Absynt strana 30 z 32

Tohle je příběh o Japonsku, zemi, kde vychází slunce a hrozba katastrof je každodenní realitou. Běžný život tady doprovází neustálý stín smrti a člověk nemá jinou možnost než tento fakt přijmout. Kniha Katarzyny Boni Ganbare! Workshopy smrti je příběhem lidí, kteří se pět let po mohutném zemětřesení, ničivých vlnách cunami a katastrofě v jaderné elektrárně Fukušima pokoušejí vrátit do normálního života. Někteří z těch, kteří přežili, se naučili potápět, aby mohli hledat těla svých ztracených blízkých na dně moře. Jiní se snaží žít tak, jako by se nic nestalo, další rozmlouvají s duchy a jsou i tací, kteří se začali zapisovat na workshopy smrti. Protože žít se musí. A umírat taky. Katarzyna Boni za knihu získala literární cenu Gryfia udělovanou ženským autorkám a postoupila s ní do finále prestižní reportérské Ceny Ryszarda Kapuścińského.

Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči? Poľský novinár Kazimierz Moczarski inú možnosť ako rozhovor nemal – po druhej svetovej vojne sa totiž ocitol v jednej väzenskej cele s generálom SS a strojcom definitívnej likvidácie varšavského geta Jürgenom Stroopom. Zo vzájomných rozhovorov vo väznici Mokotów vznikla táto kniha, ktorú samotný autor nenazýva literatúrou, ale „správou“. Rozhovory s katom, to je mimoriadne silný dokument o vzostupoch a pádoch jedného z najsilnejších nacistických pohlavárov i o tom, ako hlboko zakorenené a aké nemenné bolo zlo a čierno-biele videnie Tretej ríše. Odkaz tejto knihy smerom k dnešku je zjavný aj po štyridsiatich rokoch od jej prvého vydania. Kniha Rozhovory s katom vychádza v preklade Milice Novákovej a s doslovom historika Dušana Segeša.

Posvätné prostitútky, tanečníci, do ktorých sa prevteľujú bohovia, kŕmiči lebiek i mníška, ktorá sa dobrovoľne vyhladuje na smrť. To nie sú obrázky z ďalekej minulosti, ale zo súčasnej Indie. Vykročíte po rušnej modernej ulici veľkomesta a o pár minút ste v celkom inom svete. Rýchlo sa rozvíjajúca indická ekonomika na jednej a vytrácajúce sa náboženské tradície na druhej strane. William Dalrymple prináša pohľad do súkromných životov deviatich ľudí, ktorí sa v modernej Indii 21. storočia rozhodli vydať na cestu viery. Dalrympleova kniha Deväť životov je hlbokým exkurzom do najrôznejších foriem náboženských praktík, ktoré sa v Indii vyvinuli v priebehu vekov. Na deviatich reportážnych portrétoch demonštruje nielen indickú náboženskú pestrosť, ale aj príbehy mimoriadnych ľudí, ktorých osud zavial na cesty viery. Kniha Deväť životov vychádza v preklade Ladislava Bodíka.

Vlajka Sovietskeho zväzu sa tu v dvadsiatom storočí roztrhala na desiatky drobných kúskov. Čečensko, Ingušsko, Abcházsko, Osetsko a mnohé ďalšie uznané i neuznané krajiny a krajinky. Vitajte na Kaukaze – neznámej planéte na mape sveta. Územie medzi Čiernym a Kaspickým morom obývajú po stáročia desiatky rôznych národov s vlastnými jazykmi, dejinami i kultúrou. Každá krajina a každý človek, ktorý tu žije, je jednou planétou neznámej „kaukazskej galaxie“, ktorá sa stala pre poľského reportéra Wojciecha Góreckého celoživotnou vášňou. So zmyslom pre dobrodružstvo, s citlivým senzorom na zaujímavých ľudí a s hlbokými vedomosťami o tejto oblasti sa vydáva na cesty naprieč celým Kaukazom, aby ho videl, spoznal a pochopil. A toto obrovské bohatstvo teraz ponúka aj nám všetkým.

Máte príliš krátke nohavice - zbičovať! Vlastníte mobilný telefón - odťať hlavu! Takáto je každodenná realita obyvateľov sýrskeho mesta Rakka, ktoré od roku 2013 ovláda Islamský štát. Strach. Hrôza. Beznádej. A uprostred toho bežný život obyčajných ľudí. V Rakke žije aj mladý muž, ktorý si kvôli bezpečnosti zvolil pseudonym Samer. Do svojho denníka si zapisuje každodennú realitu tak, ako to robia aj iní mladí muži po celom svete. Prvé lásky, trápenie so školou. Samer prežíva to isté, no jeho dospievanie je narušené verejnými popravami "odpadlíkov od viery", čoraz častejším bombardovaním a neustálym strachom. Jeho osobné riadky nás prenesú do srdca terorizovaného mesta a posadia na stoličku priamo v prednej línii. Denníky z Rakky sú projektom britskej BBC, ktorej reportéri nadviazali kontakt so sýrskymi mediálnymi aktivistami a za mimoriadne náročných podmienok prepašovali Samerove denníkové zápisky až k čitateľom. Samer riskoval svoj vlastný život, aby pred celým svetom odhalil pravdu o "bežnom" živote pod despotickou vládou Daeša. Samerove Denníky z Rakky sprevádzajú sugestívne ilustrácie britského výtvarníka a ilustrátora Scotta Coella. Mohlo by sa teda zdať, že ide o pútavý a dobrodružný vojnový triler, no nie je to pravda. Samerov príbeh je totiž drsná skutočnosť.

Máte príliš krátke nohavice - zbičovať! Vlastníte mobilný telefón - odťať hlavu! Takáto je každodenná realita obyvateľov sýrskeho mesta Rakka, ktoré od roku 2013 ovláda Islamský štát. Strach. Hrôza. Beznádej. A uprostred toho bežný život obyčajných ľudí. V Rakke žije aj mladý muž, ktorý si kvôli bezpečnosti zvolil pseudonym Samer. Do svojho denníka si zapisuje každodennú realitu tak, ako to robia aj iní mladí muži po celom svete. Prvé lásky, trápenie so školou. Samer prežíva to isté, no jeho dospievanie je narušené verejnými popravami "odpadlíkov od viery", čoraz častejším bombardovaním a neustálym strachom. Jeho osobné riadky nás prenesú do srdca terorizovaného mesta a posadia na stoličku priamo v prednej línii. Denníky z Rakky sú projektom britskej BBC, ktorej reportéri nadviazali kontakt so sýrskymi mediálnymi aktivistami a za mimoriadne náročných podmienok prepašovali Samerove denníkové zápisky až k čitateľom. Samer riskoval svoj vlastný život, aby pred celým svetom odhalil pravdu o "bežnom" živote pod despotickou vládou Daeša. Samerove Denníky z Rakky sprevádzajú sugestívne ilustrácie britského výtvarníka a ilustrátora Scotta Coella. Mohlo by sa teda zdať, že ide o pútavý a dobrodružný vojnový triler, no nie je to pravda. Samerov príbeh je totiž drsná skutočnosť.

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?

Litva, Spiš a Ukrajina. Čo spája vrcholy tohto zvláštneho trojuholníka? Všade tu žijú roztrúsené a zabudnuté nemecké menšiny, po stopách ktorých sa vybral rakúsky spisovateľ a reportér Karl-Markus Gauss. Roztratení Nemci, to je vzrušujúca a zároveň smutná kniha o osudoch ľudí žijúcich na periférii sveta i o nacionalizme, ktorý je hybnou, ale aj zhubnou silou histórie mnohých krajín. V komplikovaných dejinách strednej a východnej Európy to platí dvojnásobne. Gaussova kniha síce rozpráva predovšetkým o Nemcoch a nemeckých menšinách, nemilosrdné dejinné zrkadlo však nastavuje aj nám, Slovákom. Čo zistil v Levoči a čo v Spišskom Štvrtku? Možno aj to, ako sa vyrovnať s vlastnou minulosťou i s pojmami ako národ a národnosť.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali Agca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali A?ca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.

Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia. Kniha Witolda Szabłowského Vrah z mesta marhúľ je súborom reportáží o súčasnom i minulom Turecku, o ľuďoch, ktorí medzi politikou a náboženstvom žijú svoje obyčajné životy. Na príbehoch konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenosti. Kto je Ali A?ca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II.? Ako to vyzeralo v roku 2013 pri protestoch proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, ktoré prerástli do obrovských protivládnych demonštrácií? A ako sa žije v krajine, ktorá chce vstúpiť do Európskej Únie, no aj v 21. storočí sú v nej bežné vraždy zo cti? Dozviete sa to v knihe Vrah z mesta marhúľ, za ktorú dostal Witold Szabłowski Cenu Anglického PEN klubu za rok 2013.

Pravá a drsná sibírska verzia „Na ceste“.Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri. A k tomu minulosť zjazvená stovkami gulagov a zem nasýtená zlatom. Cez to všetko sa ťahá viac ako dvetisíc kilometrov dlhá cesta vydláždená mŕtvolami väzňov, ktorí ju kedysi dávno stavali. Akoby sme hovorili o nejakej neznámej a nepochopiteľnej planéte. Enfant terrible poľskej reportáže Jacek Hugo-Bader sa vybral na dlhú púť stopom naprieč celou Kolymou. Ako predobraz svojej cesty si vybral autobiografické Kolymské poviedky ruského spisovateľa Varlama Šalamova, jedného z najvýraznejších predstaviteľov tzv. „lágrovej literatúry“. Navštevuje zlatokopecké osady, stretáva ľudí poznačených gulagmi a celý čas sa snaží nájsť odpoveď na jedinú otázku: „Čo je to vlastne Kolyma?“ Dobrodružný reportážny cestopis Jacka Huga-Badera je pravým sibírskym „Na ceste“. Je to silný príbeh, kde hranice medzi skutočnosťou a magickým nadreálnom prakticky neexistujú.

Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri. A k tomu minulosť zjazvená stovkami gulagov a zem nasýtená zlatom. Cez to všetko sa ťahá viac ako dvetisíc kilometrov dlhá cesta vydláždená mŕtvolami väzňov, ktorí ju kedysi dávno stavali. Akoby sme hovorili o nejakej neznámej a nepochopiteľnej planéte. Enfant terrible poľskej reportáže Jacek Hugo-Bader sa vybral na dlhú púť stopom naprieč celou Kolymou. Ako predobraz svojej cesty si vybral autobiografické Kolymské poviedky ruského spisovateľa Varlama Šalamova, jedného z najvýraznejších predstaviteľov tzv. „lágrovej literatúry“. Navštevuje zlatokopecké osady, stretáva ľudí poznačených gulagmi a celý čas sa snaží nájsť odpoveď na jedinú otázku: „Čo je to vlastne Kolyma?“ Dobrodružný reportážny cestopis Jacka Huga-Badera je pravým sibírskym „Na ceste“. Je to silný príbeh, kde hranice medzi skutočnosťou a magickým nadreálnom prakticky neexistujú

Lidia Ostałowska prvý krát publikovala tento súbor príbehov pred 15 rokmi a dodnes nestrácajú na svojej aktuálnosti. Bohužiaľ. Napriek mnohým rokom, aktivitám súkromných organizácií a medzinárodných agentúr situácia Rómov stále zostáva zlá, často sa ešte zhoršuje. Žiaden postkomunistický štát nevypracoval zmysluplný model spolunažívania s rómskou menšinou, ktorá v próze bežných dní zostáva nepovšimnutá, avšak pozornosť budí výlučne titulkami médií o deportácii z Francúzska, o stavaní get na Slovensku, o zákaze žobrania v Poľsku. Cigán je Cigán ukazuje komplikovanosť rómskeho prostredia, na ktoré má vplyv mentalita gádžov a národná identita štátov, v ktorých žijú Limalo, Marika, Žutek, Badžo, Romek a veľa iných s poľským, bulharským, srbským, maďarským, českým či slovenským pasom.

Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri. A k tomu minulosť zjazvená stovkami gulagov a zem nasýtená zlatom. Cez to všetko sa ťahá viac ako dvetisíc kilometrov dlhá cesta vydláždená mŕtvolami väzňov, ktorí ju kedysi dávno stavali. Akoby sme hovorili o nejakej neznámej a nepochopiteľnej planéte. Enfant terrible poľskej reportáže Jacek Hugo-Bader sa vybral na dlhú púť stopom naprieč celou Kolymou. Ako predobraz svojej cesty si vybral autobiografické Kolymské poviedky ruského spisovateľa Varlama Šalamova, jedného z najvýraznejších predstaviteľov tzv. „lágrovej literatúry“. Navštevuje zlatokopecké osady, stretáva ľudí poznačených gulagmi a celý čas sa snaží nájsť odpoveď na jedinú otázku: „Čo je to vlastne Kolyma?“ Dobrodružný reportážny cestopis Jacka Huga-Badera je pravým sibírskym „Na ceste“. Je to silný príbeh, kde hranice medzi skutočnosťou a magickým nadreálnom prakticky neexistujú