Najnovšie - Poézia - Slovenská poézia strana 34 z 57
Slovenská poézia 
Česká poézia 
Svetová poézia 
Poézia - antológie
zobraziť:
Tajný denník pozemšťana
Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si hravo poradil s viazaným veršom, pravda, bez nároku na pevný tvar básne. Nešetrí vnútorným rýmom a priam márnotratne hýri rytmami dnes už bájnej beat-generation. V približne v stovke básnických textov nájdeme aj báseň v próze, miniatúry ba aj tvar haiku. Časť Z knihy palindrómov je dokladom predchádzajúcich náznakov šikovnosti, zručnosti, bravúry, ktorú pozorný čitateľ v textoch objaví na prvý pohľad (nepo-zorný hneď na druhý). V súvislosti s touto zbierkou treba poznamenať: Obrovský kus cesty prešiel Ján Fekete od svojej prvej a trestuhodne nezrealizovanej knižky básní Chodníčkom do hvezdárne. (Prečo, či lepšie pre čo nevyšla, si každý domyslí, keď povieme, že bola pripravená do tlače v roku 1968 a jej výroba „bola zrušená“ dajako po apríli 1969.) Na tej ceste sa rodila jeho poézia i tam, kde sa písalo o nárečí, prípadne o dejinách futbalu. Najviac azda tam, kde sa lietalo v prebádaných a aj tak málo poznaných a poznateľných sférach sci-fi. Na margo zbierky básnik a publicista Peter Mišák napísal: „Básni, poézii človek neunikne. Báseň, poézia však môže uniknúť človeku. Jedna knižka tohto autora (mnoho knižiek mnohých autorov) takto unikla (uniklo). Príčiny sú známe i neznáme, nie sú však vysvetlením a ani ospravedlnením nenávratných strát. Tak je to s poéziou ako s letnou búrkou. Ani blesky sa neobnovujú. Len vznikajú nové. Bola by škoda, keby sa osud prvej knižky opakoval pri tejto, ktorá prichádza na svet.“
Ako spať na vode
Táto zbierka je plná intímnej poézie debutujúcej poetky Michaely Vankovicovej, ktorá knihou vstupuje do literárno-čitateľského života s podporou Spolku slovenských spisovateľov v rámci Edície mladých slovenských autorov (EMSA) časopisu Dotyky. Obsahuje 54 krátkych, dobre sa čítajúcich básní, v ktorých autorka životné udalosti a vnútorné pocity originálnym spôsobom pretavuje do poetickej roviny. Emocionálny prejav tvorby odhaľuje dynamiku ženskosti, nezvádza k pesimizmu, prekvapuje pointou a nadľahčuje tému, ktorú podáva čitateľovi čo najzrozumiteľnejšie.
O
Debutová básnická zbierka filmového a televízneho scenáristu a režiséra Michala Baláža O je súbor básní, ktoré vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kde si formou poézie pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných vplyvov (polárna noc, nehostinné počasie, majestátna príroda, tvorivý blok v písaní celovečerného scenára, samota a odlúčenie, život takmer mimo civilizácie) písal istý druh „emočného denníka“, „arteterapie“. Základným kameňom rukopisu sú teda vybrané básne z tohto obdobia, doplnené o básne, ktoré vznikali v mesiacoch po návrate a tematicky s nimi súvisia. Hlavnými témami sú univerzálna osamelosť ľudského jedinca, nepatrnosť človeka v porovnaní s vecami, ktoré ho presahujú – človek vs. vesmír, konečnosť vs. nekonečnosť, smrteľnosť vs. nesmrteľnosť, samota vz. vzťah... Dôležitou sprievodnou témou je snaha o kritický pohľad na konzumný spôsob života s povrchnými vzťahmi a nejasnými, často deformovanými hodnotami. Básne sú rozdelené do štyroch kapitol, symbolizujúcich štyri stupne a druhy samoty: ja vo svete, svet vo mne, ja v tebe, ty vo mne. Názov zbierky má dvojitý význam: jednak je to písmeno nórskej abecedy a tiež grafický symbol či značka – kruh preškrtnutý čiarou. Kruh ako nekonečno, cyklus, diera, slučka, prázdno, nula, otvor a „prečiarknutie“ ako negácia, predelenie, rozpolenie/rozpoltenie...
Objímanie letokruhov
Uchopiť prežité roky života, objímať stromy, uzatvárať symbolicky rukami kruh či prijímať prirodzenosť... Mnoho vecí si môžeme predstavovať pri slovnom spojení Objímanie letokruhov. Knižka s týmto názvom obsahuje mnoho tém: problém ženskej generácie, ktorá sa vyrovnáva so svojou odmietavosťou voči vážnym vzťahom a hľadá stratenú rovnováhu medzi osobným a partnerským životom, fenomén konca európskeho civilizačného boomu, revolta voči dnešnému zautomatizovanému vnímaniu ľudského života, ubúdanie emocionality u človeka ako biologického druhu, vnútorný svet umelcov a otázka umeleckej pravdivosti, aktuálny ekologický problém zvukového smogu, ireálnosť čisto rozumového vnímania javov vôkol seba, téma nenaplnenej lásky... Autorka v básňach využíva prírodné motívy, motívy smútku, času, zvukové motívy, motívy kozmu, osudovosti ale i obrazy z každodenného života. V samotnom závere knihy napokon tlmočí pocity svojich rovesníkov – sídliskovej mládeže deväťdesiatych rokov – nazývajúc ich panelovými deťmi. Paradox je občas východiskom a občas výsledkom nazerania na život. Poézia debutujúcej autorky je odvážna, miestami až revoltujúca, úprimná a spontánna. Čitateľovi azda pomôže rozlúštiť mnohé hádanky jeho vlastného života.
Kovanie v krokoch
Ivana Kladivíková Miháliková (1982, Handlová) sa písaniu poézie začala intenzívnejšie venovať počas magisterského, neskôr aj doktorandského štúdia a učiteľského pôsobenia na FF UK v Nitre. Charakteristickým pre básne prezentované v zbierke je minimalizmus, kompaktnosť, hra so slovami a voľný verš. Ako výraznejší protiklad vystupuje na jednej strane pohyb, plynutie, putovanie (krédo, prekonanie) a na strane druhej stagnácia a uviaznutie (fragment z nepohnutia, v stave-prístave-predstave-ústave). Mnohé z básní reflektujú vnútorné pnutia súvisiace s nie práve ideálnou realitou, ktoré sa autorka snaží vyvažovať s odstupom a istou formou odľahčenia (s citom pre nezmysel, kolobehy, diagnóza, keď krajinou s hranami poletuje vodítko). Prítomné sú však aj texty, v ktorých je precitnutie do reality a uvedomenie si vlastnej pozície v nej trpkejšie (zaručene čili, sklony, príbeh z bezčasia). Napriek čiastočnej melancholickosti niektorých básní je stále dominantnou snaha o dynamiku a priamočiarosť, ale nie v zmysle jednoznačného výkladu. Viac sa táto priamočiarosť javí ako strohosť vo výraze s dôrazom na dôkladný výber každé jedného slova.
Mačacia krajina
Klasické dielo slovenskej literatúry pre deti. Detského čitateľa kniha zaujme predovšetkým svojou komickou absurdnosťou, ktorá má blízko k jeho hravosti a spontánnosti a dospelý čitateľ popri tom všetkom odhalí aj hlboký etický plán, ktorý v sebe tento text nesie.
Klenoty slovenskej poézie + CD
Najkrajšie kúsky starých majstrov slovenskej lyriky vám približuje reprezentatívny výber z diel J. Hollého, J. Kollára, P. J. Šafárika, K. Kuzmányho, M. M. Hodžu, S. Chalupku, Ľ. Štúra, A. Sládkoviča, S. B. Hroboňa, J. Matúšku, J. Kráľa, J. Francisciho, P. K. Hostinského, S. Vozára, M. Dohnányho, D. Maróthyho, V. P. Tótha, J. Bottu, J. Čajaka.
Opičí cirkus
Štvrtá básnická zbierka bratislavského tvorcu sa člení na dve časti. Prvá s názvom Opičí cirkus reflektuje najmä citové peripetie, prehry a výhry nielen autora, ale človeka všeobecne, často s ironickým či humorným podtextom. Ide o večnú tému poézie – „lásku nastorako“. Druhá časť zbierky má názov Moje obľúbené cintoríny. Autor sa inšpiroval svojimi prechádzkami a dlhoročným záujmom o historicky zaujímavé cintoríny nielen v Bratislave, ale aj v ostatných kútoch Slovenska a snaží sa odpovedať na často existenciálne otázky nášho bytia.
Z dvoch brehov
Z dvoch brehov je názov novej básnickej zbierky Vladimíra Skalského, ktorú 23. mája prezentovali verejnosti v Slovenskom dome v Prahe. Autor je predsedom Združenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Žije v Prahe. Názov zbierky je samozrejme metaforou - jeden breh je Slovensko, odkiaľ autor pochádza, a ten druhý Česko, kde žije. Zbierka obsahuje 39 básní, tematicky sú to básne o hľadaní "Boha dejín" (Kríž o zemiakoch), o pominuteľnosti života (Balada o perle, Tisíckrát môžeš zmeniť rekvizity), o jeho hektickosti (Na hrane), o bolesti, o potrebe krásy (Čiernou fixkou píšem do noci, Čajové lístky v mazute) ), o súvislostiach (nádherná báseň V tieni Konštantínopolu), o potrebe ľudskej vzájomnosti (Myšlienky nad hlavami), Nechýba ani milostná poézia (Túžba, Veľký akumulátor). Autor sa básňou Pocta Milanovi Rúfusovi aj k veľkému básníkovi hlási, a ten básnický štýl rúfusovskej hĺbky a rúfusovského hľadania tu je. Takouto básňou, kde je Skalský Rúfusovi roven, je už spomenutá báseň Čiernou fixkou píšem do noci: "Čiernou fixkou píšem do noci/Na fraky suverénov/Do očí vrán/Len občas/Omylom/Zavadím o čosi/Rozochvené/Zraniteľné/Vydesený jednorožec uteká/So škvrnou".
Ariadnin dážď nesie absurdity
Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak – a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala do¬konca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo. Pri jej čítaní máme pocit, akoby sa nám prihovárala z druhého brehu, ale zrazu si uvedomujeme, že sme tam s ňou. A v tom je jej hlavné čaro i prínos
Básne 2016
Po troch rokoch opäť vychádza zborník najlepších prác 6. ročníka najprestížnejšej básnickej literárnej súťaže Básne 2016. Za ten čas sa vystriedalo v úlohe porotcov už niekoľko etablovaných básnikov (okrem iných Ivan Štrpka, Michal Habaj, Peter Šulej či Ján Buzássy). V tomto ročníku udelila ceny porota v zložení: poetka Mária Ferenčuhová (predsedkyňa), český básnik Petr Borkovec a poetka Katarína Kucbelová. Literárnu súťaž Básne vyhlasuje občianske združenie literarnyklub.sk s podporou Fondu na podporu umenia.
Zborník obsahuje cyklus básní Andrej ~ Marta víťazky Veroniky Kolejákovej a diela autorov ocenených prémiou:
Martin Melicherčík (1977, Bratislava) - Rekonštrukcie
Andrej Bublák (2000, Rabčice) - Mimotelové trávenie
Matúš Benkovič (1985, Bratislava) - Mixy
Peter Prokopec (1988, Svit) - Jednosmerný bod
Natan C. (1993, Edinburgh) - Heart of Darknet (manifest a plán)
Peter Cibo (1981, Liptovský Mikuláš) - Kritika čistej každodennosti
Martin Vlado (1959, Košice) - Básne
Nina Kollárová (1990, Stará Ľubovňa) - Strácanie
Viliam Nádaskay (1994, Nitra) - Urban
Letokruhy očí
Najnovšia básnická zbierka je dvanástou samostatnou básnickou zbierkou Jozefa Leikerta vydanou na Slovensku. Viaceré knihy poézie mu vyšli v zahraničí. Autor svojským pohľadom, reflexiou minulého hľadá podstatu bytia, večného kolobehu života. Zameriava sa na vieru v rovnováhu tejto podstaty, odhodlanosť niečo z tejto viery odovzdať, zanechať. Najradšej by sme premostili diaľavy/ a zastavili zmeškaný vlak. / Čas času a zauzlených uzlov. ... To je iba fragment z obsahu najnovších básní, ktorými sa autor pomyselným oblúkom vracia najmä do minulosti, do detstva, do prostredia svojich predkov, ktorých nosí hlboko v sebe. S nekonečnou túžbou hľadať pravdu v ich životoch, poučenie z ich chýb, čerpať múdrosť z prostých slov, vyznaní a konania. Poézia obyčajného ľudského života jednoduchého, ale o to vzácnejšieho úprimnosťou a nezištnosťou. Takto stručne možno charakterizovať na básne, v ktorých je však ukrytá hlboká filozofia. Básnik čitateľa aj touto básnickou zbierkou presviedča, že je básnikom okamžiku minulého, prítomného i budúceho. Kniha vyšla v obmedzenom náklade, známy slovenský grafik Braňo Gajdoš ju riešil ako bibliofíliu s originálnym podpisom autora a ilustráciami Juraja Čuteka
. Na tvorbe knihy sa bude podieľať známy slovenský ilustrátor Juraj Čutek.
Od poézie vecí k poetike vecnosti
Rédeyova monografia sa zameriava na interpretáciu, resp. výklad lyriky Štefana Strážaya, ktorý svojím básnickým dielom predstavuje ojedinelú a celkom osobitú výrazovú polohu, so zvláštnym zreteľom práve na poetologické špecifiká jeho tvorby. Práca nie je poňatá ako tradičný literárno-historiograficky prehľadový výklad problematiky, ale má vyslovene interpretačný charakter, jej cieľom literárnoteoretická interpretácia resp. analýza konkrétnych textov. Prostredníctvom interpretačných sond sa snaží analyticky postihnúť a charakterizovať proces pozvoľna realizovaných premien a posunov v autorskej poetike od jeho knižného debutu po ostatnú zbierku Interiér (1992), ktoré robia jeho tvorbu v kontexte slovenskej lyriky osobitou, predovšetkým od zmyslovo bezprostredne evidovaných vecí ku konceptualizovanej vecnosti, od fenomenality životného sveta, ktorý sa javí v tematizovaných predmetoch každodennosti, k existenciálnej perspektíve nazerania na život. Zámerom je priblížiť tvorbu jedného z najpozoruhodnejších slovenských básnikov, ktorá zatiaľ nebola literárnovedne systematicky a komplexne reflektovaná, objasniť špecifické i význačné postavenie jeho poézie, v ktorej sa markantným a vyhranenýmspôsobom uplatňuje princíp civilnosti, gnómickosti a prozaizácie výrazu v básnickom texte ako jedna z najpríznačnejších progresívnych vývinových tendencií domácej lyriky poslednej tretiny 20. storočia.
Na sklade 1Ks
8,00 €
Osmičky galaxie + CD
Najnovšia básnická zbierka Jozefa Leikerta Osmičky galaxie je poéziou nesmiernej úcty k životu, k človeku, ku všetkému ľudskému. Myšlienky, básne, autora výstižne charakterizoval v úvode knihy známy slovenský bioetik profesor Jozef Glasa: „Osminky z ležatých osmičiek, roztvorené nekonečná. Vesmíru do tváre. Pokora vzdorná, pýcha života. Znepokojivé trináste komnaty. Autor je majster v kladení obrazov, otázok, paradoxov. Kladie na stôl chlieb, víno a vodu z prameňa. A čosi k tomu. Kus seba. Ide s kožou na trh. Lebo si nás pozval na návštevu, akoby sme sa dlho poznali. Ako priateľov. Tých dobrých. A preto priniesol to najlepšie, čo doma mal. Kus srdca. Svojho. Pre to naše. Myšlienky. Niekedy schované v kameni. Či v kúsku syra. Plesnivého kvalitou. K takému ide len dobré víno. Viacputňové. Neprikrášlené otázky. Vyjadrené navyjadrením. Ešte v púčku. Očisťujúce. Otvárajúce. Zo srdca dokorán vysielané dotyky k nekonečnu. Oslobodzujúce. Sme pozvaní. Na cestu. Na kúsok cesty. Na míľu, na dve. S básnikom. Jeho srdcom, jeho očami. Do ticha zvučiaceho Nekonečnom. Do nášho vlastného srdca. Na prahy nášho osobného vesmíru. Nasýtiť sa priateľstvom. Pripomenúť si vďačnosť. Za všetky ´obrovské maličkosti´“.
Súčasťou knihy, ktorá vyšla v exkluzívnom grafickom spracovaní s ilustráciami maliara Petra Pollága je CD s rozhlasovou nahrávkou veršov v podaní slovenského recitátora Jozefa Šimonoviča, doplnenou originálnou hudbou skladateľky Tatiany Tretinovej a vokálmi českej opernej speváčky Aleny Miró.
Jesenné mesto
Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie. Hľadá sám seba, hľadá spolupútnikov, s ktorými by sa stretol na rovnakej vlnovej dĺžke. Nevyhýba sa však ani motívom, ktoré sú v slovenskej poézii zriedkavé alebo dokonca tabuizované (násilie, vojna, fantazy, škodoradostná irónia). Autorov pohľad na mnohé stránky života je nekonvenčný a originálny, básnická forma je zväčša voľná a mnohé, najmä kratšie útvary, pôsobia ako myšlienkovo obsažné aforizmy.
Zrkadlenie
Zrkadlenie. Zachytenie, odrazenie... Už samotný názov básnickej zbierky napovedá o nejednoznačnosti a skrytých významoch slov. Viacvýznamovosť a mnohoznačnosť sú atribúty, ktoré sa stávajú dominantou a základom autora, a vďaka ktorým sa čitateľ takmer ihneď ponorí do textu. Tono Škreko otvára tému, ktorá je veľmi hlboká a večná. Láska, cit, životný princíp rezonuje celou zbierkou. Pokora, radosť, potešenie, ale i žiaľ a smútok sú pocity, emócie, ktoré síce nie je jednoduché a niekedy ani celkom možné zachytiť vo svojej úplnosti slovami, ale človeku sú blízke a každý si ich dokáže zasadiť do vlastného životného príbehu. Tým, že jednotlivec disponuje vlastnými skúsenosťami, poznatkami a zážitkami, otvára sa priestor nazerať na jednotlivé strofy, verše a slová z niekoľkých perspektív, pohľadov... V zbierke sa objavujú aj kalambúry a slovné hračky, ktoré sú príjemným spestrením a ozvláštnením. Vynikajúci výtvarník Igi Brezo jednotlivé verše dokonale doplnil svojimi maľbami.Ilustrácie: Igi Brezo
Na sklade 2Ks
4,00 €
dostupné aj ako:
Krehké z kameňa
Prvá básnická zbierka M. Daniša (1960) Dážď stratených vyšla v roku 2002. Následne vyšli zbierky Architektúra lásky (2005), Dlaždičov sen (2007), Jadierka (2008), Šperky v oblakoch (2010), V ľudskej koži (2012), Čiernobiela z porcelánu (2014), Mám strach z tohto sveta (2016). Krehké z kameňa je výberom toho najlepšieho z básnickej tvorby autora. Zbierka je rozdelená na šesť organických častí naprieč rokmi. Vnímavý čitateľ bude mať možnosť zdieľať autorove pocity a originálne myšlienky na tému detstva a domova, lásky k ženám, vlastného ja, filozofie, dejín a sveta, viery a prírody. Záverečná časť sa v krátkych útvaroch hutne vyjadruje zo srdca i z rozumu k veciam, ktoré z času na čas cítia aj mnohí z nás.
Táto kategória je venovaná básnickému umeniu v slovenskom jazyku a ponúka vám unikátnu príležitosť objaviť bohatstvo a rozmanitosť slovenskej literatúry. Nájdete tu básnické diela od slávnych klasikov až po súčasných autorov, ktoré vás prenesú do sveta krásy, vášne a hlbokých emócií slovenského jazyka.
Táto kategória ponúka básnické diela od slávnych klasikov, ako Ján Smrek, Ivan Krasko, Janko Kráľ, a ďalších, až po súčasných autorov, ktorí oslovujú modernú generáciu. Nájdete tu básne plné nádeje, lásky, smútku, pýchy, odrazu a hĺbky ľudskej duše.
Pri prehľadávaní tejto kategórie narazíte na básnické zbierky rôznych štýlov a tematiky, od lyrických básní o prírode a láske k Slovensku, cez introspektívne diela o existenciálnych otázkach a ľudských citoch, až po spoločensky angažované básne, ktoré reflektujú súčasnú realitu.
Naše knihy slovenskej poézie vám umožnia objaviť bohatstvo jazyka, krásu básnického umenia a hlbšie porozumieť slovenskej kultúre. Bez ohľadu na vaše literárne preferencie, nájdete tu básne, ktoré vás oslovia a potešia.
