FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania

Zbierka esejí Filozofické skice americkej filozofky Susanne K. Langerovej patrí medzi zásadné knihy skúmajúce oblasť logiky, estetiky a teórie mysle. V diele, pôvodne vydanom ako Philosophical Sketches (1962), autorka rozpracúva spôsoby, akým si ľudia vytvárajú zmysel sveta vo vede, jazyku, umení, mýtoch a v snoch. S. K. Langer (1895 – 1985) nachádza pre filozofiu „novým kľúč“, ktorým je poznanie, že základné zmyslové údaje a fakty, tvoriace ľudskú skúsenosť a poznanie sveta, sú vo svojej podstate symbolické. Autorka si celosvetovo získala množstvo priaznivcov, ktorý ocenili návrat k podstate filozofického myslenia, metódu analýzy, vecnosť a početné esejistické prvky. Bádateľka si za svojho prijímateľa nevyberá iba profesionála, ale aj laika a svojho čitateľa vníma komplexne ako učenca i učiaceho sa. Kľúčovú problematiku symbolizmu podáva nielen z filozofického či estetického hľadiska, ale tiež vo vzájomnom prepojení vied v širších historických, antropologických, kulturologických a neurovedeckých súvislostiach.

Slovník univerbátov v slovenčine je prvým lexikografickým dielom svojho druhu v slovenskej jazykovede, ktorý vysvetľuje a podáva početné príklady univerbizácie ako výrazného prejavu dynamiky slovnej zásoby. Univerbáty sú často využívané zjednoslovnené názvy, ktoré majú svoje viacslovné synonymá, napríklad animák (animovaný film), prevenčka (preventívna prehliadka) či AS (autobusová stanica) a slovník tieto pomenovania charakterizuje z jazykového pohľadu, ako aj z komunikačnej stránky. Čitateľom predstavuje typ utvorenia, gramatické vlastnosti, význam, použitie v kontexte, výslovnosť, slovotvorné vzťahy, tiež hodnotu a zaradenie týchto slov do komunikačných sfér. Autori takýmto spôsobom spracovali takmer 2 000 univerbátov a ďalších 838 prihniezdovaných jednotiek. Slovník je určený nielen odborníkom, ale aj pre pedagogickú prax, profesionálnym používateľom jazyka a širšej kultúrnej verejnosti.

Kniha básní a fotografií Vigga Mortensena Všetko, čo nedá napísať (2026) ukazuje, že tento svetoznámy herec a režisér je človekom mnohých talentov a medzi tie ďalšie patrí poézia, fotografovanie a výtvarná tvorba. V básnickom výbere, ktorý pripravil autor osobitne pre slovenských čitateľov, sa predstavuje ako empatický človek, ktorému nie sú cudzie problémy iných a ktorý sa, podobne ako my ostatní, stále učí nájsť si svoje miesto vo svete práve pre seba. Kniha Všetko, čo sa nedá napísať narúša ustálený spôsob vnímania toho, čo je všedné alebo výnimočné, čo je jedinečné a čo sa dá povedať o každom z nás. Kniha vychádza ako viacjazyčné vydanie a okrem básní v slovenskom preklade, obsahuje tiež originály textov v angličtine a španielčine. Preložili Eva Lalkovičová a Ján Gavura.

Zbierka ôsmich poviedok prozaika a scenáristu Kristiána Lazarčíka (1999) tematizuje otázky sexuálnej či rodovej identity a približuje zložitosť situácie, v ktorej sa ocitá človek neschopný uniknúť z násilného partnerského alebo rodinného vzťahu. Postavy v prózach sa proti deštruktívnemu správaniu vymedzujú cynickou maskou, ktorá má zakryť vnútornú krehkosť protagonistov. Rozpor medzi vonkajšou hrubosťou a zvýšenou citlivosťou postáv často ústi do tragikomickej modality, keďže postavám neraz nezostáva nič iné, ako so smiechom prežiť vo svete, ktorý v tejto podobe nie je znesiteľný. Lazarčíkovo scenáristické vzdelanie sa prejavuje na komunikatívnosti a sviežosti debutu, ktorý možno vnímať ako sémanticky ťaživú výpoveď o generácii dnešných dvadsiatnikov a širšie tiež o spoločnosti, ktorá len ťažko a s nechuťou akceptuje akúkoľvek inakosť.

Kniha esejí Maríe Sánchezovej je osobnou výpoveďou o realite žien na španielskom vidieku, ktorá vznikla na základe autorkiných rodinných príbehov, a tematizuje ťaživé problémy vyľudňovania dedín, porušovania ekologickej rovnováhy a zneužívania prí¬rodných zdrojov krajiny. Autorka ponúka realistický pohľad na život na vidieku, vzdialený idylickým predstavám obyvateľov veľkomiest. Zdôrazňuje hrozbu trvalej straty vedomostí, ktoré sa doteraz odovzdávali z generácie na generáciu, a vyzýva na zamyslenie a hľadanie možností vzájom¬ného porozumenia medzi vidiekom a mestom. Sánchez sa stala hlasom všetkých žien, ktoré boli a sú na španielskom vidieku umlčané, ktoré sa museli vzdať vzdelania a nezávislosti, aby mohli pracovať na poli a starať sa o svoje rodiny. Kniha, ktorá je poctou ženám a oslavou zeme, jedinečne rezonuje s realitou slovenského vidieka a vytvára početné paralely s našou kultúrnou a spoločenskou tradíciou, ako aj aktuálnym dianím na Slovensku. Preložila Eva Lalkovičová.

Básnická zbierka Patrície Gabrišovej Vdychovanie škorice prináša poéziu ľudskej skúsenosti a reflexie, v ktorej sa všetko pod¬statné predostiera nasýtenou obraznosťou a zároveň úsporným básnickým jazykom. Tematickou dominantou knihy je svet žien, vní-maný ako aktuálna a prirodzene osobná vec, rovnako však aj ako nadčasová a nadosobná rodová skúsenosť. Človek je chápaný ako nositeľ historickej a kultúrnej pamäti, ktorá siaha až do obdobia mýtov, rozprávok, orákul a proroctiev a ich stopy si človek preniesol aj do moderných čias ako svoje novodobé rituály. Pozostatky sú naďalej viditeľné v tom, ako prežívame lásku, hnev a strach, ako odpúšťame sebe či iným, ako túžime a potrebujeme patriť k niekomu, k rodine alebo rodu. Básnická zbierka je autentickým skúmaním miesta človeka vo všetkých medziľudských vzťahoch, s osobitným zreteľom na roly, ktoré svet očakáva od žien a pri ktorých hrozí zvýšené riziko straty samej seba.

Šiesta prozaická kniha Maroša Krajňaka Situácia dezolácia zachytáva svojráznu himalájsku expedíciu trojice postáv zo slovenského vidieka na vrchol hory Imja Tse. Cesta sa stáva prostriedkom nielen na odhalenie mentálneho sveta protagonistov, ale aj na retrospektívu kľúčových, často traumatizujúcich udalostí z minulosti, ktoré neodvratne určujú ľudský charakter. Krajňakove postavy sa napriek vlastnej originalite nedokážu vymaniť zo stereotypov. Každým pohybom či vyslovenou vetou svedčia nielen o sebe, ale vďaka zasadeniu do medzinárodného prostredia aj o dianí na geopolitickej úrovni. Tradíciu beckettovsko-kafkovskej absurdnosti a odkaz na Jerofejovu fiktívnu encyklopédiu umocňuje záver prózy, ktorý potvrdzuje bludný kruh agresie a násilia v ľudských dejinách.

Básnická kniha slovinského spisovateľa Miklavža Komelja Liebestod prevracia zaužívané predstavy o smrti a v kontexte európskej literatúry nového milénia predstavuje jeden z najprekvapujúcejších literárnych projektov, v ktorej je fenomén smrti preskúmaný z netradičných a až protirečivých aspektov. Smrť tu nie je zachytená ako posledná vec v životnom príbehu človeka, ale stupňovanie intenzity života. I keď sa v knihe sleduje viacero cieľov, tým najpodstatnejším sa javí oslobodenie človeka od paralyzujúceho stavu pri interakcii so smrťou. Hoci má hĺbkový ponor v knihe podobu osobnej cesty, vďaka obrazovému a jazykovému potenciálu poézie ide nielen o sugestívnu, ale tiež prenosnú skúsenosť. Preložila Diana Pungeršič.

Námetom románu francúzskej spisovateľky Claude Pujade-Renaudovej V tieni svetla je život, láska a smrť svätého Augustína (354 – 430), jedného z najobľúbenejších svätcov a učiteľov Cirkvi. Autorka v diele siaha po osvedčenej metóde rozprávania „spoza opony“, keď podanie príbehu prenecháva Elisse, postave z Augustínovho bohatého životopisu. Rozdelenie pozornosti na historickú osobnosť a prakticky neznámu ženu z úzadia otvára priestor na oživenie kulís staroveku a na zachytenie zložitého prerodu spoločnosti z pohanstva na kresťanstvo. V členitej, ale kompaktnej kompozícii sa Pujade-Renaud darí zachytiť nielen zložitú a protirečivú cestu Augustína k jeho svätosti, ale tiež vytiahnuť z tieňa na svetlo ženu, ktorá bola objektom Augustínovej vášnivej lásky, matkou jeho milovaného syna a dôvernou družkou pred jeho definitívnym obrátením a vysvätením za kňaza. Autorka vedome ide proti prúdu dejín tým, že dáva hlas a priestor ženám a ženskému svetu aj so všetkým, čo k nemu patrí. Preložil Igor Navrátil.

V knihe básní a veselých obrázkov Pes z piesku a snehu ožívajú príbehy psíka Kayny a jej kamarátky Zuny. Kayna je z rodu pitbulov a svojou veľkosťou neraz vzbudzuje strach. Vo svojom srdci je to však ten najmilší a najprítulnejší priateľ, akého si človek môže priať. To dobre vie dievčatko Zuna a aj preto si táto dvojica medzi sebou vytvorila silné puto. Kayna je skutočný psík, Zuna je naozajstné dievča a ich príhody sa neraz vskutku stali. Inokedy zapracovala fantázia básnika Petra a ilustrátorky Brone, ktorí spoločne pripravili tento milý knižný pamätník. Hranica medzi pravdivými a vymyslenými príbehmi je tenká, akoby chceli povedať, že skutočnosť je zázračná a zázraky zasa skutočné. Presne tak ako bezpodmienečné priateľstvo psíka a jeho ľudských spoločníkov.

Kniha hádaniek a bláznivých obrázkov Iglu v kope sena vychádza z detskej vynaliezavosti pri pomenovávaní sveta. Napriek tomu, že na svete existuje neskutočne veľa slov, stále ich nie je dosť – najmä pre zvedavé mysle detí. Tie, keď nejaké slovo nejestvuje, tak si ho vymyslia... Majú na to dosť odvahy, dôvtipu či chuti a neraz svojimi originálnymi nápadmi poučia aj dospelákov. Hádanky v knihe sú inšpirované skutočnými detskými otázkami typu „Mami a vieš, ako sa povie...“ to či ono, napríklad antilopa, ktorá nevie hrať futbal, alebo sliepka, čo má spevácky talent. Odpovede v podobe trefných pojmov a nemenej výstižných obrázkov nielen pobavia, ale tiež stimulujú malých a veľkých čitateľov, aby si v prípade potreby sami vymysleli slovo, ak im niekde či niekedy začne chýbať.

Kanadský básnik a pesničkár Leonard Cohen (1934 – 2016) sa v Knihe túženia dotýka večnej témy nepokoja, ktorý je vyvolávaný dychtivou potrebou po láske, kráse či spravodlivosti, po uzmierení sa s Bohom i so svetom. Básnik je niekedy sám iniciátorom túžobného očakávania, inokedy sa zasa ocitá v rukách vyšších síl. Kniha je starostlivo zostaveným výberom textov aj ilustrácií autora a každá báseň, pieseň či kreslená anekdota má v nej svoje miesto. Vyžaruje z nich trpkosť poznania, skepsa a deziluzívnosť, ktoré autor vyvažuje sladkosťou hedonistického prežívania a presvetlených spomienok. Čitateľom sa predstavuje ako zrelý muž, ktorý si uvedomuje stratu fyzickej príťažlivosti, no napriek tomu si zachováva šarm a tvorivú iskru. V brutálnom sebaobnažení vlastných nedostatkov sa skrýva jeho sila a odhodlanie pozrieť sa úprimne sebe i svetu do očí. Azda táto schopnosť postaviť sa a ísť ďalej napriek celému radu zlyhaní robí z Cohena atraktívneho umelca a z Knihy túženia jednu z jeho najvyhľadávanejších kníh.

Monografia Jany Juhásovej Miesta nedourčenosti prináša súbor literárnokritických a literárnovedných statí o súčasnej slovenskej a svetovej poézii, ktorá vznikla alebo bola vydaná za posledných dvanástich rokov. Autorka sa v štúdiách a recenziách ocitá v pozícii prvolezca, pred ktorým sa otvára často neznáme literárne teritórium s početnými „miestami nedourčenosti“. Tie vypĺňa a dotvára sústredeným čítaním a analýzou založenou na poznaní literárnych, filozofických, teologických či iných kontextov, ako aj na empatii a so zmyslom pre zvláštnu spravodlivosť umenia. Dlhoročná syntéza tejto mienkotvornej kritičky a literárnej vedkyne vytvára knihou dôležitý referenčný bod, ktorý bude nevyhnutnou súčasťou každého ďalšieho vedeckého bádania básnickej tvorby druhej dekády 21. storočia.

Hrdinka tejto knihy, Luna, je ako všetky šesťročné dievčatá – milá, zvedavá a odvážna. A rovnako ako všetky dievčatá má svoje tajomstvá... Lunu veľmi trápi, že si len ťažko nachádza nových kamarátov, a preto často ostáva sama. Keď sa presťahuje do nového domu, využije príležitosť, aby objavila skryté záhady záhrady a blízkeho lesa. Na dobrodružných výpravách spoznáva zvieracích a rozprávkových obyvateľov svojho nového domova a spoločne sa učia, čo znamená byť dobrým priateľom nielen vo svete fantázie, ale tiež v tom skutočnom svete. Knihu, bohatú na nevšedné zážitky malej Luny, napísala Magdaléna Komiňáková a obrázky namaľovala Zuzana Verbovská. Spoločne nás vyprevádzajú na cestu spoznávania seba aj tých druhých a pomáhajú nám nájsť ten správny kľúč k tomu, ako sa odomyká srdce.

Spomienky Marianny Millerovej (rod. Egerovej, 1925 – 2022) s názvom Dvadsať nádychov. Príbehy o prežití sa vracajú do medzivojnového Československa, vojnových rokov a druhej polovice 20. storočia. Autorka na udalosti nazerá z perspektívy slovenského židovského dievčaťa, neskôr emigrantky vo Veľkej Británii a v USA, vždy však v spojitosti so svojou pôvodnou vlasťou a rodným Prešovom, kde žila do svojich štrnástich rokov. Kniha má charakter rodinnej kroniky, vracia sa hlbšie do minulosti, venuje sa opisu členov rodiny, priateľov z detstva a blízkych, no od istého okamihu sa osobná a súkromná história začína osudovo prelínať so svetovými dejinami, ktoré tragicky zasiahli do každej židovskej rodiny na Slovensku. Slovenské vydanie pridáva k pôvodnej nepublikovanej verzii memoárov nové dokumenty vo forme listov a fotografií z archívu autorky, ale tiež jej najlepšej priateľky Agneše Kalinovej, známej slovenskej novinárky. Kniha sa zaraďuje medzi dôležité svedectvá, ktoré z retrospektívy ukazujú, ako sa pokojný život môže rýchlo zmeniť na boj o prežitie, ako toleranciu a multikultúrne spolunažívanie dokážu nahradiť obludné –izmy, v ktorých človek stráca nielen svoje práva a dôstojnosť, ale aj elementárny priestor na jestvovanie. Sprievodné slovo ku knihe pripravila Julia Sherwood, preklad knihy Viera Rybárová.

Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2021. Dvanáste pokračovanie antológie pokračuje systematickým výskumom literárnej tvorby od roku 2010 a za ten čas prinieslo už viac ako 100 odborných pohľadov na diela, ktoré zaujali nielen verejnosť, ale tiež literárnych kritikov. Za rok 2021 boli vybraté a analyzované knihy: z poézie Erik Jakub Groch viety, Rudolf Jurolek Bukolika, Anna Ondrejková Príbeh (ja) na mladom snehu, Nóra Ružičková Súčasnosti, Michal Tallo Kniha tmy; z prózy Stanislav Rakús Ľútostivosť, Balla Medzi ruinami, Nicol Hochholczerová Táto izba sa nedá zjesť, Ivana Dobrakovová Pod slnkom Turína a Ľuboš Bendzák Práce a dni. Súčasťou projektu sú aj ilustračné fotografie z ocenených diel výtvarnej scény, ktorú v aktuálnom vydaní zastupuje Év van Hettmer, víťazka Ceny Oskára Čepana 2021.