Divadelný ústav strana 6 z 14
vydavateľstvo
Kornel Földvári
V prvom z radu publikácií v novej edícii Rozhovory uverejňujeme portrét Kornela Földváriho, dnes už legendy slovenskej literatúry a kultúry, ktorý pôsobil ako redaktor Kultúrneho života, riaditeľ Divadelného štúdia (Divadla na korze), dramaturg Štúdia L +S a tiež ako námestník ministra kultúry.
Spisovateľ, publicista, výtvarný a literárny kritik, divadelník, prekladateľ, milovník detektívok i kovbojok, znalec karikatúry a „profesor“ humoru v inšpiratívnom rozhovore s Tinou Čornou hovorí o detstve, mladosti, o vzťahu k literatúre a divadlu a nevyhýba sa ani charakteristikám spoločensko-politických súvislostí a osobností, ktoré formovali jeho súkromný i umelecký život.
Vydanie portrétu Kornela Földváriho je príspevkom Divadelného ústavu k výskumu dejín slovenského divadla a k diskusii o podobách divadla v období ideologických obmedzení a prísnejších estetických a umeleckých noriem.
Kniha Kornel Földvári vychádza z prioritného projektu Divadelného ústavu Prolegomena dejín divadla na Slovensku, cieľom ktorého je prostredníctvom svedectva priamych účastníkov divadelného života na Slovensku poznávať a skúmať históriu slovenského divadla a získať pramenný materiál pre pripravované dejiny profesionálneho divadla na Slovensku. Oslovili sme významné osobnosti slovenského divadelníctva, aby sme ich nenahraditeľné profesionálne skúsenosti a vedomosti zaznamenali pomocou metódy orálnej histórie. Získaný materiál sme podrobili bádaniu, archívnemu spracovaniu a vyhodnocovaniu. Vzácny audiovizuálny materiál teraz sprostredkúvame čitateľom v printovej podobe v novej edícii Rozhovory s cieľom upriamiť pozornosť na umeleckú činnosť jednotlivých pamätníkov slovenského divadelníctva. Naším zámerom je priniesť osobnostný i umelecký profil najvýznamnejších osobností z dejín slovenského profesionálneho divadla, ktoré svojím konaním vytvárali a formovali jeho podobu a zároveň ovplyvňovali divákov mnohých generácií. Veríme, že vydanie portrétov významných divadelníkov rozšíri faktografickú a dokumentačnú základňu v oblasti dejín slovenského divadla a zároveň prinesie obraz o živote a tvorbe výrazných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života.
Fidlovačka aneb Cokoli chcete
Bohatě ilustrovaná publikace ke 180. výročí premiéry Tylovy a Škroupovy hry (21. prosince 1834). Zabývá se známým tématem v širším kontextu pražského dobového divadla, literatury a žurnalistiky a věnuje se též problému pražské němčiny, který měl pro další život hry zásadní význam. Připomíná slovem i obrazem dobové zdroje Tylova námětu a porovná jednotlivé úpravy textu Fidlovačky, vzniklé během sta let v divadelní praxi. Samostatně je komentován český film Svatopluka Innemanna Fidlovačka z roku 1930. Poprvé je podrobněji představen pražský estetik, divadelní kritik a univerzitní profesor Anton Müller (1792-1843), nejvýznamnější referent pražského listu Bohemia, jehož negativní kritice Fidlovačky připsala historie rozhodující podíl na jejím premiérovém neúspěchu. Samostatná kapitola nabízí přehled nastudování Fidlovačky od premiéry do současnosti na pražských i mimopražských scénách. Texty a vybrané inscenace jsou doplněny obrazovými a textovými dokumenty z fondů archivu Národního divadla v Praze, divadelního oddělení Národního muzea, fotografického archivu Divadelního ústavu, Národní galerie a dalších zdrojů. Text doplňuje jmenný rejstřík. Kolektiv autorů : Alena Jakubcová, Ivan Klimeš, Jitka Ludvová, Václav Petrbok, Milan Pospíšil, Hubert Reitterer, Vlasta Reittererová, Markéta Trávníčková a Václav Štěpán.
Hry
Vybrané hry svetoznámej rakúskej prozaičky a dramatičky ocenenej aj Nobelovou cenou za literatúrou vychádzajú po prvý raz v slovenčine práve v Divadelnom ústave v edícii Svetová dráma – antológie. Kniha Elfriede Jelinek Hry obsahuje výber zo starších i novších hier autorky: Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností, Motorest alebo Robia to všetci, Babylon, Rechnitz (Anjel skazy), Obchodníkove kontrakty. Úvod k výberu napísala česká divadelná vedkyňa a prekladateľka Barbora Schnelle. Hry prekladali vynikajúci prekladatelia a prekladateľky: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka Jana Cviková, prekladateľka Elena Diamantová, básnik a prekladateľ Milan Richter a prekladateľ Andrej Zmeček. Výber hier je prierezom dramatickej tvorby Elfriede Jelinek od dialógových hier ako Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností či Motorest alebo Robia to všetci, v ktorých sa autorka zaoberá mužsko-ženským vzťahmi, no aj textov, ktoré sú východiskom pre postdramatické divadlo a autorka v nich reaguje na brutalitu z minulosti (Rechnitz /Anjel skazy/) či na problémy súčasného globálneho sveta plného odcudzenia a násilia (Obchodníkove kontrakty a Babylon). Zbierka divadelných hier Elfriede Jelinek je len treťou z kníh tejto významnej súčasnej rakúskej prozaičky a dramatičky, ktorá vychádza na Slovensku – po Milenkách (ASPEKT, 1999, 2004) a Zimnej ceste (Artforum, 2011).
Trinásť hier
Druhý výber divadelných hier Viliama Klimáčka vydal Divadelný ústav pri príležitosti 30. výročia vzniku GUnaGU.
„Predkladaný výber z Klimáčkových divadelných textov posledného desaťročia dokladámnohokontextovú existenciu dramatika. Sú tu hry, ktoré písal priamo pre hercov GUnaGU (Aupairky, Mutanti, Sado), pre Arénu (Pitbull, Holokaust), pre českých režisérov (Som Kraftwerk!, Sissi, Maso, Dračí doupě, Díleri), ako aj pre slovenské štátne divadlá (Agent Krowiak zasahuje, Kto sa bojí Beatles, Beat). Sú tu texty, ktoré by mohli patriť do kategórie komiksu, iné zasa klipových skečov, momentiek, dokumentárnej drámy, histórie; sú tu aj tragédie – ale nič z toho nie v „čistom stave“. Ak by sme hľadali leitmotív na vývesný štít dramatika Klimáčka, mohol by ním byť termín groteska. Jej spektrum tu siaha od samopašného hádzania pomyselnými šľahačkovými tortami cez absurdné spojenia vysokého a nízkeho až po presne nasadené autentické citáty napríklad dobovej politiky, ktoré tak rôzne rozochvievajú ucho súčasníka, až by mnohí prisahali, že dramatikto myslí smrteľne vážne.
Hry
Prvý knižný výber divadelných hier uznávanej nemeckej dramatičky Dey Loher vydáva Divadelný ústav v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave. Zborník obsahuje divadelné hry Adam Geist, Medea na Manhattane, (Manhattan Medea), Nevina (Unschuld), Posledný oheň (Das letzte Feuer), Zlodeji (Diebe) v preklade Alexandry Andreasovej a Michala Hvoreckého. „Ťažko nájsť Loherovej hru v ktorej by niekto niekoho nezabil, alebo v ktorej by niektorá z postáv nespáchala samovraždu. Niet pochýb o tom, že tragédia príde, že aspoň jeden hrdina bude musieť zomrieť, napriek vlastnej nevine. Nadobúdate silný pocit, že sa katastrofe nedá vyhnúť. Čítate však ďalej, až do konca, a dúfate, že ste sa mýlili, no cítite, že tragický koniec sa každým krokom približuje. A v závere hry zistíte, že to, čo ste po celý ten čas cítili, že sa stane, sa aj naozaj stalo. Napriek tomu čítate náruživo, vetu za vetou, lebo dočítať hru do konca predstavuje jediný spôsob, ako sa zbaviť neznesiteľnej tiesne. Pripomínajú vám tieto charakteristické črty Loherovej hier niečo? Dúfam, že áno. Pretože ich možno aplikovať aj na hry spred tisícročí, od skupiny Grékov ako Aischylos, Sofokles, Euripides. Ich hry zvykneme volať tragédie. Dea Loher sa často vníma buď ako politická (samozrejme, nie v zmysle militantného postoja k ideológii) alebo historická dramatička. V určitom zmysle môžeme tvrdiť, že jej dramatika sedí obom porovnaniam. Napriek tomu si myslím, že existuje viac charakteristík, pre ktoré sa jej hry dajú nazývať tragickými. Občas sa však stane, že v nás niektorá scéna vzbudí úsmev či dokonca smiech.
Malé múzeum s veľkou zbierkou (Sprievodca Múzeom Divadelného ústavu)
Publikácia s bohatou obrazovou dokumentáciou mapuje vznik a vývin Múzea Divadelného ústavu od roku 2006 po súčasnosť.
„Múzeum Divadelného ústavu je jediné múzeum na území Slovenska, ktoré vo svojich zbierkach uchováva a spracúva kompletný materiál viažuci sa k scénickej divadelnej kultúre od založenia prvej profesionálnej scény v roku 1920. Celkový fond Múzea Divadelného ústavu je tematicky a chronologicky systematizovaný prostredníctvom jednotlivých zbierok a jeho cieľom je zachytiť všetky 2D a 3D scénické teatrálie dôležité pre teatrologický výskum. Štatút Múzea Divadelného ústavu získal Divadelný ústav v roku 2006 – Sekcia kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ho zaevidovala listom č. MK-1227/2006-400/4464 zo dňa 6. 3. 2006 pod registračným číslom RM 86/2006 v Registri múzeí a galérií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Bolo to zavŕšenie procesu, ktorý trval v podstate tak dlho ako inštitúcia sama, keďže múzejná činnosť patrila od založenia k prioritám Divadelného ústavu.
Múzeum Divadelného ústavu v súčasnosti spravuje vyše 30 000 exponátov a množstvo listinného a fotografického dokumentačného materiálu, ktorý patrí k pomocným fondom. Je to solídny základ, ktorý sa každoročne rozširuje, a kompletizáciou múzejných zbierok sa dotvára celkový obraz o divadle na Slovensku, vytvára sa výrazná vizuálna stopa, vďaka ktorej sa uľahčuje teatrologický výskum nielen z hľadiska histórie nášho divadla, ale aj z hľadiska jeho súčasných podôb.“
Život Antona Čechova
Čechovova tvorba a jeho početné listy nám umožňujú len letmé a protirečivé nahliadnutia do jeho vnútorného sveta a skúsenosti. Mnohí jeho životopisci sa na základe zachovaných zdrojov pokúsili vykresliť život svätca – človeka, ktorý sa v živote, skrátenom chronickou chorobou, vlastnými silami prepracoval zo dna až na vrchol, ktorý sa stal lekárom a staral sa o utláčaných, ktorý sa preslávil ako popredný európsky prozaik a dramatik svojej doby, ktorého celý život podporovala jeho zbožňujúca sestra a ktorý – hoci prineskoro – našiel šťastie v manželstve s herečkou, najlepšou interpretkou postáv svojich hier.
Každá biografia je fikcia, ale fikcia, ktorá musí zodpovedať doloženým faktom. Tento Čechovov životopis sa usiluje pokryť o niečo viac, než bolo zdokumentované doteraz. Osobnosť Čechova sa vďaka tomu stáva ešte komplexnejšou. Ak aj však človek, ktorý sa tu vynára, je menej svätý, ak aj má svoj osud menej pod kontrolou, než sme videli doteraz, je rovnaký génius a nezaslúži si o nič menší obdiv. Jeho život by sa nemal chápať ako doplnok k jeho tvorbe. Naopak, bol zdrojom skúseností, ktoré živili jeho prózu. Je to predovšetkým život, ktorý je fascinujúci sám osebe. Anton Čechov trpel pod ťarchou nezlučiteľných nárokov kladených na umelca, ktorý niesol zodpovednosť voči svojmu umeniu, ako aj voči rodine a priateľom. Jeho život je mnohotvárny: nachádzame v ňom príbeh choroby, novodobú verziu biblického príbehu Jozefa a jeho bratov, či dokonca tragédiu dona Juana.
dostupné aj ako:
Nová dramaturgia, nový dramaturg II.
Čomu sa venuje nový dramaturg a aká je nová dramaturgia v Európe? Odpovede na tieto otázky hľadali účastníci medzinárodnej konferencie Nová dramaturgia, nový dramaturg II. / New Dramaturgy, New Dramaturge II, ktorú vlani v máji usporiadal Divadelný ústav. Nadväzovala na rovnomenné podujatie z predchádzajúceho roka, keď sa tejto téme venovali slovenskí dramaturgovia, dramatici a divadelníci. Uznávaný francúzsky teatrológ a semiológ divadla Patrice Pavis sa vo svojom príspevku systematizuje nové dramaturgie , literárny vedec a kritik Thomas Irmer popisuje druhy dramaturgii na základe nemeckých skúseností, fínsky estetik Max Ryynänen píše o vzťahu dramaturgie a vizuálnych umení a jej postavení v zložitých podmienkach kultúrneho manažmentu, Viktor Minkov, Ákos Németh, Ana Tasić, Sanja Nikčević a Kamila Černá analyzujú nové dramaturgie, o ktoré sa opiera aktuálne divadlo v Rusku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a Česku.
Emancipovaný divák
„V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa ťažisko Rancierovho myslenia presúva k estetike, k histórii a teórii umenia. Aj v prácach z tohto obdobia však presvitá jeho záujem predovšetkým o politické účinky umeleckých diel. Estetika a politika tak tvoria dva základné piliere väčšiny Rancierových prác. Akčný rádius tohto mysliteľa je však oveľa širší a jeho prístup je výsostne interdisciplinárny. Vďaka tomu môže byť inšpiratívny nielen pre filozofov, humanitných či spoločenských vedcov či pre teoretikov a kritikov umenia, ale aj pre samých umelcov a umeleckých pedagógov.
Kniha esejí Emancipovaný divák objasňuje viaceré tézy rozpracované v Rancierových predchádzajúcich dielach a zároveň citlivo reaguje na aktuálnu situáciu v súčasnom umení: v maliarstve, sochárstve, konceptuálnom umení, ale aj vo fotografii, filme a v neposlednom rade aj v divadle. Naň Ranciere nazerá nielen ako na umelecký druh či ako na umenie s mimoriadne dlhou tradíciou, pri ktorom sa „telá dávajú do pohybu pred zhromaždeným publikom“. Vníma ho aj v oveľa v širších spoločenských a politických súvislostiach – ako performanciu, ktorá môže mať množstvo podôb, či ako spektákulum – predstavenie sveta vo všadeprítomných médiách.”
Ferdinand Hoffmann
Frenetická činnosť talentovaného človeka – Ferdinada Hoffmanna, ktorý rozčeril stojaté vody slovenského činoherného divadelníctva – sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Hoci do divadelného života vstúpil mladý talent len s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro svojou osobitou tvorbou presvedčil o nezvyčajnej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Kritik, redaktor, prekladateľ, režisér, filmový scenárista a kultúrny pracovník. Bohémska osobnosť, kaviarenský typ, ktorý prekonáva osobné nedostatky svojráznou divadelnou intuíciou a genialitou. V umeleckom programe, ktorý uskutočňoval v činohre Slovenského národného divadla, staval vývin a napredovanie profesionálneho súboru na veľkých zjavoch svetovej dramatickej literatúry a nezabúdal ani na našu národnú drámu. Vyspelosť a umeleckú pripravenosť činoherného telesa pomeriaval s tými najväčšími – Sofoklom, Schillerom, Hugom, Büchnerom či Rostandom. Vo vlastných jedinečných a umelecky svojbytných javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a otrasenej a zdevalvovanej ľudskosti. Knihou Ferdinand Hoffmann – kritik, dramaturg, režisér sprítomňujeme umelecký život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, nášho prvého moderného režiséra. Na mape našich kultúrnych dejín zapĺňame jedno z mnohých bielych miest. Výnimočný divadelný tvorca sa totiž na dlhé roky stal v slovenskej divadelnej kultúre nežiaducou osobou. Pre celé generácie divadelníkov a intelektuálov boli jeho inscenačné úsilia i umelecký program terrou incognitou. Marxistická divadelná historiografia po radikálnej zmene vo Februári 1948 jeho zásluhy na poli slovenského profesionálneho divadla marginalizovala, dokonca zamlčiavala. K čiastočnej rehabilitácii Ferdinanda Hoffmanna došlo vďaka diplomovej práci Jaroslava Blaha v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československu. Kniha o Ferdinandovi Hoffmannovi komplexne a odborne navracia jeho výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti...
Divadelná tvár Ľudovíta Štúra
PublikáciaDivadelná tvár Ľudovíta Štúra odhaľuje Štúrov vzťah k dráme a k ochotníckemu divadlu v 19. storočí a zároveň odkrýva jeho mnohé podoby na javiskách slovenských profesionálnych divadiel.Javiskový obraz Ľudovíta Štúra v nej ožíva prostredníctvom fotografií a textov o inscenáciách so štúrovskou tematikou.Približuje Štúrovu cestu „z javiska“ dejín na „dosky, ktoré znamenajú svet“ a zrkadlí ho v zornom uhle slovenských inscenátorov. Národný dejateľ v nej vystupuje ako subjekt i objekt divadelného diania. Pred oponou i za ňou, ale vždy nositeľ ideí a kultúrneho odkazu.
Vypredané
4,28 €
4,50 €
Divadlá na Slovensku v sezóne 2012 - 2013
Každoročne zavŕši ODDID a OEČ dôležitú dokumentačnú prácu Divadelného ústavu vydaním divadelnej ročenky Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013. Základná faktografická publikácia, jedinečná svojho druhu aj v európskom kontexte, dokumentuje činnosť štátnych i neštátnych divadiel, nezávislých súborov a jednotlivých slovenských umelcov v danej sezóne. Ročenka obsahuje údaje o premiérach, stavoch súborov v danej sezóne, autorský register, časť In memoriam, údaje o zájazdoch a hosťovaniach, prehliadkach a festivaloch, divadelných výstavách, literatúre, časopisoch a oceneniach.
Milan Čorba
Monografia Milan Čorba je snahou o vytvorenie portrétu mimoriadnej osobnosti slovenskej scénografie. Obsahuje množstvo kostýmových návrhov Milana Čorbu, fotografií z divadelných inscenácií, televíznej a filmovej tvorby, sprevádzané jeho myšlienkami, ktoré odzneli v rozhovoroch, článkoch, knihách alebo, a to je pre nás to najvzácnejšie, uchované na návrhoch vo forme vlastnoručných poznámok k pripravovanej práci.
Tvorbu Milana Čorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov: Nadežda Lindovská, Eugénia Sikorová, Jozef Ciller, Martin Huba, Ľubomír Vajdička, Vladimír Mlčoušek, Martin Šulík, Petr Weigl a Boris Kudlička. Zostavil Ján Kocman.
Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali
Hra Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií.
Vypredané
5,70 €
6,00 €
Hry
V Divadelnom ústave vychádza v edícii Nová dráma/New Drama výber z dramatického diela Ivana Vyrypajeva pod názvom Hry. Výber obsahuje divadelné hry Valentínov deň, Kyslík, Genezis 2, Tanec Dillí a Opití. Texty preložili Eva Maliti Fraňová a Romana Štorková Maliti. Úvodný text ku knihe pod názvom Génius čistého produktu, ktorý napísala Kristina Matvijenko, preložila Ivana Kupková. Ako v texte uvádza Kristina Matvijenko, Ivan Vyrypajev je najdôležitejšou postavou ruskej „novej drámy“ a aktuálneho divadla prvej dekády 21. storočia. „Vyrypajevove pokusy o oživenie tela jazyka a reči sa od hry k hre uskutočňujú v rozmanitých a čoraz rafinovanejších (dokonca aj vo svojej zvýraznenej jednoduchosti) formách,“ uvádza autorka úvodu.