Divadelný ústav strana 2 z 14

„Vydáním knihy Strategického plánování dostávají nyní také čeští kulturní manažeři do ruky jakési „desatero přikázání kulturního managementu“- soubor jasně formulovaných pravidel, jejichž dodržování sice vyžaduje disciplínu, ale která jsou klíčem k úspěchu a naplnění i těch nejsmělejších uměleckých vizí,“ říká Marek Vrabec, zakladatel a umělecký ředitel festivalu Struny podzimu a stážista Kennedyho centra. Metodu strategického plánování aplikuje M. Kaiser úspěšně již několik desítek let. Tato kniha byla napsána v roce 1995 pro potřeby neziskových kulturních organizací ve Spojených státech amerických. Český čtenář tak přirozeně narazí na některá specifika, která se budou lišit od praxe, na niž je zvyklý v České republice či v Evropě. Nejzásadnějším rozdílům mezi českým a americkým kulturním sektorem je proto věnován obsáhlejší doslov Martina Cikánka, vedoucího projektů přímých přenosů Metropolitní opery: Live in HD v ČR a stážisty Kennedyho centra. Publikace obsahuje řadu stále platných zásad, kterým by se měli manažeři řídit a které jsou předpokladem k dosažení kvalitních uměleckých výsledků.

První svazek sborníku obsahuje následující kapitoly: definice oborů, historie oborů do roku 1989, jejich transformace po roce 1989, teoretická a historiografická reflexe, kritická reflexe, vzdělávání a výzkum. Každá kapitola zahrnuje podkapitoly zaměřené na jednotlivé, výše zmíněné obory. Definice oborů fakticky vymezuje předmět projektu. Historie oborů připomíná v maximální míře stručnosti historický kontext předmětu jednotlivých analýz a jejich vývoj na území Čech a Moravy. Kapitola o transformaci reflektuje proměnu systému vlivem celospolečenské změny a popisuje proměnu institucionální základny umění v časovém období 1989 až 2002. Hraniční dataci jsme zvolili především z důvodů komparace statistiky, veřejného financování a správy, která se systémově mění ustavením krajů. Kapitola věnovaná teoretické a historiografické reflexi zachycuje stav naší uměnovědy, institucionální základnu vědy a výzkumu (včetně grantů a edičních počinů), stejně jako část věnovaná kritice odráží aktuální stav reflexe umění (odborným a periodickým tiskem i obrazem umělecké činnosti prostřednictvím masmédií). Poslední kapitola je věnována uměleckému školství a vzdělávacím institucím, vzdělávání a výchově v celém rozsahu těchto pojmů, včetně aktuální reformy a jejích programů.

Pau Miró patrí k najznámejším mladým dramatikom v Španielsku. Jeho hry a ich inscenácie oceňujú prestížnymi španielskymi cenami, vydávajú ich a uvádzajú na domácej scéne i v zahraničí. Na Slovensku vychádza jeho dráma prvýkrát v edícii Vreckovky, ktorou Divadelný ústav prináša preklady súčasnej európskej drámy. Pau Miró Caparrós 1974, Barcelona, Katalánsko, Španielsko Pau Miró vyštudoval herectvo (Art Dramatic per l’Escola Superior d’Art Dramatic - Institut del Teatre, 1999) v Barcelone. Venuje sa herectvu, literárnej tvorbe a divadelnej réžii. Účinkoval v mnohých divadelných produkciách, o. i., Bal Trap (Centre dramatic del Valles, 1998), Bernadeta xoc (T. N. C., 1999), El Burladero (Teatreneu, 2001), El Pati (Teatre lliure, 2002), Liliom (Sala Beckett, 2002), Refugi (Sala Beckett, 2002), Wit (Teatre Borras, 2003), La xarxa (Espai Brossa, 2004), Antígona (2006), Singapur (vlastný autorský projekt, 2007, Sala Beckett); hereckú príležitosť dostal aj v televízii a rozhlase. Napísal a režíroval La poesia dels Assassins (Teatre Malic, 2000), Una habitació a l’Antartida (Teatre Malic, 2002), Paraigües electrics (Sala Trono Villegas Tarragona, 2003), Bales i Ombres (Espai Lliure, 2006), Banal sessions of Fedra (Versus Teatre, 2006), Singapur (2007, Sala Beckett), Búfals (2008, premiéra na Festivale Temporada Alta, Girona). K jeho ďalším divadelným prácam patria Enfermo imaginario (spoluautor, 2008, premiéra v barcelonskom divadle Condal), Happy Hour (adaptácia Čechovovej hry Ujo Váňa, réžia, 2005, Teatre lliure, neskôr Teatre Borras). Pau Miró mnohé z hier publikoval a získal ocenenia doma i v zahraničí. Happy Hour a Bales i Ombres nominovali na cenu Butaca v kategórii Najlepšia hra. Divadelná inscenácia hry Plou a Barcelona (réžia Toni Casares, Sala Beckett. 2004) získala päť nominácií na španielskú cenu , okrem iného v kategórií Najlepšia hra, Najlepšia inscenácia, hru preložili do kastílčiny, taliančiny, francúzštiny, portugalčiny, angličtiny, uviedli v Neapole (Teatro Nuovo, 2007), Miláne (Piccolo Teatro 2008) - ocenili prestížnou talianskou cenou Premio della Critica 2008, adaptovali pre rozhlas a televíziu v Španielsku, Taliansku, vydali v USA (New York) a uviedli v Buenos Aires, Venezuele, Córdobe. Divadelnú hru Somriure d´elefant (Úsmev slona), ktorú uviedli v autorovej réžii (Grec. Biblioteca de Catalunya, 2006) nominovali na cenu Butaca v kategórii Najlepšia hra a preložili do kastílčiny a taliančiny. Pau Miró je jedným zo zakladateľov skupiny Menudos, ktorá sa sformovala z bývalých študentov Institutu del Teatro.

Uznávaná talianska dramatička Letizia Russo debutovala ako dvadsaťročná hrou Nič a nikto (2000). Jej hra Psí hrob (2001) získala Tondelliho cenu a neskôr aj Cenu Ubu ako najlepšia dramatická novinka roka.

Mayenburg patrí k najznámejším súčasným nemeckým dramatikom. Niekoľko jeho hier sa uvádzalo i v slovenských divadlách, vznik ostatných prekladov inicioval Divadelný ústav. Publikácia bude obsahovať hry Haarman, Parasiten, Das kalte Kind, Eldorado v preklade Romana Olekšáka a Das Feuergesicht v preklade Svetlany Waradzinovej.

Štvrtý diel čítanky o divadelnej réžii z pera významného režiséra a pedagóga Petra Scherhaufera dopĺňa už vydané tri časti systematického súboru teoretických statí a spisov o divadelnej réžii, estetike a režisérskych osobnostiach svetového divadla. Tentoraz prináša prehľad o réžii v 20. storočí až po súčasnosť európskeho a amerického divadla. Konkrétne o činnosti francúzskeho Kartelu, divadle Grotowského, Kantora a Brooka.

Zborník habilitačných a dizertačných prác učiteľov pôsobiacich na Vysokej školy múzických umení vyšiel v spolupráci s Divadelnou fakultou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Publikácia nadväzuje na mimoriadne úspešný prvý zborník inauguračných a habilitačných prednášok - Prednášky o divadle I. Editorom publikácie a autorom medailónov autorov je profesor Vladimír Štefko, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej teatrologickej obce.

Reprezentatívny katalóg súčasných slovenských dramatikov tvoriacich v posledných dvoch desaťročiach ponúka čitateľovi možnosť oboznámiť sa s najnovšími tendenciami v súčasnej slovenskej dráme. Obsahuje odbornú štúdiu o vývinových tendenciách súčasnej slovenskej drámy a abecedne zoradené portréty tridsiatich troch vybraných slovenských dramatikov s fotografiami od Ctibora Bachratého. Katalóg vychádza v slovenčine, angličtine, francúzštine a nemčine. Vznikol v rámci medzinárodnej spolupráce s Európskou dielňou prekladu.

Publikácia Miklósa Vojteka odkrýva doteraz neznámu a neprebádanú oblasť, dejiny tanca v 18. storočí v Prešporku. Ide o slávne obdobie našej histórie, keď bola dnešná Bratislava významným politickým a kultúrnym centrom habsburského cisárstva. Autor sa pozerá na dejiny tanca cez jeho spoločenské a kultúrne funkcie a predstavuje spoločenský a umelecký život v Prešporku. Slovenská tanečná veda a história umenia dielom Terpsichora Istropolitana sprostredkuje cenné poznatky a inšpirácie tanečným tvorcom súčasnosti, interpretom i kultúrnej verejnosti. Publikáciu dopĺňa ilustračný materiál, mnohostranne tematizované prílohy, registre a použitá literatúra, ktoré pomáhajú orientovať sa v jej obsahu.

Kolektívna knižná monografia je prvou a jedinou publikáciou venovanou osobnosti a dielu JUDr. Magdy Husákovej-Lokvencovej (1916 – 1966). Publikácia vznikla na základe archívneho prvovýskumu, reflektuje a mapuje bohatú tvorbu prvej slovenskej profesionálnej divadelnej režisérky, ktorá v divadle, rozhlase a televízii vytvorila viac ako päťdesiat inscenácií. Monografia dokumentuje podiel Magdy Husákovej-Lokvencovej na formovaní modernej slovenskej divadelnej réžie a herectva. Kniha obsahuje štúdie odborníkov z oblasti dramatických umení, dokumenty z pera Magdy Husákovej-Lokvencovej, rozhovory s režisérkou a o režisérke, spomienky pamätníkov a bohatý obrazový materiál. Publikované štúdie, viaceré dobové materiály, informácie, fotografie a fakty sú zverejnené po prvý raz.

Obsahuje knihy: Slovenská scénografia po roku 1989 a Slovenský divadelný plagát po roku 1989 Jedinečné publikácie vznikli ako súčasť rovnomennej výstavy - Slovenská scénografia a divadelný plagát po roku 1989 - ktorú Divadelný ústav pripravil v Slovenskej národnej galérii pri príležitosti dôležitého historického medzníka našej krajiny - dvadsiateho výročia pádu socialistického režimu na Slovensku. Projekt priniesol obraz o vývoji slovenskej scénografie od roku 1989, mapoval kontinuitu a nadväznosť na práce vynikajúcich výtvarných tvorcov v čase totalitného režimu. Koncepčne zachytáva nové trendy scénografie a tvorby divadelných plagátov od otvorenia hraníc do dnešných dní. Katalóg je súčasťou práce ODDI.