Divadelný ústav strana 14 z 15

Vydanie diela jedného z našich najvýznamnejších divadelných tvorcov mladšej strednej generácie Silvestra Lavríka prezentuje výber jeho divadelných hier v rozpätí posledných pätnástich rokov, kedy sa dramatik zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor. Zbierka obsahuje hry: Katarína, Posledný letný deň, Uschni, láska moja, Alžbeta Báthory a Tichý dom. Autorom úvodnej štúdie k zbierke je významný český divadelný režisér J. A. Pitínský.

David Mamet patrí popri O´Neillovi, Millerovi, Williamsovi, Albeem a Shepardovi k najvýznamnejším žijúcim dramatickým umelcom a jeho prelomové dielo predstavujeme slovenským čitateľom v komplexnej podobe po prvý raz. Divadelné hry Kryptogram, Edmond, Americký bizón, Oleanna, V pote tváre orať budeš, Kačacie variácie a Sexuálna perverzita v Chicagu, ktoré sú zaradené do výberu a tvoria reprezentatívny prierez Mametovou tvorbou preložili Zuzana Flašková, Laco Kerata, Alexandra Ruppeldtová, Juraj Šebesta. Mamet napísal takmer tridsať divadelných hier, niekoľkokrát získal cenu OBIE a v roku 1984 Pulitzerovu cenu za najlepšiu drámu roka Glengarry Glenn Ross. Všestrannosť spisovateľského talentu dokazujú jeho novely, zbierky básní, divadelné hry a knihy pre deti, ako aj eseje o divadle a filme. Je známy a oceňovaný aj ako filmový a televízny scenárista a filmový a divadelný režisér. Z jeho filmov spomeňme aspoň Poštár zvoní vždy dvakrát, Verdikt, Dom hier, Vrtieť psom, Hannibal či Spartan.

Kniha oboznamuje čitateľa so začiatkami a pôvodom marionetového divadla hraného v strednej Európe v 18. a 19. storočí, najmä v jej východných územiach. Autorka zhŕňa základné údaje o marionete, jej počiatkoch a vzniku jej názvu, o cestách známych cudzojazyčných divadelných skupín, ktoré svoje duálne – bábkové i nebábkové divadelné umenie predvádzali v bezprostrednom okolí dnešného Slovenska a na Slovensku. Divadelný výskum autorky prináša nové informácie o pôsobení českých, nemeckých a maďarských kočovných skupín na Slovensku v 19. storočí, ako aj nové v archívoch overené informácie o pôsobení divadelníckeho rodu Jána Stražana, ktorého priamymi potomkami sú herci Jozef Stražan z Divadla Jonáša Záborského Prešov a Marián Zednikovič z Divadla Astorka Korzo ´90.

V nadväznosti na projekt súborného dramatického diela Júliusa Barča-Ivana, ktorý sa stretol s veľkým ohlasom nielen u odbornej verejnosti, ale aj u širokého spektra čitateľov, vydal Divadelný ústav obdobnú publikáciu z pera Ivana Stodolu. Ide o náročný projekt, ktorý zahŕňa 35 hier, vrátane filmového scenára, bábkovej hry a televízneho scenára, pričom prinesie aj doteraz neznáme Stodolove tituly, ako aj pôvodné, necenzurované texty, ako boli publikované v období prvej Československej republiky. Kniha obsahuje aj podrobnú štúdiu z pera profesora Júliusa Pašteku, ktorý je zároveň editorom publikácie a prináša aj ďalšie cenné materiály, rozhovory, články autora, súpisy a mnohé iné.

Reprezentatívna obrazová slovensko-anglická publikácia zachytáva tvorbu najvýraznejších osobností slovenskej scénografie prakticky od jej vzniku až po súčasnosť. Autormi jednotlivých častí knihy sú odborní pracovníci Slovenskej národnej galérie a Divadelného ústavu; editorkou projektu je PhDr. Dagmar Poláčková. Publikácia s bohatým obrazovým materiálom a odbornými štúdiami o jednotlivých etapách a osobnostiach slovenskej scénografie prináša pohľad na osemdesiatročnú históriu tejto významnej súčasti divadelnej tvorby . Divadelný ústav vydáva publikáciu v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.

Prof. Henryk Jurkowski je najvýznamnejšou osobnosťou v oblasti výskumu histórie bábkového divadla. Jeho činnosť sa zameriava na výskum dejín bábkového divadla v Európe, ako aj na teóriu bábkového divadla. Knihy prof. Jurkowského vychádzajú v rôznych jazykoch a krajinách – vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Holandsku a samozrejme v jeho domovskej krajine v Poľsku. Publikácia Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí je logickým pokračovaním jeho kníh Dejiny bábkového divadla a jej vydanie je výrazným edičným počinom Divadelného ústavu v Bratislave.

Reprezentatívna obrazová slovensko-anglická publikácia zachytáva tvorbu najvýraznejších osobností slovenskej scénografie prakticky od jej vzniku až po súčasnosť. Autormi jednotlivých častí knihy sú odborní pracovníci Slovenskej národnej galérie a Divadelného ústavu; editorkou projektu je PhDr. Dagmar Poláčková. Publikácia s bohatým obrazovým materiálom a odbornými štúdiami o jednotlivých etapách a osobnostiach slovenskej scénografie prináša pohľad na osemdesiatročnú históriu tejto významnej súčasti divadelnej tvorby . Divadelný ústav vydáva publikáciu v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.

Kniha je výsledkem spolupráce divadelních ústavů čtyř zemí - Slovenska, České republiky, Maďarska a Polska. Za podpory Mezinárodního Visegradského fondu ji vydal Divadelní ústav Bratislava. Postupně by měly vyjít 4 svazky obsahující celkem 16 textů dramat v anglickém překladu. Tématicky zaměřený soubor divadelních her pod názvem Svatby přináší několik významných děl z konce 19. a počátku 20. století: Maryšu Aloise a Viléma Mrštíkových, Veselku Stanislawa Wyspianského, Závěje Vladimíra Hurbana Vladimírova a Skleněný střevíček Ference Molnára. Každou z nich doplňuje odborná studie a fotografie z inscenací. Závěr publikace je věnován studii Marty Botíkové o svatbách a rodinných tradicích ve středoevropské venkovské kultuře a jejich odrazu v dramatických textech.

Kniha je výsledkem spolupráce divadelních ústavů čtyř zemí - Slovenska, České republiky, Maďarska a Polska. Za podpory Mezinárodního Visegradského fondu ji vydal Divadelní ústav Bratislava. Postupně by měly vyjít 4 svazky obsahující celkem 16 textů dramat v anglickém překladu. Tématicky zaměřený soubor divadelních her pod názvem Svatby přináší několik významných děl z konce 19. a počátku 20. století: Maryšu Aloise a Viléma Mrštíkových, Veselku Stanislawa Wyspianského, Závěje Vladimíra Hurbana Vladimírova a Skleněný střevíček Ference Molnára. Každou z nich doplňuje odborná studie a fotografie z inscenací. Závěr publikace je věnován studii Marty Botíkové o svatbách a rodinných tradicích ve středoevropské venkovské kultuře a jejich odrazu v dramatických textech.

Publikace věnovaná přínosu čtyř významných dramatiků vídeňské moderny - Hugo von Hofmannsthala, Arthura Schnitzlera, Hermanna Bahra a Karla Krause.

Reprezentatívny katalóg uvádza prácu strednej a mladšej generácie scénografov a kostýmových výtvarníkov ako výtvarnú činnosť, ktorá v konfrontácii s dianím na výtvarnej scéne reflektuje i súčasnosť a zároveň sa nevyhýba širšiemu európskemu kontextu. Publikácia sa zameriava na tvorbu Aleša Votavu, Marije Havran, Alexandry Gruskovej a ich študentov.

Kari Hotakainen patrí k najvýznamnejším a najpopulárnejším fínskym spisovateľom. Venuje sa poézii, próze, literatúre pre deti, dramatickej tvorbe pre divadlá, televíziu a rozhlas. Hotakainen je známy najmä svojím ironickým humorom a bohatým rytmickým jazykom. Jeho najúspešnejší román Juoksuhaudantie (Zákopová cesta, 2002) získal roku 2002 cenu Finlandia a roku 2004 Literárnu cenu Severskej rady. Tento príbeh o mužovi, ktorý sa kúpou domu pokúša získat spät svoju rodinu, preložili do trinástich jazykov. Hotakainenov román Bronks (1993) s prvkami science-fiction vykresľuje, čo sa stane, keď zámožní a marginalizovaní členovia spoločnosti skrachujú. Za posledný román Ihmisen osa (Ľudský podiel, 2009) získal Runebergovu cenu. Hotakainenova prvá hra Hukassa on hyvä paikka (Je dobre byť stratený, 2000) je detský muzikál, pre ktorý zložil hudbu Iiro Rantala. Hotakainenova a Lehtonenova hra Kuka kukin on (Kto je kto, 2009) je komédiou zo súčasnosti. Vykresľuje spoločnosť, ktorá nesmierne túži po géniovi, aby jej ukázal cestu vpred. Za divadelnú hru Punahukka (Červený vlk, 2005) získal autor prestížnu Cenu Severskej drámy 2006. Názov hry je dôvtipný a symbolický. Nepríjemnou chorobou zvanou červený vlk trpí ruské dievča Kaťa, nemanželské dieťa slušného (a už nebohého) Fína. Pricestovala do Fínska a chce pochopiť, kde sú tie úspechy a blahobyt fínskej spoločnosti. Hľadá a nenachádza. Pre Fínov boli vždy vzťahy s východným susedom zvláštnym kameňom úrazu. Hotakainen využíva tento vzťah ako zrkadlo, v ktorom sa reflektujú sami Fíni. Ústrednými otázkami sa stávajú viera a život bez viery, osamelosť, úsilie odlúčiť sa a silná potreba byť v kolektíve, v rodine, v spoločnosti. Hra mala prvú premiéru v roku 2005 na scéne helsinského divadla KOM.

Publikácia Podoby slovenského tanca je ambicióznou snahou zaznamenať históriu profesionálneho tanca na Slovensku v šírke všetkých žánrov a podôb od vzniku po súčasnosť. Mapuje činnosť súborov, nezávislých telies, tanečných divadiel, zoskupení, projektov a festivalov. Maximálne žánrové a tematické rozpätie knihy predurčil sám autor. Emil Bartko obsiahol počas svojho takmer päťdesiatročného pôsobenia v tanečnom umení rôzne žánre – od ľudového cez moderný tanec až po balet, kde pôsobil v rôznych tanečných profesiach – bol tanečníkom, pedagógom, choreografom, tanečným teoretikom, porotcom, kritikom, šéfom baletu. Tanec na Slovensku spoznával z javiska aj z jeho zákulisia. Bol dramaturgom folklórnych festivalov, porotcom na prehliadkach amatérskeho moderného tanca, viedol baletný súbor, písal recenzie na tanečné diela a aj prednášky pre študentov tanca na VŠMU. Publikácia je logickým vyústením rokmi nazbieraných postrehov, skúseností, recenzií, zážitkov a rozhovorov. V jej prvej časti sa venuje profesionálnemu tancu od jeho vzniku v rámci baletu, folklóru, moderného a súčasného tanca, nezávislých projektov a festivalov, tanečného školstva. Druhú časť tvoria súpisy diel, choreografov, hudobných skladateľov, výtvarníkov atď.

Pau Miró patrí k najznámejším mladým dramatikom v Španielsku. Jeho hry a ich inscenácie oceňujú prestížnymi španielskymi cenami, vydávajú ich a uvádzajú na domácej scéne i v zahraničí. Na Slovensku vychádza jeho dráma prvýkrát v edícii Vreckovky, ktorou Divadelný ústav prináša preklady súčasnej európskej drámy. Pau Miró Caparrós 1974, Barcelona, Katalánsko, Španielsko Pau Miró vyštudoval herectvo (Art Dramatic per l’Escola Superior d’Art Dramatic - Institut del Teatre, 1999) v Barcelone. Venuje sa herectvu, literárnej tvorbe a divadelnej réžii. Účinkoval v mnohých divadelných produkciách, o. i., Bal Trap (Centre dramatic del Valles, 1998), Bernadeta xoc (T. N. C., 1999), El Burladero (Teatreneu, 2001), El Pati (Teatre lliure, 2002), Liliom (Sala Beckett, 2002), Refugi (Sala Beckett, 2002), Wit (Teatre Borras, 2003), La xarxa (Espai Brossa, 2004), Antígona (2006), Singapur (vlastný autorský projekt, 2007, Sala Beckett); hereckú príležitosť dostal aj v televízii a rozhlase. Napísal a režíroval La poesia dels Assassins (Teatre Malic, 2000), Una habitació a l’Antartida (Teatre Malic, 2002), Paraigües electrics (Sala Trono Villegas Tarragona, 2003), Bales i Ombres (Espai Lliure, 2006), Banal sessions of Fedra (Versus Teatre, 2006), Singapur (2007, Sala Beckett), Búfals (2008, premiéra na Festivale Temporada Alta, Girona). K jeho ďalším divadelným prácam patria Enfermo imaginario (spoluautor, 2008, premiéra v barcelonskom divadle Condal), Happy Hour (adaptácia Čechovovej hry Ujo Váňa, réžia, 2005, Teatre lliure, neskôr Teatre Borras). Pau Miró mnohé z hier publikoval a získal ocenenia doma i v zahraničí. Happy Hour a Bales i Ombres nominovali na cenu Butaca v kategórii Najlepšia hra. Divadelná inscenácia hry Plou a Barcelona (réžia Toni Casares, Sala Beckett. 2004) získala päť nominácií na španielskú cenu , okrem iného v kategórií Najlepšia hra, Najlepšia inscenácia, hru preložili do kastílčiny, taliančiny, francúzštiny, portugalčiny, angličtiny, uviedli v Neapole (Teatro Nuovo, 2007), Miláne (Piccolo Teatro 2008) - ocenili prestížnou talianskou cenou Premio della Critica 2008, adaptovali pre rozhlas a televíziu v Španielsku, Taliansku, vydali v USA (New York) a uviedli v Buenos Aires, Venezuele, Córdobe. Divadelnú hru Somriure d´elefant (Úsmev slona), ktorú uviedli v autorovej réžii (Grec. Biblioteca de Catalunya, 2006) nominovali na cenu Butaca v kategórii Najlepšia hra a preložili do kastílčiny a taliančiny. Pau Miró je jedným zo zakladateľov skupiny Menudos, ktorá sa sformovala z bývalých študentov Institutu del Teatro.

Štvrtý diel čítanky o divadelnej réžii z pera významného režiséra a pedagóga Petra Scherhaufera dopĺňa už vydané tri časti systematického súboru teoretických statí a spisov o divadelnej réžii, estetike a režisérskych osobnostiach svetového divadla. Tentoraz prináša prehľad o réžii v 20. storočí až po súčasnosť európskeho a amerického divadla. Konkrétne o činnosti francúzskeho Kartelu, divadle Grotowského, Kantora a Brooka.

Jediná publikace v češtině o světelném designu nejen výhradně v divadelním prostředí - věnuje se uměleckým i technickým aspektům tvorby světelného designu pro divadlo, koncerty, výstavy a jiné živé akce. Kombinuje praktické vědomosti s estetickými a teoretickými exkurzy. Ukazuje profesionální praxi od prvního nápadu přes konkrétnější představy, plánování a sestavování světelného parku až po veřejné uvedení. Autorem je přední britský světelný designér Nick Moran, který pracuje jak pro činohru, operu či koncerty a vyučuje na Central School of Speach and Drama v Londýně. Knihu doplňuje řada fotografií, ilustrací a grafů.