Divadelný ústav strana 7 z 14

Golden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century (1900-1948) Golden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century (1900-1948) Colden Collection of the Slovak Drama of the 20th Century I (1900 – 1948) je prezentačná publikácia, ktorá predstavuje v anglickom jazyku hry ôsmich najvýznamnejších slovenských dramatikov prvej polovice 20. storočia: Ivana Stodolu (Čaj u pána senátora); Júliusa Barča-Ivana (Dvaja); Jozefa Gregora Tajovského (Nový život); Vladimíra Hurbana Vladimírova (Zámka škripí); Petra Karvaša (Meteor); Štefana Králika (Hra o slobode) ; Leopolda Laholu (Atentát); Juraja Váha (Ticho). Úvodnú štúdiu a medailóny o autoroch a ich diele napísal prof. Vladimír Štefko, ktorý je zároveň autorom koncepcie prvého dielu. Publikácia má podobu CD nosiča, na ktorom čitatelia nájdu celý text divadelných hier a medailóny dramatikov, s priloženou knižočkou, v ktorej sú vytlačené úvodná štúdia a medailóny o autoroch. Texty preložila do anglického jazyka Katarína Slugeňová Cockrell. Autorom dizajnu je Ondrej Gavalda. Pre dobovú analógiu výtvarnej stránky a typografie, inšpirovanými slovenskou výtvarnou modernou vybral písmo „Galanda Moderna“.

Akú pozíciu dnes vôbec dráma zastáva v hierarchii zložiek divadelného výrazu? Súvisí to nejako s jej prekladanosťou? Odpoveď na prvú otázku znie áno. V severských krajinách môžeme od deväťdesiatych rokov 20. storočia pozorovať dokonca čosi, čo možno označiť za boom škandinávskej dramatiky (hovoríme o priestore nórskom, švédskom a dánskom, i keď medzi textami publikovanými v tomto výbere je taktiež jedna hra autora z Faerských ostrovov, ktoré sú autonómnym regiónom patriacim k Dánsku). Päť novopreložených a v tomto výbere publikovaných drám predstavuje pomerne široké spektrum súčasnej severskej dramatiky. Nejdeo hry súrodé. Zjednodušene by sa mohlo zdať, že Nóri holdujú experimentu, Švédi politicky angažovaným textom, Dáni sa vyžívajú vmorbídnom humore a Faerčania sú v súlade s predpokladom pomerne bizarní. Tak to, pochopiteľne, nie je. Severská dráma bujnie a prekypuje množstvom foriem a tém. Ak je pre ňu predsa len niečo charakteristicke, je to zrejme vnútorná prázdnota postáv, prameniaca z relatívne zaisteného bezpečného života obyvateľov severu, ktorým akoby chýbalo autentické vzrušenie.

Mária Prechovská, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Zdena Gruberová a Eva Poláková patria medzi najvýraznejšie zjavy slovenského herectva 20. storočia. Všetky boli po dlhé roky výraznými členkami činohry Slovenského národného divadla a mali zásadný významv budovaní SND ako najreprezentatívnejšej slovenskej divadelnej scény. Každá svojou osobnosťou, hereckým štýlom a výrazovými prostriedkami prinášala na javisko originalitu a špecifickosť. Ich herecká typológia, spôsob herectva, spolupráca s kľúčovými divadelnými režisérmi ich vyzdvihovala na piedestál slovenského herectva. I keď menované herečky patria medzi najzaujímavejšie zjavy slovenského dramatického umenia druhej polovice 20. storočia, nedá sa obísť pôsobenie ich kolegýň. Kultúrnu hodnotu najvýznamnejších z toho radu herečiek sa usiluje naznačiť úvodná štúdia venovanágenéze slovenského ženského herectva od jej profesionálnych počiatkov v dvadsiatych rokoch 20. storočia až po prelomový rok 1989. Kapitola pomenúva vývin ženského herectva, jeho formovanie a nevyhnutné spoločenské a dobové kontexty, ktoré vplývali na modelovanie divadelného umenia.

Publikácia Antológia izraelskej drámy predstavuje tri divadelné hry, ktorých autormi sú izraelskí dramatici Hanoch Levin, Joshua Sobol a dramatička Savyon Liebrecht. Hry zaradené do tohto výberu sú po žánrovej i tematickej stránke rôznorodé: Rekviem Hanocha Levina (preklad Alexandra Ruppeldtová) možno označiť ako mystérium a podobenstvo zároveň, Geto Joshuu Sobola (preklad Alexandra Ruppeldtová) je dokumentárnou metadivadelnou hrou, zatiaľ čo Savyon Liebrecht sa v Banalite lásky (preklad Jana Juráňová) priblížila k žánru biografickej drámy. Všetky tri hry sa zaoberajú problematikou humanistických hodnôt vo výnimočných situáciách a možno ich charakterizovať aj ako drámy ideí, metaforickým spôsobom vyjadrujúce kritické názory o ľudstve. Súčasťou publikácie je štúdia o izraelskom divadle a dráme, ktorej autorkou je izraelská teatrologička Olga Levitan.

Pôvodná rozhlasová tvorba Juraja Váha vznikala najmä v rokoch 1946 až 1949 a potom v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Námetom jeho hier bola spočiatku najmä vojna a folklórno-romantické dedičstvo, neskôr sa opakovane venoval módnemu detektívnemu žánru i veselohernému žánru, ako aj existencialistickej a absurdnej dráme. Jeho rozhlasové hry dotvárajú obraz o charaktere jeho tvorby z hľadiska témy, žánru či literárneho smeru, ale aj z hľadiska vývoja autorskej i historickej poetiky. Práve v rozhlasových hrách experimentuje s jazykovou a formálnou výstavbou. Publikovanie rozhlasových hier Juraja Váha je príspevkom k dejinám dramatických umení druhej polovice 20. storočia a umožňuje ďalší výskum v oblasti teórie dramatických umení.

Čo máme na mysli, keď hovoríme o telách v divadle? A ako ovplyvňuje divadlo spôsob nášho premýšľania o ľudskom tele? Telá sú životne dôležitou súčasťou divadelnej produkcie i spôsobu, akým túto produkciu vníma obecenstvo. Telo však nie je len fyzické, je aj konceptuálne. Publikácia Divadlo & telesnosť vychádza z mnohých príkladov súčasného divadelného umenia a prináša provokatívne východisko pre chápanie prekvapivo komplexného vzťahu medzi divadlom a telesnosťou. Hutným a zrozumiteľným spôsobom odhaľuje napätia medzi telesnosťou, konkrétnymi telami, jazykom, zobrazovaním a pohybom v divadle. „Táto kniha presne odhaľuje, ako dnes uvažujeme o tele.“ Marina Abramović

Po prvých dvoch úspešných DVD Herodes a Herodias a Les, v ktorých pracovníci Divadelného ústavu skompletizovali archívne materiály o všetkých slovenských inscenáciách Hviezdoslavovej tragédie a Ostrovského spoločenskej komédie, prináša projekt Prítomnosť divadelnej minulosti tretí interaktívny nosič o slovenskej dráme Bačova žena. Na pozadí inscenácií emblémovej hry Ivana Stodolu, ktoré závažnou mierou zasiahli do divadelnej histórie, prezentuje bohatstvo archívnych, múzejných a dokumentačných fondov a zbierok, ako i spôsoby uchovávania divadelnej minulosti. Na DVD sa nachádzajú stovky fotografií, recenzií, odborných hodnotení, scénografických a kostýmových návrhov či Stodolov originálny rukopis danej drámy. Pomocou týchto dokumentov sa vytvára moderný obraz inscenácií Bačova žena z rokov 1928 (SND), 1941 (SND), 1963 (SND), 1973 (Štátne divadlo Košice), 1992 (Spišské divadlo Spišská Nová Ves), 1998 (Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov), 2004 (Mestské divadlo Žilina) a 2015 (SND).

Prvý knižný výber divadelných hier renomovaného nemeckého dramatika v slovenskom jazyku obsahuje tri u nás doteraz nepreložené ani neinscenované divadelné hry R. Schimmelphenniga Ríša zvierat ( Das Reich der Tiere), Čierna voda (Das schwarze Wasser) a Zimný slnovrat (Wintersonnenwende). Divadelné hry vychádzajú v preklade renomovaných prekladateliek Jany Bžochovej Wild, Zuzany Vajdičkovej a prekladateľa Adama Bžocha. Úvod napísala Jana Bžochová Wild.

Najnovšia publikácia v edícii Vreckovky je posledná divadelná hra autorskej dvojice Vinterberg Rukov. V slovenskom jazyku vychádza prvýkrát a je to aj vôbec prvé knižné vydanie tvorby Thomasa Vinterberga a Mogensa Rukova na Slovensku. Prvé uvedenie sa odohralo vo viedenskom Burgtheatri (Akademietheater) v roku 2011 a následne vznikol podľa divadelnej hry aj celovečerný hraný film v réžii Thomasa Vinterberga. Práve Vinterbergovo detstvo sa stalo inšpiračným zdrojom pre príbeh rodiny, ktorá na základe súkromného konkurzu prijme do svojho domu priateľov a známych, aby spolu žili v osobitej komunite. Spočiatku zábavné spolužitie sa ale komplikuje, až vyvrcholí v nečakaný zvrat. Thomas Vinterberg (1969) je dánsky filmový režisér a scenárista. Vo svojej generácii patrí k najuznávanejším a najznámejším vôbec, k čomu okrem včasne sa prejavujúceho talentu prispela i participácia vo filmárskom hnutí Dogma 95. V súlade s touto participáciou je aj zdôrazňovanie autentickosti a nepredvídateľnosti v celej Vinterbergovej tvorbe. K najznámejším Vinterbergovým dielam patria filmy Rodinná oslava (Festen, 1998), Za všetko môže láska (Its all about Love, 2003), Submarino (2010), Hon (Jagten, 2012) a Komúna (Kollektivet, 2016). Posledná spomenutá produkcia je považovaná za Vinterbergov najosobnejší film, ktorému predchádzalo úspešné spracovanie látky v divadelnej podobe (Burgtheater Wien, 2011). V súčasnosti pripravuje nový film Kursk, podľa skutočnej tragickej udalosti z roku 2000, keď sa potopila ruská jadrová ponorka a tragédiu neprežila podstatná časť posádky. Mogens Rukov (1943 2015) bol popredný dánsky scenárista, ktorý sa vďaka svojej originalite a invenčnosti právom zaraďuje medzi legendy novších dejín dánskeho filmu. Na Univerzite v Kodani vyštudoval odbor severské filológie a literatúry v kombinácii s odborom dejiny a estetika filmu. V rokoch 1975 2008 bol činný ako pedagóg, v rámci čoho ho preslávila najmä inovatívnosť a neortodoxnosť vo vzťahu k tradícii. Počas tohto obdobia významne ovplyvnil viacerých významných režisérov a dramaturgov, najmä generáciu 90. rokov, ktorej najzvučnejšie mená sa spájajú s filmárskym hnutím Dogma 95 (Lars von Trier, Lone Scherfig, Susanne Bier, Per Fly, Thomas Vinterberg, Ole Christian Madsen, Pernille Fischer Kristensen a i.). Je laureátom viacerých domácich i medzinárodných ocenení.

Rodinnú ságu v troch obrazoch tvorí spleť osudov niekoľkých generácií obývajúcich jeden záhrebský domu. Cez udalosti odvíjajúce sa v období po druhej svetovej vojne mapuje pohnuté životy postáv na časovej osi celého 20. storočia, od Rakúsko-Uhorska až po dnešné samostatné Chorvátsko. Dramatický potenciál tohto výnimočného textu si všimli aj divadelníci v Chorvátsku, Nemecku, Slovinsku a Estónku. V slovenčine Tri zimy vydáva Divadelný ústav vo svojej edícii Vreckovky v preklade Tomáša Čelovského. Tena Štivičić (1977) patrí medzi najhranejších chorvátskych dramatikov a dramatičky. Za hru Tri zimy, ktorá mala v roku 2014 svetovú premiéru v londýnskom National Theatre, o rok neskôr získala prestížnu cenu pre dramatičky píšuce po anglicky Susan Smith Blackburn Prize.