Divadelný ústav strana 3 z 15

Laco Kerata je známy ako bývalý herec legendárnej Stoky, autor divadelných hier, prozaik a rozhlasový autor. Jeho dramatickej tvorbe sa v predslove venuje Patrik Oriešek s keratovsky charakteristickým nadhľadom a groteskným prístupom. A úvodné slovo patrí aj Lacovi Keratovi, ktorý sa nám prihovára zo svojho zápisníka. Súčasťou knižky je aj súpis inscenácií a jeho názov Laco Kerata autor, spoluautor, herec a textár napovedá, aký široký je register tvorby Laca Keratu. CHROBÁCI V KRABICI 1996 KVAPKY 2004 VEČERA NAD MESTOM 1997 CESTA NA SVADBU TETY ANNY 2008 NA HLADINE 1995 FANTÁZIA 2010 NEDEĽA 2011 DOBRO 2017 POSLEDNÝ DEŇ V ROKU 2016 ÚZKA IZBA 2017 VELVET 2019 Jedenásť Keratových hier v zborníku DOBRO podľa kritika Patrika Orieška dokumentuje autorovu cestu od abstraktných domén absurdnosti existencie k širšej spoločenskej perspektíve, historicky ukotvenej, k reflektovaniu kultúrnych zmien, raz pri tom využívajúc tradičnejšie symetrické estetické formy, inokedy komplikovanejšie, meniace rytmus, modernejšie, subverzívnejšie. Ich spoločnou črtou pritom ostáva groteskný až absurdný humor divadla Stoka a jeho nástupníckych súborov.

Mojmír II. (2015) Horúce leto '68 (2007) Dr. Gustáv Husák (2006) Komunizmus (2008) Vodka a chróm (2018) Mečiar (2015) Divná doba, divná láska, divné životy (2015) Zjavenie (2017) Aupairky a konkubíny (2019) Viliam Klimáček Humor a politické divadlo (esej) Juraj Šebesta Dráma politiky a politická dráma podľa Viliama Klimáčka (štúdia) Politické divadlo Viliama Klimáčka predstavujeme výberom jeho deviatich divadelných hier s danou tematikou, doplneným osobitým pohľadom na vlastnú tvorbu v zaujímavom zamyslení odrážajúcom originalitu, humanistické chápanie sveta, a to napriek čiernemu humoru a svojráznemu absurdne osobitému postoju. Deväť hier z rokov 2006 až 2019 tematizuje prelomové udalosti starších i moderných slovenských dejín (Horúce leto ´68, Komunizmus, Vodka a chróm), osudy osobností, ktoré tie dejiny vytvárali (Mojmír II., Dr. Gustáv Husák, Mečiar) a zároveň aj niečo exaktne ťažko uchopiteľné, čo však tie dejiny vytvára a zároveň je nimi formované našu povahu. Stanovovanie jej diagnózy nachádzame vo všetkých hrách tohto výberu bez ohľadu na žáner jednotlivých textov, najvýraznejšie azda v hre Zjavenie z roku 2017, v ktorej je slovenská mentalita ústrednou témou. Väčšinu z týchto drám už slovenský divák pozná, a to nielen návštevník Klimáčkovho divadla GUnaGU. Ich kvalita najmä humor vo svojich rôznych podobách, aj pravdivosť, silnejšia než holá faktografia je pôsobivá aj pri čítaní. Poučenie z Klimáčkových politických hier je drsné a jednoduché: Keby sme takéto umelecké historické čítanie mali v školách ako čítanie povinné, možno by sme tie svoje dejiny neopakovali a neprekrúcali. Ťažiskovú štúdiu napísal Juraj Šebesta.

Obľúbené produkty Katherine Soper ako márny boj so Systémom Úžasná hra bez štipky sentimentality. Takto v roku 2015 hodnotila odborná kritika hru Wish List vtedy 24-ročnej Katherine Soper. Predavačke voňaviek v obchodnom dome v Londýne učarilo divadlo a napísala najlepší text medzi stovkami autorov najväčšej britskej dramatickej súťaže. Brentwoodova cena otvorila začínajúcej dramatičke a študentke na akadémii dvere profesionálnych divadiel. Wish List (čiže Zoznam želaní, Obľúbené produkty..., termín používaný v e-shopoch) je deprimujúci príbeh o novodobom boji jednotlivca proti Systému. Tamsin, devätnásťročné dievča z predmestia, statočne bojuje s byrokratickým aparátom sociálneho systému o podporu pre svojho o dva roky mladšieho brata, ktorý je pre obsedantno-kompulzívnu poruchu odkázaný na jej neustálu starostlivosť. Súrodenci z rozpadnutej rodiny, ktorí žijú sami, sociálnu dávku napokon strácajú a Tamsin je nútená zamestnať sa ako novodobá otrokyňa balička za pásom veľkého zásielkového obchodu. Vzdáva sa svojho sna o štúdiu, aj lásky, ktorú si v práci našla...

Pokus o plastickú mapu, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept zaľudnených dejín. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov. Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu. (Zdenka Pašuthová)

DRÁMA 2019 – 2020 Holokaust, násilie a smrť, ekologická úzkosť… Zborník finálových hier z dvoch ročníkov súťaže divadelných hier DRÁMA Divadelný ústav, 2021 Prvé vydanie Súťaž Dráma 2019: 1. cena – Pavol Weiss: Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) 2. cena – Jana Micenková: Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik 3. cena nebola udelená Pavol Weiss: Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) Takmer celé storočie a osudy niekoľkých generácií tvoria príbeh víťazného textu Pavla Weissa Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) – obdobie od konca tridsiatych rokov až po súčasnosť. Dres FK Topoľčany si obliekajú spolunažívajúci Slováci, Židia, Maďari, Česi… Po začiatku druhej svetovej vojny spoluhráči z mančaftu FK Topoľčany nahradia športový dres vojenskými uniformami znepriatelených strán či väzenskou rovnošatou v koncentračnom tábore. Jedenástka vojnu ani komunistickú totalitu neprežila, niektorí jej členovia však áno – aj vďaka pohotovému prezliekaniu rovnošiat. Z kamarátov sa stávajú arizátori, z arizátorov straníci a eštebáci s upraveným povstaleckým životopisom, vysťahovalci do Izraela alebo do zámoria, či naši úspešní súčasníci, ktorým z futbalového štadióna (vybudovaného bývalým vekslákom) znie staronový „bojový pokrik“: „My sme tu doma!“ Režimy sa menia, povaha človeka ostáva rovnaká. Jana Micenková: Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik Jana Micenková vo svojej hre Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik tematizuje pedofíliu cez príbeh mladého muža a manžela Janka Rybárika, ktorý sa pokúša o samoliečbu svojej sexuálnej orientácie. Jeho pokus zbaviť sa neodolateľnej pudovej náklonnosti k dievčatkám po nezvládnutej samokastrácii končí smrťou. Autorka Rybárikov príbeh skladá retrospektívne, z fragmentov rozprávaní Rybárikovej ženy, príbuzných, jeho kamarátov a kolegov, aj úryvkov z Rybárikovho denníka. Odsudzujúce komentáre niektorých postáv necháva Micenková v priamej reči postáv, formálne vo faktografickej rovine. Umocňuje tak tragický rozmer osudu hlavného hrdinu, ktorý sa so svoju orientáciou narodil, uvedomuje si svoju spoločenskú vydedenosť, podstupuje riziko radikálneho riešenia a svoj boj s pudom napokon prehráva. ------------------------------------------ Súťaž Dráma 2020: 1. cena – Tereza Trusinová: Right to Die 2. cena – Ján Mikuš: Otočte kone! 3. cena – Marcel Hanáček: Domov! Finalistka – Martina Havierová: Laura a jej (náš) svet Tereza Trusinová: Right to Die Text sa venuje právu na dobrovoľnú smrť v troch od seba nezávislých prípadoch – mladej mongolskej prostitútky v Japonsku, muža, ktorý v opitosti zabil svoje malé dieťa a aj po odpykaní si trestu väzenia sa rozhodol pre džinistickú samovraždu pomalým znižovaním dávok jedla (sallekhanu) a napokon osamelej 83-ročnej ženy, ktorá sa rozhodne pre samovraždu plynom. Tri príbehy sú súčasťou extrémnej reality šou, kde dvaja účastníci musia uhádnuť, ktorá z troch postáv nakoniec spáchala samovraždu. Ak sa im to podarí, vyhrajú obrovské sumu, trest za neuhádnutie je smrť. Podobnosť s netflixovským trhákom Squid Game nemusí byť zámerná, nesie však výrazný aktualizačný moment. Ján Mikuš: Otočte kone! Príbeh Slováka Jozefa Chovanca, ktorý v roku 2018 zomrel po brutálnom zákroku polície na letisku v belgickom meste Charleroi, inšpiroval Jána Mikuša na napísanie inscenačnej predlohy Otočte kone!. Autor, ktorý sa okrem divadelnej réžie venuje aj iným formám umeleckého prejavu, metódou viacžánrovej textovej koláže strieda dokumentárnu líniu svojho textu, tvoriacu kostru hry, s ironickou pirandellovskou rovinou divadla v divadle, v ktorej niekoľkonásobným ironickým a sebaironizujúcim „prezliekaním“ podrobuje kritike súčasnú slovenskú dramatiku. Tieto dve roviny oddeľuje metaforickými pastišami biblickej poézie a pridáva k nim dokumentárne úryvky o osude drážďanskej opery. Ján Mikuš ústami svojej postavy hovorí, že pohnútkou jeho účasti v súťaži DRÁMA bolo vyhrať prvú cenu, trochu si tak prilepšiť a so zvyškom sa podeliť; to sa takmer podarilo, výsledkom tohto zámeru je však text s bohatým

Publikácia Eriky Fischer-Lichte je uznávaným sprievodcom po divadle vo všetkých jeho podobách s nesmierne širokým záberom. Knihu tvoria tri časti, v ktorých prechádza od prvých krokov na úplnom začiatku uvažovania o predstavení k úvahám o rozmanitých, navzájom prepojených otázkach, z ktorých vychádza pokročilejšie štúdium. Erika Fischer-Lichte patrí k popredným odborníčkam svojho odboru a jej nová publikácia nepochybne výrazne obohatí myslenie o divadle u nás.  Zakomponovaním metód, vďaka zásadnému vplyvu širokej škály humanitných a spoločenskovedných odborov a využívaním ich poznatkov podľa druhu skúmaného problému, sa kniha stane zaujímavou nielen pre divadelných umelcov a teatrológov. Prvá časť Predmet štúdia a základné pojmy predstavuje úvod do jazyka a kľúčových myšlienok, o ktoré sa opiera diskusia a myslenie o divadle: pojem predstavenia, vznik významu a divadelná udalosť ako spoločná skúsenosť hercov a divákov. Druhá časť Oblasti výskumu, teórie a metódy sa zaoberá otázkou, ako by sa malo analyzovať predstavenie a ako by mal prebiehať divadelnohistorický výskum; ako tvoriť a chápať rôzne metodické prístupy, ako zmysluplne narábať s prameňmi a ako tvoriť teoretické rámce. Tretia časť Rozširovanie a prepájanie nadväzuje na prvú a druhú časť a nazerá na divadlo a predstavenie z globálneho hľadiska. Prináša pojem prelínania kultúr v predstaveniach, skúma vzájomné vzťahy divadla a iných umení a venuje sa transformačnej estetike predstavenia. Prípadové štúdie, ktoré kniha obsahuje, zasadzujú tieto teoretické úvahy do divadelnej praxe.

Aká je umelecká spolupráca a nadväznosť po definitívnom rozdelení Československej republiky? Akým spôsobom sa udržiavajú vzájomné väzby a do akej miery nachádzajú dnes umelci uplatnenie v krajine, ktorá bola kedysi ich spoločnou vlasťou? Tieto a mnohé iné otázky boli nosnými témami druhého medzinárodného odborného kolokvia venovaného česko-slovenským divadelným vzťahom, ktoré bratislavský Divadelný ústav zorganizoval v rámci blížiacich sa osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky a nadviazal tak na rovnomennú konferenciu z roku 2016. Publikácia je rozčlenená do troch okruhov: Tanec a alternatívne divadlo, Činohra slovenské divadlo a Činohra české divadlo. Štúdie: Katarína Cvečková, Monika Čertezni, Eva Gajdošová, Dagmar Inštitorisová, Jan Kerbr, Iva Mikulová, Karol Mišovic, Nora Nagyová, Tereza Zálešáková Odborný garant kolokvia a zostavovateľ: Mgr. art. Karol Mišovic, PhD. Lektorovali: Mgr. et Mgr. Kamila Černá, MgA. Marek Godovič, PhD., Mgr. Miloslav Juráni

Hra Urazení. Bielo(rusko) vznikla v cválajúcom rytme revolúcie. A hoci autor čiastočne využíva dokumentárny materiál, hra nie je prostou publicistikou a prvoplánovou provokáciou. Hra Urazení. Bielo(rusko) hovorí o prvom mesiaci bieloruskej revolúcie, o jej vzostupoch a pádoch v predvečer nevyhnutnej demokratizácie krajiny po 26 rokoch diktatúry. Každá postava má svoj predobraz v skutočnosti v niektorých spoznáme bývalých i súčasných vodcov krajiny, v iných odvážnych bieloruských občanov, ktorí sa rozhodli bojovať s totalitným režimom za cenu svojej slobody a svojich životov. Autor hľadá odpovede na otázku, v čom je bieloruská revolúcia iná než tie v Československu v roku 1968 a 1989, v Rusku v roku 1991 či na Ukrajine v roku 2014. Rozpráva o tragickej eskalácii násilia a o represiách, pri ktorých vládnuca garnitúra bodákmi a obuškami potláča túžbu bieloruského národa po slobode. A o tom ako solidarita, pravda a viera v ľudské hodnoty nevyhnutne vedú k víťazstvu nad zlom. Hra bola doteraz preložená do takmer 20 jazykov. Andrej Kurejčik získal vďaka podpore slovenských divadelníkov dočasný azyl na Slovensku a od marca 2021 žije v Bratislave. Profilový rozhovor s Andrejom Kurejčikom, ktorý s ním viedol Fedor Blaščák nájdu čitatelia v časopise kod konkrétne o divadle 5/2021.

Na Slovensku i v zahraničí uznávaná poetka, dramatička, prozaička a videoperformerka Jana Bodnárová (1950) je autorkou hier, televíznych scenárov a troch desiatok prozaických i básnických kníh pre dospelých aj pre deti a mládež. Medzeru v bibliografii spisovateľky vyplnil Divadelný ústav reprezentatívnym výberom z jej dramatickej tvorby vo svojej edícii Slovenská dráma. Okrem titulnej hry Dievča z morského dna (2008) sú do publikácie zaradené texty Spiace mesto (1987), Kozoroh (1988), Nohy (1988), Lampiónový sprievod (2002), Snežný vrchol (2012, druhá cena v súťaži DRÁMA) a Kolísky (2012). Kniha bola pripravovaná k okrúhlemu životnému jubileu autorky, pretrvávajúca pandémia však jej vydanie posunula takmer o rok. Súčasťou knihy je rozsiahly rozhovor spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej s autorkou a štúdia o Jane Bodnárovej ako dramatičke z pera literárnej vedkyne, pedagogičky na FF UK Dagmar Kročanovej. Oba príspevky približujú čitateľovi svet na hranici, v medzipriestore, ženské teritórium i náš subjektívny, vnútorný čas (E. Farkašová) a jej neopakovateľnú minimalistickú poetiku náznakov, symbolov, zvuku, ticha a obrazu. Štúdia D. Kročanovej a rozhovor s E. Farkašovou, ktorá je autorke generačne bližšia, ponúkajú žánrovo odlišný, navzájom sa však doplňujúci prístup.

Vizuálne pôsobivá publikácia mapuje bohatú činnosť Divadelného ústavu a poskytuje prehľad najvýznamnejších prác, projektov a udalostí, na ktorých sa inštitúcia podieľala za posledných 10 rokov, s ohliadnutím sa za dovtedajšími 50-ročnými aktivitami. Text Vladislavy Fekete detailne prezentuje a prehľadne sumarizuje všetky významné ukončené i prebiehajúce národné a medzinárodné projekty a ich výsledky. Divadelný ústav plní niekoľko nezastupiteľných úloh v oblasti mapovania a výskumu profesionálnej divadelnej kultúry na Slovensku. Základné odborné činnosti sú zamerané najmä na odborné činnosti súvisiace s divadelnou kultúrou na Slovensku a smerom do zahraničia (dokumentačné, archivačné, knižničné, múzejné, vzdelávacie, informačné, edičné, výstavné, prezentačné a pod.). Dôležité však je, že inštitúcia sa neuzatvára do svojej muzeálno-dokumentačnej funkcie, ale citlivo reaguje na súčasný stav divadelnej kultúry na Slovensku a v zahraničí.

Publikácia Podoby Petra Karvaša prináša tri diametrálne odlišné, no predsa prepojené texty esej M. Šimečku Hra a dejiny. O filozofických a sociologických aspektoch občianskych hier Petra Karvaša, esej P. Karvaša Otvorené otázky a štúdiu M. Zvadu Život a dejiny. O spoločenských a politických aspektoch života a tvorby Petra Karvaša. To, čo ich odlišuje, je ich história, príčina a príbeh vzniku a následná cesta k zverejneniu. To, čo ich spája, je predovšetkým osobnosť Petra Karvaša a nástojčivá otázka vzťahu umenia a politiky, slobody umelca a moci v spoločnosti. Hľadanie odpovede na túto otázku je rovnako naliehavé dnes ako v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Zostavila, úvod, poznámky a komentáre napísala Zdenka Pašuthova Milana Šimečku a Petra Karvaša spájalo i spája viacero životných postojov a udalostí. Obaja boli ľavicovo orientovaní intelektuáli, ktorí videli nedokonalosti nastoleného spoločenského systému a obidvoch napokon režim vyhostil na okraj spoločnosti. Stretli sa priam symbolicky, v bode zlomu medzi utópiou a krízou rozvoja socialistickej spoločnosti, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pôsobil ako pedagógovia. Milan Šimečka prednášal dejiny filozofie (1957 1970), Peter Karvaš teóriu drámy a divadla (1956 1974). V čase normalizačných čistiek v sedemdesiatych rokoch museli obaja svoju pedagogickú kariéru ukončiť a obmedziť svoje verejné pôsobenie. Do verejného života sa vrátili po revolúcii v roku 1989 obaja však už iba nakrátko.

Zborník divadelných hier rovnomenného projektu Divadelného ústavu v Bratislave (Pavol Weiss, Adriana Krúpová, Dušan Vicen, Uršuľa Kovalyk, Miklós Forgács, Dodo Gombár, Peter Janků, Gabriela Alexová, Kamil Žiška, Marek Godovič, Slavka Civáňová, Jana Micenková, Dušan Poliščák, Tomáš Procházka, Samuel Chovanec) Od momentu, keď Henrik Ibsen napísal Nepriateľa ľudu, prvú z moderných hier s environmentálnymi motívmi, prešlo už viac ako storočie. Doktora Stockmanna, ktorý identifikoval, že odpadová voda z garbiarne ničí miestne liečivé pramene a spôsobuje zdravotné riziká, síce všetci vypočuli, no vo výsledku aj zdiskreditovali. Paralela tejto dnes už klasickej drámy s realitou je zarážajúca. Aj preto začiatkom októbra 2018 vyhlásil Divadelný ústav projekt pre profesionálnych dramatikov a dramatičky s názvom GREEN DRAMA, ktorého cieľom bola podpora vzniku nových dramatických textov týkajúcich sa pálčivých tém ekológie a environmentalistiky. Texty spája ich aktuálnosť a jedinečnosť v spôsobe sprostredkovania pohľadu na ničenie, resp. ochranu planéty a ľudí na nej. Publikácia prináša divadelné hry 15 autorov a autoriek, ktorí pri písaní spolupracovali s troma dramaturgičkami Andreou Domeovou, Vladislavou Fekete a Miriam Kičiňovou. Odborným konzultantom bol divadelný kritik Miloslav Juráni a koordinátorkou celého projektu dramaturgička Lenka Čepková.

Autori štúdií: Miroslav Ballay, Lenka Dzadíková, Ida Hledíková-Polívková, Juraj Hubinák, Dagmar Inštitorisová, Elena Knopová, Mišo Kováč Adamov, Barbora Krajč Zamišková, Vladimír Predmerský, Ľubomír Šárik, Vladimír Štefko, Pavel Uher, Dominika Zaťková Vývoj slovenskej bábkovej hry od 19. storočia až po súčasnosť sa v tejto knihe skúma z niekoľkých strán a pohľadov. Dvadsaťtri kapitol je venovaných tak jednotlivým významným dramatickým autorom, ako aj syntetickým pohľadom na celé vývinové etapy slovenského bábkarstva. Veľkoryso poňatý prehľad zahŕňa najmä dramatické texty, no nemôže celkom obísť ani ich významné scénické predvedenia. Najmä v prípadoch, keď je autor textu zároveň jeho režisérom a daný text už v svojej písanej podobe zahŕňa množstvo pokynov konkrétnym hercom či scénickému výtvarníkovi. V plejáde autorov textov pre bábkové divadlo, ktorých predstavuje táto kniha, sa tak stretávajú tí, ktorí písali univerzálne hry, po desaťročia hrané divadlami nielen na Slovensku, s autormi, ktorých doménou ani nie je dramatická, lež epická literatúra, a svoje dramatické texty vytvárali v tesnej spolupráci s divadelnými dramaturgmi a režisérmi. Netreba zabúdať aj na to, že časť bábkarského repertoára tvoria rôzne dramatizácie pôvodne prozaických textov ľudových či umelých rozprávok. Veľkú skupinu predstavujú už spomenutí praktickí divadelníci, ktorí píšu svoje bábkové hry s presným zacielením na ich javiskovú realizáciu. Čo však neznamená, že výlet takýchto hier za hranice domáceho súboru je celkom vylúčený: príkladom môžu byť texty Divadla PIKI z Pezinka. Publikácia presne zachytáva aj najnovší vývoj bábkového divadla, ktorý smeruje k interaktivite a miešaniu nielen divadelných druhov, ale aj žánrov. Záslužným krokom je zaradenie obsiahlej kapitoly venovanej dramatickej produkcii nezávislých bábkových divadiel, ktorých premenlivá existencia je oveľa menej systematicky zdokumentovaná ako pri ich kamenných kolegoch.

Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní. „Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov. Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak.“ Peter Brook Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za „nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra“. V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu. Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei „prázdneho priestoru“ a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo – a svet – v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry. Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby. Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi: „Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania...“ Guardian „Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil.“ Wall Street Journal Peter Brook sa radí k najznámejším svetovým divadelným režisérom. Medzi najvýznamnejšie inscenácie v jeho kariére plnej pozoruhodných počinov patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom či Marat/Sade (1964) a Sen noci svätojánskej (1970), obe pre Royal Shakespeare Company. Potom ako sa Brook presťahoval do Paríža, kde v roku 1970 založil International Centre for Theatre Research (Medzinárodné centrum divadelného výskumu) a po otvorení divadla Bouffes du Nord v roku 1974 International Centre for Theatre Creation (Medzinárodné centrum divadelnej tvorby), stál pri vzniku niekoľkých prelomových diel, ktoré posunuli hranice divadla, z mnohých napríklad Conference of the Birds (Vtáčí snem, 1976), The Ik (Ikovia, 1975), The Mahabharata (1985) a The Tragedy of Carmen (Tragédia Carmen, 1981). Natočil filmy ako Lord of the Flies (Pán múch, 1963), King Lear (Kráľ Lear, 1970), The Mahabharata (1989), Tell Me Lies (Zavádzaj ma, reštaurovaný v 2013) a Meetings with Remarkable Men (Stretnutia s pozoruhodnými ľuďmi, reštaurovaný v 2017). Jeho nesmierne vplyvné knihy, od The Empty Space (Prázdny priestor, 1968) po The Quality of Mercy (Kvalita milosti, 2013), vyšli v mnohých jazykoch po celom svete. Divadelný ústav vydal publikáciu Kvalita milosti. Úvahy o Shakespearovi v roku 2014 v preklade Veroniky Kolejákovej.

Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok, Dejiny slovenského divadla I., poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok, Dejiny slovenského divadla II., nadväzuje na prvý divadelnými udalosťami prelomového roku 1948 a pokračuje do roku 2000. Dejiny slovenského divadla I. a II. majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva však nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide preto o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.

Podtitul publikácie slovenského operného kritika a publicistu Vladimíra Blaha (1943) presne vystihuje jej obsah. Autor v diele venovanom stálici svetového operného repertoáru podrobne sleduje príbeh populárneho Pucciniho diela. Približuje dobový kontext a literárny námet, podľa ktorého vzniklo libreto Bohémy, pozornosť venuje hudobnej stránke diela a jeho miestu v rámci tohto žánru. Cez zrkadlo kritiky aj vlastné divácke zážitky systematizuje inscenácie Bohémy na slovenských operných javiskách i v zahraničí z pohľadu ich umeleckého významu. Pre lepšiu orientáciu autor prikladá aj súpis najvýznamnejších svetových nahrávok Bohémy. Monografické dielo Vladimíra Blaha, milovníka talianskej veristickej opery, je zaujímavým a praktickým sprievodcom jednou operou pre každého nadšenca, sprievodcom, ktorý zároveň otvára dvere do sveta opery.