Divadelný ústav strana 6 z 15

Má verejné divadlo vo svete kasínového kapitalizmu zmysel? Potrebujeme dotované nekomerčné divadlo, keď je len jednou z možností obrovskej ponuky živej i digitálnej zábavy, ktorou sú konzumenti zavalení? Áno, tvrdí známy teatrológ Dragan Klaić (1950 – 2011), divadlo financované z verejných zdrojov stále potrebujeme. Tvorí totiž hodnoty, ktoré sú vzácnou a nenahraditeľnou protiváhou ľahkej komerčnej zábavy. Autorské divadlo nikdy nebolo pestrejšie, píše Klaić vo svojej akademicky dôkladnej analýze súčasného postavenia rozličných podôb scénického umenia. Divadelníkom a ich manažérom z tohto rozsiahleho spektra zároveň ponúka „manuál“, ako obstáť na obrovskom trhu, predkladá fundované návrhy, ako v nerovnom boji so supermanmi, s muzikálmi a telenovelami prilákať a zachovať si diváka, ako svoj projekt spropagovať alebo ho začleniť do širšieho kontextu, ako nahmatať tep neustále sa zrýchľujúcej doby.

Peter Himič vo svojej práci zachytáva najvýznamnejšie udalosti divadelného života Prešova od jeho začiatkov, cez pestré a plodné medzivojnové obdobie až po vznik prvého profesionálneho divadla roku 1950. Dokladá, že Prešov mal vo svojich divadelných dejinách niekoľko významných a výnimočných projektov, ktoré presahovali rámec regiónu a zostávajú zapísané aj v dejinách slovenského neprofesionálneho divadla. Vo svojej práci sa opiera o bohatý informačný materiál rozličnej proveniencie (historické dokumenty, dobová publicistika, memoárová literatúra, administratívne zápisy a pod.), pričom sa mu darí vytvoriť plastický, odborne erudovaný obraz o metamorfózach divadelného života spomínaného mesta predovšetkým v prvej polovici 20. storočia. Pozoruhodné na koncepcii monografie je autorovo úsilie prepojiť regionálnu divadelnú kultúru na pohyb slovenského divadelného umenia v rozličných historických periódach. Práca má svoj význam pre vlastný región Šariša, no zároveň je prínosná aj v nadregionálnych súvislostiach, v spoznávaní celého komplexu národnej divadelnej kultúry. Roky budovania profesionálneho divadla v Prešove boli poznačené zápasom o žáner, o jeho podobu a existenciu. Tento dlhý a zložitý proces autor teatrologicky aj kulturologicky pomenováva a syntetizuje. Vytvára rozsiahly obraz nielen o divadle, ale aj o meste, regióne a ľuďoch, ktorí v ňom žili a tvorili.

V roku 2014 si pripomenieme 100 rokov od vzniku prvej svetovej vojny a 70 rokov od Slovenského národného povstaní a nasledujúci rok 70. výročie výhry nad fašizmom (2015).Na pripomenutie týchto dôležitých míľnikov našej histórie pripravil Divadelný ústav dvojzväzkový zborník hier s tematikou prvej a druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania v slovenskej dráme. Publikácie obsahujú divadelné hry slovenských dramatikov v širokom časovom rozpätí, od obdobia medzi svetovými vojnami až po 90.roky minulého storočia (Martin Rázus, VHV, Ferko Urbánek, Jozef Gregor-Tajovský, Karol Horák, Ivan Stodola, Leopold Lahola, Juraj Váh, Peter Karvaš, Ivan Bukovčan, Osvald Zahradník, Anton Kret, Vladimír Klimáček a ď.).

Divadelné hry slávnej slovenskej spisovateľky, ktorých uvedenie - už od osemdesiatych rokov 20. storočia - vždy sprevádzal veľký záujem. A aj inscenovanie spĺňalo očakávania verejnosti i divadelníkov. Hneď Salome v interpretácii Jany Bittnerovej patrila k vrcholom vtedajšej divadelnej sezóny. Dnes je Jana Juráňová uznávaná autorka a (nielen) ako spoluzakladateľka Aspektu patrí k známym osobnostiam Slovenska, ktorých meno je spojený s podstatnými a dôležitými občianskými aktivitami. Zborník obsahuje divadelné i rozhlasové hry Jany Juráňovej, spolu je v nej osem hier: Salome, Misky strieborné, nádoby výborné, Tajomstvá Trúdy H., Topenie žiab, Reality snov, Medzi zrkadlami a hviezdami, Sochárka Camille Claudel, Zbombardujte kráľa a vojačikov smiechom. Zasvätený úvod ku knihe O antiiluzívnosti drámy napísala Dagmar Kročanová.

Divadelné ročenky dokumentujú činnosť divadiel a tvorcov v danej sezóne podľa databázy a dokumentácie Divadelného ústavu. Ročenky obsahujú údaje o premiérach a stavoch súborov v danej sezóne, vrátane umeleckých škôl, bibliografiu recenzií jednotlivých inscenácií, autorský register, zoznam umeleckých pracovníkov, časť In memoriam, údaje o zájazdoch a hosťovaniach, o prehliadkach a festivaloch, o divadelných výstavách, literatúre, časopisoch a oceneniach. Vychádzajú každý rok.

Bohatě ilustrovaná publikace ke 180. výročí premiéry Tylovy a Škroupovy hry (21. prosince 1834). Zabývá se známým tématem v širším kontextu pražského dobového divadla, literatury a žurnalistiky a věnuje se též problému pražské němčiny, který měl pro další život hry zásadní význam. Připomíná slovem i obrazem dobové zdroje Tylova námětu a porovná jednotlivé úpravy textu Fidlovačky, vzniklé během sta let v divadelní praxi. Samostatně je komentován český film Svatopluka Innemanna Fidlovačka z roku 1930. Poprvé je podrobněji představen pražský estetik, divadelní kritik a univerzitní profesor Anton Müller (1792-1843), nejvýznamnější referent pražského listu Bohemia, jehož negativní kritice Fidlovačky připsala historie rozhodující podíl na jejím premiérovém neúspěchu. Samostatná kapitola nabízí přehled nastudování Fidlovačky od premiéry do současnosti na pražských i mimopražských scénách. Texty a vybrané inscenace jsou doplněny obrazovými a textovými dokumenty z fondů archivu Národního divadla v Praze, divadelního oddělení Národního muzea, fotografického archivu Divadelního ústavu, Národní galerie a dalších zdrojů. Text doplňuje jmenný rejstřík. Kolektiv autorů : Alena Jakubcová, Ivan Klimeš, Jitka Ludvová, Václav Petrbok, Milan Pospíšil, Hubert Reitterer, Vlasta Reittererová, Markéta Trávníčková a Václav Štěpán.

Jeden z najváženejších divadelných režisérov Peter Brook sa v Kvalite milosti zamýšľa nad pozoruhodnou škálou shakespearovských tém. V podobe tejto zbierky esejí dostávame od najväčšieho súčasného shakespearovského režiséra neoceniteľný darček. Jeho inscenácie navždy zmenili náš pohľad na také rôznorodé hry, akými sú Oko za oko, Kráľ Lear, Titus Andronicus či Sen svätojánskej noci. Práve o nich a aj omnohých ďalších sa dočítate vovnútri. V zbierke esejí – všetky okrem jednej sa k čitateľom dostávajú po prvý raz - polemizuje Peter Brook napríklad nad otázkami, kto v skutočnosti stojí za autorstvom Shakesperových hier, prečo Shakespeare ostane vždy nadčasový a ako by mali herci pristupovať k Shakespearovým veršom. Vracia sa zároveň k hrám, ktoré patria medzi jeho výnimočné inscenačné počiny – Kráľ Lear, Titus Andronicus a, samozrejme, aj Sen noci svätojánskej. Táto útla, no veľmi dôvtipne napísaná knika ponúka poučný a provokatívny pohľad na vzťah tohto veľkého režiséra k najvýznamnejšiemu dramatikovi všetkých čias. Peter Brook je celosvetovo známym divadelným režisérom. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom v titulnej úlohe, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom a Marat/Sade (1964) či Sen noci svätojánskej(1970), obe uvedené na javisku v Royal Shakespeare Company. Neskôr pôsobil v Paríži, kde založil Medzinárodné stredisko divadelnej činnosti (Centre International de Créations Théâtrales) v divadle Bouffes du Nord a realizoval množtsvo inscenačných počinov, ktoré posúvali hranice divadla - ako napríklad Vtáci (1976), Ik (1975), Mahábhárata (1985) a Tragédia Hamleta (2000). Medzi jeho filmy patria Pán múch (1963), Kráľ Lear (1970) a Mahábhárata (1989). Je autorom niekoľkých kníh, ktoré si získali veľký ohlas - medzi inými Prázdny priestor (1968).

Vybrané hry svetoznámej rakúskej prozaičky a dramatičky ocenenej aj Nobelovou cenou za literatúrou vychádzajú po prvý raz v slovenčine práve v Divadelnom ústave v edícii Svetová dráma – antológie. Kniha Elfriede Jelinek Hry obsahuje výber zo starších i novších hier autorky: Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností, Motorest alebo Robia to všetci, Babylon, Rechnitz (Anjel skazy), Obchodníkove kontrakty. Úvod k výberu napísala česká divadelná vedkyňa a prekladateľka Barbora Schnelle. Hry prekladali vynikajúci prekladatelia a prekladateľky: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka Jana Cviková, prekladateľka Elena Diamantová, básnik a prekladateľ Milan Richter a prekladateľ Andrej Zmeček. Výber hier je prierezom dramatickej tvorby Elfriede Jelinek od dialógových hier ako Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností či Motorest alebo Robia to všetci, v ktorých sa autorka zaoberá mužsko-ženským vzťahmi, no aj textov, ktoré sú východiskom pre postdramatické divadlo a autorka v nich reaguje na brutalitu z minulosti (Rechnitz /Anjel skazy/) či na problémy súčasného globálneho sveta plného odcudzenia a násilia (Obchodníkove kontrakty a Babylon). Zbierka divadelných hier Elfriede Jelinek je len treťou z kníh tejto významnej súčasnej rakúskej prozaičky a dramatičky, ktorá vychádza na Slovensku – po Milenkách (ASPEKT, 1999, 2004) a Zimnej ceste (Artforum, 2011).

Hra o svätej Dorote je inováciou motívov viacerých krajových variácií slovenského ľudového divadla i jeho poetiky. Hrávala sa do polovice minulého storočia pravidelným sezónnym cyklickým predvádzaním, vždy na konci januára do začiatku februára. (Sviatok má 6. 2.) Dnes ožíva vo folklórnych skupinách a v podaní divadelných súborov aj mimo tohto času. Ostáva i dokladom uchovania stôp európskeho stredovekého divadla. V slovenských podmienkach sa aktualizovala na „domáci spôsob“ kontaktného predstavenia. Nie iba na Horehroní, ako sa dlho tvrdilo, bez poznania rozsahu výskytu, ale takmer v celom priestore stredného a západného Slovenska, v istých lokalitách aj na východe. Jej nositelia sa usilovali o osobitný rozpútano-viazaný veršový prejav, lež i o vyjadrenie sociálnych duchovných zápasov. Preto ju komunistická totalita vytláčala z verejných vystúpení pokračovateľov pôvodnej ľudovej kultúry, uchovávajúcich nielen spev a tanec, ale aj divadlo.

Ďalšia zo série publikácií, ktoré prinášajú súčasné hry slovenských dramatikov prevažne z oblasti autorského divadla. Po Klimáčkovi, Karáskovi, Lavríkovi nasleduje ich generačný „súputník“, režisér a autor kultového bratislavského divadla SkRAT, Dušan Vicen, viacnásobný víťaz a finalista českých a slovenských súťaží divadelných hier. Hry Dušana Vicena predstavujú výber dosiaľ knižne nevydaných hier, ktoré vznikali v rozmedzí rokov 2002 – 2011. Pohľad psa , Siluet b mol, Fasada s.r.o., Nahrávačky, Hniezdočko, Dierou (v hlave). Niektoré z nich boli inscenované ochotníckymi divadelnými súbormi či ako rozhlasové hry. Úvodnú štúdiu k výberu pripravil filmový a divadelný vedec Martin Ciel, súčasťou knižného výberu budú aj bibliografické a inscenačné súpisy.

„Kniha Ivety Škripkovej prebúdza chuť hľadať a objavovať nové veci. A ako abeceda: Čitateľ sa v nej veľmi ľahko a dobre orientuje. D ako divadlo: Autorka po malých krôčikoch umožňuje čitateľovi spoznať základy divadelnej praxe, divadelnej terminológie, vysvetlí význam a poslanie tvorivého tímu, ale aj radových zamestnancov divadla. Veľmi jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom ho zoznamuje s dejinami DIVADLA a drámy a predstaví niektorých významných svetových dramatikov. H ako hra: Už len čítať túto knihu je proces veľmi HRAvý. Čitateľ sa rád nechá autorkou zaviesť o tri kapitoly späť, aby si mohol získané informácie dať do nových súvislostí či objavovať v texte skryté pojmy alebo významy. Autorka tým nenápadne dosiahne, že sa človek zastaví, vráti, prečíta si časť textu znovu a lepšie si ho zapamätá. I ako inšpirácia: Divadelná hra-be-ce-da prekračuje hranice metodiky tvorivého písania. Môže okrem iného byť veľkou INŠPIRÁCIOU pri výučbe dramatickej výchovy ako takej, nielen takzvanej slovesnosti, a taktiež poskytuje cenné fakty z oblasti divadla, umenia a kultúry zoradené veľmi prehľadne a logicky. T ako talent: Mnoho ľudí si myslí, že nemá na písanie schopnosti, predpoklady. Som presvedčená, že každý, kto sa nechá viesť Divadelnou hra-be-ce-dou, objaví v sebe talent a bude prekvapený, čo všetko je schopný vymyslieť.“

Divadelný ústav sa ako prvé vydavateľstvo vracia k pôvodnej Chalupkovej "kocúrkoviáde" z rokov 1830 - 1836. Chalupkove dramatické texty boli doteraz verejnosti známe len z neskorších vydaní, ktoré sám autor podstatne prepracoval a upravil. Vydanie obsahuje aj porevolučné komédie a "činohru" Dobrovoľníci, ktorá patrí k prvým odozvám na revolučné roky 1848/49 v našej dramatickej tvorbe a je doplnené podrobným poznámkovým aparátom a rozsiahlou štúdiou o európskych súvislostiach Chalupkovej tvorby. Publikácia tak unikátnym spôsobom dopĺňa a miestami i reviduje doterajšie poznatky a rehabilituje portrét nášho prvého klasického dramatika.

Dráma 2012 vzchádza ako knižná podoba rovnomennej súťaže pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku, ktorú organizuje Divadelný ústav Bratislava. Publikácia obsahuje tri hry, ktoré sa dostali do finále súťaže Drama2012.

Hoci idea pripraviť monografiu sopranistky a pedagogičky Anny Hrušovskej sa zrodila v hlavách jej bývalých študentiek pred dvadsiatimi rokmi, svetlo sveta uzrela až pri príležitosti nedožitej storočnice pani profesorky. Slovenská opera, na rozdiel od operných domov vo Viedni či Grazi, ponúkla umelkyni iba obmedzené interpretačné možnosti. No pre domácu vokálnu pedagogiku predstavuje Anna Hrušovská, učiteľka svetoznámej sopranistky Lucie Poppovej, kľúčovú autoritu. Monografia približuje osobnosť Anny Hrušovskej z viacerých uhlov pohľadu. Kapitola z pera Evy Malatincovej nielen mapuje kľúčové zastavenia Hrušovskej života, ale predovšetkým systematickým spôsobom sumarizuje jej pedagogické metódy. Profily Hrušovskej žiakov, doplnené spomienkami na pani profesorku, dokladujú výsledky jej pedagogickej činnosti a sugestívne dokresľujú ľudský profil milovanej učiteľky. Memoáre, zaznamenané v roku 1992 Dorou Kulovou, sú vzácnym autobiografickým ohliadnutím sivovlasej dámy, ktorá už utŕžené výhry i prehry berie s nadhľadom, občas dokonca so sympatickou sebairóniou. A napokon skica Jaroslava Blaha bez kontraproduktívneho zbožňujúceho nánosu a s potrebnou kontextuálnosťou predostiera portrét Anny Hrušovskej – opernej speváčky, „Donny Mozartiany“.

Publikácia Dráma 2011 je výsledkom rovnomennej súťaže pôvodných dramatických textov, ktorú organizuje Divadelný ústav. Autorkami a autormi hier, ktorí sa dostali do finále súťaže, sú:- Gabriela Alexová (Lúzri), - Anica Jenski (Neseš jí dítě)- Laco Remeň (Urob to sám).Autorov priblížia aj jednotlivé medailóny a úvodná štúdia o trendoch súčasnej slovenskej drámy so zameraním na vybraných dramatikov, ktoré napísala Juliana Beňová.Úvodné slovo k hrám napísala Iva Klestilová. Autorkou zaujímavého dizajnu knihy je grafička Eva Péč Brezinová.

„Anča, nožík!“ – replika z úst Jozefa Kronera patrí k nezabudnuteľným pre generácie slovenských divákov už desiatky rokov. Rovnako ako ďalšie slávne postrehy, ktorými tento výnimočný a charizmatický herec preslávil stovky postáv v divadle, filme či televízii, doma aj v zahraničí. Kubo, Fidlikant na streche, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdi... klenoty slovenskej kultúry sa stali populárnymi aj vďaka prítomnosti Jozefa Kronera, ktorý svoje postavy stvárnil nenapodobiteľným spôsobom. Divadelný ústav Bratislava práve vydal už druhé vydanie knihy o jednom z najväčších slovenských hercov v dejinách slovenskej kultúry a o hereckom rode Kronerovcov. Výnimočná publikácia kolektívu renomovaných slovenských divadelných a filmových teoretikov pod editorským vedením docentky Zuzany Bakošovej-Hlavenkovej prináša plastický a bohatý obraz umeleckej tvorby Jozefa Kronera, významnej hereckej divadelnej a filmovej osobnosti. Zároveň upriamuje pozornosť na herecké majstrovstvo jeho manželky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, dcéry Zuzany Kronerovej, jednej z najvýznamnejších súčasných slovenských herečiek a ďalšej výraznej hereckej osobnosti, herca Jána Kronera. Kniha je obohatená aj o vzácne a výstižné názory Zuzany Kronerovej a Jána Kronera, tvorcov a spolupracovníkov, čo ju robí príťažlivou a čitateľsky pútavou.