Divadelný ústav strana 7 z 15

Jednoznačná odpoveď na jednoduchú otázku, čo performatívne štúdiá vlastne sú, nie je celkom možná, preto prinášame publikáciu, cieľom ktorej je priblížiť a ozrejmiť podstatu umenia performancie. Odborné state publikované v tejto knihe opisujú základný rozsah performatívnych štúdií posledných desaťročí. Tento rozsah sa vzťahuje tak na epistemologickú úroveň pokrývajúcu východiskové pojmy, koncepty a ich príklady, ako aj na umeleckú a kulturálnu prax, ktorá zahŕňa oblasť performatívnych štúdií v ich historickom priereze a v aktuálnosti. Aleksandra Jovićević Profesorka Aleksandra Jovićević pôsobila na Fakulte dramatických umení Univerzity umenia v Belehrade, na Katedre performatívnych štúdií Newyorskej univerzity v New Yorku a ako hosťujúca profesorka na Katedre dejín umenia a divadla na Univerzite La Sapienza v Ríme, kde v roku 2011 získala miesto stáleho profesora. Počas svojej kariéry publikovala množstvo odborných štúdií doma i v zahraničí. Ana Vujanović pôsobí ako teoretička, výskumná pracovníčka, spisovateľka, pedagogička, kurátorka a dramaturgička. Momentálne je hosťujúcou profesorkou v odbore performatívnych štúdií na Univerzite v Hamburgu. Je autorkou viacerých odborných stati a publikácií (Umetnost u Srbiji u 20. veku, Razarajući označitelji/e performansa). Podstatná časť jej činnosti je spojená s platformou TkH (Teorija koja Hoda) – nezávislou teoretickoumeleckou platformou združujúcou teoretikov a umelcov z oblasti performancie, divadla, filmu a vizuálneho umenia a zároveň je šéfredaktorkou rovnomenného časopisu.

Jednoznačná odpoveď na jednoduchú otázku, čo performatívne štúdiá vlastne sú, nie je celkom možná, preto prinášame publikáciu, cieľom ktorej je priblížiť a ozrejmiť podstatu umenia performancie. Odborné state publikované v tejto knihe opisujú základný rozsah performatívnych štúdií posledných desaťročí. Tento rozsah sa vzťahuje tak na epistemologickú úroveň pokrývajúcu východiskové pojmy, koncepty a ich príklady, ako aj na umeleckú a kulturálnu prax, ktorá zahŕňa oblasť performatívnych štúdií v ich historickom priereze a v aktuálnosti. Aleksandra Jovićević Profesorka Aleksandra Jovićević pôsobila na Fakulte dramatických umení Univerzity umenia v Belehrade, na Katedre performatívnych štúdií Newyorskej univerzity v New Yorku a ako hosťujúca profesorka na Katedre dejín umenia a divadla na Univerzite La Sapienza v Ríme, kde v roku 2011 získala miesto stáleho profesora. Počas svojej kariéry publikovala množstvo odborných štúdií doma i v zahraničí. Ana Vujanović pôsobí ako teoretička, výskumná pracovníčka, spisovateľka, pedagogička, kurátorka a dramaturgička. Momentálne je hosťujúcou profesorkou v odbore performatívnych štúdií na Univerzite v Hamburgu. Je autorkou viacerých odborných stati a publikácií (Umetnost u Srbiji u 20. veku, Razarajući označitelji/e performansa). Podstatná časť jej činnosti je spojená s platformou TkH (Teorija koja Hoda) – nezávislou teoretickoumeleckou platformou združujúcou teoretikov a umelcov z oblasti performancie, divadla, filmu a vizuálneho umenia a zároveň je šéfredaktorkou rovnomenného časopisu.

Zborníky súčasných slovenských hier Dráma sú knižným výstupom rovnomennej súťaže slovenských divadelných hier a ako jediné na Slovensku pravidelne prinášajú divadelné hry renomovaných slovenských autorov i debutantov v oblasti drámy. Vďaka tejto aktivite už viaceré slovenské divadlá siahli po súčasnej slovenskej hre a upriamili tak pozornosť na autorov, ktorí častokrát „vyšli“ práve zo súťaže Dráma. Gabriela Alexová (Nočný popcorn), Lukáš Brutovský (Na obed), Iveta Horváthová (Omrvinky), Zuza Ferenczová (Babyboom), Peter Janku (Kamene života), Lenka Lagronová (Z prachu hvězd), Helena Eliášová (Té noci), Martin Hvišč (Triáda).

Jedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorky tak predstavujú rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku. Monografia Henriety Moravčíkovej a Viery Dlháňovej je priam priekopníckym dielom. Po prvý raz u nás syntetizuje oba základné pohľady na divadelnú budovu. Všíma si architektonické atribúty, konštrukčné a technické špecifiká, ale aj ich celkovú urbanistickú hodnotu. Opisy jednotlivých divadiel však vsádza aj do širších divadelno-historických súvislostí. Prínosom knihy je šírka výberu divadelných budov, ktoré autorky spracúvajú. V ich pozornosti sa ocitli aj budovy, ktoré dnes už nežijú pravidelným divadelným životom. V časoch svojho zrodu však boli významnými kultúrnymi centrami. To platí rovnako o Empírovom divadle v Hlohovci, ako o Mestskom divadle v Levoči, či o Spolkovom dome v Skalici. Podobne je to s divadelnými budovami, či sálami, ktoré pôvodne neboli projektované pre divadelnú prevádzku. (...) A tak Divadelná architektúra na Slovensku prináša mnoho podnetov pre široké spektrum čitateľov – od divadelných historikov až po študentov architektúry. PhDr. Oleg Dlouhý

Prvá publikácia na Slovensku, ktorá prináša ucelený pohľad na inscenačnú prax súčasného slovenského operného divadla, reflektuje najčerstvejšiu kapitolu jeho dejín, formujúcu sa v nových spoločensko-kultúrnych podmienkach po novembri 1989. Obdobie, ktoré v umeleckej rovine do značnej miery charakterizuje snaha konfrontovať sa – či súhlasne, alebo v opozícii – s modernými európskymi inscenačnými trendmi, predstavuje prácu popredných režisérov na slovenskej opernej scéne ako Miroslav Fischer, Branislav Kriška, Marián Chudovský, Pavol Smolík, Martin Bendik, Jozef Bednárik, Zuzana Lacková-Gilhuus, Andrea Hlinková, Peter Konwitschny, Mariusz Treliński, ale i Juraj Jakubisko či Roman Polák. Publikácia čitateľsky pútavým spôsobom mapuje peripetie vývoja operného divadla na Slovensku, hľadá jeho vnútorné i vonkajšie inšpirácie, pomenúva tendencie, témy, tvorivé poetiky.

Kniha přináší detailní informace z historie 73 nejdůležitějších divadelních budov střední Evropy.

Unikátny objav v rámci archívu Divadelného ústavu, denník jedného z hercov legendárnej divadelnej skupiny Marška, podnietil vznik jedinej knižnej publikácie na Slovensku o činnosti zájazdového divadla, ktoré malo za úlohu propagovať vznik našej prvej scény. Zápisky zo zákulisia súboru, o ktorého existencii sa nezachovali takmer žiadne oficiálne záznamy je mimoriadne cenným pramenným materiálom k tejto v podstate neznámej kapitole začiatkov slovenského profesionálneho divadla. Prinášajú správy o každodennej práci súboru, uvádzaných inscenáciách, procesoch skúšok, návštevnosti, ale i privátne informácie, akým bol úspech či neúspech predstavení alebo zásnuby legiend slovenského divadla- Janka Borodáča a Oľgy Országhovej. Divadelný ústav aj tak outo mimoriadne zaujímavou formou odkrýva neznáme miesta slovenskej divadelnej histórie. Z historického i teatrologického hľadiska cenní zápisky dopĺňa komplexná štúdia o významnom zástoji Maršky v rámci slovenského divadla s prehľadnými súpismi, poz námkami, mapkou trasy zájazdov, fotografickou prílohou.

Odborná publikácia pomyselne otvára odbornej a laickej verejnosti dvere do Archívu Divadelného ústavu a predstavuje všetky jeho klenoty. Medzi ne nesporne patria dokumenty Janka a Oľgy Borodáčovcov, Gašpara Arbéta, Ctibora Filčíka, Magdy Husákovej Lo kvencovej, Jána Kákoša, Petra Karvaša, Lucie Poppovej či Zity Hudcovej-Frešovej. Vďaka neúnavnej zberateľskej činnosti zamestnancov sa tieto archívne materiály zhromažďovali v Divadelnom ústave počas celej jeho existencie a reflektujú nielen minulosť , ale aj súčasnosť slovenského divadla. Krátky sprievodca fondami a zbierkami prináša obraz o nesmierne cennom kultúrnom dedičstve neoceniteľnej hodnoty.

Publikácia pri príležitosti päťdesiateho výročia od založenia Divadelného ústavu Bratislava dokumentuje všetky obdobia vývoja tejto inštitúcie so zameraním na jednotlivé významné dekády, vývin archívu a dokumentácie, edičnú tvorbu, ako i ďalšie aktiv ity. Rozhovory s bývalými riaditeľmi a výpovede pamätníkov prinesú doteraz často neznáme udalosti a fakty z histórie ústavu, ako i zaujímavosti zo zákulisia práce v tejto modernej profesionálnej inštitúcii. Prehľadné súpisy (zamestnancov, oddelení, publikácií, výstavných projektov, ocenení...) pomôžu k plastickému obrazu jedinečnosti a dôležitosti činnosti Divadelného ústavu v Bratislave.

Reprezentatívny výber novej slovinskej drámy predstavuje diela troch významných a oceňovaných autorov (Dušan Jovanovic, Matjaž Zupančič a Simona Semenič) ponúka krátky diskurz do sveta slovinskej drámy, ale aj spoločnosti a núti nás zamýšľať sa nad pohybmi a zmenami, ktoré nastali v oboch krajinách v poslednom desaťročí.

Stanislav Vrbka bol kritikom, pre ktorého systematická každodenná umelecko-kritická činnosť nebola len zamestnaním, ale najmä nadosobným zameraním. Vo svojej divadelno-kritickej činnosti spájal nevšedné odborné kvality – osobnostný kultúrny rozhľad, vnímanie zložitého umeleckého procesu v kontextoch a súvislostiach, zmysel pre opísanie detailu prchavého okamihu divadelnej inscenácie – s etickou osobnostnou a osobnou rovinou. Bol si vedomý hlbokej zodpovednosti voči umelcom i čitateľom. Uvedomoval si, že kritika je činnosť, ktorá nemá reprízu, ale musí hovoriť presne a vecne nepokrivené slová o stave slovenskej divadelnej kultúry – o stave umeleckých súborov, slovenskej divadelnej réžie, herectva, aj o cestách slovenskej dramatickej literatúry. Vrbkové analytické prieniky v divadelných kritikách podávajú obraz o niekoľkých desaťročiach vývinu slovenského profesionálneho divadelníctva. Môžu byť pre čitateľa aj zásadnou kultúrnou pamäťou, ktorá ponúka okrem detailnej analýzy aj syntetický pohľad, keď Vrbka hľadá východiská z bludných slepých ulíc a nekončiacich pohybov v kruhu bez nádeje na skutočný umelecký rozvoj. Martin Timko

Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. Kontextové kapitoly podávajú komplexný obraz o spoločenskom, politickom a divadelnom kontexte a takisto o stave javiskovej tvorby v jednotlivých obdobiach, medzinárodný kontext nevynímajúc. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vychádzajú pod vedením profesora Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch, zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životných osudov jej tvorcov. Prinášajú portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar, ako aj informácie o tvorbe menej významných autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Venujú sa taktiež mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvnili texty pre divadlo.

Tretí a posledný zväzok rozsiahleho vydavatelského projektu editora Jána Sládecka Ivan Stodola: Súborné dramatické dielo je zložený z niekolkých blokov: Popri dalších divadelných hrách ci iných variantoch materiálov už uverejnených v predchádzajúcich dieloch tu nájdeme aj Stodolove texty publicistické ci rozhovory s dramatikom z rôznych období jeho života. Významnou castou zväzku je obsiahla štúdia z pera popredného slovenského teatrológa prof. Júliusa Pašteku, ktorá erudovane aj citatelsky prítažlivo komentuje osobnost MUDr. Ivana Stodolu nielen ako dramatika, ale aj ako popredného slovenského lekára,a hlavne charakterného, statocného cloveka, ktorého bytostný humanizmus nezlomili ani roky strávené v komunistickom väzení 50-tych rokov.

Zborník divadelných hier finalistov súťaže DRÁMA 2006 zahŕňa debuty mladých autorov: Jána Papugu (Nezávislí) a Štefana Timka (Zabudni na Chelsea) a práce autorov, už známych z predchádzajúcich ročníkov: Ivety Škripkovej (Sestry Dušehojivé), Anny Gruskovej (Rabínka) a Petra Scherhaufera (Hovorkyne, alebo tajomstvo septagramu).

Vydanie diela jedného z našich najvýznamnejších divadelných tvorcov mladšej strednej generácie Silvestra Lavríka prezentuje výber jeho divadelných hier v rozpätí posledných pätnástich rokov, kedy sa dramatik zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor. Zbierka obsahuje hry: Katarína, Posledný letný deň, Uschni, láska moja, Alžbeta Báthory a Tichý dom. Autorom úvodnej štúdie k zbierke je významný český divadelný režisér J. A. Pitínský.

Zborník víťazných hier rovnomennej súťaže o pôvodný dramatický text pre deti a mládež, ktorú vyhlasovalo Bábkové divadlo Žilina a Divadelný ústav Bratislava. Zbierka prináša výber víťazných hier štyroch ročníkov súťaže: P. Begányi: Udatný Petrík, Čajka: Janko Hraško Show, M. Ditte: Viola, princezná z predmestia; Wanted: Slncový kôň; Šmarhan, M. Barčík: Baltazár Banán, P. Hejhal: Tri pierka z draka, T. Lucká: Môj veľký brat výmyselník; Mačacie dievča, J. Piško: O neposednom mračienku, Š. Šimko: Rozprávka o troch hudcoch a vetre. Zborník Artúr je jedinou súhrnnou publikáciou za posledné roky, ktorá sa venuje divadelným hrám pre deti a mládež.