Divadelný ústav strana 4 z 15

Z anglického originálu preložila Zuzana Vajdičková. Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní. Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov. Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak. Peter Brook Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra. V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu. Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei prázdneho priestoru a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo a svet v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry. Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby. Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi: Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania... Guardian Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil. Wall Street Journal

Zborník víťazných divadelných hier súťaže Dráma

Rozhovory

Kniha je zúročením dlhoročného bádateľského záujmu poprednej slovenskej teatrologičky, vysokoškolskej profesorky Sone Šimkovej o súčasnú francúzsku drámu a divadlo. Na príkladoch troch významných režisérskych osobností sa usiluje ukázať premeny a rozličné vývojové tendencie modernej divadelnej réžie. Sleduje vývoj vzťahov režisérov k dramatickému textu, vzrastajúci vplyv telesnosti a význam obradnej divadelnosti, ale aj ovplyvňovanie divadelného sveta poznatkami a skúsenosťami z iných kultúr aj iných umeleckých médií. Soňa Šimková sa vo svojej knihe pohybuje na hranici medzi recenzentkou-kritičkou, ktorá mnohé z opisovaných inscenácií osobne videla, a teatrologičkou-historičkou, ktorá sa usiluje svoj osobne zaujatý výklad dopĺňať všeobecnejšími informáciami dôležitými pre pochopenie francúzskeho divadelného kontextu. Grafický dizajn: Ondrej Gavalda

Publikácia predstavuje prvýkrát v slovenskom jazyku súčasnú grécku drámu. Zastupujú ju tri divadelné hry, ktorých autormi sú grécki dramatici Dimitris Dimitriadis, Jannis Mavritsakis a Nina Rapi. Hry v tomto výbere sú tematicky rôznorodé, ale spája ich výrazné využívanie abstrakcie. Hra Dimitrisa Dimitriadisa Zacyklenie štvorca prostredníctvom variácií na štyri partnerské situácie skúma možnosť úniku z bludného kruhu. Vo Vitriol Jannisa Mavritsakisa sledujeme príbeh mladého muža, ktorý sa stráca v medziľudských vzťahoch a neschopnosti konať. Anjelský stav od Niny Rapi predstavuje šesť postáv vo zvláštnom stave očistca, kde sa vyrovnávajú s traumami vlastnej minulosti. Súčasťou publikácie je štúdia o gréckom divadle a dráme, ktorej autorkou je grécka teatrologička Sissy Papathanassiou. Do slovenského jazyka divadelné hry i štúdiu prekladala Renáta Mokošová.

V roku 2007 vydal Divadelný ústav divadelnú hru Kebab v edícii Vreckovky a dnes prichádza s vydaním troch nových divadelných hier Gianiny Cărbunariu, ktorá sa medzičasom naplno etablovala doma i v zahraničí ako divadelná autorka a režisérka. Zborník obsahuje divadelné hry Michaela, tigrica z nášho mesta (Mihaela, tigrul din oraşul nostru), Solitarita (Solitaritate), Work in Progress. Divadelné hry z rumunského originálu preložila Jana Páleníková. Úvod napísala teatrologička Kinga Boros a z maďarského jazyka preložila Renata Deáková. Pre svoju hru Michaela, tigrica z nášho mesta, ktorá mala premiéru v roku 2012, ako aj pre všetky nasledujúce drámy používa Cărbunariu pomenovanie mockumentary play, čím sa pokúša upozorniť svojich čitateľov a divákov na hravý vzťah skutočnosti a diela. Ide teda o svojho druhu sebareflexívnu dokumentaristiku. Postavy jej hier sa napríklad v javiskových textoch často odvolávajú na výskumy, ktoré boli súčasťou ich tvorivej práce. Mockumentary alebo pseudo-dokumentárny film zobrazuje fiktívne udalosti prostredníctvom dokumentaristických metód. Divadlo Gianiny Cărbunariu práve naopak vychádza zo skutočnej referencie a prezentuje ju, akoby to bola fikcia, aby toto odcudzenie upozornilo diváka ak aj on chce na váhu udalostí tam vonku. Žiadať od tohto divadla vernosť skutočnosti je slepá ulička. Balansuje na hranici skutočnosti a fikcie, ako starosta z hry Solitarita na neviditeľnej hranici medzi hľadiskom a javiskom. Dokumentaristika Gianiny Cărbunariu spočíva v tom, že k jej inscenáciám sa viaže úžasne hlboký prieskum tém, ktoré ju zamestnávajú, nech už ide o historickú udalosť, alebo o niektorý z aspektov súčasnej spoločenskej skutočnosti. Dokumenty a rozhovory vyhrabané z hlbín archívov, v ktorých sa delia jednotliví adepti o svoje vlastné zážitky a názory, sú však pre jej tvorbu len východiskom. Ich fragmenty sa potom v novej štruktúre, koncentrovanejšie objavia v inscenácii. Je to, akoby nám zmenila ,len` uhol pohľadu, a preto sa znova musíme zamyslieť nad tým, čo sme si mysleli, že vieme.

Kniha obsahuje trinásť dramatických textov, ktoré vzišli z viac ako tridsaťročnej spolupráce najvýznamnejšej osobnosti slovenského nezávislého divadla, režiséra Blaha Uhlára, a členov ochotníckeho súboru DISK z Trnavy-Kopánky. Texty hier sú doplnené osobnými vyznaniami režiséra aj niektorých členov súboru. Kniha prináša aj dve teoretické štúdie: Vladimír Štefko sa zaoberá hrami, ktoré boli uvedené do roku 1992, Martina Ulmanová rozoberá hry po roku 2007. Vtedy sa režisér vrátil k spolupráci so súborom po období, v ktorom venoval všetky sily vlastnému divadlu Stoka. Iba niektoré z textov nášho výberu boli uverejnené časopisecky; knižne vychádzajú všetky texty po prvý raz.

Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok (2018) poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Dejiny slovenského divadla majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide však o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla. Pokračovaním bude druhý zväzok Dejiny slovenského divadla II. (1949-2000), ktorý Divadelný ústav plánuje vydať v roku 2020.

Publikácia je v poradí už druhou, ktorá vyšla v rámci projektu The Reclaimed Avant-garde (Znovuzískaná avantgarda). Jeho iniciátorom je poľský Divadelný inštitút Im. Zbigniewa Raszewského, ktorý bol aj organizátorom konferencie o priestoroch a dejiskách avantgárd v strednej a východnej Európe. Konferencia sa uskutočnila vo Varšave v rámci série podujatí pripomínajúcich rok avantgardy, ktorý Poľsko oslavovalo v roku 2017. Rovnomenný zborník obsahuje doplnené a rozšírené verzie konferenčných príspevkov, ktorých autormi sú akademici z 11 krajín. Cieľom projektu, ako aj jednotlivých štúdií, je poukázať na existenciu mnohých podnetných impulzov medzivojnových avantgárd v tomto regióne. Po antológii pramenných textov spojených s avantgardnými umelcami a ich tvorbou v jednotlivých krajinách bola druhá etapa projektu zameraná na priestory avantgárd v širšom zmysle slova od scénických riešení a obratu v chápaní divadelného priestoru, cez utopické architektonické vízie a koncepcie nových divadelných priestorov, až po verejné priestory, v ktorých sa avantgardné výboje odohrávali kaviarne, sokolovne či školy.

Monografia Evy Kyselovej Jedna republika jedno divadlo? Dialóg slovenskej a českej činohry 1918 1992 prináša originálny pohľad a zároveň jeden z možných výkladov dejín činoherného divadla 20. storočia v Československu. Zlomové momenty, vznik divadelných scén, kľúčové kultúrne udalosti, dramaturgické línie a emblematické inscenácie, ale predovšetkým tvorbu významných osobností činohry autorka sleduje v predpokladaných, no tiež nečakaných súvislostiach. Pomenúva, ako sa divadelné kultúry ovplyvňovali a aký významný zástoj malo české divadlo pri vzniku slovenskej divadelnej kultúry po roku 1920. Zároveň dôsledne prezentuje bohatý historiografický materiál, ktorý dokazuje, že slovenské divadlo nebolo len epigónom toho českého. A to predovšetkým po roku 1938, keď sa profesionalizovalo, individualizovalo a plnohodnotne zaradilo do prúdu európskej moderny a avantgardy. Snahou autorky je pokus o akýsi presah do dnešných dní v nachádzaní asociácií medzi súčasnosťou a históriou oboch divadelných kultúr. Autorka svoju tézu rozvíja nielen v rámci kultúrno-umeleckého vývoja (teda na príklade a na teatrologickej analýze poetiky konkrétnych umeleckých osobností, divadelných súborov a ich inscenácií), ale predovšetkým v širších intenciách spoločensko-politického vývoja oboch národov a štátu.

Dráma 2017 Víťazné texty súťaže Dráma 2017 Snaha divadelným jazykom uchopiť aktuálnu chvíľu z jej komickej, tragikomickej či absurdnej stránky spája víťazné texty 18. ročníka súťaže pôvodných divadelných hier v slovenskom a českom jazyku. Vanda Zaplatílková Hutařová (1989) s textom Jen zavřít oči a Dušan Vicen (1966) s hrou Odpisy a priznania sa podelili o 1. miesto v súťaži, Miroslav Djablik (1957) získal za svoju hru Vianočný zázrak tretiu cenu, druhé miesto ostalo neobsadené. Finalistami sú predstavitelia dvoch generácií a zároveň skúsení autori. Česká teatrologička a režisérka Vanda Zaplatílková Hutařová bola víťazkou „dvojročníka“ súťaže 2014 – 2015, režisér a dramatik Dušan Vicen v predchádzajúcom ročníku napísal druhú najlepšiu hru, kým Miroslav Djablik, podľa vlastných slov „jeden z najlepších žijúcich neznámych dramatikov na Slovensku“, bol víťazom českého Radoka v roku 2007.

Pri príležitosti nedožitých sedemdesiatych piatych narodenín zorganizoval Divadelný ústav na jar roku 2017 kolokvium venované teatrologickej činnosti Jána Jaborníka, popredného slovenského teatrológa. Odznelo na ňom aj dvanásť odborných príspevkov, ktoré sa stali východiskom pre vydanie publikácie Ján Jaborník historik, teoretik a kritik divadla. Okrem príspevkov z kolokvia v nej nájdete aj prierez širokého vedeckého záberu Jána Jaborníka portréty osobností a novinové recenzie, analytické štúdie o herectve a o vývinových tendenciách v réžii a dramaturgii, syntetizujúce texty venované dejinám slovenského divadla a iné. Publikácia vychádza v edícii Osobnosti.

Z nemeckého originálu Einführung in die Theaterwissenschaft preložila Jana Wild. Úvod do divadelnej vedy Christophera Balmeho sa v nemeckej jazykovej oblasti etabloval ako štandardné dielo. Prehľadné členenie a hutný výklad umožňujú rýchlu orientáciu a poskytujú presné informácie o ťažiskových pracovných oblastiach divadelnej vedy vysvetlené sú najdôležitejšie oblasti od dejín a teórie divadla, cez analýzu drám a inscenácií až po javiskovú realizáciu, herecké umenie a výskum recepcie. Pritom sa zohľadňujú aj styčné body s inými disciplínami ako umenoveda, veda o médiách a etnológia. Všetkým záujemcom o divadlo poskytne kniha spoľahlivú orientáciu o aktuálnom stave odbornej diskusie pričom zohľadňuje aj najnovší vývoj, ako napr. teóriu genderu a performancie, semiotiku alebo postštrukturalizmus.

Slovensko-anglická publikácia Súčasná dráma a performatívny priestor: od textu k imerznému divadlu/Contemporary Drama and Performative Space: from Playwriting to Immersive Theatre, prináša príspevky na tému imerzného divadla ako významnej alternatívy v oblasti javiskovej tvorby nového tisícročia. Ako v úvode píše jedna zo zostavovateliek publikácie, Vladislava Fekete: Nikto nemôže vopred predpokladať, aký zážitok si vytvorí a čo si z performatívnej produkcie osvojí. V imerznom divadle sa na divadelnej stratégii priamo podieľa publikum. Zmyslový zážitok i význam konkrétnej produkcie je pre každého diváka iný, zakaždým bezprostredný a vždy výsostne intímny. Téme imerzného divadla sa venovala konferencia pod názvom Súčasná dráma a performatívny priestor: od textu k imerznému divadlu/Contemporary Drama and Performative Space: from Playwriting to Immersive Theatre, ktorá sa konala v dňoch 11. a 12. mája 2017 počas festivalu Nová dráma/New Drama, organizovalo ju Slovenské centrum AICT a Divadelný ústav. Na konferencii odzneli podnetné príspevky významných odborníkov a umelcov z Grécka, Izraela, Poľska, Kanady, Hongkongu, Číny, Japonska, Rumunska a Slovenska. Zborník prináša výber príspevkov tých autorov, ktorí sa na danú tému zamerali najintenzívnejšie: Savas Patsalidis, Manabu Noda, Dagmar Čiripová, Joshua Sobol, Benny Lim, Michel Vais a je doplnený o zamyslenie významného britského teatrológa, pedagóga a divadelného režiséra Garetha Whita z Royal Central School of Speech and Drama University of London, ktorý sa problematike imerzného divadla venuje dlhodobo, i úvodným slovom moderátora konferencie Octaviana Saiu a zostavovateľky Vladislavy Fekete.

Štúdie: Martin Bernátek, Tatiana Brederová, Lenka Dzadíková, Marek Godovič, Milo Juráni, Ľubica Krénová, Eva Kyselová, Tatjana Lazorčáková, Marek Lollok, Martin Macháček, Nina Malíková, Martina Mašlárová, Iva Mikulová, Nora Nagyová, Jitka Šotkovská, Martina Ulmanová, Michal Zahálka Odborný garant kolokvia a zostavovateľ: Mgr. art. Karol Mišovic, PhD. Lektorovali: prof. PhDr. Zuzana Bakošová - Hlavenková, PhD., doc. Mgr. Peter Christov, Ph.D. Aká je umelecká spolupráca a nadväznosť po definitívnom rozdelení Československej republiky? Akým spôsobom sa udržiavajú vzájomné väzby a do akej miery nachádzajú dnes umelci uplatnenie v krajine, ktorá bola kedysi ich spoločnou vlasťou? Tieto a mnohé iné otázky boli nosnými témami medzinárodného odborného kolokvia venovaného česko-slovenským divadelným vzťahom, ktoré bratislavský Divadelný ústav zorganizoval ako prvé zo série stretnutí v rámci blížiacich sa osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky.

V úvode k slovenskému vydaniu divadelných hier Samuela Becketta, píše Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ: Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota. A dnes sa už i slovenskí čitatelia, divadelníci a všetci obdivovatelia Samuela Becketta môžu dozvedieť detailne o živote a diele tohto velikána v rovnako grandióznej publikácii od Jamesa Knowlsona. Samuel Beckett (1906 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí formou i obsahom k novodobým mýtom. Čakať na Godota to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba.