Hľadanie: Československé právne dejiny
zobraziť:
Slovenské právne dejiny I.
Vývoj ústavného a správneho práva na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť
Dlho očakávaná učebnica vypĺňa medzeru v právnohistorických skriptách. Osobitne treba oceniť, že spracované obdobie sa nekončí rokom 1945, ale historickú matériu spracováva až do súčasných dejín. Novú, modernú koncepciu učebnice vidieť v štruktúrovaní textu podľa jednotlivých právnych inštitútov, resp. inštitúcii a nielen výlučne na základe chronologického kritéria.
Autor sa úspešne zhostil náročnej úlohy uchopiť rozsiahlu problematiku právnych dejín Slovenska v kompaktnej, logickej a prehľadnej štruktúre. Odborný text je napísaný živým štýlom, na ktorom sa odzrkadľuje autorova odborná erudícia v oblasti histórie a práva i dlhoročná pedagogická skúsenosť.
Československé osobné autá
Nazrite s nami do dávnej i nedávnej histórie československých osobných automobilov. Výber najznámejších automobilov zostrojených na našom území zaujme zvedavé deti a zároveň prebudí spomienky nejedného pamätníka.
Dějiny židovského národa, 3. vydání
Dějiny Židů jsou svého druhu dějiny světa, ovšem viděné pod velmi neobvyklým úhlem, očima inteligentní a vzdělané oběti. Johnsonovi však jde ještě o víc: ukázat podstatu samé historie a křesťanské civilizace. Žádný národ netrval nikdy s větší neochvějností než Židé na tom, že dějiny mají účel a lidstvo osud. Od nepaměti se drželi této víry tváří v tvář strašnému utrpení. Jejich víra a osud daly vzniknout mnoha velkolepým projektům pro lidstvo, vzniklým jak z božské inspirace, tak vytvořených člověkem. S jistou nadsázkou lze proto říci, že Židé stojí v samém středu věčného úsilí dát lidskému životu vznešený záměr. Tato kniha je nejen monumentální kronikou v čase (4 000 let) a prostoru (celý svět), ale syntézou i dramatem. Zároveň nám dává jakoby nahlédnout na odvrácenou stranu naší vlastní rozporuplné civilizace.
Československé automatické zbraně a jejich tvůrci
Nestává se často, že by se malý stát v některém oboru objevil na vrcholu světového žebříčku. Československu se to ve třicátých letech podařilo ve vývoji a výrobě zbraní. Výrazně k tomu přispěly malorážové automatické zbraně. A vynikající pověst si tyto zbraně zachovaly i po druhé světové válce. Tato kniha má připomenout jejich historický vývoj od vzniku Československa až po jeho rozdělení na dva státy. A nejen to. Má také vyslovit poděkování jejich tvůrcům, na které se často zapomínalo.
Právne vzťahy v kolaboratívnom hospodárstve
Kolaboratívne (zdieľané) hospodárstvo a kolaboratívne platformy ako súčasť jednotného digitálneho trhu Európskej únie sú aktuálne a živé témy, ktorým je venovaná predkladaná publikácia. Jej cieľom je komplexnejšie posúdenie povahy právnych vzťahov uzatváraných v rámci kolaboratívneho hospodárstva, ako aj právneho postavenia subjektov na ňom participujúcich.
Kniha je určená nielen odborníkom z oblasti práva, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale môže byť prínosná aj pre laickú verejnosť, najmä pre tých, ktorí aktívne participujú na kolaboratívnom hospodárstve, napríklad v pozícii poskytovateľov služieb (prepravných, ubytovacích alebo odborných) alebo ich príjemcov.
Dějiny Španělska, 2. vydání
Každý, kdo chce skutečně pochopit španělskou historii, by měl začít detailnějším pohledem na mapu Pyrenejského poloostrova, která pomůže objasnit celou řadu jevů a tendencí, jež španělské dějiny provázejí od samotných počátků mnohdy až do dnešních časů.
V první řadě je to mimořádný význam moře, vždyť Španělsko (počítáno bez Baleárských a Kanárských ostrovů) disponuje více než 4000 kilometry pobřeží, zatímco k západní Evropě (Francii) je poloostrov napojen necelými 500 kilometry pyrenejského hřebenu. Jestliže poloostrovní poloha, podtržená hradbou Pyrenejí oddělující Španělsko od zbytku západní Evropy, nahrávala často izolaci, moře naopak přiváželo cizince a rozmanité exotické kulturní vlivy. Z tohoto pohledu sehrálo významnou úlohu zejména to Středozemní, jehož vlny přinesly na břehy Pyrenejského poloostrova nejprve Féničany, Řeky a Kartágince a posléze i Římany, kteří proměnili Hispánii v takřka kompletně romanizovaný prostor. Atlantský oceán zase od 15. století umožňoval Španělsku expanzi na západ, a právě přes něj španělští (a portugalští) mořeplavci, dobyvatelé a osadníci provedli jednu z největších – a současně nejkontroverznějších – operací celé lidské historie, tj. objevení, dobytí a kolonizování Nového světa. Moře tedy vždy fungovalo jako jakási spojka Pyrenejského poloostrova s okolním, ale i velmi vzdáleným světem. Právě moře současně rozdělilo španělskou společnost na dvě různé a dobře patrné skupiny. Blízkost moře obvykle znamená větší otevřenost světu a novinkám, vyšší flexibilitu a výraznější adaptabilitu na změny všeho druhu. Vnitrozemí naopak vyniká konzervatismem, rigidní setrvačností, výraznou nechutí k modifikacím zavedeného, strachem z vnějších vlivů nezřídka ústícím do otevřené xenofobie. Není jistě náhodou, že v přístavu Cádiz spatřila světlo světa první, značně liberální ústava, zatímco Kastilie na Centrální mesetě po celá staletí přímo archetypicky hájila tradici a nehybnost. Ještě dnes sami Španělé rádi upozorňují na hmatatelné rozdíly v mentalitě a přístupu k životu u obyvatel dvou měst na jihu, která dělí sotva hodinka jízdy automobilem: přístavní Malagy a vnitrozemské Granady.
Dejiny Slovenska a Slovákov, 6.vydanie
Dejiny Slovenska a Slovákov je už piate, doplnené vydanie. Jej cieľom je poskytnúť čitateľovi vyčerpávajúcu syntézu dejín Slovenska a Slovákov. Jej ambíciou je doplniť a opraviť doteraz používané učebnice a príručky tam, kde je to potrebné. Autor kladie dôraz na tie skutočnosti, ktoré dokazujú a potvrdzujú prastarú etnogenézu slovenského národa a hlboké historické korene jeho štátnosti. Udalosti týkajúce sa iných, najmä susedných národov a štátov sú zaznamenané iba v takom rozsahu, v akom majú priamy či nepriamy vzťah k slovenským dejinám. Autor venuje pozornosť aj Slovákom v zahraničí.
Obsahuje 48 strán farebnej obrazovej prílohy.
Kniha obsahuje chronologický prehľad histórie Slovenska od prvého storočia po Kristovi až po rok 2000.
Dějiny I
Polybios patří spolu s Hérodotem a Thúkydidem do velké trojice starořeckých historiků. Žil v době římské expanze a ač byl Řek tělem i smyšlením, přijal její ideologii a světovládné ambice. Politicky se angažoval ve vedení achajského spolku a po záboru Řecka Římem r. 168 intervenoval ve prospěch mnoha krajanů, čímž si vysloužil všeobecnou vděčnost. Literárně se věnoval dějepisectví, v němž si za cíl zvolil objasnění římské hegemonie a jejich příčin.
Ve svém hlavním díle Historiai (Dějiny) skládajícím se z 40 knih vylíčil dějiny své doby od počátku druhé války punské až po dobytí Kartága, tj. období let 220 – 144 př. Kr. Z tohoto díla se dochovala v úplnosti první pětice knih, ostatní pak ve výtazích.
V dějinách dějepisného žánru je Polybios typem pragmatického historika, jenž své dílo založil na osobní zkušenosti a události zaznamenával nezkresleně, podle pravdy. Smyslem historie podle něj není zábava, ale poznání a pochopení minulosti a poučení pro budoucnost. Historik má hledat souvislosti mezi událostmi a zkoumat jejich motivya příčiny.
Polybios odvozuje osud státu těsně od podoby a konstrukce jeho ústavy, a právě v římské ústavě, kombinující monarchické, demokratické a aristokratické prvky, shledával základ mocenských úspěchů a perspektivu.
Pro svůj postřeh a analytickou hloubku se Polybios stal prototypem moderního pojetí historiografie, jeho politické teorie nalezly ohlas u renesančních a novověkých myslitelů.
Dějiny vycházejí poprvé v českém překladu. Přeložil, předmluvou, poznámkami a rejstříkem opatřil Univ. prof. PhDr. Pavel Oliva, DrSc.
Právne aspekty otvorených údajov
Nové technológie nenávratne pozmenili charakter tradičného spôsobu uplatňovania práva na slobodný prístup k informáciám. S informáciami verejného sektora a jeho špeciálnym druhom, ktorým sú otvorené údaje, vznikajú nové možnosti rozvoja internetových, mobilných a cloudových aplikácií založených na takýchto údajoch. Autori sa preto v publikácii venujú slobodnému prístupu k informáciám, informáciám verejného sektora, významu práva na prístup k informáciám v kontexte režimu opakovaného použitia, ako aj predpokladom správneho fungovania tohto použitia informácií verejného sektora a tiež ochrane súkromia a monetizácii údajov.
Predložené dielo je komplexnou a aktuálnou publikáciou so systematickým vnútorným členením. Je zameraná na živú a vyvíjajúcu sa tému, ktorá až doposiaľ nebola v slovenskej monografickej literatúre spracovaná.
(z recenzného posudku prof. JUDr. Márie Srebalovej, PhD.)
Zvolenú tému možno hodnotiť ako mimoriadne aktuálnu a vhodnú na vedecké spracovanie. ... Autori sa venujú trom kľúčovým oblastiam, a to slobodnému prístupu k informáciám, informáciám verejného sektora a napokon otvoreným údajom.
(z recenzného posudku doc. JUDr. Mateja Hotvata, PhD.)
Dějiny Ukrajiny
Jen málo evropských národů prožilo tak nešťastné dějiny, plné násilí, útlaku a odnárodňování. Pouze v raném středověku měli Ukrajinci vlastní stát, tzv. Kyjevskou Rus, jehož ukrajinský ráz byl však pouze teritoriální, neboť se jednalo o státní útvar všech východních Slovanů před vznikem moderního ukrajinského, který si později stejně přisvojili Velkorusové.
Ukrajince pak čekala mongolská pohroma, po ní nadvláda Litvy a pak ještě Polska, podivné období polosamostatné tzv. hetmanštiny v rámci expandující Moskevské Rusi, která byla během 18. století brutálně zlikvidována. Teprve v roce 1919 došlo k obnově ukrajinské samostatnosti, která však měla díky polské a bolševické agresi jen jepičí život. Komunisté však Ukrajince za samostatný národ nepovažovali, v rámci formálně samostatné Ukrajinské sovětské republiky přišly další útrapy jako hladomor, komunistické odnárodňování, Černobyl atd. Teprve rozpad Sovětského svazu umožnil Ukrajincům získat samostatnost, ale i o ni musí nyní znovu bojovat.
Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny
Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.
Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.
Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.
Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.
dostupné aj ako:
Právne postavenie a činnosť potravných družstiev
Zaradenie práce do hospodárskych a družstevno-právnych dejín na Slovensku s príklonom k polovici 20. storočia primälo autorka venovať sa vecne právnej, organizačnej, a hospodárskej stránku vzniku, pôsobenia a zániku tzv. potravných družstiev, teda úzko špecifikovaných spotrebných družstiev. Práca prezentuje výsledky bádania troch okresov: Trnava, Hlohovec a Piešťany, v ktorých skúmané družstvá v etape rokov 1945 – 1952 už disponovali vlastnou štruktúrou, a boli schopné plnohodnotne premieňať komunitné ciele a funkcie spoločného maloobchodného hospodárenia; skrátka spájali v sebe pozitívnu myšlienku skupinovej kooperácie na dedine s výrazným mravným i socializačným aspektom vzájomnosti a spolupráce.
Právna stránka diela sa zaoberá najmä obchodnoprávnou úpravou uhorského obchodného zákonníka z roku 1875, ktorým sa slovenské družstvá riadili rovnako i v prvej polovici 20. storočia. Výsledkami archívneho výskumu obohatila autorka prezentovaný juristický pohľad o skúmanými družstvami rozvíjanú mravnú a socializačnú dimenziu.
Nech budúceho čitateľa neodradí zvolený, občas až prílišný rigorózny právnický jazyk. Dokumentuje len samotnú činnosť v zhode s právom a mravným étosom ducha zákonov. Dejiny slovenského človeka „milión“ neposkytovali vždy taký vzrušujúci životný priestor. Často sa zápasilo o stabilnosť rutinnej práce, keď sa Slovák musel boriť s nudnými, kreativitu či slobodu tlmiacimi ťažkosťami, čo je i náš prípad, ktorého vskutku úspešný a násilím prerušený príbeh relativizuje akúkoľvek prehru.
Dějiny Československé akademie věd I (1952 - 1962)
První svazek čtyřdílné kolektivní publikace věnované dějinám Československé akademie věd (ČSAV) zpracovává první dekádu její existence, kdy v jejím čele stál Zdeněk Nejedlý. Zároveň líčí okolnosti založení této klíčové instituce vědy druhé poloviny 20. století. Publikace zkoumá vývoj celé instituce, stejně jako proměny sboru členů a vedení ČSAV v širokém politickém a společenském kontextu. Reflektuje i vývoj vybraných důležitých vědeckých pracovišť a některých společných pracovišť a zařízení. Velká pozornost je věnována otázce mezinárodních kontaktů, která je pro vědu vždy mimořádně důležitá, a nechybí ani medailony nejvýznamnějších osobností ve vedení tehdejší ČSAV. Knihu doprovází množství ilustrací a rozsáhlé přílohy, především seznam všech členů a vědeckých pracovišť ČSAV v letech 1952–1962.
Natašin tanec (Kultúrne dejiny Ruska)
Od vybudovania Sankt-Peterburgu po brutálnu stalinistickú propagandu, od ľudového umenia k magickým rituálom ázijských šamanov, od Puškinovej poézie po Mussorgského hudbu a Ejzenštejnove filmy. Defiluje pred nami neuveriteľne pestrá škála ľudí, ktorí tvorili históriu ruskej kultúry: nevoľnícki umelci, aristokrati, revolucionári, exulanti, kňazi i disidenti.
Natašin tanec je panoramatickým obrazom Ruska a jeho histórie, skúmanou cez optiku kultúry. Unikátnosť tohto diela, ktoré ponúka zrozumiteľný a zasvätený výklad prepojenosti ruskej histórie, politiky, spoločnosti i geografie s kultúrou, spočíva v autorovom brilantnom výklade témy, ilustrovanej citlivým výberom citátov z literárnych diel veľkých ruských autorov a kultúrnych mysliteľov.
Titul knihy vychádza zo slávnej scény v Tolstého epopeji Vojna a mier, kde mladá a krásna Nataša Rostovová tancuje na ľudovú melódiu, inštinktívne vnímajúc jej rytmus a tanečné kroky. Figes si tento obraz zvolil ako metaforu, že ruský zmysel pre identitu je stelesnený v jeho kultúre tak, ako vari v žiadnej inej veľkej kultúre.
dostupné aj ako:
Krátke dejiny Ruska: Od pohanov po Putina, 2. vydanie
Je niekto schopný skutočne porozumieť Rusku? Dajme možnosť jednému z popredných svetových odborníkov, aby nám na základe úchvatnej histórie národa ukázal, ako vrhnúť jasnejšie svetlo na budúcnosť tejto krajiny.
Rusko nemá prirodzené hranice, nie je osídlené jedným kmeňom alebo spoločenstvom, ani nemá skutočnú jednotnú identitu. Jeho pozícia na križovatke Európy a Ázie znamená aj to, že ho odjakživa vnímajú ako cudzí element – pre Európanov je ázijskou krajinou a pre Ázijčanov zasa európskou. Aj napriek tomu patrí medzi najmocnejšie krajiny sveta a na globálnom javisku je významným hráčom s bohatou históriou vojny a mieru, básnikov aj revolucionárov.
Mark Galeotti nás v tejto doslova expresnej výprave zavedie rovno do srdca ruského príbehu tohto najväčšmi nepochopeného národa na svete. Predstaví nám proces jeho formovania aj najstaršie mýty – vrátane vlády Ivana Hrozného a Kataríny Veľkej –, vzostup a pád Romanovovcov, prevedie nás obdobím októbrovej revolúcie, studenej vojny, katastrofy v Černobyli až po pád Sovietskeho zväzu a príchod neznámeho politika menom Vladimír Putin
Historia gentis Slavae/Prvé dejiny slovenského národa
Unikátne preklady Kroniky Jána z Turca a Viedenskej maľovanej kroniky z latinčiny ponúkajú jedinečnú históriu Uhorska z pohľadu jej súčasníkov. Treťou knihou zo série latinských prekladov sú výnimočné prvé súvislé dejiny našich predkov, v ktorej prináša svoj pohľad na vývoj Slovenska súčasník Márie Terézie, slovenský kňaz Juraj Papánek. Poukazuje na pravdivé udalosti našej histórie, ktoré zapadli prachom alebo boli cielene zaznávané preto, že sa nehodili do propagandy iných národov. Jedno z najdôležitejších diel z hľadiska národnouvedomovacieho procesu nebolo od svojho vyjdenia v roku 1780 až dodnes kompletne preložené.
Dejiny národov
Dejiny sú nevyhnutnou súčasťou pohľadu, akým každý národ vníma sám seba, preto často bývajú predmetom sporov. Publikácia prináša príspevky 28 renomovaných historikov, ktorí vlastnými slovami opisujú minulosť svojej krajiny tak, ako ju vnímajú oni a ako sa bežne chápe v ich vlasti. Čitateľ má možnosť pozrieť sa na niektoré známe štáty z netradičného uhla: ako vidia samy seba, ako sa vyrovnávajú s kontroverznými udalosťami svojich dejín a ako si želajú byť vnímané v súčasnosti. Je zaujímavé sledovať, aký odlišný môže byť tento pohľad v porovnaní s optimistickým obrazom prezentovaným napríklad v turistických sprievodcoch.
Egypt, India, Irán, Grécko, Čína, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Rusko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Turecko, Brazília, Mexiko, Holandsko, Švédsko, Veľká Británia, USA, Austrália, Ghana, Fínsko, Argentína, Kanada, Taliansko, Japonsko, Nemecko, Izrael
dostupné aj ako:
Dějiny Polska
Polský historik Marceli Kosman (* 1940), profesor historie a politických věd na Univerzitě Adama Mickiewicze v Poznani, patří mezi přední znalce pozdně středověkých a novověkých dějin Polska, Litvy, Běloruska a Ukrajiny. Všechna tato území byla v různých obdobích a rozdílnou měrou začleněna do velkého polského a polsko-litevského státu, který patřil na prahu historie kolem roku 1000 a znovu v období od 14. do 17. století mezi významné mocnosti našeho kontinentu. Vzhledem ke svému badatelskému zaměření a také proto, že minulost své země zkoumá nikoli z Varšavy, nýbrž z Poznaně, má M. Kosman zvláště vytříbený smysl pro teritoriální členitost a vnitřní rozmanitost polských dějin.
Kosmanovo syntetické dílo pojednává v osmi vyvážených oddílech o složitém vývoji a stabilizaci polského státu za Piastovců, o jeho rozmachu za Jagellonců, o době polsko-litevské monarchické a šlechtické "republiky", o jejím úpadku a rozdělení mezi Rusko, Prusko a Rakousko, o obnovené samostatnosti a jejích problémech, o utrpení a odboji za druhé světové války, o sovětské nadvládě a konečně o zrodu nového Polska na přelomu osmdesátých a devadesátých let 20. století. Věnuje pozornost dějinám státu a společnosti, kulturnímu a náboženskému vývoji, nepřehlíží ani každodennost života v jednotlivých obdobích. Vedle Poláků si všímá i dalších etnik a samozřejmě sousedních národů včetně Čechů. Platí to tím spíše, že kniha, ačkoli v rozšířené verzi vyšla už i polsky, byla napsána právě pro nakladatelství Karolinum a pro české čtenáře.
Polské dějiny mají v různých obdobích rozdílnou dynamiku. Zatímco nepominutelná doba feudální rozdrobenosti se může čtenáři jevit jako nesnadno proniknutelná houšť, období rozmachu polského státu a bojů s německými křížovými rytíři, stejně jako průběh velkých krizí 18.-20. století dokážou strhnout pozornost podobně jako Sienkiewiczovo vyprávění, jehož je M. Kosman znalcem a zasvěceným interpretem. Autor syntézy nezastírá své zaujetí tématem, zaujetí tím zřetelnější, čím více se blíží k současnosti. Zároveň však zůstává kritickým historikem, možná až překvapivě kritickým k Polákům a k jejich historickým iluzím a omylům. V tomto smyslu představuje Kosmanovo dílo faktograficky podloženou úvahu nad tisíciletým osudem jednoho z vlivných evropských národů, ale také odpověď na otázku, z jakých kořenů vyrůstá současný vývoj našeho severního souseda. Je to kniha, která obohatí nejen historiky, politology a studenty humanitních oborů, ale i širokou kulturní veřejnost.
Na sklade 1Ks
24,04 €
25,30 €
Příběh československé ústavy 1920 II.
Ústavní listina z 29. února 1920 je základním ústavním dokumentem samostatného československého státu. Jan Kuklík sleduje příběh jejího vzniku i její osudy až do roku 1948, kdy byla nahrazena tzv. ústavou 9. května. První československá ústava je spojena se vznikem samostatného státu, ale i s osudovými okamžiky ohrožujícími samostatnou československou státnost v letech 1938/1939 a s nadějí na její obnovu v letech druhé světové války a po jejím skončení. Ústavní listina z roku 1920 posloužila i jako jeden z inspiračních zdrojů při přípravě nové české ústavy v roce 1992.
Na sklade 1Ks
28,74 €
30,25 €
dostupné aj ako: