Divadelný ústav strana 11 z 14

Mojmír II. (2015) Horúce leto '68 (2007) Dr. Gustáv Husák (2006) Komunizmus (2008) Vodka a chróm (2018) Mečiar (2015) Divná doba, divná láska, divné životy (2015) Zjavenie (2017) Aupairky a konkubíny (2019) Viliam Klimáček Humor a politické divadlo (esej) Juraj Šebesta Dráma politiky a politická dráma podľa Viliama Klimáčka (štúdia) Politické divadlo Viliama Klimáčka predstavujeme výberom jeho deviatich divadelných hier s danou tematikou, doplneným osobitým pohľadom na vlastnú tvorbu v zaujímavom zamyslení odrážajúcom originalitu, humanistické chápanie sveta, a to napriek čiernemu humoru a svojráznemu absurdne osobitému postoju. Deväť hier z rokov 2006 až 2019 tematizuje prelomové udalosti starších i moderných slovenských dejín (Horúce leto ´68, Komunizmus, Vodka a chróm), osudy osobností, ktoré tie dejiny vytvárali (Mojmír II., Dr. Gustáv Husák, Mečiar) a zároveň aj niečo exaktne ťažko uchopiteľné, čo však tie dejiny vytvára a zároveň je nimi formované našu povahu. Stanovovanie jej diagnózy nachádzame vo všetkých hrách tohto výberu bez ohľadu na žáner jednotlivých textov, najvýraznejšie azda v hre Zjavenie z roku 2017, v ktorej je slovenská mentalita ústrednou témou. Väčšinu z týchto drám už slovenský divák pozná, a to nielen návštevník Klimáčkovho divadla GUnaGU. Ich kvalita najmä humor vo svojich rôznych podobách, aj pravdivosť, silnejšia než holá faktografia je pôsobivá aj pri čítaní. Poučenie z Klimáčkových politických hier je drsné a jednoduché: Keby sme takéto umelecké historické čítanie mali v školách ako čítanie povinné, možno by sme tie svoje dejiny neopakovali a neprekrúcali. Ťažiskovú štúdiu napísal Juraj Šebesta.

Monografia Milan Čorba je snahou o vytvorenie portrétu mimoriadnej osobnosti slovenskej scénografie. Obsahuje množstvo kostýmových návrhov Milana Čorbu, fotografií z divadelných inscenácií, televíznej a filmovej tvorby, sprevádzané jeho myšlienkami, ktoré odzneli v rozhovoroch, článkoch, knihách alebo, a to je pre nás to najvzácnejšie, uchované na návrhoch vo forme vlastnoručných poznámok k pripravovanej práci. Tvorbu Milana Čorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov: Nadežda Lindovská, Eugénia Sikorová, Jozef Ciller, Martin Huba, Ľubomír Vajdička, Vladimír Mlčoušek, Martin Šulík, Petr Weigl a Boris Kudlička. Zostavil Ján Kocman.

Devátý svazek současné africké dramatiky, který vychází v edici Současná hra. Hlavní postavou hry je mladá černoška, která se jednoho dne objeví ve francouzském přístavu Nantes. Její životní příběh se vztahuje k historii obchodu s otroky, na němž se podílela kdysi i Francie. Otrokářství definitivně skončilo až v polovině 19. století a nelze se tedy divit, že tradice odporu, nenávisti, ba touhy po pomstě není dodnes zcela pohřbená. Rukopis hry je vášnivý, je v něm cítit hodně z tradice africké magie a hudby. Téma hry je nám zdánlivě dosti vzdálené vzhledem k tomu, že nemáme koloniální minulost, ale svým způsobem je velice silně přítomné v dnešním světě, kde rasismu stále ještě není konec a kde se koloniální minulost stále v různých podobách ozývá a vrací jako bumerang. Ve spolupráci s festivalem Tvůrčí Afrika a Francouzským institutem v Praze.

Mária Prechovská, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Zdena Gruberová a Eva Poláková patria medzi najvýraznejšie zjavy slovenského herectva 20. storočia. Všetky boli po dlhé roky výraznými členkami činohry Slovenského národného divadla a mali zásadný významv budovaní SND ako najreprezentatívnejšej slovenskej divadelnej scény. Každá svojou osobnosťou, hereckým štýlom a výrazovými prostriedkami prinášala na javisko originalitu a špecifickosť. Ich herecká typológia, spôsob herectva, spolupráca s kľúčovými divadelnými režisérmi ich vyzdvihovala na piedestál slovenského herectva. I keď menované herečky patria medzi najzaujímavejšie zjavy slovenského dramatického umenia druhej polovice 20. storočia, nedá sa obísť pôsobenie ich kolegýň. Kultúrnu hodnotu najvýznamnejších z toho radu herečiek sa usiluje naznačiť úvodná štúdia venovanágenéze slovenského ženského herectva od jej profesionálnych počiatkov v dvadsiatych rokoch 20. storočia až po prelomový rok 1989. Kapitola pomenúva vývin ženského herectva, jeho formovanie a nevyhnutné spoločenské a dobové kontexty, ktoré vplývali na modelovanie divadelného umenia.

Výber divadelných hier Petra Pavlaca prináša jeho texty pre divadlo: Deus ex machina, FUN(e)BRAK s. r. o., Moja mama mala brata, Partybr(e)akers, Cirkus (alebo Ako zabíjať Láskou), Červená princezná, Einsteinova žena a Slovo Válkovo. Vstupný text napísal Ľubomír Vajdička, záverečné slovo Patrik Lančarič, ktorý o svojom divadelnom súputníkovi okrem iného napísal: „Pavlac používa divadlo ako priestor pre uvažovanie o živote, o svete. Priestor pre kritické myslenie. Pre myslenie. Divákovi ponúka svoju hru ako propozíciu k pozorovaniu a uvažovaniu.“

V prvom z radu publikácií v novej edícii Rozhovory uverejňujeme portrét Kornela Földváriho, dnes už legendy slovenskej literatúry a kultúry, ktorý pôsobil ako redaktor Kultúrneho života, riaditeľ Divadelného štúdia (Divadla na korze), dramaturg Štúdia L +S a tiež ako námestník ministra kultúry. Spisovateľ, publicista, výtvarný a literárny kritik, divadelník, prekladateľ, milovník detektívok i kovbojok, znalec karikatúry a „profesor“ humoru v inšpiratívnom rozhovore s Tinou Čornou hovorí o detstve, mladosti, o vzťahu k literatúre a divadlu a nevyhýba sa ani charakteristikám spoločensko-politických súvislostí a osobností, ktoré formovali jeho súkromný i umelecký život. Vydanie portrétu Kornela Földváriho je príspevkom Divadelného ústavu k výskumu dejín slovenského divadla a k diskusii o podobách divadla v období ideologických obmedzení a prísnejších estetických a umeleckých noriem. Kniha Kornel Földvári vychádza z prioritného projektu Divadelného ústavu Prolegomena dejín divadla na Slovensku, cieľom ktorého je prostredníctvom svedectva priamych účastníkov divadelného života na Slovensku poznávať a skúmať históriu slovenského divadla a získať pramenný materiál pre pripravované dejiny profesionálneho divadla na Slovensku. Oslovili sme významné osobnosti slovenského divadelníctva, aby sme ich nenahraditeľné profesionálne skúsenosti a vedomosti zaznamenali pomocou metódy orálnej histórie. Získaný materiál sme podrobili bádaniu, archívnemu spracovaniu a vyhodnocovaniu. Vzácny audiovizuálny materiál teraz sprostredkúvame čitateľom v printovej podobe v novej edícii Rozhovory s cieľom upriamiť pozornosť na umeleckú činnosť jednotlivých pamätníkov slovenského divadelníctva. Naším zámerom je priniesť osobnostný i umelecký profil najvýznamnejších osobností z dejín slovenského profesionálneho divadla, ktoré svojím konaním vytvárali a formovali jeho podobu a zároveň ovplyvňovali divákov mnohých generácií. Veríme, že vydanie portrétov významných divadelníkov rozšíri faktografickú a dokumentačnú základňu v oblasti dejín slovenského divadla a zároveň prinesie obraz o živote a tvorbe výrazných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života.

V úvode k slovenskému vydaniu divadelných hier Samuela Becketta, píše Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ: Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota. A dnes sa už i slovenskí čitatelia, divadelníci a všetci obdivovatelia Samuela Becketta môžu dozvedieť detailne o živote a diele tohto velikána v rovnako grandióznej publikácii od Jamesa Knowlsona. Samuel Beckett (1906 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí formou i obsahom k novodobým mýtom. Čakať na Godota to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba.

Kniha je zúročením dlhoročného bádateľského záujmu poprednej slovenskej teatrologičky, vysokoškolskej profesorky Sone Šimkovej o súčasnú francúzsku drámu a divadlo. Na príkladoch troch významných režisérskych osobností sa usiluje ukázať premeny a rozličné vývojové tendencie modernej divadelnej réžie. Sleduje vývoj vzťahov režisérov k dramatickému textu, vzrastajúci vplyv telesnosti a význam obradnej divadelnosti, ale aj ovplyvňovanie divadelného sveta poznatkami a skúsenosťami z iných kultúr aj iných umeleckých médií. Soňa Šimková sa vo svojej knihe pohybuje na hranici medzi recenzentkou-kritičkou, ktorá mnohé z opisovaných inscenácií osobne videla, a teatrologičkou-historičkou, ktorá sa usiluje svoj osobne zaujatý výklad dopĺňať všeobecnejšími informáciami dôležitými pre pochopenie francúzskeho divadelného kontextu. Grafický dizajn: Ondrej Gavalda

V úvode k slovenskému vydaniu divadelných hier Samuela Becketta, píše Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ: Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota. A dnes sa už i slovenskí čitatelia, divadelníci a všetci obdivovatelia Samuela Becketta môžu dozvedieť detailne o živote a diele tohto velikána v rovnako grandióznej publikácii od Jamesa Knowlsona. Samuel Beckett (1906 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí formou i obsahom k novodobým mýtom. Čakať na Godota to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba.