Už na gymnáziu publikoval svoje básne. Neskôr, počas štúdia na Karlovej univerzite v Prahe, sa zoznámil s významnými českými literátmi a zapojil sa do kultúrneho diania. Po nútenom odchode z Prahy pokračoval v štúdiu na bratislavskej filozofickej fakulte. Básnicky vyzrel a stal sa jednou z vedúcich osobností avangardného nadrealistického hnutia. Po vojne pôsobil na veľvyslanectve v Paríži, kde sa zoznámil s predstaviteľmi francúzskeho surrealizmu a pokrokovými umelcami. Koniec vojny a päťdesiate roky zavŕšili obdobie avantgardy a predurčili aj ďalšie smerovanie Reiselovej básnickej tvorby.
Jakubov rebrík
Monumentálna epická freska, ktorá zachytáva viac ako storočie ruských dejín, je rozvetvenou rodinnou ságou s množstvom hrdinov a dômyselne vybudovaným príbehom. Najnovší román vynikajúcej ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej rozpráva príbeh o niekoľkých generáciách rodiny Osetských, pochádzajúcich z Kyjeva a neskôr presťahovaných do Moskvy. Nora, divadelná výtvarníčka, suverénna a praktická žena, spoznala svojich predkov začiatkom 21. storočia, keď si prečítala korešpondenciu starého otca Jakuba a starej mamy Marusie a v archíve KGB získala prístup k Jakubovmu prípadu.
Máme Emu
Malí škôlkari si kriedou na chodník vyčarujú zázračnú učiteľku Emu
ako kontrast medzi svojimi učiteľkami, ktoré sa už zabudli s deťmi hrať. S Emou nie je nič nemožné, hrať sa s Emou je úžasné. Rozprávka je únik z betónovej sídliskovej šedivosti do sveta ničím nespútanej fantázie. Jednotlivé epizódy veľkoryso sprevádzajú vynikajúce ilustrácie Petra Čisárika.
Na sklade 1Ks
10,90 €
Ivan Matejka
Štvrtá publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanču z edície Osobnosti slovenskej fotografie tentoraz predstavuje výber z tvorby Ivana Matejku (1942). Tento výrazný fotografický talent sa už v mladosti stal priekopníkom výtvarne orientovanej fotografie na Slovensku. Výtvarní (tzv. umeleckí) fotografi sa po rokoch diktátu socialistického realizmu usilovali oslobodiť fotografiu od verného reprodukovania skutočnosti s cieľom vytvoriť autonómne výtvarné dielo. Matejka patril medzi tých, ktorí v tomto smere zašli najďalej. Na rozdiel od svojich kolegov takmer nikdy nezasahoval do technologických procesov pri vzniku snímky, ale vystačil si so základnými funkciami fotoaparátu. Zanedbané kulisy reálneho socializmu sa v jeho podaní zmenili na detailne rozvrhnuté, rafinované estetické objekty. Máloktorý fotograf pritom vyťažil zo spustnutej reality a civilizačného odpadu toľko krásy.
Rezbár
Próza Jána MIlčáka sa už tradične vyznačuje štýlovou inakosťou, strohým výrazom, ktorý vyvažuje miestami až básnická obraznosť. Autor viac smeruje k náčrtu celkového obrazu, na ktorom zreteľne hneď nevidíme všetko, ako k autentizujúcej a účelovej objektivizácii. V modelujúcej hierarchii tu nad vonkajškovým svetom dominuje vnútroný svet postáv, ich zložitá a zvláštna "psychológia" (to, čo si postavy prinášajú do kľúčových situácií z minulosti, čo bytostne musia naplniť). Aj preto autorova próza zostáva v kontexte súčasnej slovenskej prózy poeticky osihotená, je však zároveň jedinečná a nenapodobiteľná. Ľudský osud, aj napriek nepriaznivým peripetiám a skutkom, ktoré zanechávajú v postave morálne traumatizujúci znak, dostáva šancu, ak už pre nič iné, tak pre schopnosť pokory a hĺbkovej katarzie. Úlohou tvorcu je tvoriť, úlohou žobráka prežiť. Obraz človeka vzniká v drmatickom zápase, pri ktorom sa nefavorizuje dobové postavenie. Historická téma v autorovom uchopení svojrázne aktualizuje univerzálny kresťanský étos.
.
Ján Milčák (9. 1. 1935, Levoča) vydal poviedkové knihy Deväť poviedok (1978), Rosa canina (1995) a Pocit úľavy (2013), knihy rozhlasových dramatických textov Pavol rezbár (1979) a Rodinná fotografia (2015) a viacero kníh pre deti, napríklad Rozprávka o Marianke (1990), Chlapec Lampášik (1996), Zuzanka a pán Odilo (2004), Jakub s veľkými ušami (2010), Obrov brat (2011), Rozprávka o oslíkovi (2012), Jonatán malý ako omrvinka (2014), Starec, ktorý lietal (2014). Získal Cenu Mladej tvorby (1967) a za rozhlasové hry Mačka (1973), Celestínka, ryba a pán Baltazár (1988), Rodinná fotografia (1993) a Vrana Florenťanka (1993) získal hlavnú cenu na Festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry.
Košický pustovník
V rokoch 1978 – 79 sa Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s Júliusom Jakobym. Napriek generačnému odstupu dvadsiatich rokov si od prvého stretnutia boli blízki v názoroch na umeleckú tvorbu aj v životných postojoch. Pre Jakobyho sa obraz stáva obrazom nie peknou maľbou ani technikou, ale zážitkom, ktorý sa stal obrazom vo svojej autentickej podobe. A kritériom autenticity je preňho úprimnosť. V rozhovoroch si kladú otázky a odpovede často nachádzajú v spomienkach. V doslove Juraj Mojžiš približuje dobu vzniku tejto knihy - normalizáciu, ktorá pre Marenčina znamenala zákaz publikovať. Kniha je ilustrovaná desiatkami fotografií Martina Marenčina z umelcovho ateliéru, v ktorom tento Košický pustovník prežil takmer celý život.
Budha z predmestia
Karim žije so svojim indickým otcom a anglickou matkou na londýnskom predmestí. Roky jeho dospievania zmení otcova premena zo sivého úradníka na "budhu z predmestia", ktorý si opantá skupinku ľudí veriacich, že jeho východná múdrosť nie je len zásterka a spôsob, ako sa vymaniť z nudného života. Veľkú úlohu zohráva aj otcova nová známosť, krásna a ambiciózna Eva a ďalší ľudia, prichádzajúci do Karimovho života zo starého indického aj nového britského prostredia. Nastávajú roky plné dramatických zmien, sexuálnych eskapád, ale aj politických a spoločenských zmien.
Román preložený do dvadsiatich jazykov voľne a veľmi vtipne reflektuje autorovo dospievanie na začiatku sedemdesiatych rokov v súvislosti s vtedajšou revoltou mládeže a celkovou spoločenskou situáciou. Veľkú úlohu v ňom zohráva aj populárna hudba, autorom soundtracku k štvordielnemu televíznemu spracovaniu románu bol David Bowie. Kureishi za svoj román získal Whitbreadovu cenu za najlepší debut roka.
dostupné aj ako:
Môj rodný cintorín
Literárna groteska z rázovitej slovenskej dediny, v ktorej sú klebety, politické dišputy a susedské prekáračky na dennom poriadku.
Novelu Môj rodný cintorín začal formou paródie na memoárovú literatúru písať Dušan Mitana dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment o starom hrobárovi a jeho podarenom synovi vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom „Hrob ako stvorený pre svadobnú noc“. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle časopisu Mladá tvorba, ktoré však bolo vďaka komunistickej cenzúre zošrotované. Autor dielo dokončil a vydal až po páde komunizmu. Teraz vychádza v treťom vydaní a v tvrdej väzbe.
„Pre mňa ako umelca nie je nič tabu, ak to má účel a umelecky to spracujem. No ak je niečo samoúčelné v akomkoľvek zmysle, ako napríklad pornografia, tak to nepovažujem za tabu, ale jednoducho ma to nezaujíma.“
Dušan Mitana
