Prečo nie som feministka

Čítam veľa čitateľských reakcií na túto knihu. Kladných aj záporných. Tak reku, knihu si kúpim, prečítam a uvidím. Téma je citlivá, ulahodiť všetkým je už z jej podstaty nemožné, a čo teda slovenské čitateľky vedia o feminizme a ako si ho privlastňujú, o tom trochu vypovedajú aj ich čitateľské názory na túto knihu. Azda viac vypovedajú práve o nás, ktorí čítame, ako o samotnej knihe... Jessa Crispin, podľa mňa, vôbec nepíše manifest feminizmu (možno jeho epitaf, ak by to s ním pokračovalo ako doteraz), skôr som sa zamyslela nad tým, či feminizmus nejaký manifest má. A ak má, či je korektný a slušný. A ak má, či sa korektne a slušne realizuje. Podľa Jessy nie, a keď sa zamyslím nad svojím najbližším okolím, mužským aj ženským, vrátane seba, tak mám veru rovnaký pocit.<br>Úprimne, nerozumiem, prečo čakáme ostro vyhranený feministický manifest. Nenaznačuje to názov ani príbehy, ktoré autorka využíva ako príklady svojich úvah. Tie možno pôsobia rozpačito a niekedy aj protirečivo, ale práve to bolo pre mňa na knihe najlepšie. Autorka potvrdila, že myšlienkový koncept vo farbe bielej alebo čiernej nikdy neviedol k farebnej spoločnosti, a tak aj ostro vyhranený názor nechápe ako produktívny. Skvelé na tejto knihe je, že ukazuje limity (súčasného) feminizmu, že vlastne vo svojej podstate feminizmus dnes možno ani neexistuje (!) a autorku to mrzí. A ešte viac skvelé je, že nevnucuje svoju víziu budúcnosti a návod, ako sa máme spoločensky správať. Hoci, pod povrchom jej textov to neustále buble – ľudskosť, ohľaduplnosť, rovnosť, zodpovednosť, neľahostajnosť... Najhoršie pre mňa bolo, že som v kritike správania mužov i žien neraz videla aj seba. „Mačoizmus“ v ženskom oblečení?! Žiadne chlácholenie ega, veľký varovný prst od autorky, ktorá nahlodáva nielen podstatu feministického myslenia, ale aj rodových stereotypov a ich krivé prekonávanie zmužštením žien a zoženštením mužov. <br>Rozhodne odporúčam. Kniha vás zrejme nahnevá. A zrejme aj inšpiruje k zamysleniu sa nad sebou. A potom je to presne tak, ako má byť. Lebo je pravda odveká, že človek musí začať od seba.