Divadelný ústav strana 13 z 15

Zborník víťazných prác súťaže a edukačného projektu Divadelného ústavu Deti revolúcie prináša pohľad na udalosti totalitného režimu a jeho pádu nezaťaženou a v mnohom (pre staršie generácie) šokujúcou optikou mladých ľudí, ktorí vyrastali už v nových časoch. Pod dohľadom lektorov a odbornej poroty vznikli teoretické práce študentov filozofických fakúlt v Bratislave, Prahe, Brne i poslucháčov Vysokej školy múzických umení. Grafické spracovanie hravou formou priblíži svet „detí revolúcie“ v roku 1989 i ďalšie dôležité udalosti zašlých čias revolučnej eufórie.

Divadelný ústav Bratislava a Vysoká škola múzických umení v Bratislave vydali koncom roku 2010 jednu z najvýznamnejších prekladových publikácií na našom trhu v oblasti divadelnej literatúry. Antológia diela Samuela Becketta prináša aj doteraz na Slovensku neznáme divadelné hry, úvodnú štúdiu znalca Beckettovho diela Mareka Kedzierského a jeho rozhovor s blízkou priateľkou Samuela Becketta Barbarou Brayovou. Samuel Beckett (1906 – 1989) je jeden z najvýznamnejších a najosobitejších umelcov dvadsiateho storočia. Spisovateľ a podľa niektorých kritikov posledný dramatik, ktorý sa stal svetoznámym a ohlas na jeho dielo bol a stále je celosvetový. Jeho najznámejšia a dnes už legendárna hra Čakanie na Godota patrí k novodobým mýtom. Formou aj obsahom. Čakať na Godota – to je dnes idióm, ktorý používajú aj tí, ktorí túto hru nikdy nevideli a nečítali. Beckett, ktorý sa vždy vyhýbal publicite, sa najmä po udelení Nobelovej ceny v roku 1969 stal objektom mimoriadneho záujmu ako spisovateľ, ale i ako súkromná osoba. „Ako tvrdia autori obrovskej beckettovskej bibliografie, iba o Kristovi, Napoleonovi a Wagnerovi sa napísalo viac ako o tvorcovi Godota,“ píše v úvode k tejto knihe Marek Kędzierski, režisér, divadelný kritik a spisovateľ. V roku 2006 urobil rozhovor s dlhoročnou Beckettovou osobnou aj intelektuálnou partnerkou Barbarou Brayovou. Bývalá redaktorka BBC (a prekladateľka Marguerite Durasovej, Jeana Geneta, Jeana-Paula Sartra či Jeana Anouilha) hovorí o Beckettovom poslednom texte Ako to povedať a spomína na ich vzťah i na zaujímavé podrobnosti týkajúce sa Beckettovho spôsobu písania. Do časti venovanej hrám je zaradených päť kratších hier v nových prekladoch (Katastrofa, Bez slov I, Bez slov II, Skica pre rádio I., Skica pre rádio II.) a ťažiskové hry Čakanie na Godota (preklad Elena Flašková), Koniec hry (preklad Alexandra Ruppeldtová), Šťastné dni (preklad Alexandra Ruppeldtová). Prvýkrát vychádza v slovenskom preklade hra Eleutéria (preklad Mária Ferenčuhová), ktorej zverejnenie si autor síce neprial, ale po jeho smrti vyšla vo francúzštine aj v angličtine. A práve tejto hre, okolnostiam boja o jej zverejnenie a dôvodom, pre ktoré ju autor nechcel publikovať, sa okrem iného venuje štúdia Samuel Beckett. Niekoľko čŕt, ktorej autorom je Martin Ondriska.

Záhadné zmiznutie vnuka Fuka priamo pred ocami starých rodicov, kocúr, na kolieskových korculiach, rosnicka Futura, ktorá zacne riadit pocasie tak, že globálne oteplovanie nie je oproti tomu žiadnou hrozbou... To sú postavy len z troch zo siedmych hier v tejto knihe. A ako hovorí Ján Uliciansky: každá rozprávka musí mat svojho hrdinu. Takže ich tu nájdete aspon sedem. Alebo 007, ako ten povestný agent, co dokáže vraj všetko na svete. V tejto knihe chlapec Tik Tak v jedinej chvíli zastavil uponáhlaný cas. Kúzelnícky vnuk Fuk sa stal neviditelným, aby sme my dokázali vidiet pravé hodnoty života. Pred univerzálnym klúcom Petra Klúcika nezostalo nic zamknuté. A aj ked Fukov dedko Cáry, vo chvílke bezmocnosti ako starý kúzelník priznáva, Akafukafundeluk ,obcas si sám padám z rúk. Táto napínavá knižka z nich detom tak lahko nevypadne.

„Tanečná improvizácia je mojou ‚vodou‛, v ktorej môžem objavovať svoj vlastný plavecký štýl“ – hovorí Marta Poláková, autorka knihy Dobrodružstvo objavovania – rozvoj tvorivosti cez tanec. Výrazná slovenská choreografka s dlhoročnou interpretačnou praxou sa venuje problémom ako tvorivosť, otvorené vnímanie a inšpirácia, predstavivosť, elementy pohybu, priestor, a pri každom z nich prináša aj množstvo konkrétnych príkladov. Na základe zážitkov zo zahraničných pobytov a stáží podáva v publikácii o. i. aj podrobný návod, ako pristupovať k vyučovaniu improvizácie. Knihu, ktorú redakčne pripravuje renomovaná divadelná teoretička Martina Ulmanová, lektorovali doc. Mgr. art. Dagmar Hubová a Mgr. Eva Gajdošová

Záhadné zmiznutie vnuka Fuka priamo pred ocami starých rodicov, kocúr, na kolieskových korculiach, rosnicka Futura, ktorá zacne riadit pocasie tak, že globálne oteplovanie nie je oproti tomu žiadnou hrozbou... To sú postavy len z troch zo siedmych hier v tejto knihe. A ako hovorí Ján Uliciansky: každá rozprávka musí mat svojho hrdinu. Takže ich tu nájdete aspon sedem. Alebo 007, ako ten povestný agent, co dokáže vraj všetko na svete. V tejto knihe chlapec Tik Tak v jedinej chvíli zastavil uponáhlaný cas. Kúzelnícky vnuk Fuk sa stal neviditelným, aby sme my dokázali vidiet pravé hodnoty života. Pred univerzálnym klúcom Petra Klúcika nezostalo nic zamknuté. A aj ked Fukov dedko Cáry, vo chvílke bezmocnosti ako starý kúzelník priznáva, Akafukafundeluk ,obcas si sám padám z rúk. Táto napínavá knižka z nich detom tak lahko nevypadne.

Šiesta z projektu ôsmich spätných retrospektívnych ročeniek, ktorý zahŕňa obdobie od sezóny 1963/1964 po sezónu 1970/1971. Projekt sa opiera o ročenky vydávané v uvedenom období v spolupráci pražského a bratislavského Divadelného ústavu, jeho zámerom je však poskytovať v daných možnostiach čo najpresnejšie a najkompletnejšie informácie mapujúce faktografickú stránku divadelnej tvorby a niektorých dôležitých súčastí života divadelných súborov na Slovensku. Znova pripomíname, že cieľom projektu je sprístupniť základné dokumentačné a informačné materiály o období šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré z mnohých hľadísk zohrávalo mimoriadne významnú úlohu vo vývine slovenskej divadelnej kultúry. Tak ako v predchádzajúcich ročenkách, aj v tejto pripájame základný faktografický komentár tam, kde zachytáva vznik či zánik súborov a divadiel alebo iné kľúčové miesta ich existencie a vývinu. V Oddelení divadelnej dokumentácie a informatiky pokročili práce na príprave nasledujúcej retroročenky za sezónu 1964/1965. Realizácia projektu sa teda nachádza v druhej, časovo vzdialenejšej polovici. Kladie to zvýšené nároky na dokumentačné fondy a informačné databázy Divadelného ústavu, čo vyžaduje ďalšiu intenzívnejšiu spoluprácu s personálnymi, ale aj inými oddeleniami jednotlivých divadiel. Tú doterajšiu si veľmi ceníme.

„Vydáním knihy Strategického plánování dostávají nyní také čeští kulturní manažeři do ruky jakési „desatero přikázání kulturního managementu“- soubor jasně formulovaných pravidel, jejichž dodržování sice vyžaduje disciplínu, ale která jsou klíčem k úspěchu a naplnění i těch nejsmělejších uměleckých vizí,“ říká Marek Vrabec, zakladatel a umělecký ředitel festivalu Struny podzimu a stážista Kennedyho centra. Metodu strategického plánování aplikuje M. Kaiser úspěšně již několik desítek let. Tato kniha byla napsána v roce 1995 pro potřeby neziskových kulturních organizací ve Spojených státech amerických. Český čtenář tak přirozeně narazí na některá specifika, která se budou lišit od praxe, na niž je zvyklý v České republice či v Evropě. Nejzásadnějším rozdílům mezi českým a americkým kulturním sektorem je proto věnován obsáhlejší doslov Martina Cikánka, vedoucího projektů přímých přenosů Metropolitní opery: Live in HD v ČR a stážisty Kennedyho centra. Publikace obsahuje řadu stále platných zásad, kterým by se měli manažeři řídit a které jsou předpokladem k dosažení kvalitních uměleckých výsledků.

Prvýkrát na Slovensku vychádza hra jedného z najznámejších belgických autorov a performerov Toma Lanoya. Jeho literárna tvorba je úzko prepojená s významnými spoločenskými aktivitami a obidvoje mu prinieslo uznanie (i problémy) v rodnom Belgicku, ale i Holandsku, západnej Európe a Afrike. Tom Lanoye (1958) je držiteľom významných cien za literatúru, okrem mnohých získal v roku 2003 ocenenie poroty Gouden Uil Juryprijs – najvýznamnejšiu flámsku literárnu cenu a cenu De Inktaap za román Zlé jazyky (Boze tongen). Ako prvý Flám je nositeľom ocenenia Gouden Ganzenveer (2007). K jeho divadelným prácam patria Blankenberge (Blankenberge), Komici (Komieken), Mama Medea (Mamma Medea), Josovia. Pád a obroda spolupatričnosti (De Jossen.Val en revival der saamhorigheid), Diplodokus Dex. Triumf archeológie (Diplodocus Deks. Triomf der archeologie), Mefisto for ever a mnohé ďalšie. Do širšieho európskeho divadelného povedomia sa dostal spracovaním Shakespearových "The Wars of the Roses" pod názvom Do vojny (Ten oorlog) v réžii Luca Percevala; do nemeckého jazyka hru preložili ako Schlachten!. Vďaka tejto divadelnej inscenácii (uviedli ju napríklad aj na Pražskom divadelnom festivale nemeckého jazyka v roku 2000) je Lanoyova divadelná aktivita známa aj na Slovensku. Novou knihou Celibát (podľa rovnomenného románu Gerarda Walschapa) zapĺňa Divadelný ústav ďalšie z bielych miest na mape prekladov dramatických diel súčasných európskych autorov. Hru z flámskeho originálu preložila Marta Maňáková.

Koffi Kwahulé, jeden z najvýraznejších afrických dramatikov súčasnosti, herec, režisér, prozaik a autor teoretických štúdií o divadle, je autorom vyše dvadsiatich po francúzsky písaných hier, ktoré sa dočkali medzinárodného uznania, publikovali ich knižne, ocenili na rôznych súťažiach a festivaloch, preložili do viacerých jazykov a inscenovali na svetových scénach – v Paríži, v Avignone, v Bruseli, v Berlíne, v Prahe, v New Yorku... Hru Misterioso -119 z francúzskeho originálu preložila Zuzana Procházková.

Autor (vlastním jménem René Levínský) ve hře svébytně navazuje na nejlepší české tradice něžného i absurdního humoru, jaký nacházíme v prózách Bohumila Hrabala, hrách Václava Havla či filmech Miloše Formana. Středem jeho zájmu je osazenstvo jednoho z apadlého východočeského nádraží. Text s nenápadnou hravostí a humorem reflektuje věci vážné, je vtipný, zábavný a má zvláštní hořký tón, vyvěrající z dokonalého líčení banalit všedního života. Překlad do angličtiny Alex Zucker.

Koffi Kwahulé, jeden z najvýraznejších afrických dramatikov súčasnosti, herec, režisér, prozaik a autor teoretických štúdií o divadle, je autorom vyše dvadsiatich po francúzsky písaných hier, ktoré sa dočkali medzinárodného uznania, publikovali ich knižne, ocenili na rôznych súťažiach a festivaloch, preložili do viacerých jazykov a inscenovali na svetových scénach – v Paríži, v Avignone, v Bruseli, v Berlíne, v Prahe, v New Yorku... Hru Misterioso -119 z francúzskeho originálu preložila Zuzana Procházková.

Vreckovky dopĺňajú edície Svetová dráma - antológie, Nová dráma/New Drama a Slovenská dráma, ktorými Divadelný ústav predstavuje diela moderných i klasických autorov. Dielo vybraných autorov (v tomto prípade rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu) dopĺňa štúdia, rozhovor a stručná biografia.

Zbierka divadelných hier predstavuje tvorbu nezávislého divadla, ktoré si už niekoľko rokov vytvára svojský priestor v rámci slovenského divadelného sveta: precízne, cieľavedome a s veľkým úspechom. Pre fanúšikov divadla SkRAT ide o možnosť spoznať projekty obľúbených autorských kolektívov z inej stránky a pred nezainteresovanými čitateľmi sa objavuje nový priestor vnímania drámy.

Antológia prináša reprezentatívny výber súčasných francúzskych drám od Michela Vinavera, Enza Cormanna, Bernarda-Marie Koltesa a Jeana-Luca Lagarcea v preklade Eleny Flaškovej, Michaely Jurovskej, a Beaty Panákovej. Štvoricu dramatikov dopĺňa štúdia súčasnej francúzskej drámy a jej predstaviteľov od teatrológa Patricea Pavisa v preklade poprednej teatrologičky Sone Šimkovej, ktorá je zároveň editorkou publikácie. Cieľom knihy je čitateľovi predstaviť uvažovanie o modernom divadle, špeciálne o francúzskom, v čo najvýstižnejšej konštelácii. Každý z autorov totiž reprezentuje určitý prúd a štýl písania, ktorý ešte stále vyživuje a inšpiruje nielen francúzske, ale aj európske javiská. Michel Vinaver Portrét ženy (preložila Elena Flašková) Portrait d’une femme Bernard-Marie Koltes V samote bavlníkových polí (preložila Michaela Jurovská) Dans la solitude des champs de coton Enzo Cormann Búrka trvá (preložila Elena Flašková) Toujours l’orage Jean-Luc Lagarce Som doma a čakám, že príde dážď (preložila Beáta Panáková) J’étais dans ma maison et j’attendais que la pluie vienne Patrice Pavis Súčasné divadlo. Analýza textov od Sarrautovej po Vinavera (fragmenty) (preložila Soňa Šimková) Le Théâtre contemporain. Analyse des textes, de Sarraute `a Vinaver

Vreckovky dopĺňajú edície Svetová dráma - antológie, Nová dráma/New Drama a Slovenská dráma, ktorými Divadelný ústav predstavuje diela moderných i klasických autorov. Dielo vybraných autorov (v tomto prípade rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu) dopĺňa štúdia, rozhovor a stručná biografia.

Vydanie diela jedného z našich najvýznamnejších divadelných tvorcov mladšej strednej generácie Silvestra Lavríka prezentuje výber jeho divadelných hier v rozpätí posledných pätnástich rokov, kedy sa dramatik zapísal do povedomia kultúrnej verejnosti ako originálny a v slovenskom kontexte výnimočný divadelný autor. Zbierka obsahuje hry: Katarína, Posledný letný deň, Uschni, láska moja, Alžbeta Báthory a Tichý dom. Autorom úvodnej štúdie k zbierke je významný český divadelný režisér J. A. Pitínský.