Kníhkupectvo PANTA RHEI na skvalitnenie služieb používa cookies podľa pravidiel, ktoré sú Vám k dispozícii v Obchodných podmienkach. Ďalším používaním stránky s uvedenými pravidlami súhlasíte.

DOPRAVA ZADARMO PRI NÁKUPE OD 10 EUR

Irving Stone: Agónia a extáza - 5. vydanie
Počet strán: 800
Väzba: tvrdá
EAN: 9788022020565
Jazyk: slovenský
Pôvodný názov: The Agony and the Ecstasy
ISBN: 978-80-220-2056-5
Dátum vydania: 31. augusta 2018
Vydavateľstvo:  Slovenský spisovateľ
Orig. vydavateľstvo: 
Hmotnosť: 0,87 kg

Agónia a extáza - 5. vydanie

Autor: Irving Stone

Dostupnosť:
Na sklade
Naša cena: 13,52 
Bežná cena: 16,90 €
Zľava 20%
Do košíka
Zobraziť dostupnosť v kamenných predajniach

Pri kúpe tohto produktu máte poštovné zadarmo.

O knihe: V Agónii a extáze Irving Stone mimoriadne presvedčivo zobrazil dramatický, búrlivý život veľkého maliara a sochára talianskej renesancie Michelangela Buonarrotiho, ako aj celú plejádu osobností, s ktorými sa umelec stýkal. Vďaka jedinečnej schopnosti historickej evokácie sa autorovi podarilo zachytiť ducha čias, spôsob myslenia a cítenia ľudí v danej historickej etape. V románe sa stretávame s pestrým a pozoruhodne plastickým obrazom renesancie v jej plnej šírke – od zmyslového rozkošníctva až k asketizmu reformačných snáh. Táto kniha čitateľa nielen zaujme, ale naplní ho aj pochopením pre veľké – a neraz márne – úsilie geniálneho umelca v konflikte so spoločnosťou,ktorú predbehol.

Odporúčame tieto knihy

Pridaj svoj názor
Anonym
Anonym
Pridaj svoje hodnotenie
Eva Gallová
Eva Gallová
20. augusta 2018
Lea Jacobsonová: Barový kvet, recenzia

Lea Jacobsonová: Barový kvet
Lea Jacobsonová, americké dievča vyštudovala v USA japonský jazyk a kultúru. Po ukončení štúdia sa vyberie do Japonska, aby si všetko vyskúšala naživo.
Čudujete sa, že autorka použila svoje vlastné meno? Veď aj ja, ale uvidíte, že takto je všetko, čo napísala autentické a niekedy až boľavo pravdivé.
Bolo ťažké, mladej, slobodnej Američanke sa vtesnať do zošnurovanej japonskej spoločnosti. Tým viac, že bývala v japonskej rodine a pracovala v škôlke, čo bol pre ňu nepochopiteľný život. Nemohla tam vydržať, ušla odtiaľ, lebo všetko pociťovala ako šikanovanie a ponižovanie.
Našla si nové zamestnanie, stala sa z nej hosteska v bare, niečo ako gejša. V obrovskom Tokiu je štvrť, ktorá sa v noci mení na ,,plávajúci svet" ukio, ilúziu pre mužov, v ktorom ženy bez totožnosti, s prijatým cudzím krstným menom, zabávajú mužov. Japonci sú upracovaní, stresovaní muži, ktorí potrebujú niekoho, kto im poskytne uvoľnenie, zábavu. Potrebujú pocit vlastnej dôležitosti a úcty. Dievčatá od gejši sa líšia tým, že nosia moderné šaty, najlepšie podľa americkej módy, popri drobných japoncoch sú vysoké, ukazujú nohy v minišatách, majú veľké prsia vo vyýstrihu a blond, alebo červenú hrivu. Nalievajú im najdrahší alkohol, pijú s nimi, spievajú karaoke, anglické a americké hity, niekedy staré veľa rokov. Lichotia im a hlavne vymámia dosť peňazí, ktoré nechajú v zábavnom priemysle, v bare, ako útratu.
Nie, nerobí prostitútku, dokonca sa musí držať veľmi prísnych pravidiel. Sedia všetky okolo jedného stola s vystretým chrbtom bez pohybu a bez úsmevu, kým si ju nevyvolí nejakí japonský muž a pozve ju k svojmu stolu. Ak je šiková, môže ju pozvať na celý víkend do japonského domu, ale iba ak súhlasí vedúca, ktorá na dievčatá, cudzinky, dozerá.
Je to zložité a stresujúce, ale oveľa menej, ako žiť v japonskej domácnosti, kde je tisíc nepísaných zákonov, čo ženy smú a čo sa nepatrí. Aj v zábavnom priemysle je veľa zákazov i príkazov. Pre mladé dievča je ťažké neutopiť sa v ,,plávajúcom svete". V živote plnom alkoholu a pretvárky, pritom nezvädnúť, ako kvet v nezdravom svetle nočných neónov.

Eva Gallová
Eva Gallová
20. augusta 2018
Antoine de Saint Exupéry: Malý princ, recenzia

Antoine de Saint Exupéry: Malý princ
Mladému pilotovi sa pokazilo lietadlo a musel pristať v púšti. Je to sám autor, on bol v skutočnom živote pilot. Pilot v knihe rozmýšľa, čo má robiť a zrazu je pri ňom malý chlapec. Je to malý princ. Hovorí, že priletel z asteroidu, kde býva. Prešiel ďalšími asteroidmi, na každom býva len jeden človek. Rozpovie mu ich príbehy, vidia sa mu poučné. Hovorí aj o svojom asteroide, kde pestuje jednu ružu, ktorá si myslí, že je jediná na svete. Poprosí pilota, aby mu nakreslil ovečku. Pilotovi sa ovečka nedarí, preto nakreslí debnu, že v nej je ovečka. To je dobre, že je v debne, aspoň nemôže ružu zjesť.
Skamarátili sa, dospelý a dieťa, veľa sa zhovárali a pilot videl, aký je malý princ múdry. Kým sa dostal na púšť, zísal viac skúseností, videl vysoké hory, vyšie, ako na asteroide sú sopky, ktoré on čistí, skrotil líšku a videl záhrady, kde nie je len jedna ruža, ale sú plné kvetov. Obidvaja sú smädný a idú pohľadať studňu. Trvalo to dlho, ale našli studňu. Vtedy tam pilot malého chlapca zanechá a vráti sa opraviť lietadlo. Začne opravovať, ale nedá mu nepozrieť sa, či je malý chlapec v poriadku. Vidí, že sa zhovára s hadom. Rýchle ho zdvihne na ruky, že nesmie byť taký dôverčivý, had je nebezpečný a zákerný. No princ sa nechce nechať na rukách nosiť, ale chodiť po svojich a
to sa mu stalo osudným. Had ho uštipol a malý princ zomrel.
Pilot dlho, veľa rokov myslel na malého princa, na jeho asteroid, na ružu, ktorá si myslela, že je jediná na svete. Na sopky, ktoré čistil a rozmýšľal, že kto ich teraz čistí, alebo snáď vybuchli. Vedel, že pre dieťa to boli dôležité veci. Dôležitejšie, ako pre dospelých.

Eva Gallová
Eva Gallová
20. augusta 2018
Erich Maria Remarque: Traja kamaráti, recenzia

Erich Maria Remarque: Traja kamaráti
Traja kamaráti vlastnili malú benzínovú stanicu a autoservisovú dieľňu. Bolo to tesne po 1. svetovej vojne, po prehratej vojne v Nemecku, ich vlasti, preto atmosféra tam bola plná beznádeje. V tej vojne zomrelo príliľ veľa ľudí a niektorí vojaci, ktorých poslali do boja, boli nedospelí chlapci. Osobne to prežil aj autor a sám bol plný beznádeje.
Hlavného hrdinu, Roberta Lohkampa vytvoril podľa seba. Mladý a bez ilúzie o živote. Nenávidí vojnu, zomrelo tam veľa kamarátov a nevidí význam toho, že práve on prežil.
Vie vtiahnuť do deja. Všetci naokolo majú zlý život, ledva prežívajú . V ich živote nie je ani svetielko nádeje. Traja kamaráti držia spolu, pomáhajú si, preto ich život je o máličko lepší. Kupujú staré autá, opravujú ich a snažia sa predať, hoci nikto nemá peniaze. Ale oni traja majú niečo, čo milujú. Je to staré pretekárske auto, ktoré opravili tak dobre, že je to takmer zázrak. Chcú zarobiť na pretekoch. Pre autá majú cit a vášeň. Pretekárske auto využívajú aj ako taxík. Robia to len z núdze, po vojne je málo áut.
Raz večer stretnú Patríciu Hollmanovú, elegantné, jemné a krásne dievča, mimo ich kategórie. Ako keby z iného sveta. Všetkým trom sa páči, ale stane sa zázrak a skeptický, smutný Robert sa do nej zamiluje. Ona lásku opätuje a je z toho veľká láska. Kamaráti im to prajú, takto to má byť, sú mladí a k mladosti patrí láska.
Tu by mal prísť happy end, ale kdeže!
Patrícia je chorľavá, má tuberkulózu. Zo začiatku sa to prejavuje len pokašliavaním. V tom období, medzi dvomi svetovými vojnami pľúcna tuberkulóza bola veľmi rozšírená choroba. Ľudia umierali. Prežili iba tí, čo mali peniaze na liečbu. TBC sa liečilo v liečebniach vo vysokých horách, trvalo to dlho, aj viacročný pobyt bol potrebný. Ona nemala žiadne peniaze, ani rodinu, nikoho. Traja kamaráti sa poskladali, dali všetky peniaze, ktoré dokázali zarobiť. Liečba bola chvíľku lepšia, potom to išlo dolu vodou a Robert sa nasťahoval k nej do liečebne, aby ju psychicky podržal. Aby mali peniaze predali milované pretekárske auto.
Ako to bolo ďalej? Vy si to prečítate a poteší vás kniha, plná hlbokých myšlienok, veľkých citov. Celou knihou sa preplieta niť veľmi dobre opísaného prekrásneho priateľstva bývalých spolubojovníkov, troch kamarátov, ktoré nie vždy je samozrejmosťou.

Eva Gallová
Eva Gallová
19. augusta 2018
recenzia Agónia a extáza

Irving Stone: Agónia a extáza 5. vydanie
Americký autor veľmi dobre zachytil búrlivý život umelca. Je to slávny renesančný sochár a maliar Michelangelo Buonarotti. Jeho tvorivosť, aj tvorivé trápenie, neprekonateľné prekážky, s ktorými sa vo svojom živote potýka, aby prežil. Zložitá duša umelca nôže byť pre čitateľa dosť ťažko pochopiteľná, ale autorovi sa podarilo ho tak priblížiť, že sa nám čitateľom, zdá blízky a veľmi dobre ho chápeme. Ja som mala pocit, že áno, toto chápem, jeho myšlienky, radosti aj pochybnosti. Každý z nás má určité pochynosti, nemusí byť človek sochár , ktorý sa borí s tvorbou sochy nadživotnej veľkosti, aj menšie veci nás môžu vytrápiť a preto vieme pochopiť každé trápenie. Následne s radosťou prežívame, keď sa veci podaria, či naozaj v našom živote, alebo v knihe. Ťažké môže byť hocičo, ale všetko treba prekonať, nájsť v sebe silu. Michelangelov život k tomu určite inšpiruje.
V knihe sa vyskytuje plejáda renesančných umelcov, s rôznymi životnými príbehmi, lebo najlepšie príbehy píše život. Autor renesančné príbehy dokonale priblížil dnešnému svetu, nič sa mi nezdalo cudzie, alebo staromódne. Mám rada autorov štýl a sochy Michelangela, najviac Dávida a prekrásnu Pietu. Vlastne aj veľa ďalších jeho sôch. A kto by nepoznal maľbu zo Sixstínskej kaplny, stvorenie človeka. Zachytený okamih, keď Boží prst smeruje k vystretému ukazováku Adama, aby do neho preniesol život.

Peter
Peter
6. augusta 2018
Poďakovanie

Veľká pocta jednému z najväčších géniov svojej doby, ktorého nesmrteľnosť je tu s nami dodnes.
Mohlo by sa zdať, že 700 strán je viac ako dosť na životopis (tak ako máme bežne význam tohto slova navnímaný). No tu je reč o Michelangelovi, ktorý sa dožil úctyhodných 90 rokov (na svoju dobu neuveriteľné!) a celý svoj život tvoril a tvoril a neoddýchol si – pretože ako sám na sklonku života povedal, na oddych bude mať nekonečne veľa času po smrti. A je tu reč o Irvingovi Stoneovi, ktorý sa neváhal s manželkou presťahovať na niekoľko rokov do Toskánska, aby dokázal absorbovať čo najvernejšie majstrovo dedičstvo a prostredie, v ktorom žil.
No a... bol som vo Florencii pred dvoma rokmi (nie cez cestovku, ale po vlastnej línii) a len tak tak ma nezložil stendhalov syndrom :) A teraz, keď som sa začítal, akoby som sa tam vrátil znova. Takže veľké ĎAKUJEM.