Divadelný ústav strana 9 z 15

„Povedal by som, že som syn svojho otca. Spomínam si, že začiatkom osemdesiatych rokov ho Juraj Jakubisko obsadil do maličkej roly v Tisícročnej včele, otec hral železničiara a mal tuším jeden filmovací deň. Opatrne som sa ho spýtal, prečo to prijal a on mi odpovedal: „Emil, dostal som rolu, vážim si to.“ Ja som ako herec mal a mám šťastie. Veľa šťastia. (...)“ Kniha Jána Štrassera a Emila Horvátha je silným čitateľským zážitkom pre každého, kto miluje divadlo a chce nahliadnuť do myslenia jedného z najväčších slovenských hercov. Ponúka pohľad do zákulisia tvorby, odovzdáva hlboké osobné poznatky Emila Horvátha o hereckej tvorbe, vzťahu k režisérom, s ktorými si umelecky porozumel v divadle (Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Miloš Pietor, Vladimír Strnisko), o literatúre, filme. Je preto cenný zdroj poznania aj pre študentov divadelných škôl rôznych odborov, rovnako ako všetkých, ktorí sa profesionálne venujú divadlu. Prostredníctvom rozprávania o filmových skúsenostiach sa ocitneme uprostred nakrúcania filmov pod vedením režisérov ako Karel Zeman, Juraj Herz, Pavel Juráček, Petr Weigl. Úprimným obrazom nazerania na pohnutú históriu a krehkú súčasnosť u nás, a to nielen v divadelnej oblasti, sa rozhovory stavajú cenným materiálom pre skúmanie slovenskej spoločnosti od druhej polovice 20. storočia do súčasnosti. Publikácia je výnimočnou sondou do tvorivého procesu a myslenia divadelného umelca, pričom celé jeho herecké dielo je nespochybniteľným svedectvom o tom, že za skutočným majstrovstvom, stojí popri talente poctivá práca a umelecká disciplína.

Prvé slovenské súborné vydanie divadelných hier jedného z najvýznamnejších afrických autorov, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Päť prekladov od Tomáša Eštoka, Ivana Lacka a Jána Voderadského predstavuje prierez tvorbou Wole Soyinku a ponúka slovenským čitateľom jedinečnú možnosť spoznať tohto výnimočného autora a občianskeho aktivistu.

BREH UTÓPIE (CESTA. STROSKOTANIE. ZÁCHRANA.) The Coast of Utopia (Voyage. Shipwreck. Salvage.) ŤAŽKÝ PROBLÉM The Hard Problem ARKÁDIA Arcadia Preložili Zuzana Vajdičková (Breh utópie, Ťažký problém) a Dana Silbiger-Sliuková (Arkádia). Prvé slovenské vydanie divadelných hier svetoznámeho dramatika Toma Stopparda predstavuje prierez jeho tvorbou v prekladoch Zuzany Vajdičkovej a Dany Silbiger Sliukovej. Zbierka obsahuje rozsiahlu trilógiu o osudoch historických osobností Breh utópie, divadelnú hru Arkádia, známu tiež z uvedenia v Slovenskom národnom divadle v réžii Romana Poláka, a divadelnú hru Ťažký problém o otázkach vedomia a subjektivity. „Stoppard od svojich začiatkov, keď ho kritika na základe hry Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi, ktorou prerazil a ktorou sa natrvalo etabloval ako stálica nielen britskej divadelnej scény, zaradila medzi nástupcov Becketta a absurdistov a súčasne označila za následníka Shawa a jeho salónnej konverzačnej drámy, prešiel prerodom na spoločensky a ľudsky angažovaného dramatika so záujmom o filozofiu a históriu a miestami až s čechovovskou poetikou, ktorý však nestratil svoj typický nadhľad a zmysel pre humor. Hoci svojím intelektuálnym prístupom môžu jeho hry na prvý pohľad pôsobiť príliš sofistikovane až neprístupne, z jeho ,zmesi myšlienky a citu, usporiadaného intelektu a chaosu života sála úžasné divadelné teplo´ (Brantley, 2006).“ (Zuzana Vajdičková Od absurdity k chaosu)

Pod ľadom (Unter Eis) Fear Safe Places Into the Void Choreografické divadlo medzi činohrou a tancom (Choreografisches Theater zwischen Schauspiel und Tanz) Divadelný ústav prichádza s vydaním troch divadelných hier a dvoch prednášok popredného nemeckého režiséra a dramatika Falka Richtera, ktorý sa etabloval na divadelnej scéne nielen v rodnom Nemecku, ale aj v iných krajinách. Zborník obsahuje divadelné hry Fear, Pod ľadom (Unter Eis) a Safe Places a prednášky Into the Void a Choreografické divadlo medzi činohrou a tancom (Choreografisches Theater zwischen Schauspiel und Tanz). Z autorových hier prehovára veľká túžba po otvorení pojmu rodiny v súlade s dobou s novými modelmi spolunažívania. Zatiaľ čo odvšadiaľ zaznievajú hádky o tendencii obnovenej nacionalizácie Európy, je nesmierne dôležité ukazovať alternatívne obrazy, ktoré svedčia o živých vzťahoch, oslobodení od korzetu náboženských pravidiel, pričom štruktúra ich identít sa vyznačuje odpojením od národnosti. Divadlo musí vytvárať obrazy, ktoré túto slobodu nepredstavujú ako bremeno, ale ju v nadnárodnej Európe nabíjajú pozitívnou energiou. Hry sú hlasnou, zúrivou obhajobou slobodnej Európy mimo patriarchátu a nacionalizmu. (Tobias Schuster) Úvod napísal vedúci dramaturg viedenského divadla Schauspielhaus Wien, Tobias Schuster. Divadelné hry, prednášky a úvod z nemeckého originálu preložil Adam Bžoch.

Divadelný ústav vydáva v edícii Nová dráma/New Drama výber zo súčasnej rakúskej drámy. Rakúska kultúra je nám blízka a publikácia to dosvedčuje. Divadelné hry Ewalda Palmetshofera už diváci mali možnosť vidieť aj v slovenských divadlách, rodičia Miroslavy Svolikovej pochádzajú zo Slovenska a divadelná hra Ferdinadna Schmalza je inšpirovaná svetoznámou hrou Huga von Hofmannsthala Jedermann, ktorú poznáme aj v našom kultúrnom kontexte. Témy týchto divadelných hier reflektujú aj istú spriaznenosť našich krajín, v dobrom i zlom. Ďakujeme za pomoc pri príprave publikácie: Rita Czapka, Burgtheater, Wien. Vielen Dank für die Hilfe bei der Vorbereitung des Buches: Rita Czapka, Burgtheater, Wien. Hrami Ewalda Palmetshofera, Ferdinanda Schmalza a Miroslavy Svolikovej sa začala nová éra v postmodernom, resp. postdramatickom divadle. Ich texty sú starostlivo vypracované umelecké artefakty, ktoré estetickým spôsobom narušujú normatívnosť a nevyhýbajú sa ani prekvapujúcim metaforám a slovným hrám. V hre nevydatá spojením historických faktov s novou interpretáciou atridského mýtu Palmetshofer oživuje pre dnešné divadlo antickú tragiku vo forme modernej analytickej drámy. Zaujme spôsob, ako sa rakúska spoluvina na nacistickej minulosti krajiny predkladá na diskusiu s pomocou perspektívy troch generácií, reprezentovaných tromi ženami. Schmalzova hra pán hocikto (zomiera) hovorí o tom, že v dnešnej svetskej spoločnosti nerozhodujú bytosti z iného sveta, víťazov či porazených určuje moc peňazí. Schmalzova centrálna otázka, ako sa človek pozerá spätne na svoj život pod hrozbou skorej smrti, je stále aktuálna. V hre európin útek do európy Svolikova odvážne ponúkla nové spracovanie mýtu o začiatkoch európskych dejín. Názorné zobrazenie racionálne preťaženej skutočnosti dnešnej Európy sa v postmodernom (divadelnom) jazyku Svolikovej stáva ironicko-grotesknou fraškou. Jej vybrúsený hudobno-lyrický jazyk nepohrdne každodennými frázami ani slovnými hračkami.

Prehľadnú faktografickú orientáciu v slovenskej dramatickej produkcii uplynulých dvadsiatich rokov ponúka najnovšia publikácia Divadelného ústavu DRÁMA nie je súťaž. Monopol česko-slovenskej dramatickej súťaže Alfréda Radoka vyvažovala totiž od roku 2000 slovensko-česká súťaž DRÁMA. Inicioval ju Divadelný ústav v Bratislave v rámci svojho projektu podpory súčasnej slovenskej dramatiky a jej väčšej prítomnosti v repertoári slovenských divadiel. Zborník zostavovateliek Lenky Čepkovej a Vladislavy Fekete dokumentuje dve desaťročia dramatickej súťaže, ktorá do slovenského profesionálneho divadla uviedla desiatky nových mien i kvalitných textov. Publikácia obsahuje vlastné životopisy autoriek a autorov účastníkov súťaže, anotácie odmenených a finálových textov, súpis inscenácií ocenených hier i výberovú fotografickú dokumentáciu. Dizajn publikácie podpisuje renomovaná grafička Mária Rojko. Doteraz bolo do súťaže DRÁMA za dvadsať rokov jej existencie prihlásených okolo 700 hier. Ak sa na začiatku do súťaže hlásili už etablovaní autori a autorky ako Viliam Klimáček, Eva Maliti-Fraňová, Jana Bodnárová, Silvester Lavrík, Miloš Karásek, Iveta Škripková a talentovaní začiatočníci Roman Olekšák, Peter Pavlac, Marek Godovič, Michal Ditte, Andrej Kuruc, Peter Scherhaufer, časom súťaž získala aj podobu hľadača talentov. Zo súťaže vzišli dnes už známi autori ako Dušan Vicen, Pavol Weiss, Lukáš Brutovský, Zuza Ferenczová, Štefan Timko, Gabriela Alexová, Michaela Zakuťanská, Ján Papuga, Lenka Čepková, Kaja Kowalczuková, Samo Chovanec a ďalší. Dvadsať rokov DRÁMY ukázalo novú generáciu dramatičiek a dramatikov, ktorí zanechávajú výrazné stopy v slovenskom divadle, prinášajú svojské pohľady a veľmi otvorene a bezostyšne komentujú dobu a jej odvrátenú tvár. Už to nie sú iba literáti, ktorí píšu dramatické texty, ale dramatici, ktorých diela uvádzajú slovenské divadlá.

Kniha je zúročením dlhoročného bádateľského záujmu poprednej slovenskej teatrologičky, vysokoškolskej profesorky Sone Šimkovej o súčasnú francúzsku drámu a divadlo. Na príkladoch troch významných režisérskych osobností sa usiluje ukázať premeny a rozličné vývojové tendencie modernej divadelnej réžie. Sleduje vývoj vzťahov režisérov k dramatickému textu, vzrastajúci vplyv telesnosti a význam obradnej divadelnosti, ale aj ovplyvňovanie divadelného sveta poznatkami a skúsenosťami z iných kultúr aj iných umeleckých médií. Soňa Šimková sa vo svojej knihe pohybuje na hranici medzi recenzentkou-kritičkou, ktorá mnohé z opisovaných inscenácií osobne videla, a teatrologičkou-historičkou, ktorá sa usiluje svoj osobne zaujatý výklad dopĺňať všeobecnejšími informáciami dôležitými pre pochopenie francúzskeho divadelného kontextu. Grafický dizajn: Ondrej Gavalda

Najnovšia publikácia v edícii Vreckovky je posledná divadelná hra autorskej dvojice Vinterberg Rukov. V slovenskom jazyku vychádza prvýkrát a je to aj vôbec prvé knižné vydanie tvorby Thomasa Vinterberga a Mogensa Rukova na Slovensku. Prvé uvedenie sa odohralo vo viedenskom Burgtheatri (Akademietheater) v roku 2011 a následne vznikol podľa divadelnej hry aj celovečerný hraný film v réžii Thomasa Vinterberga. Práve Vinterbergovo detstvo sa stalo inšpiračným zdrojom pre príbeh rodiny, ktorá na základe súkromného konkurzu prijme do svojho domu priateľov a známych, aby spolu žili v osobitej komunite. Spočiatku zábavné spolužitie sa ale komplikuje, až vyvrcholí v nečakaný zvrat. Thomas Vinterberg (1969) je dánsky filmový režisér a scenárista. Vo svojej generácii patrí k najuznávanejším a najznámejším vôbec, k čomu okrem včasne sa prejavujúceho talentu prispela i participácia vo filmárskom hnutí Dogma 95. V súlade s touto participáciou je aj zdôrazňovanie autentickosti a nepredvídateľnosti v celej Vinterbergovej tvorbe. K najznámejším Vinterbergovým dielam patria filmy Rodinná oslava (Festen, 1998), Za všetko môže láska (Its all about Love, 2003), Submarino (2010), Hon (Jagten, 2012) a Komúna (Kollektivet, 2016). Posledná spomenutá produkcia je považovaná za Vinterbergov najosobnejší film, ktorému predchádzalo úspešné spracovanie látky v divadelnej podobe (Burgtheater Wien, 2011). V súčasnosti pripravuje nový film Kursk, podľa skutočnej tragickej udalosti z roku 2000, keď sa potopila ruská jadrová ponorka a tragédiu neprežila podstatná časť posádky. Mogens Rukov (1943 2015) bol popredný dánsky scenárista, ktorý sa vďaka svojej originalite a invenčnosti právom zaraďuje medzi legendy novších dejín dánskeho filmu. Na Univerzite v Kodani vyštudoval odbor severské filológie a literatúry v kombinácii s odborom dejiny a estetika filmu. V rokoch 1975 2008 bol činný ako pedagóg, v rámci čoho ho preslávila najmä inovatívnosť a neortodoxnosť vo vzťahu k tradícii. Počas tohto obdobia významne ovplyvnil viacerých významných režisérov a dramaturgov, najmä generáciu 90. rokov, ktorej najzvučnejšie mená sa spájajú s filmárskym hnutím Dogma 95 (Lars von Trier, Lone Scherfig, Susanne Bier, Per Fly, Thomas Vinterberg, Ole Christian Madsen, Pernille Fischer Kristensen a i.). Je laureátom viacerých domácich i medzinárodných ocenení.

Rodinnú ságu v troch obrazoch tvorí spleť osudov niekoľkých generácií obývajúcich jeden záhrebský domu. Cez udalosti odvíjajúce sa v období po druhej svetovej vojne mapuje pohnuté životy postáv na časovej osi celého 20. storočia, od Rakúsko-Uhorska až po dnešné samostatné Chorvátsko. Dramatický potenciál tohto výnimočného textu si všimli aj divadelníci v Chorvátsku, Nemecku, Slovinsku a Estónku. V slovenčine Tri zimy vydáva Divadelný ústav vo svojej edícii Vreckovky v preklade Tomáša Čelovského. Tena Štivičić (1977) patrí medzi najhranejších chorvátskych dramatikov a dramatičky. Za hru Tri zimy, ktorá mala v roku 2014 svetovú premiéru v londýnskom National Theatre, o rok neskôr získala prestížnu cenu pre dramatičky píšuce po anglicky Susan Smith Blackburn Prize.

Prvý knižný výber divadelných hier renomovaného nemeckého dramatika v slovenskom jazyku obsahuje tri u nás doteraz nepreložené ani neinscenované divadelné hry R. Schimmelphenniga Ríša zvierat ( Das Reich der Tiere), Čierna voda (Das schwarze Wasser) a Zimný slnovrat (Wintersonnenwende). Divadelné hry vychádzajú v preklade renomovaných prekladateliek Jany Bžochovej Wild, Zuzany Vajdičkovej a prekladateľa Adama Bžocha. Úvod napísala Jana Bžochová Wild.

V úvode k slovenskému vydaniu divadelných hier Samuela Becketta, píše Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ: Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota. A dnes sa už i slovenskí čitatelia, divadelníci a všetci obdivovatelia Samuela Becketta môžu dozvedieť detailne o živote a diele tohto velikána v rovnako grandióznej publikácii od Jamesa Knowlsona. Samuel Beckett (1906 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí formou i obsahom k novodobým mýtom. Čakať na Godota to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba.

V úvode k slovenskému vydaniu divadelných hier Samuela Becketta, píše Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ: Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota. A dnes sa už i slovenskí čitatelia, divadelníci a všetci obdivovatelia Samuela Becketta môžu dozvedieť detailne o živote a diele tohto velikána v rovnako grandióznej publikácii od Jamesa Knowlsona. Samuel Beckett (1906 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí formou i obsahom k novodobým mýtom. Čakať na Godota to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba.

Po prvých dvoch úspešných DVD Herodes a Herodias a Les, v ktorých pracovníci Divadelného ústavu skompletizovali archívne materiály o všetkých slovenských inscenáciách Hviezdoslavovej tragédie a Ostrovského spoločenskej komédie, prináša projekt Prítomnosť divadelnej minulosti tretí interaktívny nosič o slovenskej dráme Bačova žena. Na pozadí inscenácií emblémovej hry Ivana Stodolu, ktoré závažnou mierou zasiahli do divadelnej histórie, prezentuje bohatstvo archívnych, múzejných a dokumentačných fondov a zbierok, ako i spôsoby uchovávania divadelnej minulosti. Na DVD sa nachádzajú stovky fotografií, recenzií, odborných hodnotení, scénografických a kostýmových návrhov či Stodolov originálny rukopis danej drámy. Pomocou týchto dokumentov sa vytvára moderný obraz inscenácií Bačova žena z rokov 1928 (SND), 1941 (SND), 1963 (SND), 1973 (Štátne divadlo Košice), 1992 (Spišské divadlo Spišská Nová Ves), 1998 (Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov), 2004 (Mestské divadlo Žilina) a 2015 (SND).

Čo máme na mysli, keď hovoríme o telách v divadle? A ako ovplyvňuje divadlo spôsob nášho premýšľania o ľudskom tele? Telá sú životne dôležitou súčasťou divadelnej produkcie i spôsobu, akým túto produkciu vníma obecenstvo. Telo však nie je len fyzické, je aj konceptuálne. Publikácia Divadlo & telesnosť vychádza z mnohých príkladov súčasného divadelného umenia a prináša provokatívne východisko pre chápanie prekvapivo komplexného vzťahu medzi divadlom a telesnosťou. Hutným a zrozumiteľným spôsobom odhaľuje napätia medzi telesnosťou, konkrétnymi telami, jazykom, zobrazovaním a pohybom v divadle. „Táto kniha presne odhaľuje, ako dnes uvažujeme o tele.“ Marina Abramović

Pôvodná rozhlasová tvorba Juraja Váha vznikala najmä v rokoch 1946 až 1949 a potom v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Námetom jeho hier bola spočiatku najmä vojna a folklórno-romantické dedičstvo, neskôr sa opakovane venoval módnemu detektívnemu žánru i veselohernému žánru, ako aj existencialistickej a absurdnej dráme. Jeho rozhlasové hry dotvárajú obraz o charaktere jeho tvorby z hľadiska témy, žánru či literárneho smeru, ale aj z hľadiska vývoja autorskej i historickej poetiky. Práve v rozhlasových hrách experimentuje s jazykovou a formálnou výstavbou. Publikovanie rozhlasových hier Juraja Váha je príspevkom k dejinám dramatických umení druhej polovice 20. storočia a umožňuje ďalší výskum v oblasti teórie dramatických umení.

Každoročne zavŕši ODDID a OEČ dôležitú dokumentačnú prácu Divadelného ústavu vydaním divadelnej ročenky Divadlá na Slovensku v sezóne 2014/2015. Základná faktografická publikácia, jedinečná svojho druhu aj v európskom kontexte, dokumentuje činnosť štátnych i neštátnych divadiel, nezávislých súborov a jednotlivých slovenských umelcov v danej sezóne. Ročenka obsahuje údaje o premiérach, stavoch súborov v danej sezóne, autorský register, časť In memoriam, údaje o zájazdoch a hosťovaniach, prehliadkach a festivaloch, divadelných výstavách, literatúre, časopisoch a oceneniach.