Divadelný ústav

Stanislav Vrbka bol kritikom, pre ktorého systematická každodenná umelecko-kritická činnosť nebola len zamestnaním, ale najmä nadosobným zameraním. Vo svojej divadelno-kritickej činnosti spájal nevšedné odborné kvality – osobnostný kultúrny rozhľad, vnímanie zložitého umeleckého procesu v kontextoch a súvislostiach, zmysel pre opísanie detailu prchavého okamihu divadelnej inscenácie – s etickou osobnostnou a osobnou rovinou. Bol si vedomý hlbokej zodpovednosti voči umelcom i čitateľom. Uvedomoval si, že kritika je činnosť, ktorá nemá reprízu, ale musí hovoriť presne a vecne nepokrivené slová o stave slovenskej divadelnej kultúry – o stave umeleckých súborov, slovenskej divadelnej réžie, herectva, aj o cestách slovenskej dramatickej literatúry. Vrbkové analytické prieniky v divadelných kritikách podávajú obraz o niekoľkých desaťročiach vývinu slovenského profesionálneho divadelníctva. Môžu byť pre čitateľa aj zásadnou kultúrnou pamäťou, ktorá ponúka okrem detailnej analýzy aj syntetický pohľad, keď Vrbka hľadá východiská z bludných slepých ulíc a nekončiacich pohybov v kruhu bez nádeje na skutočný umelecký rozvoj. Martin Timko

„Kniha Ivety Škripkovej prebúdza chuť hľadať a objavovať nové veci.A ako abeceda: Čitateľ sa v nej veľmi ľahko a dobre orientuje. D ako divadlo: Autorka po malých krôčikoch umožňuje čitateľovi spoznať základy divadelnej praxe, divadelnej terminológie, vysvetlí význam a poslanie tvorivého tímu, ale aj radových zamestnancov divadla. Veľmi jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom ho zoznamuje s dejinami DIVADLA a drámy a predstaví niektorých významných svetových dramatikov. H ako hra: Už len čítať túto knihu je proces veľmi HRAvý. Čitateľ sa rád nechá autorkou zaviesť o tri kapitoly späť, aby si mohol získané informácie dať do nových súvislostí či objavovať v texte skryté pojmy alebo významy. Autorka tým nenápadne dosiahne, že sa človek zastaví, vráti, prečíta si časť textu znovu a lepšie si ho zapamätá. I ako inšpirácia: Divadelná hra-be-ce-da prekračuje hranice metodiky tvorivého písania. Môže okrem iného byť veľkou INŠPIRÁCIOU pri výučbe dramatickej výchovy ako takej, nielen takzvanej slovesnosti, a taktiež poskytuje cenné fakty z oblasti divadla, umenia a kultúry zoradené veľmi prehľadne a logicky. T ako talent: Mnoho ľudí si myslí, že nemá na písanie schopnosti, predpoklady. Som presvedčená, že každý, kto sa nechá viesť Divadelnou hra-be-ce-dou, objaví v sebe talent a bude prekvapený, čo všetko je schopný vymyslieť.“

Jednoznačná odpoveď na jednoduchú otázku, čo performatívne štúdiá vlastne sú, nie je celkom možná, preto prinášame publikáciu, cieľom ktorej je priblížiť a ozrejmiť podstatu umenia performancie. Odborné state publikované v tejto knihe opisujú základný rozsah performatívnych štúdií posledných desaťročí. Tento rozsah sa vzťahuje tak na epistemologickú úroveň pokrývajúcu východiskové pojmy, koncepty a ich príklady, ako aj na umeleckú a kulturálnu prax, ktorá zahŕňa oblasť performatívnych štúdií v ich historickom priereze a v aktuálnosti. Aleksandra Jovićević Profesorka Aleksandra Jovićević pôsobila na Fakulte dramatických umení Univerzity umenia v Belehrade, na Katedre performatívnych štúdií Newyorskej univerzity v New Yorku a ako hosťujúca profesorka na Katedre dejín umenia a divadla na Univerzite La Sapienza v Ríme, kde v roku 2011 získala miesto stáleho profesora. Počas svojej kariéry publikovala množstvo odborných štúdií doma i v zahraničí. Ana Vujanović pôsobí ako teoretička, výskumná pracovníčka, spisovateľka, pedagogička, kurátorka a dramaturgička. Momentálne je hosťujúcou profesorkou v odbore performatívnych štúdií na Univerzite v Hamburgu. Je autorkou viacerých odborných stati a publikácií (Umetnost u Srbiji u 20. veku, Razarajući označitelji/e performansa). Podstatná časť jej činnosti je spojená s platformou TkH (Teorija koja Hoda) – nezávislou teoretickoumeleckou platformou združujúcou teoretikov a umelcov z oblasti performancie, divadla, filmu a vizuálneho umenia a zároveň je šéfredaktorkou rovnomenného časopisu.

Pôvodná práca súčasnej slovenskej teoretičky a dramatičky Boženy Čahojovej sa zaoberá problematikou vzťahov medzi modernou a postmodernou. Teoretické východisko sa stáva metodologickým aspektom, prostredníctvom ktorého autorka analyzuje vybrané etapy dejín slovenského divadla. Tak sa v jej práci stretávajú autori ako Thomas Stearns Eliot a Peter Karvaš, bratislavské divadlo Stoka a Ezra Pound.

Vydanie diela jedného z našich najvýznamnejších divadelných tvorcov mladšej strednej generácie Silvestra Lavríka prezentuje výber jeho divadelných hier v rozpätí posledných pätnástich rokov, kedy sa dramatik zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor. Zbierka obsahuje hry: Katarína, Posledný letný deň, Uschni, láska moja, Alžbeta Báthory a Tichý dom. Autorom úvodnej štúdie k zbierke je významný český divadelný režisér J. A. Pitínský.

Kniha Martina Slivku predstavuje výsledok dlhodobého systematického výskumu slovenského ľudového divadla. Je to práca základného výzamu tak pre slovenskú Teatrológiu, ako aj pre folkloristiku. Martin Slivka je pokračovateľom klasického diela P. G. Bogatyriova, no jeho pohľad je komplexnejší s dôrazomna vývinovú, semiotickú a historicko-typologickú rovinu.