Divadelný ústav

Portia Coughlanová Mapa Argentíny Audrey či žiaľ Marina Carr je dramatičkou s nezameniteľným rukopisom, v ktorom rezonujú témy histórie, pamäti a rodiny. Jej hry, často situované v prostredí pripomínajúcom slovenský vidiek, skúmajú generačné traumy a deštruktívne rodinné vzorce, najmä cez silné ženské postavy. Carr spochybňuje tradičné vnímanie materstva v írskej spoločnosti, pričom odhaľuje rozdiely medzi spoločenskými očakávaniami a realitou. Jej diela ukazujú, ako minulosť ovplyvňuje súčasnosť a ako sa ľudia vyrovnávajú s dedičstvom a rolami, ktoré im pridelilo okolie. Carr neponúka len kritiku, ale aj hlboké zamyslenie nad komplexnosťou ľudského života. Divadelné hry preložili Zuzana Vajdičková, Ivan Lacko a Tomáš Eštok, ktorý je zároveň autorom odbornej úvodnej štúdie.

Laša Bugadze Búrka Levan Culadze 1921 – 1924 Data Tavadze Hlad Antológia gruzínskej drámy v slovenskom jazyku odhaľuje zložitosť a bohatstvo tejto kultúry. Hry súčasných dramatikov, napriek rozdielnym štýlom, spája hĺbka, originalita a odvaha pomenovať pravdu o súčasnosti. Napísané v nedávnej minulosti, sú svedkami zložitej doby a odrážajú rôznorodé umelecké vízie. Prinášajú tým cenné svedectvo o dobe i dejinách štátu, sú často späté s bohatou históriou Gruzínska a odkazujú na jej kultúrne dedičstvo. Každá z hier sa vyznačuje jedinečným štýlom a poetikou, všetky spája hĺbka myšlienok, originálny pohľad na svet a odvaha pomenovať často nepríjemné pravdy. Dramatické texty sa zaoberajú hľadaním identity jednotlivca a národa v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta. Do kultúrno-spoločenského, ale i politického kontextu súčasnej gruzínskej drámy a divadla uvádza slovenských čitateľov vo svojom úvode filmová a divadelná kritička Lela Očiauri. Autorkou prekladov je filologička Andrea Adamovičová. Publikácia prinesie radosť z poznania divadelným profesionálom, režisérom, dramaturgom, umeleckým šéfom, ktorí získajú prístup k novým textom a inšpiráciám. Má potenciál osloviť študentov umeleckých smerov na stredných a vysokých školách, poslucháčov prekladateľských odborov, ktorí získajú cenné podklady pre svoje štúdium. Historický, kultúrny, spoločenský a politický kontext, stav občianskej spoločnosti, ktorý všetky hry prinášajú, sa môže stať zdrojom poznatkov o súčasnom Gruzínsku pre odborníkov a študentov v oblasti spoločenských, politických a humanitných odborov.

Prvé slovenské súborné vydanie divadelných hier jedného z najvýznamnejších afrických autorov, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Päť prekladov od Tomáša Eštoka, Ivana Lacka a Jána Voderadského predstavuje prierez tvorbou Wole Soyinku a ponúka slovenským čitateľom jedinečnú možnosť spoznať tohto výnimočného autora a občianskeho aktivistu.

Knižná publikácia detailne analyzuje a približuje jedinečnú osobnosť významného slovenského divadelného režiséra Pavla Haspru. Kriticky syntetizuje pohľady na jeho režijnú tvorbu v kontexte slovenského profesionálneho divadla i v širších spoločenských a divadelných súvislostiach. Monografia o divadelnom režisérovi Pavlovi Hasprovi ponúka analyticko-kritický pohľad na jeho tvorivú cestu. Charakterizuje jej zdroje a východiská od začiatkov v ochotníckom divadle, systematicky analyzuje a následne syntetizuje jednotlivé obdobia tvorcovho štúdia a postupného dozrievania, pomenúva jeho zástoj v nitrianskom divadle. Hasprova divadelná činnosť mala parametre dramaturgické, režijné a v nejednom prípade umelecko-tvorivé. Ambície napĺňal ambicióznym umeleckým programom – inscenáciami, ktoré ponúkali umelecké dozrievanie hereckého súboru a zároveň rezonovali aj v kontextoch a vývoji vtedajšieho slovenského divadelníctva. Odborný garant: Prof. Vladimír Štefko, CSc. Recenzentky: PhDr. Dagmar Podmaková, CSc., doc. Zdenka Pašuthová, ArtD.

Román o divadle pre tínedžerov Prvé dejiny slovenského divadla pre mládež vo forme románu Autor Juraj Šebesta spolu s prierezom svetových, no najmä slovenských divadelných dejín, prináša témy ako súčasná mládež, láska, vzťahy v škole, rodinné väzby, hľadanie vlastnej identity. Divadlo sa v románe javí takmer ako všemocné médium, ktoré mladým ľuďom pomáha lepšie spoznať samých seba, orientovať sa vo vzťahoch a zároveň je to nový a podmanivý spôsob, ako si nájsť svoje miesto v komplikovanom svete. Mozaika obrazov zo života tínedžerov je pri každej postave prepojená s konkrétnou divadelnou profesiou, ktorú mladí pre seba objavujú. Lauru, Lindu, Mirku a Vandu, Daniela, Alana, Andreja a Kamila spája stredná škola, inovatívny profesor – inšpirátor a príprava divadelných predstavení, ktoré im zmenia život. Autor Juraj Šebesta o svojej knihe: Learning by doing Román vychádza z princípu zážitkového učenia alebo učenia sa praxou. Obetavý profesor nadchne svoju triedu gymnazistov pre divadlo, sám ich o slovenskom divadle učí a vedie k tomu, aby inscenovali niektoré pôvodné hry – v rámci školy i zábavy. Študenti sa o divadle dozvedajú veľa nielen z výkladov a diskusií, ale aj tým, že sami divadlo robia. Účinkuje či zapája sa celá trieda, produkcie teda majú aj charakter školského divadla, no iniciatívu hneď od začiatku preberá užšia skupinka tvorivého študenstva, z ktorých si všetci v divadle objavia to svoje. Toto jadro budúceho súboru má hlavnú zásluhu na výslednej podobe inscenácií.

Jozef Bednárik významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov na amatérskej i profesionálnej scéne – činohry, opery a muzikálu, bábkového divadla, a svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. Bednárik si neustále pripomínal, že do života i do divadla patrí tragédia, komédia, dráma, zvuky, hudba, rytmus, pohyb rôzneho druhu, výtvarnosť – krása i škaredosť, slovo úprimné i falošné, klamlivé, lahodiace i disharmonizujúce. To všetko chápal v tesnej blízkosti, ako konglomerát životnej reality vrátane divadla a umenia vôbec. Od toho sa odvíjala Bednárikova režijná práca posvätená citlivou vnímavosťou, talentom, predstavivosťou, jeho optika nazerania na svet. Objemná monografia je dielom renomovaných teatrológov pod vedením odborného garanta knihy, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom Prológu, Epilógu a dvoch štúdií – o Bednárikovom pôsobení v amatérskom divadle, v Divadle v Zelenči a o činoherných inscenáciách. V ďalších častiach knihy Ida Hledíková analyzuje Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle a skúma jedinečné Bednárikovo divadelné zameranie. Klára Madunická približuje čitateľovi baletné a operné inscenácie, typické prvky Bednárikovej opernej tvorby a rozoberá jednotlivé inscenácie v tematických okruhoch (napr. mefistovské motívy, životopisné inscenácie, filmové inšpirácie a i.). Stanislav Bachleda je autorom textu o Bednárikovej muzikálovej tvorbe, ktorou si Bednárik získal široké spektrum divákov a stal sa vďaka nej jedným z najpopulárnejších slovenských režisérov po Novembri 1989 (Dracula, Fidlikant na streche, Jozef a jeho zázračný plášť, Evanjelium o Márii). Venuje sa aj priblíženiu Bednárikovej spolupráce so scénografmi a kostýmovými výtvarníkmi.

Divadelný ústav vydal výnimočnú knihu Teátermacher – memoáre významného slovenského divadelného a televízneho režiséra, prekladateľa, divadelného teoretika a pedagóga Ľubomíra Vajdičku. Prostredníctvom svojich spomienok na detstvo, štúdiá na strednej a vysokej škole, na pôsobenie v amatérskom a profesionálnom divadle mapuje nielen vlastnú históriu, ale aj spoločenské, politické a kultúrne dejiny našej spoločnosti. Pútavo napísaná kniha je nielen pohľadom do zákulisia divadla, ale prináša aj režijno-dramaturgické analýzy hier a inscenácií a odkrýva zaujímavé súvislosti slovenského i svetového divadla a umenia vôbec. Ľubomír Vajdička nenápadne, ale presvedčivo dokazuje, aké potrebné je vzdelanie a vzdelávanie (sa), aké lákavé je dobrodružstvo myslenia, aké dôležité a strhujúce je poznávanie súvislostí.

Kniha vychádza v roku 2024 k jubileu tohto jedinečného festivalu. Podujatie, ktoré je prvým a na Slovensku dnes jediným festivalom zameraným na prezentáciu a podporu súčasnej slovenskej a zahraničnej drámy, každoročne od roku 2005 organizuje Divadelný ústav v Bratislave. Jubilejná publikácia zostavovateľky a riaditeľky festivalu Vladislavy Fekete dokumentuje a hodnotí prostredníctvom bohatého textového a obrazového materiálu vývoj, zlomové roky, významné udalosti, dramaturgické a programové inovácie, ocenené inscenácie atď. a podáva komplexný prehľad o patrónoch, účastníkoch a hosťoch festivalu. V ťažiskovej štúdii jej autorka, Vladislava Fekete, sleduje festival a jeho premeny v kontexte európskeho boomu nového písania, ale aj rozvoja festivalovej kultúry v posledných dvoch desaťročiach. Svoj text uzatvára slovami: „Prvotný impulz stimulácie a podpory uvádzania novej drámy, najmä tej slovenskej, sa v priebehu rokov naplnil. Organizátori si preto položili ďalšie neľahké ciele – zvýšiť povedomie slovenského divadla v zahraničí a rozšíriť cieľové skupiny festivalu, intenzívnejšie prepojiť dve kľúčové zainteresované strany – slovenských divadelníkov a divákov, ktorí majú vzťah k novému, originálnemu a menej známemu. Vznikla zaujímavá atmosféra dôvery a network, ktorý každoročne prijíma nových partnerov, identifikuje nové potenciálne programové línie a zachováva si pritom priazeň širokého spektra náročných divákov. Lebo kultúrne festivaly a podujatia sa čoraz viac stávajú priestormi diskurzu, ktorý umožňuje ľuďom vyjadriť svoje názory na širšie kultúrne, sociálne a politické otázky. Presne takýmto podujatím sa už dvadsať rokov snaží byť aj festival Nová dráma/New Drama.“

TANEC LESNÝCH DUCHOV A Dance of the Forests SILNÉ PLEMENO The Strong Breed BLÁZNI A ŠPECIALISTI Madmen and Specialists SMRŤ A KRÁĽOVSKÝ JAZDEC Death and the King´s Horseman HRY OBROV A Play of Giants Prvé slovenské vydanie divadelných hier svetoznámeho nigérijského spisovateľa a prvého afrického nositeľa Nobelovej ceny za literatúru predstavuje päť textov v prekladoch Tomáša Eštoka, Ivana Lacka a Jána Voderadského. Magické prostredie rituálov a historická skúsenosť kolonizovaných krajín a etník v hrách Soyinku „zosobňuje iný svet – iné kultúrne, spoločenské a historické súvislosti, inú jazykovú situáciu, zvyklosti, inú kozmológiu. Inakosť zjemňuje a transponuje citlivosť recipientov Soyinkových textov, prestavuje ich kultúrne rámce a spôsoby premýšľania, dislokuje ich spôsob vnímania sveta a sociálnych vzťahov a tým im umožňuje pozrieť sa na seba znovu, na novo – a inak.“ Ako poznamenáva autorka úvodnej štúdie, Alena Smiešková, táto inakosť môže byť zaujímavá pre otázky spojené s našou vlastnou identitou. Pre koho je kniha určená: Kniha prinesie cenné poznatky pre odbory divadelného umenia, anglickej aj africkej literatúry, kultúrnych štúdií, histórie, politológie, ľudských práv. Preložili Tomáš Eštok (Tanec lesných duchov, Smrť a kráľovský jazdec), Ivan Lacko (Hry obrov), Ján Voderadský (Silné plemeno, Blázni a špecialisti). Predhovor k slovenskému vydaniu Medzi silou imaginácie a politického vedomia napísala Alena Smiešková.

Slávnostná prezentácia knihy sa uskutoční v rámci podujatia FOCUS TURECKO na festivale Nová dráma/New Drama v Bratislave. Tri hry zaradené do tohto výberu reagujú na dianie v tureckej spoločnosti posledného storočia. Prinášajú príbehy o zrade, hriechu, krutosti, zrážkach na rôznej úrovni, otvárajú etnické, náboženské a rodové otázky či otázky osobného i spoločenského svedomia s úsilím poučiť sa z chýb a nezabúdať na minulé. Všetky sa odohrávajú v uzavretom priestore a rozprávajú o tom, že nastal čas načúvať, ako sa mení tento svet, ako sa v ňom odtláčajú rôzne presvedčenia, hospodárska realita, migrácia, otázky rodu a alarmujúci hlas prírody. Sú o hľadaní zmyslu vo svete, v ktorom síce mnohé stratilo svoj význam, avšak nádej nachádzať cesty, po ktorých možno kráčať zoči-voči neistej budúcnosti, je v hrách zjavne prítomná. Odbornú štúdiu Ako sa vyrovnávame s minulosťou? Tri súčasné hry nezávislých tureckých divadiel napísala Handan Salta, turecká teatrologička a autorka. Medailóny dramatikov, poznámky, vysvetlivky k hrám napísala Juliana Beňová. Grafický dizajn a zalomenie: Toto! je štúdio (Mária Rojko) Elif Ongan Tekçe: Zabudnuté Ali Cüneyd K?lc?o?lu: Múzeum vojny Ahmet Sami Özbudak: Stopa

BREH UTÓPIE (CESTA. STROSKOTANIE. ZÁCHRANA.) The Coast of Utopia (Voyage. Shipwreck. Salvage.) ŤAŽKÝ PROBLÉM The Hard Problem ARKÁDIA Arcadia Preložili Zuzana Vajdičková (Breh utópie, Ťažký problém) a Dana Silbiger-Sliuková (Arkádia). Prvé slovenské vydanie divadelných hier svetoznámeho dramatika Toma Stopparda predstavuje prierez jeho tvorbou v prekladoch Zuzany Vajdičkovej a Dany Silbiger Sliukovej. Zbierka obsahuje rozsiahlu trilógiu o osudoch historických osobností Breh utópie, divadelnú hru Arkádia, známu tiež z uvedenia v Slovenskom národnom divadle v réžii Romana Poláka, a divadelnú hru Ťažký problém o otázkach vedomia a subjektivity. „Stoppard od svojich začiatkov, keď ho kritika na základe hry Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi, ktorou prerazil a ktorou sa natrvalo etabloval ako stálica nielen britskej divadelnej scény, zaradila medzi nástupcov Becketta a absurdistov a súčasne označila za následníka Shawa a jeho salónnej konverzačnej drámy, prešiel prerodom na spoločensky a ľudsky angažovaného dramatika so záujmom o filozofiu a históriu a miestami až s čechovovskou poetikou, ktorý však nestratil svoj typický nadhľad a zmysel pre humor. Hoci svojím intelektuálnym prístupom môžu jeho hry na prvý pohľad pôsobiť príliš sofistikovane až neprístupne, z jeho ,zmesi myšlienky a citu, usporiadaného intelektu a chaosu života sála úžasné divadelné teplo´ (Brantley, 2006).“ (Zuzana Vajdičková Od absurdity k chaosu)

Anne Ubersfeld patrila k zakladajúcim osobnostiam modernej francúzskej teatrológie. Podieľala sa na vybudovaní prvej špecializovanej katedry Études théâltrales, situovanej na Université Sorbonne Nouvelle – Paris 3. Etablovala priekopnícku teoretickú disciplínu, vyznávajúcu komplexnosť pohľadu na predmet výskumu a interdisciplinaritu. Francúzska vedecká obec si pre ňu osvojila pomenovanie semiológia, anglofónny svet prijal názov semiotika. Predložená publikácia Lire le théâtre (Čítať divadlo), pozostávajúca z troch dielov I. Čítať divadlo, II. Škola diváka (L´école du spectateur) a III. Divadelný dialóg (Le dialogue de théâtre), predstavuje vo svetovom meradle avantgardnú prácu. Sumarizuje dovtedajší vývoj výskumu semiológie, ale najmä posúva myslenie jednotlivých teoretikov k adekvátnejším záverom. Preto ju domáca i zahraničná kritika hneď prijala ako pedagogický fundament a čitateľsky prístupné zasvätenie milovníkov divadla do intelektuálne rovnocennej reflexie ambicióznych artefaktov. Čítať divadlo sa považuje za klasický teoretický text, nevyhnutnú súčasť pedagogického portfólia a podnet pre súčasné uvažovanie o divadle.

Kniha Zrušené! Pre pandémiu nehráme dokumentuje vynútenú pandemickú prestávku v slovenských divadlách. Zachytáva spôsoby, akými sa divadlá v čase lockdownu dostávali k divákovi a prináša aj svedectvá divadelníkov a divadelníčok z prvej protikovidovej línie, ktorí ako dobrovoľníci pomáhali v nemocniciach či testovacích strediskách. Keď pandémia ustúpila, vytesnili sme túto nepríjemnú skúsenosť s vedomím, že sa môže kedykoľvek vrátiť. Sme historicky/hystericky poučení, ale azda nie aj zmenení a naučení… Autori textov: Maria Ristani, Matúš Bieščad, Katarína Kövesdi Cvečková, Miroslava Košťálová, Veronika Kolejáková, Darina Kárová, Dušan Poliščák, Monika Michnová, Uršuľa Turčanová, Miroslava Kovářová, Katarína Figula, Michaela Paštéková, Michal Németh, Iveta Škripková, Miriam Kičiňová, Martin Kusenda, Andrea Sabová a Marián Viskup, Lucia Faltinová, Saša Sarvašová

Víťazné dramatické texty súťaže divadelných hier DRÁMA 2022 Eva Prchalová, Tereza Marečková: Žal-uzie Branislav Mazúch: Šelijaké veci. Subštancie Ondřej Novotný: Můj otec byl Saturn Eva Prchalová, Tereza Marečková ŽAL-UZIE Hravé manželské mirákulum so spevmi, v ktorom sú odpadové rúry zanesené natoľko, že musí prísť Vlkolak, aby vyhnal pelikána. Domov môže byť bezpečným ostrovom alebo hniezdom nebezpečných hier medzi ženou a mužom. Kuchyňa, spálňa, vaňa v kúpeľni, okno, balkón na protiľahlom dome ako fraktál zložitého usporiadania sveta. Rúry odvádzajúce odpad sú upchaté. To, čo má odtiecť preč, sa hromadí vo vnútri. Osobné preteká do všeobecného a naopak. Zatiahneme žalúzie, aby oddelili naše súkromie od sveta vonku. Nahliadame cez ne škárkami a druhí nazerajú k nám. Vidíme svoje predstavy, odrazy našich životov alebo neznáme osudy? A tak nám žalúzie krájajú obrazy, ktorými živíme našu predstavivosť. Poznámka: Text hry je určený pre dospelého čitateľa. Branislav Mazúch: ŠELIJAKÉ VECI. SUBŠTANCIE 33 krátkých heslovitých transhumánných, posthumánných a nonhumánných monológov Divadelná hra, ako už napovedá ocenenie na festivale Nová dráma/New Drama, prináša nový spôsob divadelného písania. Navonok štylistický rébus ukrýva závažné témy súčasného sveta. Osobitý jazyk spoluvytvára charakter divadelnej hry a prináša radosť z rozoznávania príbehu skrytého v sémantických znakoch. Ondřej Novotný: MŮJ OTEC BYL SATURN Dramatická báseň o nebezpečnej hranici medzi otcovskou láskou a výbuchom nepochopiteľného násilia. Tragická mužská introspekcia. Divadelná hra Môj otec bol Saturn osloví divákov so záujmom o sústredený zostup do mužského vedomia i podvedomia. Prostredníctvom básnického jazyka ohmatáva podmienky a okolnosti, ktoré môžu doviesť súčasného rodiča k fatálnym rozhodnutiam. Reaguje na české a slovenské prípady rodinných tragédií, kde medzi najbolestivejšie obete patria deti. Hra je určená pre divadlá so zmyslom pre netradičné spôsoby divadelného rozprávania, precíznu prácu so slovom aj výrazný javiskový obraz. PRE KOHO JE KNIHA URČENÁ: divadelní dramaturgovia, režiséri, interpretační umelci v oblasti divadla, teatrológovia, študenti stredných a vysokých umeleckých škôl a humanitných odborov

Krásna realistická kresba známeho poľského komiksového autora a ilustrátora Daniela Chmielewského približuje dnešnému čitateľovi stále aktuálnu Sofoklovu antickú tragédiu Antigona, ktorú do slovenčiny prebásnil Ľubomír Feldek. Sériu troch divadelných hier troch významných svetových dramatikov v grafickom spracovaní troch popredných ilustrátorov z troch európskych krajín tvorí klenot antického umenia, Sofoklova Antigona; najznámejší príbeh o láske Romeo a Júlia od Williama Shakespeara; a šialene extravagantný a vo všetkých ohľadoch nekorektný Kráľ Ubu Alfreda Jarryho. Na medzinárodnom projekte Klasika v grafickom románe – Classics in the graphic novel sa podieľa Divadelný ústav spoločne so Slovinským divadelným inštitútom z Ľubľany a Divadelným inštitútom Zbigniewa Raszewského z Varšavy s podporou Európskej únie v rámci programu Kreatívna Európa – Podpora projektov európskej spolupráce 2019.

Igor Bauersima je jedným z najznámejších a najhrávanejších divadelných autorov nemeckej jazykovej oblasti. V knihe Tri hry & Malé múzeum súvislostí prinášame tri z jeho hier, ktoré reprezentujú rôzne autorove oblasti záujmu. Na jednej strane je to svetoznáma a často uvádzaná hra Tattoo o mladom konceptuálnom umelcovi tvoriacom pod pseudonymom Tiger. Svetovo uznávaný umelec, ktorého diela sa predávajú za vysoké ceny, navštívi po rokoch svojich dávnych kamarátov, neúspešného spisovateľa a rozhlasovú moderátorku a jej sestru, galeristku Naomi. Stretnutie priateľov spustí rad nečakaných udalostí, o ktorých nie je jasné, do akej miery ide o fikciu a do akej o realitu. Vážne i komické zápletky vyvrcholia vo veľkom finále, po ktorom nasleduje prekvapivé rozuzlenie. Hra je mnohovrstevnou satirou praktík súčasného umenia v konzumnom svete. Moli?rova Berenika vychádza zo skutočnej udalosti – v období vlády Ľudovíta XIV. písali dvaja známi francúzski dramatici Corneille a Racine drámy o Berenike. V Bauersimovej hre je dráma vyše šesťdesiatročného Corneilla neúspešná, pretože slávny dramatik stále verí v schopnosť človeka ovládať svoje vášne a podriadiť ich vyšším etickým princípom rozumu. Skeptickejší, mladší Racine je hlasom generácie tridsiatnikov: človek je podľa neho vo vleku svojich vášní. Ale prečo písali obaja hru na rovnakú tému v rovnakom čase? Jedným z vysvetlení je, že si obe objednala grófka z Orléansu, no ani jeden autor o tej druhej nevedel. Igor Bauersima a Réjane Desvignes sa zamýšľajú nad tým, čo by sa stalo, keby grófka poverila napísaním hry aj takmer päťdesiatročného Moli?ra. Príbeh o prepletených vzťahoch dvoch žien a troch mužov je súčasným pohľadom na obdobie francúzskeho klasicizmu. Post scriptum napísal autor pre študentov viedenskej divadelnej školy (Schauspielschule Krauss), ktorú s nimi aj zrežíroval a s úspechom ju uviedli v Schauspielhaus Wien. Hra je humornou, zároveň kritickou výpoveďou mladej generácie o tom, ako nás ovplyvňuje internet, sociálne siete a čo s nami z tohto pohľadu urobila pandémia. Súčasťou publikácie divadelných hier Igora Bauersimu je aj obsiahly autorov epilóg Žiť dôkladne, ktorý napísal priamo pre slovenské vydanie. Okrem iného v ňom reflektuje svoj prístup k dramatickej tvorbe.