Divadelný ústav strana 4 z 14

Lomidrevo Dlhý, Široký a Bystrozraký alebo Keď má bača šťastie na zázraky Popolvár Tri Prasiatka a Vlk Úžerník Ľadové zrkadlo Ľubomír Feldek je jedným z posledných žijúcich klasikov slovenskej literatúry, osobitne poézie, drámy a prekladu, ale aj prózy pre deti a esejistiky. Ak by som mal v skratke charakterizovať jeho rozsiahle dielo, vyzdvihol by som okrem dobovej aktuálnosti, často zvýraznenej satirickým švihom, nebývalú všestrannosť, hravosť, ľahkosť, humor, bohatú obraznosť, jazykové majstrovstvo čistej slovenčiny, hru s jazykom, ambíciu osloviť zároveň detského i dospelého čitateľa či diváka. Toto všetko nachádzame aj vo Feldekových rozprávkových hrách, vytvorených v období od deväťdesiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. Všetky tieto skúsenosti a záľuby sa prirodzene stretli pri písaní rozprávkových hier pre deti, publikovaných v tomto zborníku, ktoré tvoria samostatnú skupinu v rámci Feldekovej dramatickej tvorby. Príznačný pre autora je fakt, že aj v týchto hrách sa inšpiroval rozprávkou len voľne. Hoci sú tieto hry prvotne určené deťom, spôsobom, akým sú napísané, rôznymi narážkami a slovným humorom, vedia osloviť aj dospelých. Feldek opäť využíva hravosť, antiiluzívne a interaktívne prvky, miešanie činohry a spevohry, veršované časti. Práve verše sú najsilnejšou zbraňou autora. Päť rozprávkových hier Ľubomíra Feldeka predstavuje výzvu pre slovenské divadlá, výzvu, ktorú sa istotne oplatí prijať. Z divadelného hľadiska sú to krehké texty, úspešnosť ich inscenovanej podoby závisí do veľkej miery od invencie divadelníkov. Vždy, keď sa Feldekove texty šťastne stretnú s adekvátnou javiskovou realizáciou, sme a budeme svedkami silných divadelných zážitkov. Juraj Šebesta ĽUBOMÍR FELDEK (* 9. 10. 1936 Žilina) Pochádza z úradníckej rodiny. Základné a stredné vzdelanie získal v Senici a v Žiline, kde v roku 1954 aj zmaturoval. Po skončení strednej školy študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Už počas štúdií začal pracovať ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, odkiaľ však musel roku 1958 odísť v súvislosti s politickou perzekúciou otca. Zároveň mu na jeden rok zamedzili možnosť uzavrieť vysokoškolské štúdium štátnou skúškou, ktorú napokon vykonal v roku1959. Po skončení štúdia pracoval ako redaktor závodného časopisu v Nižnej na Orave. V rokoch 1961 – 1973 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, v rokoch 1973 – 1986 pracoval ako vedúci redaktor oddelenia pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a súčasne aj ako dramaturg divadla Nová scéna v Bratislave. V novembri 1989 sa podieľal na založení hnutia Verejnosť proti násiliu. Od roku 1990 bol vedúcim redaktorom kultúrnej prílohy Ahoj, Európa denníka Verejnosť. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia: v roku 1961 Cenu Ivana Kraska za debut Jediný slaný domov, v roku 1979 titul zaslúžilý umelec; v roku 2007 ho ruský prezident Vladimír Putin vyznamenal za „veľký príspevok k rozvoju ruskoslovenských kultúrnych vzťahov“. V roku 2008 dostal Krištáľové krídlo 2007 v kategórii Literatúra a publicistika. Je autorom viacerých básnických zbierok, prozaických kníh i divadelných hier pre deti i pre dospelých. Okrem vlastnej literárnej tvorby sa dlhodobo venuje prekladom poézie a drámy. Žije v Prahe a v Bratislave.

Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. Kontextové kapitoly podávajú komplexný obraz o spoločenskom, politickom a divadelnom kontexte a takisto o stave javiskovej tvorby v jednotlivých obdobiach, medzinárodný kontext nevynímajúc. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vychádzajú pod vedením profesora Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch, zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životných osudov jej tvorcov. Prinášajú portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar, ako aj informácie o tvorbe menej významných autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Venujú sa taktiež mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvnili texty pre divadlo.

„Anča, nožík!“ – replika z úst Jozefa Kronera patrí k nezabudnuteľným pre generácie slovenských divákov už desiatky rokov. Rovnako ako ďalšie slávne postrehy, ktorými tento výnimočný a charizmatický herec preslávil stovky postáv v divadle, filme či televízii, doma aj v zahraničí. Kubo, Fidlikant na streche, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdi... klenoty slovenskej kultúry sa stali populárnymi aj vďaka prítomnosti Jozefa Kronera, ktorý svoje postavy stvárnil nenapodobiteľným spôsobom. Divadelný ústav Bratislava práve vydal už druhé vydanie knihy o jednom z najväčších slovenských hercov v dejinách slovenskej kultúry a o hereckom rode Kronerovcov. Výnimočná publikácia kolektívu renomovaných slovenských divadelných a filmových teoretikov pod editorským vedením docentky Zuzany Bakošovej-Hlavenkovej prináša plastický a bohatý obraz umeleckej tvorby Jozefa Kronera, významnej hereckej divadelnej a filmovej osobnosti. Zároveň upriamuje pozornosť na herecké majstrovstvo jeho manželky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, dcéry Zuzany Kronerovej, jednej z najvýznamnejších súčasných slovenských herečiek a ďalšej výraznej hereckej osobnosti, herca Jána Kronera. Kniha je obohatená aj o vzácne a výstižné názory Zuzany Kronerovej a Jána Kronera, tvorcov a spolupracovníkov, čo ju robí príťažlivou a čitateľsky pútavou.

Publikácia Dráma 2011 je výsledkom rovnomennej súťaže pôvodných dramatických textov, ktorú organizuje Divadelný ústav. Autorkami a autormi hier, ktorí sa dostali do finále súťaže, sú:- Gabriela Alexová (Lúzri), - Anica Jenski (Neseš jí dítě)- Laco Remeň (Urob to sám).Autorov priblížia aj jednotlivé medailóny a úvodná štúdia o trendoch súčasnej slovenskej drámy so zameraním na vybraných dramatikov, ktoré napísala Juliana Beňová.Úvodné slovo k hrám napísala Iva Klestilová. Autorkou zaujímavého dizajnu knihy je grafička Eva Péč Brezinová.

Hoci idea pripraviť monografiu sopranistky a pedagogičky Anny Hrušovskej sa zrodila v hlavách jej bývalých študentiek pred dvadsiatimi rokmi, svetlo sveta uzrela až pri príležitosti nedožitej storočnice pani profesorky. Slovenská opera, na rozdiel od operných domov vo Viedni či Grazi, ponúkla umelkyni iba obmedzené interpretačné možnosti. No pre domácu vokálnu pedagogiku predstavuje Anna Hrušovská, učiteľka svetoznámej sopranistky Lucie Poppovej, kľúčovú autoritu. Monografia približuje osobnosť Anny Hrušovskej z viacerých uhlov pohľadu. Kapitola z pera Evy Malatincovej nielen mapuje kľúčové zastavenia Hrušovskej života, ale predovšetkým systematickým spôsobom sumarizuje jej pedagogické metódy. Profily Hrušovskej žiakov, doplnené spomienkami na pani profesorku, dokladujú výsledky jej pedagogickej činnosti a sugestívne dokresľujú ľudský profil milovanej učiteľky. Memoáre, zaznamenané v roku 1992 Dorou Kulovou, sú vzácnym autobiografickým ohliadnutím sivovlasej dámy, ktorá už utŕžené výhry i prehry berie s nadhľadom, občas dokonca so sympatickou sebairóniou. A napokon skica Jaroslava Blaha bez kontraproduktívneho zbožňujúceho nánosu a s potrebnou kontextuálnosťou predostiera portrét Anny Hrušovskej – opernej speváčky, „Donny Mozartiany“.

Divadelný ústav sa ako prvé vydavateľstvo vracia k pôvodnej Chalupkovej "kocúrkoviáde" z rokov 1830 - 1836. Chalupkove dramatické texty boli doteraz verejnosti známe len z neskorších vydaní, ktoré sám autor podstatne prepracoval a upravil. Vydanie obsahuje aj porevolučné komédie a "činohru" Dobrovoľníci, ktorá patrí k prvým odozvám na revolučné roky 1848/49 v našej dramatickej tvorbe a je doplnené podrobným poznámkovým aparátom a rozsiahlou štúdiou o európskych súvislostiach Chalupkovej tvorby. Publikácia tak unikátnym spôsobom dopĺňa a miestami i reviduje doterajšie poznatky a rehabilituje portrét nášho prvého klasického dramatika.

Publikácia z edície Nová dráma / New Drama obsahuje štyri hry súčasných holandských autorov a autoriek: Gerardjan Rijnders – Silikón, Judith Herzberg – Šrám, Rob de Graaf – Mako, Marijke Schermer – Hlina, vo výbere a preklade Alexandry Andreasovej, ako aj úvod holandskej teatrologičky Anje Krans o situácii súčasnej holandskej drámy, divadla a širšie i situácii kultúry a o zmenách, ktorými prechádza divadlo a dráma v Holandsku.

Prvá publikácia na Slovensku, ktorá prináša ucelený pohľad na inscenačnú prax súčasného slovenského operného divadla, reflektuje najčerstvejšiu kapitolu jeho dejín, formujúcu sa v nových spoločensko-kultúrnych podmienkach po novembri 1989. Obdobie, ktoré v umeleckej rovine do značnej miery charakterizuje snaha konfrontovať sa – či súhlasne, alebo v opozícii – s modernými európskymi inscenačnými trendmi, predstavuje prácu popredných režisérov na slovenskej opernej scéne ako Miroslav Fischer, Branislav Kriška, Marián Chudovský, Pavol Smolík, Martin Bendik, Jozef Bednárik, Zuzana Lacková-Gilhuus, Andrea Hlinková, Peter Konwitschny, Mariusz Treliński, ale i Juraj Jakubisko či Roman Polák. Publikácia čitateľsky pútavým spôsobom mapuje peripetie vývoja operného divadla na Slovensku, hľadá jeho vnútorné i vonkajšie inšpirácie, pomenúva tendencie, témy, tvorivé poetiky.