Divadelný ústav strana 10 z 15

Publikácia Antológia izraelskej drámy predstavuje tri divadelné hry, ktorých autormi sú izraelskí dramatici Hanoch Levin, Joshua Sobol a dramatička Savyon Liebrecht. Hry zaradené do tohto výberu sú po žánrovej i tematickej stránke rôznorodé: Rekviem Hanocha Levina (preklad Alexandra Ruppeldtová) možno označiť ako mystérium a podobenstvo zároveň, Geto Joshuu Sobola (preklad Alexandra Ruppeldtová) je dokumentárnou metadivadelnou hrou, zatiaľ čo Savyon Liebrecht sa v Banalite lásky (preklad Jana Juráňová) priblížila k žánru biografickej drámy. Všetky tri hry sa zaoberajú problematikou humanistických hodnôt vo výnimočných situáciách a možno ich charakterizovať aj ako drámy ideí, metaforickým spôsobom vyjadrujúce kritické názory o ľudstve. Súčasťou publikácie je štúdia o izraelskom divadle a dráme, ktorej autorkou je izraelská teatrologička Olga Levitan.

Výber divadelných hier Petra Pavlaca prináša jeho texty pre divadlo: Deus ex machina, FUN(e)BRAK s. r. o., Moja mama mala brata, Partybr(e)akers, Cirkus (alebo Ako zabíjať Láskou), Červená princezná, Einsteinova žena a Slovo Válkovo. Vstupný text napísal Ľubomír Vajdička, záverečné slovo Patrik Lančarič, ktorý o svojom divadelnom súputníkovi okrem iného napísal: „Pavlac používa divadlo ako priestor pre uvažovanie o živote, o svete. Priestor pre kritické myslenie. Pre myslenie. Divákovi ponúka svoju hru ako propozíciu k pozorovaniu a uvažovaniu.“

Výber divadelných hier Petra Pavlaca prináša jeho texty pre divadlo: Deus ex machina, FUN(e)BRAK s. r. o., Moja mama mala brata, Partybr(e)akers, Cirkus (alebo Ako zabíjať Láskou), Červená princezná, Einsteinova žena a Slovo Válkovo. Vstupný text napísal Ľubomír Vajdička, záverečné slovo Patrik Lančarič, ktorý o svojom divadelnom súputníkovi okrem iného napísal: „Pavlac používa divadlo ako priestor pre uvažovanie o živote, o svete. Priestor pre kritické myslenie. Pre myslenie. Divákovi ponúka svoju hru ako propozíciu k pozorovaniu a uvažovaniu.“

Mária Prechovská, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Zdena Gruberová a Eva Poláková patria medzi najvýraznejšie zjavy slovenského herectva 20. storočia. Všetky boli po dlhé roky výraznými členkami činohry Slovenského národného divadla a mali zásadný významv budovaní SND ako najreprezentatívnejšej slovenskej divadelnej scény. Každá svojou osobnosťou, hereckým štýlom a výrazovými prostriedkami prinášala na javisko originalitu a špecifickosť. Ich herecká typológia, spôsob herectva, spolupráca s kľúčovými divadelnými režisérmi ich vyzdvihovala na piedestál slovenského herectva. I keď menované herečky patria medzi najzaujímavejšie zjavy slovenského dramatického umenia druhej polovice 20. storočia, nedá sa obísť pôsobenie ich kolegýň. Kultúrnu hodnotu najvýznamnejších z toho radu herečiek sa usiluje naznačiť úvodná štúdia venovanágenéze slovenského ženského herectva od jej profesionálnych počiatkov v dvadsiatych rokoch 20. storočia až po prelomový rok 1989. Kapitola pomenúva vývin ženského herectva, jeho formovanie a nevyhnutné spoločenské a dobové kontexty, ktoré vplývali na modelovanie divadelného umenia.

Mária Prechovská, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Zdena Gruberová a Eva Poláková patria medzi najvýraznejšie zjavy slovenského herectva 20. storočia. Všetky boli po dlhé roky výraznými členkami činohry Slovenského národného divadla a mali zásadný významv budovaní SND ako najreprezentatívnejšej slovenskej divadelnej scény. Každá svojou osobnosťou, hereckým štýlom a výrazovými prostriedkami prinášala na javisko originalitu a špecifickosť. Ich herecká typológia, spôsob herectva, spolupráca s kľúčovými divadelnými režisérmi ich vyzdvihovala na piedestál slovenského herectva. I keď menované herečky patria medzi najzaujímavejšie zjavy slovenského dramatického umenia druhej polovice 20. storočia, nedá sa obísť pôsobenie ich kolegýň. Kultúrnu hodnotu najvýznamnejších z toho radu herečiek sa usiluje naznačiť úvodná štúdia venovanágenéze slovenského ženského herectva od jej profesionálnych počiatkov v dvadsiatych rokoch 20. storočia až po prelomový rok 1989. Kapitola pomenúva vývin ženského herectva, jeho formovanie a nevyhnutné spoločenské a dobové kontexty, ktoré vplývali na modelovanie divadelného umenia.

Akú pozíciu dnes vôbec dráma zastáva v hierarchii zložiek divadelného výrazu? Súvisí to nejako s jej prekladanosťou? Odpoveď na prvú otázku znie áno. V severských krajinách môžeme od deväťdesiatych rokov 20. storočia pozorovať dokonca čosi, čo možno označiť za boom škandinávskej dramatiky (hovoríme o priestore nórskom, švédskom a dánskom, i keď medzi textami publikovanými v tomto výbere je taktiež jedna hra autora z Faerských ostrovov, ktoré sú autonómnym regiónom patriacim k Dánsku). Päť novopreložených a v tomto výbere publikovaných drám predstavuje pomerne široké spektrum súčasnej severskej dramatiky. Nejdeo hry súrodé. Zjednodušene by sa mohlo zdať, že Nóri holdujú experimentu, Švédi politicky angažovaným textom, Dáni sa vyžívajú vmorbídnom humore a Faerčania sú v súlade s predpokladom pomerne bizarní. Tak to, pochopiteľne, nie je. Severská dráma bujnie a prekypuje množstvom foriem a tém. Ak je pre ňu predsa len niečo charakteristicke, je to zrejme vnútorná prázdnota postáv, prameniaca z relatívne zaisteného bezpečného života obyvateľov severu, ktorým akoby chýbalo autentické vzrušenie.

Golden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century (1900-1948) Golden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century (1900-1948) Colden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century I (1900 – 1948) je prezentačná publikácia, ktorá predstavuje v anglickom jazyku hry ôsmich najvýznamnejších slovenských dramatikov prvej polovice 20. storočia: Ivana Stodolu (Čaj u pána senátora); Júliusa Barča-Ivana (Dvaja); Jozefa Gregora Tajovského (Nový život); Vladimíra Hurbana Vladimírova (Zámka škripí); Petra Karvaša (Meteor); Štefana Králika (Hra o slobode) ; Leopolda Laholu (Atentát); Juraja Váha (Ticho). Úvodnú štúdiu a medailóny o autoroch a ich diele napísal prof. Vladimír Štefko, ktorý je zároveň autorom koncepcie prvého dielu. Publikácia má podobu CD nosiča, na ktorom čitatelia nájdu celý text divadelných hier a medailóny dramatikov, s priloženou knižočkou, v ktorej sú vytlačené úvodná štúdia a medailóny o autoroch. Texty preložila do anglického jazyka Katarína Slugeňová Cockrell. Autorom dizajnu je Ondrej Gavalda. Pre dobovú analógiu výtvarnej stránky a typografie, inšpirovanými slovenskou výtvarnou modernou vybral písmo „Galanda Moderna“.

Donald Rayfield (1942) je emeritným profesorom ruštiny a gruzínčiny. Vo svojich početných knižných i časopiseckých publikáciách sa venuje téme Čechovovho života a diela, ruskej literatúre a vzťahom medzi ruskou a európskou literatúrou a kultúrou. Je tiež autorom mnohých publikácií o gruzínskej literatúre a kultúre, prekladá prózu i poéziu z ruštiny a gruzínčiny, je vedúcim autorského tímu kolektívu, ktorý zostavil gruzínsko-anglický slovník. Objavný a rozsiahly životopis A. P. Čechova Život Antona Čechova podáva život dramatika na základe enormného množstva dokumentov, ktoré za roky bádania skúmal a najmä s použitím nedávno zverejnených súkromných i historických skutočností. Chronologickým, konzekventným, radením udalostí, doteraz častokrát neznámych, sa autor snaží až pedantne presne a dôkladne mapovať život dramatika a jeho okolia, rodiny, blízkych. Častokrát ide o ďalšie významné osobnosti ruského kultúrneho života (Tolstoj, Stanislavskij, Gorkij...). Pre divadelníkov, teatrológov i literárnych vedcov je to pomôcka mimoriadneho významu pri pochopení súvislostí vzniku jednotlivých diel a tým aj Čechovovej umeleckej tvorby. Na Slovensku doteraz nevyšla publikácia o A. P. Čechovovi v takomto obsažnom rozsahu.

Hra Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií.

Monografia Milan Čorba je snahou o vytvorenie portrétu mimoriadnej osobnosti slovenskej scénografie. Obsahuje množstvo kostýmových návrhov Milana Čorbu, fotografií z divadelných inscenácií, televíznej a filmovej tvorby, sprevádzané jeho myšlienkami, ktoré odzneli v rozhovoroch, článkoch, knihách alebo, a to je pre nás to najvzácnejšie, uchované na návrhoch vo forme vlastnoručných poznámok k pripravovanej práci. Tvorbu Milana Čorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov: Nadežda Lindovská, Eugénia Sikorová, Jozef Ciller, Martin Huba, Ľubomír Vajdička, Vladimír Mlčoušek, Martin Šulík, Petr Weigl a Boris Kudlička. Zostavil Ján Kocman.

Každoročne zavŕši ODDID a OEČ dôležitú dokumentačnú prácu Divadelného ústavu vydaním divadelnej ročenky Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013. Základná faktografická publikácia, jedinečná svojho druhu aj v európskom kontexte, dokumentuje činnosť štátnych i neštátnych divadiel, nezávislých súborov a jednotlivých slovenských umelcov v danej sezóne. Ročenka obsahuje údaje o premiérach, stavoch súborov v danej sezóne, autorský register, časť In memoriam, údaje o zájazdoch a hosťovaniach, prehliadkach a festivaloch, divadelných výstavách, literatúre, časopisoch a oceneniach.

PublikáciaDivadelná tvár Ľudovíta Štúra odhaľuje Štúrov vzťah k dráme a k ochotníckemu divadlu v 19. storočí a zároveň odkrýva jeho mnohé podoby na javiskách slovenských profesionálnych divadiel.Javiskový obraz Ľudovíta Štúra v nej ožíva prostredníctvom fotografií a textov o inscenáciách so štúrovskou tematikou.Približuje Štúrovu cestu „z javiska“ dejín na „dosky, ktoré znamenajú svet“ a zrkadlí ho v zornom uhle slovenských inscenátorov. Národný dejateľ v nej vystupuje ako subjekt i objekt divadelného diania. Pred oponou i za ňou, ale vždy nositeľ ideí a kultúrneho odkazu.

Frenetická činnosť talentovaného človeka – Ferdinada Hoffmanna, ktorý rozčeril stojaté vody slovenského činoherného divadelníctva – sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Hoci do divadelného života vstúpil mladý talent len s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro svojou osobitou tvorbou presvedčil o nezvyčajnej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Kritik, redaktor, prekladateľ, režisér, filmový scenárista a kultúrny pracovník. Bohémska osobnosť, kaviarenský typ, ktorý prekonáva osobné nedostatky svojráznou divadelnou intuíciou a genialitou. V umeleckom programe, ktorý uskutočňoval v činohre Slovenského národného divadla, staval vývin a napredovanie profesionálneho súboru na veľkých zjavoch svetovej dramatickej literatúry a nezabúdal ani na našu národnú drámu. Vyspelosť a umeleckú pripravenosť činoherného telesa pomeriaval s tými najväčšími – Sofoklom, Schillerom, Hugom, Büchnerom či Rostandom. Vo vlastných jedinečných a umelecky svojbytných javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a otrasenej a zdevalvovanej ľudskosti. Knihou Ferdinand Hoffmann – kritik, dramaturg, režisér sprítomňujeme umelecký život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, nášho prvého moderného režiséra. Na mape našich kultúrnych dejín zapĺňame jedno z mnohých bielych miest. Výnimočný divadelný tvorca sa totiž na dlhé roky stal v slovenskej divadelnej kultúre nežiaducou osobou. Pre celé generácie divadelníkov a intelektuálov boli jeho inscenačné úsilia i umelecký program terrou incognitou. Marxistická divadelná historiografia po radikálnej zmene vo Februári 1948 jeho zásluhy na poli slovenského profesionálneho divadla marginalizovala, dokonca zamlčiavala. K čiastočnej rehabilitácii Ferdinanda Hoffmanna došlo vďaka diplomovej práci Jaroslava Blaha v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československu. Kniha o Ferdinandovi Hoffmannovi komplexne a odborne navracia jeho výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti...

Čechovova tvorba a jeho početné listy nám umožňujú len letmé a protirečivé nahliadnutia do jeho vnútorného sveta a skúsenosti. Mnohí jeho životopisci sa na základe zachovaných zdrojov pokúsili vykresliť život svätca – človeka, ktorý sa v živote, skrátenom chronickou chorobou, vlastnými silami prepracoval zo dna až na vrchol, ktorý sa stal lekárom a staral sa o utláčaných, ktorý sa preslávil ako popredný európsky prozaik a dramatik svojej doby, ktorého celý život podporovala jeho zbožňujúca sestra a ktorý – hoci prineskoro – našiel šťastie v manželstve s herečkou, najlepšou interpretkou postáv svojich hier. Každá biografia je fikcia, ale fikcia, ktorá musí zodpovedať doloženým faktom. Tento Čechovov životopis sa usiluje pokryť o niečo viac, než bolo zdokumentované doteraz. Osobnosť Čechova sa vďaka tomu stáva ešte komplexnejšou. Ak aj však človek, ktorý sa tu vynára, je menej svätý, ak aj má svoj osud menej pod kontrolou, než sme videli doteraz, je rovnaký génius a nezaslúži si o nič menší obdiv. Jeho život by sa nemal chápať ako doplnok k jeho tvorbe. Naopak, bol zdrojom skúseností, ktoré živili jeho prózu. Je to predovšetkým život, ktorý je fascinujúci sám osebe. Anton Čechov trpel pod ťarchou nezlučiteľných nárokov kladených na umelca, ktorý niesol zodpovednosť voči svojmu umeniu, ako aj voči rodine a priateľom. Jeho život je mnohotvárny: nachádzame v ňom príbeh choroby, novodobú verziu biblického príbehu Jozefa a jeho bratov, či dokonca tragédiu dona Juana.

Prvý knižný výber divadelných hier uznávanej nemeckej dramatičky Dey Loher vydáva Divadelný ústav v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave. Zborník obsahuje divadelné hry Adam Geist, Medea na Manhattane, (Manhattan Medea), Nevina (Unschuld), Posledný oheň (Das letzte Feuer), Zlodeji (Diebe) v preklade Alexandry Andreasovej a Michala Hvoreckého. „Ťažko nájsť Loherovej hru v ktorej by niekto niekoho nezabil, alebo v ktorej by niektorá z postáv nespáchala samovraždu. Niet pochýb o tom, že tragédia príde, že aspoň jeden hrdina bude musieť zomrieť, napriek vlastnej nevine. Nadobúdate silný pocit, že sa katastrofe nedá vyhnúť. Čítate však ďalej, až do konca, a dúfate, že ste sa mýlili, no cítite, že tragický koniec sa každým krokom približuje. A v závere hry zistíte, že to, čo ste po celý ten čas cítili, že sa stane, sa aj naozaj stalo. Napriek tomu čítate náruživo, vetu za vetou, lebo dočítať hru do konca predstavuje jediný spôsob, ako sa zbaviť neznesiteľnej tiesne. Pripomínajú vám tieto charakteristické črty Loherovej hier niečo? Dúfam, že áno. Pretože ich možno aplikovať aj na hry spred tisícročí, od skupiny Grékov ako Aischylos, Sofokles, Euripides. Ich hry zvykneme volať tragédie. Dea Loher sa často vníma buď ako politická (samozrejme, nie v zmysle militantného postoja k ideológii) alebo historická dramatička. V určitom zmysle môžeme tvrdiť, že jej dramatika sedí obom porovnaniam. Napriek tomu si myslím, že existuje viac charakteristík, pre ktoré sa jej hry dajú nazývať tragickými. Občas sa však stane, že v nás niektorá scéna vzbudí úsmev či dokonca smiech.

V prvom z radu publikácií v novej edícii Rozhovory uverejňujeme portrét Kornela Földváriho, dnes už legendy slovenskej literatúry a kultúry, ktorý pôsobil ako redaktor Kultúrneho života, riaditeľ Divadelného štúdia (Divadla na korze), dramaturg Štúdia L +S a tiež ako námestník ministra kultúry. Spisovateľ, publicista, výtvarný a literárny kritik, divadelník, prekladateľ, milovník detektívok i kovbojok, znalec karikatúry a „profesor“ humoru v inšpiratívnom rozhovore s Tinou Čornou hovorí o detstve, mladosti, o vzťahu k literatúre a divadlu a nevyhýba sa ani charakteristikám spoločensko-politických súvislostí a osobností, ktoré formovali jeho súkromný i umelecký život. Vydanie portrétu Kornela Földváriho je príspevkom Divadelného ústavu k výskumu dejín slovenského divadla a k diskusii o podobách divadla v období ideologických obmedzení a prísnejších estetických a umeleckých noriem. Kniha Kornel Földvári vychádza z prioritného projektu Divadelného ústavu Prolegomena dejín divadla na Slovensku, cieľom ktorého je prostredníctvom svedectva priamych účastníkov divadelného života na Slovensku poznávať a skúmať históriu slovenského divadla a získať pramenný materiál pre pripravované dejiny profesionálneho divadla na Slovensku. Oslovili sme významné osobnosti slovenského divadelníctva, aby sme ich nenahraditeľné profesionálne skúsenosti a vedomosti zaznamenali pomocou metódy orálnej histórie. Získaný materiál sme podrobili bádaniu, archívnemu spracovaniu a vyhodnocovaniu. Vzácny audiovizuálny materiál teraz sprostredkúvame čitateľom v printovej podobe v novej edícii Rozhovory s cieľom upriamiť pozornosť na umeleckú činnosť jednotlivých pamätníkov slovenského divadelníctva. Naším zámerom je priniesť osobnostný i umelecký profil najvýznamnejších osobností z dejín slovenského profesionálneho divadla, ktoré svojím konaním vytvárali a formovali jeho podobu a zároveň ovplyvňovali divákov mnohých generácií. Veríme, že vydanie portrétov významných divadelníkov rozšíri faktografickú a dokumentačnú základňu v oblasti dejín slovenského divadla a zároveň prinesie obraz o živote a tvorbe výrazných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života.