Divadelný ústav strana 5 z 14

Lotyšská spisovatelka, dramatička a básnířka Inga ?bele ve svých dílech dokáže spojit atmosféru konkrétního místa a času, tedy současného Lotyšska se všemi jeho sociálně-ekonomickými a morálními problémy, s tématy a otázkami nadčasovými a univerzálními. Ostřice se odehrává během jednoho večera v obývacím pokoji nového honosného rodinného domu, kde na povrch vyplouvají osobní i rodinné příběhy, včetně otázek, zda má vůbec člověk právo soudit druhého. Také ve hře Jasmín jsou tematizované rodinné a mezilidské vztahy, tentokrát na pozadí nestabilních hospodářských poměrů postkomunistického Lotyšska. Jde o příběh rodiny, které patří starý dům s velkou zahradou, na který je uvalena exekuce.

Publikácia Podoby slovenského tanca je ambicióznou snahou zaznamenať históriu profesionálneho tanca na Slovensku v šírke všetkých žánrov a podôb od vzniku po súčasnosť. Mapuje činnosť súborov, nezávislých telies, tanečných divadiel, zoskupení, projektov a festivalov. Maximálne žánrové a tematické rozpätie knihy predurčil sám autor. Emil Bartko obsiahol počas svojho takmer päťdesiatročného pôsobenia v tanečnom umení rôzne žánre – od ľudového cez moderný tanec až po balet, kde pôsobil v rôznych tanečných profesiach – bol tanečníkom, pedagógom, choreografom, tanečným teoretikom, porotcom, kritikom, šéfom baletu. Tanec na Slovensku spoznával z javiska aj z jeho zákulisia. Bol dramaturgom folklórnych festivalov, porotcom na prehliadkach amatérskeho moderného tanca, viedol baletný súbor, písal recenzie na tanečné diela a aj prednášky pre študentov tanca na VŠMU. Publikácia je logickým vyústením rokmi nazbieraných postrehov, skúseností, recenzií, zážitkov a rozhovorov. V jej prvej časti sa venuje profesionálnemu tancu od jeho vzniku v rámci baletu, folklóru, moderného a súčasného tanca, nezávislých projektov a festivalov, tanečného školstva. Druhú časť tvoria súpisy diel, choreografov, hudobných skladateľov, výtvarníkov atď.

Šiesta z projektu ôsmich spätných retrospektívnych ročeniek, ktorý zahŕňa obdobie od sezóny 1963/1964 po sezónu 1970/1971. Projekt sa opiera o ročenky vydávané v uvedenom období v spolupráci pražského a bratislavského Divadelného ústavu, jeho zámerom je však poskytovať v daných možnostiach čo najpresnejšie a najkompletnejšie informácie mapujúce faktografickú stránku divadelnej tvorby a niektorých dôležitých súčastí života divadelných súborov na Slovensku. Znova pripomíname, že cieľom projektu je sprístupniť základné dokumentačné a informačné materiály o období šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré z mnohých hľadísk zohrávalo mimoriadne významnú úlohu vo vývine slovenskej divadelnej kultúry. Tak ako v predchádzajúcich ročenkách, aj v tejto pripájame základný faktografický komentár tam, kde zachytáva vznik či zánik súborov a divadiel alebo iné kľúčové miesta ich existencie a vývinu. V Oddelení divadelnej dokumentácie a informatiky pokročili práce na príprave nasledujúcej retroročenky za sezónu 1964/1965. Realizácia projektu sa teda nachádza v druhej, časovo vzdialenejšej polovici. Kladie to zvýšené nároky na dokumentačné fondy a informačné databázy Divadelného ústavu, čo vyžaduje ďalšiu intenzívnejšiu spoluprácu s personálnymi, ale aj inými oddeleniami jednotlivých divadiel. Tú doterajšiu si veľmi ceníme.

Najnovšia kniha Stanislava Štepku - Predpoveď na zajtra, ktorá obsahuje dve hry Polooblačno a Sčista-jasna je ďalšou správou nielen o dramatikovom dvadsiatom storočí, ale predovšetkým aj o storočí našom, o nás samých.

Retrográdnou ročenkou Divadlá na Slovensku. Sezóna 1963 – 1964 završuje Divadelný ústav prvý cyklus tzv. retroročeniek, ktorých zmyslom bolo dôkladne zdokumentovať a čo najpresnejšie podať systematický prehľad o divadelnej činnosti slovenských profesionálnych divadiel v minulom storočí.

Divadelný ústav vydal po druhý krát jednu z najvýznamnejších prekladových publikácií na našom trhu v oblasti divadelnej literatúry. Antológia diela Samuela Becketta prináša aj doteraz na Slovensku neznáme divadelné hry, objavnú štúdiu znalca Beckettovho diela Mareka Kedzierského, rozhovor blízkej priateľky Samuela Becketta Barbary Brayovej o živote a diele majstra. Samuel Beckett (1906 – 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí k novodobým mýtom. Formou aj obsahom. Čakať na Godota – to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba. „Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota,“ píše v úvode k tejto knihe Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ. V roku 2006 urobil rozhovor s dlhoročnou Beckettovou osobnou aj intelektuálnou partnerkou Barbarou Brayovou. Bývalá redaktorka BBC (a prekladateľka Marguerite Durasovej, Jeana Geneta, Jeana-Paula Sartra či Jeana Anouilha) hovorí o Beckettovom poslednom texte Ako to povedať a spomína na ich vzťah i na zaujímavé podrobnosti týkajúce sa Beckettovho spôsobu písania. Do časti venovanej hrám je zaradených päť kratších hier v nových prekladoch (Katastrofa, Bez slov I, Bez slov II, Skica pre rádio I., Skica pre rádio II.) a ťažiskové hry Čakanie na Godota (preklad Elena Flašková), Koniec hry (preklad Alexandra Ruppeldtová), Šťastné dni (preklad Alexandra Ruppeldtová). Prvýkrát vychádza v slovenskom preklade hra Eleutéria (preklad Mária Ferenčuhová), ktorej zverejnenie si autor síce neprial, ale po jeho smrti vyšla vo francúzštine aj v angličtine. A práve tejto hre, okolnostiam boja o jej zverejnenie a dôvodom, pre ktoré ju autor nechcel publikovať, sa okrem iného venuje štúdia Samuel Beckett. Niekoľko čŕt, ktorej autorom je Martin Ondriska.

Nový výskumný projekt Divadelného ústavu Prítomnosť divadelnej minulosti využíva moderné techológie na prenos archívnych dokumentov prostredníctvom interaktívneho média. Užívateľsky atraktívnou formou DVD prinášame cenný archívny, múzejný a dokumentačný materiál o slovenskom profesionálnom divadle. Zamerali sme sa na inscenačnú tradíciu vrcholnej drámy Pavla Országha Hviezdoslava Herodes a Herodias, ktorú od vzniku slovenského profesionálneho divadla inscenovali deväťkrát na našich profesionálnych javiskách. Nejde o klasické DVD s filmom, ale o interaktívny DVD-ROM vyžadujúci počítačové prehrávanie.