Divadelný ústav

Monografia Karola Mišovica Karol Machata. Herec v zrkadle dejín, je publikácia približujúca umelecké aj životné osudy jedného z najvýznamnejších slovenských hercov 20. storočia. Autor na základe dobových prameňov, spomienok pamätníkov, audiovizuálnych materiálov i vlastných hypotéz približuje výnimočnosť a špecifickosť hercovej osobnosti, no vyhýba sa nekritickej adorácii. Kniha nie je kompilátom zákulisných príhod a dejepisných skratiek, ale odborným pohľadom snažiacim sa objasniť fakt, prečo bol Karol Machata už za života považovaný za legendu slovenského herectva. Publikácia sa pritom nesústreďuje výhradne na kariéru jedného herca a analýzu konkrétnych, dnes už ikonických výkonov, ale snaží sa Machatovo herectvo vnímať cez širšie spoločensko-politické a estetické súvislosti. Usiluje sa podať plastické svedectvo o vývoji slovenského divadla, filmu a rozhlasu od konca štyridsiatych rokov až po záver posledného desaťročia minulého milénia, a to práve cez herecký profil Karola Machatu.

Podobne ako slovenské divadlo, aj naša divadelná kritika sa vyvíjala pomaly a komplikovane. Preto je zásadné poznať jej aktérov. Kto boli autorky a autori, aké bolo ich politické či náboženské presvedčenie, posudzovali tvorbu náhodne či systematicky, vnímali divadlo ako osobitné umelecké dielo a priestor pre spoločenský diskurz? Len vďaka dôkladnému poznaniu ich identity, motivácií a postojov môžeme ich svedectvá o hodnotách divadelnej tvorby dnes relevantne interpretovať, s nadhľadom a porozumením pre dobové súvislosti. Zároveň sú to tí a tie, na ktorých sa zabúda najrýchlejšie, hoci takisto prispeli k uchovaniu divadelnej pamäti a národnej kultúry. Nuž preto slovník divadelných kritikov. Vladimír Štefko Divadelný ústav ďakuje Encyklopedickému ústavu Centra spoločných činností SAV za odbornú spoluprácu – menovite Drahomíre Dobrovodskej. Autor koncepcie a odborný garant: prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.

Kniha Ideme do divadla. Moja prvá kniha o divadle je určená všetkým malým objaviteľom predškolského veku a prvého stupňa ZŠ. Otvára deťom bránu do čarovného sveta javiska i zákulisia, ukazuje im divadlo nielen ako zdroj nezabudnuteľných umeleckých zážitkov, ale aj ako miesto, kde sa môžu skrývať ich budúce povolania. Mladí čitatelia preskúmajú celú budovu – od vstupu cez foyer s mnohými lákadlami až po javisko a tajomné zákulisie. S veselým sprievodcom, papagájom nazrú za oponu, kde im papagáj odhalí profesionálne a remeselné tajomstvá divadelnej prevádzky. Deti sa dozvedia aj o nových a zábavných veciach, ktoré pre nich divadlá chystajú, ako sú výstavy, hry na nezvyčajných miestach alebo obľúbené prespávačky. Informácie sú podané interaktívne: celostranové, detailné ilustrácie dopĺňa text v bublinách či popisoch a hravé úlohy, ako je hľadanie ukrytého papagája alebo počítanie objektov. Deti aj dospelých poteší pexeso s divadelnými profesiami, ktoré je súčasťou knihy. Táto jedinečná nápadito ilustrovaná kniha má potenciál vyplniť medzeru na slovenskom trhu a stať sa ideálnym darčekom, alebo aj učebnou pomôckou pre materské a základné školy.

Víťazné texty rovnomennej súťaže sú vstupenkou do sveta živého, aktuálneho a inovatívneho divadla. Je to pohľad na našu prítomnosť aj budúcnosť, tak ako ju vidí mladé talentované divadelníctvo. Stretnete sa v nich s témami, ktoré denne zažívame: vzťahy, obava z budúcnosti, túžba zabudnúť na šialený svet a len tak si žiť, identita, sociálne siete, klimatická zmena, hľadanie zmyslu a mnoho ďalších. Je to divadlo bez cenzúry, ktoré sa nebojí pomenovať veci pravými menami. Prečítajte si hry, ktoré provokujú, bavia a otvárajú nové obzory. Spoznajte mladých autorov, ktorých tvorba je hlasom nastupujúcej generácie.

Portia Coughlanová Mapa Argentíny Audrey či žiaľ Marina Carr je dramatičkou s nezameniteľným rukopisom, v ktorom rezonujú témy histórie, pamäti a rodiny. Jej hry, často situované v prostredí pripomínajúcom slovenský vidiek, skúmajú generačné traumy a deštruktívne rodinné vzorce, najmä cez silné ženské postavy. Carr spochybňuje tradičné vnímanie materstva v írskej spoločnosti, pričom odhaľuje rozdiely medzi spoločenskými očakávaniami a realitou. Jej diela ukazujú, ako minulosť ovplyvňuje súčasnosť a ako sa ľudia vyrovnávajú s dedičstvom a rolami, ktoré im pridelilo okolie. Carr neponúka len kritiku, ale aj hlboké zamyslenie nad komplexnosťou ľudského života. Divadelné hry preložili Zuzana Vajdičková, Ivan Lacko a Tomáš Eštok, ktorý je zároveň autorom odbornej úvodnej štúdie.

Laša Bugadze Búrka Levan Culadze 1921 – 1924 Data Tavadze Hlad Antológia gruzínskej drámy v slovenskom jazyku odhaľuje zložitosť a bohatstvo tejto kultúry. Hry súčasných dramatikov, napriek rozdielnym štýlom, spája hĺbka, originalita a odvaha pomenovať pravdu o súčasnosti. Napísané v nedávnej minulosti, sú svedkami zložitej doby a odrážajú rôznorodé umelecké vízie. Prinášajú tým cenné svedectvo o dobe i dejinách štátu, sú často späté s bohatou históriou Gruzínska a odkazujú na jej kultúrne dedičstvo. Každá z hier sa vyznačuje jedinečným štýlom a poetikou, všetky spája hĺbka myšlienok, originálny pohľad na svet a odvaha pomenovať často nepríjemné pravdy. Dramatické texty sa zaoberajú hľadaním identity jednotlivca a národa v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta. Do kultúrno-spoločenského, ale i politického kontextu súčasnej gruzínskej drámy a divadla uvádza slovenských čitateľov vo svojom úvode filmová a divadelná kritička Lela Očiauri. Autorkou prekladov je filologička Andrea Adamovičová. Publikácia prinesie radosť z poznania divadelným profesionálom, režisérom, dramaturgom, umeleckým šéfom, ktorí získajú prístup k novým textom a inšpiráciám. Má potenciál osloviť študentov umeleckých smerov na stredných a vysokých školách, poslucháčov prekladateľských odborov, ktorí získajú cenné podklady pre svoje štúdium. Historický, kultúrny, spoločenský a politický kontext, stav občianskej spoločnosti, ktorý všetky hry prinášajú, sa môže stať zdrojom poznatkov o súčasnom Gruzínsku pre odborníkov a študentov v oblasti spoločenských, politických a humanitných odborov.

Román o divadle pre tínedžerov Prvé dejiny slovenského divadla pre mládež vo forme románu Autor Juraj Šebesta spolu s prierezom svetových, no najmä slovenských divadelných dejín, prináša témy ako súčasná mládež, láska, vzťahy v škole, rodinné väzby, hľadanie vlastnej identity. Divadlo sa v románe javí takmer ako všemocné médium, ktoré mladým ľuďom pomáha lepšie spoznať samých seba, orientovať sa vo vzťahoch a zároveň je to nový a podmanivý spôsob, ako si nájsť svoje miesto v komplikovanom svete. Mozaika obrazov zo života tínedžerov je pri každej postave prepojená s konkrétnou divadelnou profesiou, ktorú mladí pre seba objavujú. Lauru, Lindu, Mirku a Vandu, Daniela, Alana, Andreja a Kamila spája stredná škola, inovatívny profesor – inšpirátor a príprava divadelných predstavení, ktoré im zmenia život. Autor Juraj Šebesta o svojej knihe: Learning by doing Román vychádza z princípu zážitkového učenia alebo učenia sa praxou. Obetavý profesor nadchne svoju triedu gymnazistov pre divadlo, sám ich o slovenskom divadle učí a vedie k tomu, aby inscenovali niektoré pôvodné hry – v rámci školy i zábavy. Študenti sa o divadle dozvedajú veľa nielen z výkladov a diskusií, ale aj tým, že sami divadlo robia. Účinkuje či zapája sa celá trieda, produkcie teda majú aj charakter školského divadla, no iniciatívu hneď od začiatku preberá užšia skupinka tvorivého študenstva, z ktorých si všetci v divadle objavia to svoje. Toto jadro budúceho súboru má hlavnú zásluhu na výslednej podobe inscenácií.

Knižná publikácia detailne analyzuje a približuje jedinečnú osobnosť významného slovenského divadelného režiséra Pavla Haspru. Kriticky syntetizuje pohľady na jeho režijnú tvorbu v kontexte slovenského profesionálneho divadla i v širších spoločenských a divadelných súvislostiach. Monografia o divadelnom režisérovi Pavlovi Hasprovi ponúka analyticko-kritický pohľad na jeho tvorivú cestu. Charakterizuje jej zdroje a východiská od začiatkov v ochotníckom divadle, systematicky analyzuje a následne syntetizuje jednotlivé obdobia tvorcovho štúdia a postupného dozrievania, pomenúva jeho zástoj v nitrianskom divadle. Hasprova divadelná činnosť mala parametre dramaturgické, režijné a v nejednom prípade umelecko-tvorivé. Ambície napĺňal ambicióznym umeleckým programom – inscenáciami, ktoré ponúkali umelecké dozrievanie hereckého súboru a zároveň rezonovali aj v kontextoch a vývoji vtedajšieho slovenského divadelníctva. Odborný garant: Prof. Vladimír Štefko, CSc. Recenzentky: PhDr. Dagmar Podmaková, CSc., doc. Zdenka Pašuthová, ArtD.

Jozef Bednárik významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov na amatérskej i profesionálnej scéne – činohry, opery a muzikálu, bábkového divadla, a svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. Bednárik si neustále pripomínal, že do života i do divadla patrí tragédia, komédia, dráma, zvuky, hudba, rytmus, pohyb rôzneho druhu, výtvarnosť – krása i škaredosť, slovo úprimné i falošné, klamlivé, lahodiace i disharmonizujúce. To všetko chápal v tesnej blízkosti, ako konglomerát životnej reality vrátane divadla a umenia vôbec. Od toho sa odvíjala Bednárikova režijná práca posvätená citlivou vnímavosťou, talentom, predstavivosťou, jeho optika nazerania na svet. Objemná monografia je dielom renomovaných teatrológov pod vedením odborného garanta knihy, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom Prológu, Epilógu a dvoch štúdií – o Bednárikovom pôsobení v amatérskom divadle, v Divadle v Zelenči a o činoherných inscenáciách. V ďalších častiach knihy Ida Hledíková analyzuje Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle a skúma jedinečné Bednárikovo divadelné zameranie. Klára Madunická približuje čitateľovi baletné a operné inscenácie, typické prvky Bednárikovej opernej tvorby a rozoberá jednotlivé inscenácie v tematických okruhoch (napr. mefistovské motívy, životopisné inscenácie, filmové inšpirácie a i.). Stanislav Bachleda je autorom textu o Bednárikovej muzikálovej tvorbe, ktorou si Bednárik získal široké spektrum divákov a stal sa vďaka nej jedným z najpopulárnejších slovenských režisérov po Novembri 1989 (Dracula, Fidlikant na streche, Jozef a jeho zázračný plášť, Evanjelium o Márii). Venuje sa aj priblíženiu Bednárikovej spolupráce so scénografmi a kostýmovými výtvarníkmi.

Divadelný ústav vydal výnimočnú knihu Teátermacher – memoáre významného slovenského divadelného a televízneho režiséra, prekladateľa, divadelného teoretika a pedagóga Ľubomíra Vajdičku. Prostredníctvom svojich spomienok na detstvo, štúdiá na strednej a vysokej škole, na pôsobenie v amatérskom a profesionálnom divadle mapuje nielen vlastnú históriu, ale aj spoločenské, politické a kultúrne dejiny našej spoločnosti. Pútavo napísaná kniha je nielen pohľadom do zákulisia divadla, ale prináša aj režijno-dramaturgické analýzy hier a inscenácií a odkrýva zaujímavé súvislosti slovenského i svetového divadla a umenia vôbec. Ľubomír Vajdička nenápadne, ale presvedčivo dokazuje, aké potrebné je vzdelanie a vzdelávanie (sa), aké lákavé je dobrodružstvo myslenia, aké dôležité a strhujúce je poznávanie súvislostí.

Kniha vychádza v roku 2024 k jubileu tohto jedinečného festivalu. Podujatie, ktoré je prvým a na Slovensku dnes jediným festivalom zameraným na prezentáciu a podporu súčasnej slovenskej a zahraničnej drámy, každoročne od roku 2005 organizuje Divadelný ústav v Bratislave. Jubilejná publikácia zostavovateľky a riaditeľky festivalu Vladislavy Fekete dokumentuje a hodnotí prostredníctvom bohatého textového a obrazového materiálu vývoj, zlomové roky, významné udalosti, dramaturgické a programové inovácie, ocenené inscenácie atď. a podáva komplexný prehľad o patrónoch, účastníkoch a hosťoch festivalu. V ťažiskovej štúdii jej autorka, Vladislava Fekete, sleduje festival a jeho premeny v kontexte európskeho boomu nového písania, ale aj rozvoja festivalovej kultúry v posledných dvoch desaťročiach. Svoj text uzatvára slovami: „Prvotný impulz stimulácie a podpory uvádzania novej drámy, najmä tej slovenskej, sa v priebehu rokov naplnil. Organizátori si preto položili ďalšie neľahké ciele – zvýšiť povedomie slovenského divadla v zahraničí a rozšíriť cieľové skupiny festivalu, intenzívnejšie prepojiť dve kľúčové zainteresované strany – slovenských divadelníkov a divákov, ktorí majú vzťah k novému, originálnemu a menej známemu. Vznikla zaujímavá atmosféra dôvery a network, ktorý každoročne prijíma nových partnerov, identifikuje nové potenciálne programové línie a zachováva si pritom priazeň širokého spektra náročných divákov. Lebo kultúrne festivaly a podujatia sa čoraz viac stávajú priestormi diskurzu, ktorý umožňuje ľuďom vyjadriť svoje názory na širšie kultúrne, sociálne a politické otázky. Presne takýmto podujatím sa už dvadsať rokov snaží byť aj festival Nová dráma/New Drama.“

TANEC LESNÝCH DUCHOV A Dance of the Forests SILNÉ PLEMENO The Strong Breed BLÁZNI A ŠPECIALISTI Madmen and Specialists SMRŤ A KRÁĽOVSKÝ JAZDEC Death and the King´s Horseman HRY OBROV A Play of Giants Prvé slovenské vydanie divadelných hier svetoznámeho nigérijského spisovateľa a prvého afrického nositeľa Nobelovej ceny za literatúru predstavuje päť textov v prekladoch Tomáša Eštoka, Ivana Lacka a Jána Voderadského. Magické prostredie rituálov a historická skúsenosť kolonizovaných krajín a etník v hrách Soyinku „zosobňuje iný svet – iné kultúrne, spoločenské a historické súvislosti, inú jazykovú situáciu, zvyklosti, inú kozmológiu. Inakosť zjemňuje a transponuje citlivosť recipientov Soyinkových textov, prestavuje ich kultúrne rámce a spôsoby premýšľania, dislokuje ich spôsob vnímania sveta a sociálnych vzťahov a tým im umožňuje pozrieť sa na seba znovu, na novo – a inak.“ Ako poznamenáva autorka úvodnej štúdie, Alena Smiešková, táto inakosť môže byť zaujímavá pre otázky spojené s našou vlastnou identitou. Pre koho je kniha určená: Kniha prinesie cenné poznatky pre odbory divadelného umenia, anglickej aj africkej literatúry, kultúrnych štúdií, histórie, politológie, ľudských práv. Preložili Tomáš Eštok (Tanec lesných duchov, Smrť a kráľovský jazdec), Ivan Lacko (Hry obrov), Ján Voderadský (Silné plemeno, Blázni a špecialisti). Predhovor k slovenskému vydaniu Medzi silou imaginácie a politického vedomia napísala Alena Smiešková.

Slávnostná prezentácia knihy sa uskutoční v rámci podujatia FOCUS TURECKO na festivale Nová dráma/New Drama v Bratislave. Tri hry zaradené do tohto výberu reagujú na dianie v tureckej spoločnosti posledného storočia. Prinášajú príbehy o zrade, hriechu, krutosti, zrážkach na rôznej úrovni, otvárajú etnické, náboženské a rodové otázky či otázky osobného i spoločenského svedomia s úsilím poučiť sa z chýb a nezabúdať na minulé. Všetky sa odohrávajú v uzavretom priestore a rozprávajú o tom, že nastal čas načúvať, ako sa mení tento svet, ako sa v ňom odtláčajú rôzne presvedčenia, hospodárska realita, migrácia, otázky rodu a alarmujúci hlas prírody. Sú o hľadaní zmyslu vo svete, v ktorom síce mnohé stratilo svoj význam, avšak nádej nachádzať cesty, po ktorých možno kráčať zoči-voči neistej budúcnosti, je v hrách zjavne prítomná. Odbornú štúdiu Ako sa vyrovnávame s minulosťou? Tri súčasné hry nezávislých tureckých divadiel napísala Handan Salta, turecká teatrologička a autorka. Medailóny dramatikov, poznámky, vysvetlivky k hrám napísala Juliana Beňová. Grafický dizajn a zalomenie: Toto! je štúdio (Mária Rojko) Elif Ongan Tekçe: Zabudnuté Ali Cüneyd K?lc?o?lu: Múzeum vojny Ahmet Sami Özbudak: Stopa

Anne Ubersfeld patrila k zakladajúcim osobnostiam modernej francúzskej teatrológie. Podieľala sa na vybudovaní prvej špecializovanej katedry Études théâltrales, situovanej na Université Sorbonne Nouvelle – Paris 3. Etablovala priekopnícku teoretickú disciplínu, vyznávajúcu komplexnosť pohľadu na predmet výskumu a interdisciplinaritu. Francúzska vedecká obec si pre ňu osvojila pomenovanie semiológia, anglofónny svet prijal názov semiotika. Predložená publikácia Lire le théâtre (Čítať divadlo), pozostávajúca z troch dielov I. Čítať divadlo, II. Škola diváka (L´école du spectateur) a III. Divadelný dialóg (Le dialogue de théâtre), predstavuje vo svetovom meradle avantgardnú prácu. Sumarizuje dovtedajší vývoj výskumu semiológie, ale najmä posúva myslenie jednotlivých teoretikov k adekvátnejším záverom. Preto ju domáca i zahraničná kritika hneď prijala ako pedagogický fundament a čitateľsky prístupné zasvätenie milovníkov divadla do intelektuálne rovnocennej reflexie ambicióznych artefaktov. Čítať divadlo sa považuje za klasický teoretický text, nevyhnutnú súčasť pedagogického portfólia a podnet pre súčasné uvažovanie o divadle.

Kniha Zrušené! Pre pandémiu nehráme dokumentuje vynútenú pandemickú prestávku v slovenských divadlách. Zachytáva spôsoby, akými sa divadlá v čase lockdownu dostávali k divákovi a prináša aj svedectvá divadelníkov a divadelníčok z prvej protikovidovej línie, ktorí ako dobrovoľníci pomáhali v nemocniciach či testovacích strediskách. Keď pandémia ustúpila, vytesnili sme túto nepríjemnú skúsenosť s vedomím, že sa môže kedykoľvek vrátiť. Sme historicky/hystericky poučení, ale azda nie aj zmenení a naučení… Autori textov: Maria Ristani, Matúš Bieščad, Katarína Kövesdi Cvečková, Miroslava Košťálová, Veronika Kolejáková, Darina Kárová, Dušan Poliščák, Monika Michnová, Uršuľa Turčanová, Miroslava Kovářová, Katarína Figula, Michaela Paštéková, Michal Németh, Iveta Škripková, Miriam Kičiňová, Martin Kusenda, Andrea Sabová a Marián Viskup, Lucia Faltinová, Saša Sarvašová