Divadelný ústav strana 2 z 15

Víťazné dramatické texty súťaže divadelných hier DRÁMA 2022 Eva Prchalová, Tereza Marečková: Žal-uzie Branislav Mazúch: Šelijaké veci. Subštancie Ondřej Novotný: Můj otec byl Saturn Eva Prchalová, Tereza Marečková ŽAL-UZIE Hravé manželské mirákulum so spevmi, v ktorom sú odpadové rúry zanesené natoľko, že musí prísť Vlkolak, aby vyhnal pelikána. Domov môže byť bezpečným ostrovom alebo hniezdom nebezpečných hier medzi ženou a mužom. Kuchyňa, spálňa, vaňa v kúpeľni, okno, balkón na protiľahlom dome ako fraktál zložitého usporiadania sveta. Rúry odvádzajúce odpad sú upchaté. To, čo má odtiecť preč, sa hromadí vo vnútri. Osobné preteká do všeobecného a naopak. Zatiahneme žalúzie, aby oddelili naše súkromie od sveta vonku. Nahliadame cez ne škárkami a druhí nazerajú k nám. Vidíme svoje predstavy, odrazy našich životov alebo neznáme osudy? A tak nám žalúzie krájajú obrazy, ktorými živíme našu predstavivosť. Poznámka: Text hry je určený pre dospelého čitateľa. Branislav Mazúch: ŠELIJAKÉ VECI. SUBŠTANCIE 33 krátkých heslovitých transhumánných, posthumánných a nonhumánných monológov Divadelná hra, ako už napovedá ocenenie na festivale Nová dráma/New Drama, prináša nový spôsob divadelného písania. Navonok štylistický rébus ukrýva závažné témy súčasného sveta. Osobitý jazyk spoluvytvára charakter divadelnej hry a prináša radosť z rozoznávania príbehu skrytého v sémantických znakoch. Ondřej Novotný: MŮJ OTEC BYL SATURN Dramatická báseň o nebezpečnej hranici medzi otcovskou láskou a výbuchom nepochopiteľného násilia. Tragická mužská introspekcia. Divadelná hra Môj otec bol Saturn osloví divákov so záujmom o sústredený zostup do mužského vedomia i podvedomia. Prostredníctvom básnického jazyka ohmatáva podmienky a okolnosti, ktoré môžu doviesť súčasného rodiča k fatálnym rozhodnutiam. Reaguje na české a slovenské prípady rodinných tragédií, kde medzi najbolestivejšie obete patria deti. Hra je určená pre divadlá so zmyslom pre netradičné spôsoby divadelného rozprávania, precíznu prácu so slovom aj výrazný javiskový obraz. PRE KOHO JE KNIHA URČENÁ: divadelní dramaturgovia, režiséri, interpretační umelci v oblasti divadla, teatrológovia, študenti stredných a vysokých umeleckých škôl a humanitných odborov

Krásna realistická kresba známeho poľského komiksového autora a ilustrátora Daniela Chmielewského približuje dnešnému čitateľovi stále aktuálnu Sofoklovu antickú tragédiu Antigona, ktorú do slovenčiny prebásnil Ľubomír Feldek. Sériu troch divadelných hier troch významných svetových dramatikov v grafickom spracovaní troch popredných ilustrátorov z troch európskych krajín tvorí klenot antického umenia, Sofoklova Antigona; najznámejší príbeh o láske Romeo a Júlia od Williama Shakespeara; a šialene extravagantný a vo všetkých ohľadoch nekorektný Kráľ Ubu Alfreda Jarryho. Na medzinárodnom projekte Klasika v grafickom románe – Classics in the graphic novel sa podieľa Divadelný ústav spoločne so Slovinským divadelným inštitútom z Ľubľany a Divadelným inštitútom Zbigniewa Raszewského z Varšavy s podporou Európskej únie v rámci programu Kreatívna Európa – Podpora projektov európskej spolupráce 2019.

Igor Bauersima je jedným z najznámejších a najhrávanejších divadelných autorov nemeckej jazykovej oblasti. V knihe Tri hry & Malé múzeum súvislostí prinášame tri z jeho hier, ktoré reprezentujú rôzne autorove oblasti záujmu. Na jednej strane je to svetoznáma a často uvádzaná hra Tattoo o mladom konceptuálnom umelcovi tvoriacom pod pseudonymom Tiger. Svetovo uznávaný umelec, ktorého diela sa predávajú za vysoké ceny, navštívi po rokoch svojich dávnych kamarátov, neúspešného spisovateľa a rozhlasovú moderátorku a jej sestru, galeristku Naomi. Stretnutie priateľov spustí rad nečakaných udalostí, o ktorých nie je jasné, do akej miery ide o fikciu a do akej o realitu. Vážne i komické zápletky vyvrcholia vo veľkom finále, po ktorom nasleduje prekvapivé rozuzlenie. Hra je mnohovrstevnou satirou praktík súčasného umenia v konzumnom svete. Moli?rova Berenika vychádza zo skutočnej udalosti – v období vlády Ľudovíta XIV. písali dvaja známi francúzski dramatici Corneille a Racine drámy o Berenike. V Bauersimovej hre je dráma vyše šesťdesiatročného Corneilla neúspešná, pretože slávny dramatik stále verí v schopnosť človeka ovládať svoje vášne a podriadiť ich vyšším etickým princípom rozumu. Skeptickejší, mladší Racine je hlasom generácie tridsiatnikov: človek je podľa neho vo vleku svojich vášní. Ale prečo písali obaja hru na rovnakú tému v rovnakom čase? Jedným z vysvetlení je, že si obe objednala grófka z Orléansu, no ani jeden autor o tej druhej nevedel. Igor Bauersima a Réjane Desvignes sa zamýšľajú nad tým, čo by sa stalo, keby grófka poverila napísaním hry aj takmer päťdesiatročného Moli?ra. Príbeh o prepletených vzťahoch dvoch žien a troch mužov je súčasným pohľadom na obdobie francúzskeho klasicizmu. Post scriptum napísal autor pre študentov viedenskej divadelnej školy (Schauspielschule Krauss), ktorú s nimi aj zrežíroval a s úspechom ju uviedli v Schauspielhaus Wien. Hra je humornou, zároveň kritickou výpoveďou mladej generácie o tom, ako nás ovplyvňuje internet, sociálne siete a čo s nami z tohto pohľadu urobila pandémia. Súčasťou publikácie divadelných hier Igora Bauersimu je aj obsiahly autorov epilóg Žiť dôkladne, ktorý napísal priamo pre slovenské vydanie. Okrem iného v ňom reflektuje svoj prístup k dramatickej tvorbe.

Pavlo Arie DENNÍK PREŽITIA CIVILNÉHO OBYVATEĽA MESTA VO VOJNOVÝCH PODMIENKACH Natalia Vorožbyt ZLÉ CESTY Maksym Kuročkin RUSOFÓBIA Antológia súčasnej ukrajinskej drámy prináša hry svetovo známych dramatikov Natalie Vorožbyt, Maksyma Kuročkina a pre slovenské prostredie objavuje tvorbu dramatika, režiséra a konceptuálneho umelca Pavla Arieho. Tri hry, ktoré boli napísané v rozmedzí rokov 2013 – 2022, rozprávajú o vojne a o tom, čo jej predchádzalo. Autormi prekladov z ruského a ukrajinského jazyka sú Ján Štrasser a Valéria Juríčková. Do širšieho kultúrneho a literárneho kontextu Ukrajiny uvádza slovenských čitateľov v úvodnej štúdii divadelný kritik, spisovateľ a prekladateľ z ruštiny a ukrajinčiny John Freedman. Štúdiu z anglického jazyka preložila Jana Juráňová.

Kráľ Ubu od Alfreda Jarryho v slovenskom preklade Alberta Marenčina vydal Divadelný ústav ako grafický román. Jeho autorom je medzinárodne uznávaný slovinský komiksový autor, ilustrátor Ciril Horjak (Dr. Horowitz). Kniha v zaujímavom výtvarnom stvárnení vyšla v edícii EDU (Edukácia – divadlo – umenie) ako súčasť medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe: vzorový model inovatívneho kultúrno-umeleckého vzdelávania na strednej škole s cieľom pripraviť pre študentstvo a žiactvo atraktívny podnet na spoznanie klasických divadelných diel.

Ferdinand von Schirach (1964), vyštudovaný právnik, je nemecky? autor bestsellerov a patri? k najprodukti?vnejs?i?m autorom prevaz?ne krimina?lnych z?a?nrov v ro?znych me?dia?ch. Jeho texty nastol?uju? pra?vne dilemy, ktore? sa sta?vaju? dilemami eticky?mi. V sporoch o vine a nevine, obetiach a pa?chatel?ovi, spravodlivosti, aj o dierach v pra?vnom s?ta?te autor odhal?uje c?loveka a spoloc?nost? vo vs?etkej ich protirec?ivosti. Schirachove roma?ny, poviedky a hry, ktore? znepokojivy?m spo?sobom kladu? ota?zky o slobode jednotlivca, boli viackra?t sfilmovane? a kniz?ne vys?li vo viac ako s?tyridsiatich krajina?ch. BOH je hra typu napi?navej su?dnej dra?my. Odohra?va sa na zasadani? Nemeckej etickej rady, ktora? sa zaobera? pri?padom architekta Ga?rtnera. Ga?rtner, ktory? bol svedkom dlhe?ho bolestive?ho zomierania svojej manz?elky, po jej smrti stratil zmysel z?ivota a chce do?stojne zomriet?. Pri?slus?ny? ins?titu?t mu vs?ak odmietol vydat? smrtiaci liek, ktory? sa v niektory?ch krajina?ch pouz?i?va na eutana?ziu, a to aj napriek tomu, z?e spolkovy? u?stavny? za?kon pripu?s?t?a pra?vo obc?ana na asistovane? sebausmrtenie. Na zasadani? etickej rady sa k tomuto proble?mu kompetentne vyjadruje viacero expertov. Autor prostredni?ctvom nich predostiera argumenty z oblasti u?stavne?ho a trestne?ho pra?va, medici?ny, histo?rie, etiky a teolo?gie a konfrontuje ich s psychologicky?mi a hlboko l?udsky?mi argumentmi samotne?ho Ga?rtnera. Nech sa uz? na vec di?vame z ktorejkol?vek strany, kl?u?c?ova? ota?zka napokon znie: „Komu patri? na?s? z?ivot? Patri? Bohu? Patri? s?ta?tu, spoloc?nosti, rodine, priatel?om? Alebo patri? len na?m samy?m?“ Schirachova divadelna? hra BOH ma? otvoreny? koniec. Su? to vz?dy diva?ci, ktori? maju? po predstaveni? hlasovani?m rozhodnu?t?, ku ktore?mu na?zoru sa v predostretej etickej dileme prikla?n?aju?. Vy?sledky hlasovani? vo svetovy?ch divadla?ch su? pravidelne aktualizovane? a dostupne? na stra?nkach gott.theater. Kniz?ne? vydanie hry BOH obsahuje aj tri eseje nemecky?ch vedcov, ktori? te?mu osvetl?uju? z hl?adiska filozofie, leka?rskej etiky a pra?va, a to v s?irokej historickej perspekti?ve. Slovensku? publika?ciu dopl?n?ame kra?tkym na?c?rtom pra?vnej situa?cie na Slovensku a odkazmi na literatu?ru.

Ferdinand von Schirach (1964), vyštudovaný právnik, je nemecky? autor bestsellerov a patri? k najprodukti?vnejs?i?m autorom prevaz?ne krimina?lnych z?a?nrov v ro?znych me?dia?ch. Jeho texty nastol?uju? pra?vne dilemy, ktore? sa sta?vaju? dilemami eticky?mi. V sporoch o vine a nevine, obetiach a pa?chatel?ovi, spravodlivosti, aj o dierach v pra?vnom s?ta?te autor odhal?uje c?loveka a spoloc?nost? vo vs?etkej ich protirec?ivosti. Schirachove roma?ny, poviedky a hry, ktore? znepokojivy?m spo?sobom kladu? ota?zky o slobode jednotlivca, boli viackra?t sfilmovane? a kniz?ne vys?li vo viac ako s?tyridsiatich krajina?ch. BOH je hra typu napi?navej su?dnej dra?my. Odohra?va sa na zasadani? Nemeckej etickej rady, ktora? sa zaobera? pri?padom architekta Ga?rtnera. Ga?rtner, ktory? bol svedkom dlhe?ho bolestive?ho zomierania svojej manz?elky, po jej smrti stratil zmysel z?ivota a chce do?stojne zomriet?. Pri?slus?ny? ins?titu?t mu vs?ak odmietol vydat? smrtiaci liek, ktory? sa v niektory?ch krajina?ch pouz?i?va na eutana?ziu, a to aj napriek tomu, z?e spolkovy? u?stavny? za?kon pripu?s?t?a pra?vo obc?ana na asistovane? sebausmrtenie. Na zasadani? etickej rady sa k tomuto proble?mu kompetentne vyjadruje viacero expertov. Autor prostredni?ctvom nich predostiera argumenty z oblasti u?stavne?ho a trestne?ho pra?va, medici?ny, histo?rie, etiky a teolo?gie a konfrontuje ich s psychologicky?mi a hlboko l?udsky?mi argumentmi samotne?ho Ga?rtnera. Nech sa uz? na vec di?vame z ktorejkol?vek strany, kl?u?c?ova? ota?zka napokon znie: „Komu patri? na?s? z?ivot? Patri? Bohu? Patri? s?ta?tu, spoloc?nosti, rodine, priatel?om? Alebo patri? len na?m samy?m?“ Schirachova divadelna? hra BOH ma? otvoreny? koniec. Su? to vz?dy diva?ci, ktori? maju? po predstaveni? hlasovani?m rozhodnu?t?, ku ktore?mu na?zoru sa v predostretej etickej dileme prikla?n?aju?. Vy?sledky hlasovani? vo svetovy?ch divadla?ch su? pravidelne aktualizovane? a dostupne? na stra?nkach gott.theater. Kniz?ne? vydanie hry BOH obsahuje aj tri eseje nemecky?ch vedcov, ktori? te?mu osvetl?uju? z hl?adiska filozofie, leka?rskej etiky a pra?va, a to v s?irokej historickej perspekti?ve. Slovensku? publika?ciu dopl?n?ame kra?tkym na?c?rtom pra?vnej situa?cie na Slovensku a odkazmi na literatu?ru.

Večierok pred koncom sveta, súčasná verzia existenciálnej drámy aj politicky nekorektná satira o českom prezidentovi. Zborník víťazných dramatických textov súťaže divadelných hier DRÁMA

Zborník príspevkov z teatrologického kolokvia Recenzenti: Mgr. Peter Himič, PhD., Mgr. Martin Bernátek, Ph.D. Odborný garant kolokvia a zostavovateľ zborníka: Mgr. Mgr art. Milo Juráni, PhD. Autori textov: Miroslav Ballay, Viera Bartková, Andrea Bátorová, Dominika Dudášová, Lenka Dzadíková, Dária F. Fehérová, Marek Godovič, Mikuláš Huba, Samuel Chovanec, Dagmar Inštitorisová, Ján Kralovič, Karol Mišovic, Jakub Molnár, Ján Šimko, Lukáš Šutor, Zdenka Pašuthová (Eko)systém zborníka Zborník vznikol ako výstup z rovnomenného kolokvia, ktoré sa udialo v júni 2022 a je súčasťou výskumného projektu Antropo(s)céna. Okrem teatrologického bádania tento výskum reflektuje v samostatnej časti aj materiálnu podstatu divadla, ktorú dnes rámcujú pojmy ako uhlíková stopa, environmentálna udržateľnosť, cirkulárna ekonomika. Vo vzniknutej publikácii je však fokus zamerania nasledovný: dramatika – staršia aj súčasná, súčasné autorské inscenácie, súčasný tanec i performancie, diela performatívneho charakteru výtvarných umelcov, divadlo pre deti a mládež a premeny v estetike divadelného média. Miešajú sa v ňom rôzne formy analýz. Obsahuje metodologicky voľnejšie príspevky, ktoré hľadajú spojitosti skôr v téme, obsahu a výpovedi diel; teoretické štúdie; kapitoly, ktoré majú výrazne subjektivizujúce parametre. Striedajú sa príspevky, ktoré sa pridŕžajú dichotomických delení s tými, ktoré ich odmietajú a aplikujú kritický jazyk. Aj preto niekedy pomenovania ako organizmy, zvieratá, príroda, ktoré redukujú význam a komplexnosť týchto „javov“, označuje zborník odlišnými termínmi – mimoľudské bytosti/mimoľudský svet –, ktoré vychádzajú z anglického prekladu pojmu non-human. Milo Juráni v úvode zborníka

Koncepcia knihy a výber textov Martina Porubjaka: Martina Ulmanová Martin Porubjak písal veľa, veľmi dobre a o širokom okruhu tém. Z jeho textov by sa dala zostaviť kniha politických komentárov a glos, kniha osobných spomienok na zaujímavých ľudí, s ktorými sa priatelil a spolupracoval, kniha cestopisných čŕt – a samozrejme kniha, a nie jedna, o divadle. Tomu sa, azda okrem relatívne krátkeho obdobia, keď ho naplno pohltil svet praktickej politiky, venoval neprestajne po celý svoj neobyčajne produktívny profesijný život – ako dramaturg, režisér, prekladateľ, pedagóg, ale aj ako teoretik a divadelný kritik. Divadelné predstavenie vnímal najmä ako fenomén, ktorý odzrkadľuje, komentuje, kritizuje stav spoločnosti, ktorá ho zrodila, stav konkrétnej doby a sveta, ktorý ho obklopuje. Jednoducho, aj vo vzťahu k divadlu bol plnokrvný homo politicus. Štruktúra knihy vyrastá z tém, ktoré sa prirodzene vynárali, keď sme sa preberali mimoriadne rozsiahlym archívom autorových textov (pripojený bibliografický zoznam obsahuje viac ako 1500 položiek a napriek úsiliu zostavovateľky aj bibliografky pravdepodobne stále nie je úplný). Pritom sme dávali prednosť takým štúdiám a článkom, ktoré divadlo vnímajú v spojitosti so spoločenským a politickým dianím. V knihe sa tak vedľa seba objavujú rôzne žánre, od anekdotickej glosy cez fejtón, reportáž až po obsiahlu teatrologickú analýzu. Nazdávame sa, že by z nej najmä generácia nastupujúcich divadelných kritikov a teoretikov mohla načerpať konkrétnu inšpiráciu, ako písať tak, aby čítanie o divadle nebolo iba pracovnou nevyhnutnosťou pre úzky okruh divadelných profesionálov, ale stalo sa vyhľadávaným potešením aj pre tých ostatných. Pre všetkých, obdarených „iba“ záujmom o divadelné umenie a intelektuálnou zvedavosťou.

Divadelný ústav v spolupráci so Stanicou Žilina-Záriečie pripravili netradičnú výstavu venovanú významnému 20. výročiu založenia multifunkčného nezávislého priestoru Stanica Žilina-Záriečie. Kurátor Marek Godovič zostavil spolu s Marekom Adamovom výstavu s názvom 20 rokov cesty do Stanice, ktorý zachytáva míľniky a časové obdobia, ktoré formovali priestor staničného domčeka. Výstava je netradičná svojou formou, nakoľko vyzerá ako stolový kalendár.

Často sa v súvislosti s činnosťou žien, napr. v autorskej tvorbe, pri manažovaní divadla, v teatrológii, konštatuje tzv. pragmatický rozpor, ktorý „nehovorí o tom, o čom nie je možné hovoriť, ale ukazuje, že je tu niečo, o čom sa hovoriť nedá...“  Na tento rozpor narážam v praxi a v osobnom živote stále. (Iveta Škripková) Monografia Ivety Škripkovej Feministické divadlo a jeho slovenská cesta je vôbec prvou odbornou publikáciou, ktorá sa venuje prieniku feministického umenia a filozofie do slovenskej divadelnej praxe. Vzácnym prínosom textu významnej slovenskej divadelníčky – autorky, režisérky, divadelnej manažérky a v neposlednom rade teoretičky – Ivety Škripkovej je práve zameranie sa na dokumentáciu a hĺbkovú analýzu feministického divadla na Slovenska od deväťdesiatych rokov. No publikácia neprináša len pohľad na aktivity banskobystrického zoskupenia T.W.I.G.A a zaujímavý pohľad na súčasnú slovenskú drámu a divadelnú prax. Čitateľ sa okrem fundovaného pohľadu na slovenské divadlo oboznámi so svetovými teoretickými koncepciami feminizmov, feministickou filozofiou, feministickým divadlom, s prínosmi a dielami najvýznamnejších feministických autoriek a umelkýň. Ide o výberový a subjektívny exkurz do problematiky – aj v tom tkvie jeho výnimočnosť, pretože čitateľa zároveň nabáda k úvahe o zdrojových myšlienkových kódoch súčasného slovenského feministického divadla. Ivetu Škripkovú môžeme považovať za jeho iniciátorku a zakladateľku.

Príčiny rozdielnej recepcie Giuseppe Verdiho a Richarda Wagnera na Slovensku – veľkej a trvalej obľúbenosti svetovo najhrávanejšieho talianskeho operného skladateľa Verdiho i „neobľúbenosti“ nemeckého velikána Wagnera. Skladateľ Giuseppe Verdi bol celoživotnou láskou teatrológa Ladislava Čavojského (1932 – 2014), ale úctu mal aj k tvorbe Richarda Wagnera. Z jeho vzťahu k týmto dvom velikánom sa zrodila kniha o ich tak odlišnom opuse, a zároveň aj kniha o ich operách na slovenských javiskách. Autor v nej porovnáva život i dielo talianskeho a nemeckého skladateľa a vychádzajúc z cudzích i vlastných kritík inscenácií ich diel načrtáva obraz vývoja operného umenia na Slovensku v uplynulom storočí. Ladislav Čavojský vždy vedel zaujať neopakovateľným jazykom, humorom aj schopnosťou získať si čitateľa svojím nadšením pre scénické umenie. Tieto vlastnosti charakterizujú aj jeho poslednú knihu, ktorú však už nestihol dokončiť. Jeho zámer naplnil a chýbajúce časti doplnil operný kritik Vladimír Blaho, nedokončený rukopis Ladislava Čavojského na vydanie pripravila dcéra Ladislava Čavojského, Katarína Ducárová.

Ako hovorí prekladateľ hry, Ľubomír Feldek „... komiks spracováva aktuálnu tému. (...) Kniha vyšla v pravej chvíli. A treba si uvedomiť, že hra obsahuje tajomstvo o nenávisti dvoch rodín, tajomstvo, ktoré sa snažili preklenúť dvaja mladí ľudia láskou.“ Originálny preklad vo veršoch Ľubomíra Feldeka je zachovaný a dotvorený krásnymi kresbami Juraja Martišku.

Ako hovorí prekladateľ hry, Ľubomír Feldek „... komiks spracováva aktuálnu tému. (...) Kniha vyšla v pravej chvíli. A treba si uvedomiť, že hra obsahuje tajomstvo o nenávisti dvoch rodín, tajomstvo, ktoré sa snažili preklenúť dvaja mladí ľudia láskou.“ Originálny preklad vo veršoch Ľubomíra Feldeka je zachovaný a dotvorený krásnymi kresbami Juraja Martišku.

V roku 2014, keď Moskva založením proruských odštiepeneckých enkláv a okupáciou Krymu začala práce na demontáži Ukrajiny, ukrajinská dramatička a scenáristka Natalia Vorožbyt napísala hru Saša, vynes smeti. V tejto komornej hre sa navonok nič nedeje: kyjevská živnostníčka Kaťa (55) a jej tehotná dcéra Oxana (30) chystajú občerstvenie na pohreb a pritom spomínajú na zosnulého manžela a otčima Sašu (55). Dôstojník ukrajinskej armády zomrel na infarkt po tom, ako ho ponižoval nadriadený. Spomienky na mŕtveho sú živé aj doslova, keďže Sašov duch je v niektorých scénach prítomný a rozpráva sa so ženou a dcérou. Hovoria o tom, aký mali život. Čo bolo a čo nebolo, a ako sa malo udiať to, čo sa už zmeniť nedá. Vonku sa zatiaľ dejú veci nevieme, čo to je, len podľa strohých informácií a skutkov dvoch žien zisťujeme, že sa niečo chystá: Kaťa a Oxana si pre prípad, že nebude plyn ani elektrina, kúpia kotol na tuhé palivo, ktorým vykúria dom a dá sa na ňom aj variť. Robia si aj zásoby: dve vrecia zemiakov, vrece cibule, pohánku, drevo Aj benzínu toľko, aby vydržal do Varšavy, keby niečo. Ženy sa to obávajú aj vysloviť, my si dnes ľahko domyslíme, čo mali na mysli. Aj podľa toho, že Saša sa zo záhrobia chce vrátiť, aby bojoval za Ukrajinu. Keď Natalia Vorožbyt hru písala, netušila, že po ôsmich rokoch bude vlastným životným príbehom útekom z napadnutej Ukrajiny dopisovať svoju hru a sama bude potrebovať benzín do Varšavy, na dvojdňovú jazdu do bezpečia. Zlé tušenie sa naplnilo a obrátilo sa na proroctvo. War in progress urobil z hry work in progress.