Absynt strana 28 z 32

Afghánistán, země, která byla domovem teroristy Usámu bin Ládina, horký hrnec, ve kterém se vaří velké dějiny. Invaze Sovětů, americká válka s terorismem, revoluce, kontrarevoluce, nekonečné a nepochopitelné konflikty. Nejsou to však jenom obrazy malované krví. Jsou to i běžné životy běžných lidí. Jedny z nejsložitějších na světě. Svého času plnil Afghánistán stránky všech světových deníků. Palcové titulky doprovázela fotografie teroristy Usámy bin Ládina. Co však o této zemi opravdu víme? Modlitba za déšť je výsledkem jedenácti cest Wojciecha Jagielského do Afghánistánu, které podnikal od jara roku 1992 do podzimu roku 2001. Je to kronika vzestupů i pádů afghánských režimů, bratrovražedných válek, sbírka portrétů bojovníků, je to však především příběh o nekompromisním hledání absolutna, o hledání, které je vražedné, ale současně umožňuje člověku uchovat si svobodu i věrnost základním lidským hodnotám. Jedinečný Jagielského styl v sobě spojuje to nejlepší z reportáže, poezie i prózy, a činí tak z jeho díla skutečný literární klenot. Kniha Wojciecha Jagielského Modlitba za déšť vychází v překladu Michaly Benešové.

Afghánistán, země, která byla domovem teroristy Usámu bin Ládina, horký hrnec, ve kterém se vaří velké dějiny. Invaze Sovětů, americká válka s terorismem, revoluce, kontrarevoluce, nekonečné a nepochopitelné konflikty. Nejsou to však jenom obrazy malované krví. Jsou to i běžné životy běžných lidí. Jedny z nejsložitějších na světě. Svého času plnil Afghánistán stránky všech světových deníků. Palcové titulky doprovázela fotografie teroristy Usámy bin Ládina. Co však o této zemi opravdu víme? Modlitba za déšť je výsledkem jedenácti cest Wojciecha Jagielského do Afghánistánu, které podnikal od jara roku 1992 do podzimu roku 2001. Je to kronika vzestupů i pádů afghánských režimů, bratrovražedných válek, sbírka portrétů bojovníků, je to však především příběh o nekompromisním hledání absolutna, o hledání, které je vražedné, ale současně umožňuje člověku uchovat si svobodu i věrnost základním lidským hodnotám. Jedinečný Jagielského styl v sobě spojuje to nejlepší z reportáže, poezie i prózy, a činí tak z jeho díla skutečný literární klenot.

Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch. Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí. Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim - a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa. Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.

Esejisticko-fotografická kniha Jamesa Rebanksa ponúka pohľad moderného človeka a súčasného oka digitálnej fotografie na tradičný a archaický svet chovu oviec. Britský autor James Rebanks pochádza z rodiny, ktorá sa na anglickom vidieku venuje ovčiarstvu už takmer 600 rokov. Ako popularizátor tradičného chovu oviec začal prispievať na Twitter, kde si vytvoril silnú skupinu fanúšikov, ktorých toto remeslo a s ním spojený spôsob života mimoriadne zaujali. Ako sám tvrdí, do napísania tejto knihy ho dotlačili práve oni. James Rebanks vo svojej eseji Pohľad pastiera otvára večnú otázku vzťahu človeka a prírody v úchvatnej scenérii anglického vidieka oblasti Lake District, ktorá bola v roku 2017 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Táto kniha však môže mnohé povedať aj nám na Slovensku, kde bola tradícia pastierskeho remesla donedávna neodmysliteľnou súčasťou krajiny. Kniha Pohľad pastiera vychádza v edícii Skica, ktorú prináša Vydavateľstvo Absynt pod zavedenou značkou Kalligram. Knihu preložil Milan Kopecký.

Všetko v tejto knihe je pravda! Teda okrem strán 275 a 276... Expedícia. Môj ľúbostný príbeh je krásna, pestrá a výpravná kniha plná fotografií a archívnych materiálov. Sú za ňou dlhé roky práce, štúdia i pátrania. Vlastne – nebola to len práca. Bola to najmä láska. Koniec 19. storočia bol obdobím prvých pokusov o dobytie nedostupných pólov našej planéty. Na let balónom až na severný pól sa odhodlala aj trojica Švédov zo Štokholmu. Výprava známa pod názvom Andréeho expedícia vyrazila na svoj let na jar roku 1897 – slušivo oblečení a bez akýchkoľvek polárnych skúseností. Nezabudli si pribaliť hrubé encyklopédie a vkusné obleky so šatkami, aby pôsobili reprezentatívne, keď ich budú po návrate vítať oficiálne delegácie a davy ľudí. Ich vodíkový balón Orol však čoskoro stroskotá a pre troch mužov sa začína márny boj o prežitie. Švédska spisovateľka Bea Uusma sa do osudu tejto expedície skutočne zamilovala a rozhodla sa, že prekope všetky archívy, aby sa dozvedela pravdu. Prostredníctvom svojej krásnej, pestrej a na informácie bohatej knižky nás Bea Uusma vracia do romantického obdobia, keď pre nás boli ešte mnohé územia len bielymi miestami na mapách a zároveň dokazuje, že po pravde sa oplatí pátrať aj po viac ako sto rokoch. Farebná knižka Expedícia. Môj ľúbostný príbeh vychádza v modernej flexi väzbe v preklade Simony Jánoškovej.

Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a „našich ľudí“,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne. Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti. Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku. Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.

Keď vyslovíme slovo „samovražda“, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu.Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu.Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne – robí to s istou ľahkosťou i gráciou.„Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme,“ hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých.

Keď vyslovíme slovo samovražda, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu. Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu. Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne robí to s istou ľahkosťou i gráciou. Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme, hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých. Kniha Simona Critchleyho Poznámky k samovražde vychádza v edícia Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt. Preložil Peter Tkačenko.

Keď vyslovíme slovo samovražda, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu. Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu. Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne robí to s istou ľahkosťou i gráciou. Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme, hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých. Kniha Simona Critchleyho Poznámky k samovražde vychádza v edícia Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt. Preložil Peter Tkačenko.

Kaddáfího režim mu ukradol otca a spravil z neho vyhnanca. Dvadsaťpäť rokov nevidel svoje mesto, svoje ulice, svoj rodný dom. Teraz, keď diktatúra padla, rozhodol sa vrátiť. Žije ešte jeho otec? A ak zomrel ako a kedy? Za svoj silný autobiografický román Návrat dostal líbyjsko-britský spisovateľ Hišám Matar Pulitzerovu cenu. Ponára sa v ňom do tých najväčších hĺbok samého seba i svojej krajiny. V Líbyi, ktorá zo seba zhodila okovy autokratického Kaddáfího režimu hľadá nielen svojho strateného otca, ktorý po únose zmizol kdesi v hlbinách krutej väznice Abú Salím, ale aj ďalších rodinných príslušníkov, za ktorých prepustenie bojoval zo svojho londýnskeho exilu. Kto prežil toto dlhé utrpenie? Komu sa to podarilo? Vo svojom rýdzo osobnom príbehu nám Hišám Matar ponúka aj výnimočný portrét Líbye minulej, prítomnej i budúcej. Od oslobodenia spod talianskej nadvlády až po občiansku vojnu na začiatku 21. storočia.

Detská nevinnosť a vojnové besnenie. Tieto dve veci v žiadnom prípade nejdú dokopy. A predsa v každom konflikte trpia najmä bezbranné deti. Tak je to dnes v Sýrii či Afganistane, a tak to bolo aj pred viac ako sedemdesiatimi rokmi počas Veľkej vlasteneckej vojny v Sovietskom zväze. Kto iný by mohol spracovať túto nesmierne ťažkú tému, ak nie laureátka Nobelovej ceny za literatúru, fenomenálna Svetlana Alexijevič? Už viackrát dokázala, že na vojnu a ľudské utrpenie sa dokáže pozrieť z najrôznejších uhlov pohľadu a nikdy pri tom nestratiť z očí aj obyčajného človeka. Po mimoriadnej knihe Vojna nemá ženskú tvár, v ktorej skúmala účasť žien v predných líniách sa rozhodla preskúmať aj to, ako vojnové utrpenie ovplyvnilo deti. V knihe Poslední svedkovia rozpráva príbehy ľudí, ktorí boli v čase Veľkej vlasteneckej vojny ešte malými deťmi. Ich dediny boli vypálené. Rodičia zastrelení priamo pred ich očami. Vojna sa ich dotkla svojou slizkou rukou, poznačila ich a tým, ktorí prežili, sa navždy vyryla do sietnic i myslí. Nikdy na ňu nezabudli. Nikdy na ňu nezabudnú. Poslední svedkovia sú zavŕšením hrôzostrašnej pentalógie Svetlany Alexijevič, v ktorej zaznievajú tisíce zlomených hlasov. Vypočujeme ich?

V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení. Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom, povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných. V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky vojny s terorizmom. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil. Artur Domosławski, nositeľ titulu Novinár roka 2010, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí. Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka.

V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení. Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom, povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných. V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky vojny s terorizmom. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil. Artur Domosławski, nositeľ titulu Novinár roka 2010, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí. Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka.

V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení. Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom, povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných. V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky vojny s terorizmom. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil. Artur Domosławski, nositeľ titulu Novinár roka 2010, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí. Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka.

V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení. Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom, povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných. V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky vojny s terorizmom. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil. Artur Domosławski, nositeľ titulu Novinár roka 2010, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí. Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka.

Jednoho dne zatelefonovala reportérce Hanně Krall a řekla jí, že chce, aby o ní napsala román. Z té knihy jednou vznikne film a ji prý bude hrát Elizabeth Taylorová. Myslíte si, že je to vtip? Ani trochu. Izolda Regensbergová měla štěstí na první pohled by o ní totiž nikdo neřekl, že je Židovka. Díky tomu přežila pod jménem Marie Pawlická ve varšavském ghettu, v žaláři Pawiak, kde zahynulo více než 30 000 lidí, stejně jako při útěku z umschlagplatzu. Vyprávění Hanny Krall o skutečných událostech života Izoldy Regensbergové přináší pozoruhodnou mozaiku okolností, šťastných i nešťastných, až při jeho četbě člověk téměř začne věřit na zázraky. V čase druhé světové války žije Izolda ve Varšavě, ale potom co jejího milovaného manžela odvezou do Mauthausenu, se ho vydá zachránit. Autorka v knížce Srdcový král vypráví o těžké a dobrodružné cestě Izoldy mezí Vídní, Osvětimí, Berlínem za mužem svého srdce, protože svět bez něj není ničím. Avšak tato neuvěřitelná odysea nekončí ani po válce. Hanna Krall nám podává příběh osobitým stylem, který je pro ni tak charakteristický bez patosu, bez nadbytečných slov, s důrazem na téměř všední detaily. Protože jak sama reportérka říká: čím více utrpení, tím méně slov. Její Srdcový král vychází v překladu Heleny Stachové a s doslovem Mariusze Szczygła.