FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania

Hrdinka tejto knihy, Luna, je ako všetky šesťročné dievčatá – milá, zvedavá a odvážna. A rovnako ako všetky dievčatá má svoje tajomstvá... Lunu veľmi trápi, že si len ťažko nachádza nových kamarátov, a preto často ostáva sama. Keď sa presťahuje do nového domu, využije príležitosť, aby objavila skryté záhady záhrady a blízkeho lesa. Na dobrodružných výpravách spoznáva zvieracích a rozprávkových obyvateľov svojho nového domova a spoločne sa učia, čo znamená byť dobrým priateľom nielen vo svete fantázie, ale tiež v tom skutočnom svete. Knihu, bohatú na nevšedné zážitky malej Luny, napísala Magdaléna Komiňáková a obrázky namaľovala Zuzana Verbovská. Spoločne nás vyprevádzajú na cestu spoznávania seba aj tých druhých a pomáhajú nám nájsť ten správny kľúč k tomu, ako sa odomyká srdce.

Spomienky Marianny Millerovej (rod. Egerovej, 1925 – 2022) s názvom Dvadsať nádychov. Príbehy o prežití sa vracajú do medzivojnového Československa, vojnových rokov a druhej polovice 20. storočia. Autorka na udalosti nazerá z perspektívy slovenského židovského dievčaťa, neskôr emigrantky vo Veľkej Británii a v USA, vždy však v spojitosti so svojou pôvodnou vlasťou a rodným Prešovom, kde žila do svojich štrnástich rokov. Kniha má charakter rodinnej kroniky, vracia sa hlbšie do minulosti, venuje sa opisu členov rodiny, priateľov z detstva a blízkych, no od istého okamihu sa osobná a súkromná história začína osudovo prelínať so svetovými dejinami, ktoré tragicky zasiahli do každej židovskej rodiny na Slovensku. Slovenské vydanie pridáva k pôvodnej nepublikovanej verzii memoárov nové dokumenty vo forme listov a fotografií z archívu autorky, ale tiež jej najlepšej priateľky Agneše Kalinovej, známej slovenskej novinárky. Kniha sa zaraďuje medzi dôležité svedectvá, ktoré z retrospektívy ukazujú, ako sa pokojný život môže rýchlo zmeniť na boj o prežitie, ako toleranciu a multikultúrne spolunažívanie dokážu nahradiť obludné –izmy, v ktorých človek stráca nielen svoje práva a dôstojnosť, ale aj elementárny priestor na jestvovanie. Sprievodné slovo ku knihe pripravila Julia Sherwood, preklad knihy Viera Rybárová.

Monografia Jany Juhásovej Miesta nedourčenosti prináša súbor literárnokritických a literárnovedných statí o súčasnej slovenskej a svetovej poézii, ktorá vznikla alebo bola vydaná za posledných dvanástich rokov. Autorka sa v štúdiách a recenziách ocitá v pozícii prvolezca, pred ktorým sa otvára často neznáme literárne teritórium s početnými „miestami nedourčenosti“. Tie vypĺňa a dotvára sústredeným čítaním a analýzou založenou na poznaní literárnych, filozofických, teologických či iných kontextov, ako aj na empatii a so zmyslom pre zvláštnu spravodlivosť umenia. Dlhoročná syntéza tejto mienkotvornej kritičky a literárnej vedkyne vytvára knihou dôležitý referenčný bod, ktorý bude nevyhnutnou súčasťou každého ďalšieho vedeckého bádania básnickej tvorby druhej dekády 21. storočia.

Kanadský básnik a pesničkár Leonard Cohen (1934 – 2016) sa v Knihe túženia dotýka večnej témy nepokoja, ktorý je vyvolávaný dychtivou potrebou po láske, kráse či spravodlivosti, po uzmierení sa s Bohom i so svetom. Básnik je niekedy sám iniciátorom túžobného očakávania, inokedy sa zasa ocitá v rukách vyšších síl. Kniha je starostlivo zostaveným výberom textov aj ilustrácií autora a každá báseň, pieseň či kreslená anekdota má v nej svoje miesto. Vyžaruje z nich trpkosť poznania, skepsa a deziluzívnosť, ktoré autor vyvažuje sladkosťou hedonistického prežívania a presvetlených spomienok. Čitateľom sa predstavuje ako zrelý muž, ktorý si uvedomuje stratu fyzickej príťažlivosti, no napriek tomu si zachováva šarm a tvorivú iskru. V brutálnom sebaobnažení vlastných nedostatkov sa skrýva jeho sila a odhodlanie pozrieť sa úprimne sebe i svetu do očí. Azda táto schopnosť postaviť sa a ísť ďalej napriek celému radu zlyhaní robí z Cohena atraktívneho umelca a z Knihy túženia jednu z jeho najvyhľadávanejších kníh.

Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2021. Dvanáste pokračovanie antológie pokračuje systematickým výskumom literárnej tvorby od roku 2010 a za ten čas prinieslo už viac ako 100 odborných pohľadov na diela, ktoré zaujali nielen verejnosť, ale tiež literárnych kritikov. Za rok 2021 boli vybraté a analyzované knihy: z poézie Erik Jakub Groch viety, Rudolf Jurolek Bukolika, Anna Ondrejková Príbeh (ja) na mladom snehu, Nóra Ružičková Súčasnosti, Michal Tallo Kniha tmy; z prózy Stanislav Rakús Ľútostivosť, Balla Medzi ruinami, Nicol Hochholczerová Táto izba sa nedá zjesť, Ivana Dobrakovová Pod slnkom Turína a Ľuboš Bendzák Práce a dni. Súčasťou projektu sú aj ilustračné fotografie z ocenených diel výtvarnej scény, ktorú v aktuálnom vydaní zastupuje Év van Hettmer, víťazka Ceny Oskára Čepana 2021.

Populárno-náučná kniha Šariski oblaček zrkadlovo obracia model známeho rozhlasového „jazykového okienka“ a namiesto pravidiel spisovnej reči vysvetľuje význam a použitie nárečových slov. Sprievodný aj odborný text publikácie je napísaný v šarišskom dialekte a do spisovnej slovenčiny sú prekladané len výrazy, ktoré sú témou poučného a neraz i zábavného výskumu. Autorka pri písaní využila nielen svoje odborné jazykovedné znalosti, ale tiež výborný postreh pri zachytávaní konkrétnych ľudských situácií. To všetko robí z tejto knihy príjemného spoločníka na ceste za poznaním koreňov nášho jazyka, ako to dosvedčuje už viac než 200 úspešne odvysielaných „okienok“ na Rádiu Regina Východ. Niektoré z nich sa stali predobrazom pre 52 kapitoliek tejto knihy.

Švajčiarsky spisovateľ Jürg Halter (1980) vo svojej zbierke Spoločný jazyk skúma také dôležité ľudské témy, ako sú dorozumenie a porozu¬menie, od ktorých záleží nielen jestvovanie spoločnosti a jednotlivcov, ale tiež pokrok, mier, šťastie, láska a iné veľké jednotky držiace náš svet pohromade. Halter sa k obom fenoménom približuje opisne aj demonštratívne. Analyzuje ich ako globálne javy, ktoré sa v podstate nemenia nikde na svete, a zároveň ako jedinečné prípady úspechov či, v oveľa väčšej miere, zlyhaní. Sám seba vníma ako dobrý príklad osobného testovania, keď môže využiť intímnosť introspekcie a dať skutočnosti svojou poéziou osobný rozmer. V Halterovej poézii sa súčasný európsky čitateľ dokáže rýchlo identifikovať s pozíciami a problémami. Nastavené zrkadlo nás v tomto pohľade na nás samých obnažuje, niekedy zosmiešňuje, inokedy zachytí v tragickom svetle, vždy nás však zasahuje, ako sa hovorí, do živého. Knihu preložila Zorka Ciklaminy.

Básnická kniha Viktórie Citrákovej Synestetika patrí medzi debuty, v ktorých sa vitalita opiera o životnú skúsenosť a vyhranený postoj. Hnacou silou ostáva mladosť a dravosť novej generácie, ktorej autorka prepožičiava svoj hlas, ale dôležitejšie je, že sa o svete hovorí premyslene a s podporou zažitého. Citráková robí mnohé veci inak: nehľadá si svoje miesto, ona vie, kde ho má; neutápa sa v preludoch a fantáziách, ale konfrontuje sa so svetom takým, aký je – krásnym a úžasným, rovnako však aj trpkým, cynickým a v ohrození. Autorkin hlas je vážny a je potrebné ho takto vnímať. Dokáže presne pomenovať bolestné miesta dnešnej spoločnosti a neuniká ani pred vlastnou zodpovednosťou za jej stav. Je to kniha, ktorá sa na nič nehrá. Nepripravených môže zaskočiť, no tých, čo majú úprimný záujem o život, poéziu a iných ľudí, vtiahne do seba a poskytne im to najlepšie, čo môže zo seba dať.

Knihou básní a slamových textov Praha (2024) sa Tomáš Straka (1990) vracia k českej, ale stále tiež československej metropole, ktorá mala a má v živote autora osobitné miesto, či už ide o záchranu života vo Fakultnej nemocnici v Motole v detskom veku, alebo ďalšie kultúrne, umelecké aj politické iniciácie, ktoré z autora urobili toho, kým je dnes – básnika, slamera, aktivistu, provokatéra, ale tiež rojka, ktorý sa pýta, či je to naozaj málo túžiť po obyčajnom ľudskom šťastí. Strakov literárny prejav je drsný, dotváraný na živej slamerskej scéne, ktorá neodpúšťa falošné tóny, a azda aj preto je ťah v Strakových textoch taký priamy a expresívny. Ak by sa malo nájsť jediné slovo, ktoré by básne a slamy spájalo, bolo by to slovo rozhorčenie. Druhou stranou tejto rozpálenej mince v dlani je túžba po harmónii a tolerancii, nie však naivne alebo v akomsi vákuu, ale tu a teraz a pre všetkých, lebo svet je len jeden a všetci sme v ňom navzájom nerozlučne spojení.

Vedec a spisovateľ Tomáš Sabol pripravil výber sentencií a aforizmov s názvom Myšlienky krátkeho doletu tak, aby napriek svojmu minimalizmu mali dlhý účinok. Zdrojom pre koncízne postrehy a formulácie je život v jeho obnaženej podobe, ľudské vzťahy, ale tiež sebapozorovanie a uvažovanie nad zmyslom vecí. Rovnako inšpiratívne pôsobí jazyk, núkajúci niekedy odpovede aj na najzložitejšie otázky a potom zasa prekvapivo nemý, keď ide o tie najjednoduchšie situácie. Človek sa hýbe medzi početnými pólmi a zapisovanie myšlienok robí svet odrazu skutočnejší, než sa nám mohol predtým zdať.

Básnická zbierka Tomáša Sabola Územia Zey je výberom z autorových krátkych reflexívnych básní, ktorými sa usiluje nielen zadefinovať svoj bezprostredný priestor, ale tiež obsiahnuť princípy a charakter sveta. Knihu vydáva už ako zrelý človek s množstvom ľudských, ako aj profesijných skúseností vedca. Viac ako na pokračovaní expertnej analýzy mu však záleží, aby dal sebe a čitateľom pocítiť, že život sa dá žiť s ľahkosťou, i keby všetky okolnosti proti. Viac ako o básnickú poučenosť má záujem o to, aby našiel poctivého poslucháča svojich príbehov a pozorovaní. Presne v intenciách, s akými sa do textov vložil on sám.

Básnická kniha Aleny Brindovej Prekročenie frontovej línie je vo svojej podstate ľúbostnou poéziou. K odvekej téme lásky však pristupuje inovatívne, cez viacvrstvový obraz vnútorného aj partnerského zápasu, ktorý sa stáva súčasťou komplexnej metafory „frontovej línie“. Zobrazenie v knihe je niekedy doslovné a historicky dokumentárne, ako nám ho zachováva kolektívna pamäť, inokedy zasa privátnejšie, týka¬júce sa dvojice milencov, ktorí rovnako ako súperiace strany taktizujú, hľadajú prieniky jedného k druhému a bránia sa, keď pociťujú ohrozenie. Poetka podáva ponory do svojho súkromia zasadené do úžasnej rôznorodosti sveta ako príbehy či podobenstvá, v ktorých je zreteľný nielen pohyb, ale tiež charakteristika skutočného života. Je to poézia bez kompro¬misu: toho umeleckého aj toho osobného. Brindová sa nechce vzdať možností dobývať svet jeho sústredeným štúdiom, pohrúžením sa do jeho diania, v ktorom je najdôležitejšie vedieť, aké je to milovať či byť milovaný. To všetko aj za cenu, že týmto odovzdaním sa láske a svetu sa vystavujeme väčšej zraniteľnosti.

Básnická zbierka Daniely Kováčikovej Zelená renesancia vychádza z duality intuície a racionality, ktoré v rovnakej miere určujú základný pohyb v poetkinej tvorbe. V jednotlivých básňach sa odhaľuje komplexnosť a bohatstvo hlbinnej poézie konfrontovanej s fragmentmi zážitkov a stretnutí, ako aj pocitov a precitnutí. V úprimnej poézii D. Kováčikovej sa nepredstavuje zoznam hotových riešení, jeho neprítomnosť autorka nahrádza autentickým prístupom k sebe a k svetu a aj vďaka tomuto nepokojnému pátraniu sa jej podarilo vyhmatať dve dôležité univerzálne otázky človeka – kam patriť a komu patriť. Odpovede na ne sú súčasťou tohto básnického a ľudského projektu, v ktorom sa vo väčšej alebo menšej miere spozná každý z nás.

Anna Siedykh v zbierke Cudzinečnosť píše v dvoch jazykoch: v rodnej ukrajinčine a v slovenskom jazyku, ktorý sa stal jej druhým domovom. V básňach sa vytvára unikátny priestor, v ktorom sa ukrajinčina a slovenčina prelínajú, vedú rozhovor a odkazujú na seba. Básne nie sú prekladmi, ale vyznaniami, ktoré vychádzajú z blízkosti a zároveň z rôznosti jazykov a kontextov. Odrážajú dôveru, že jazyk nie je len dorozumievacím prostriedkom, ale aj zhmotnením kolektívnej a individuálnej pamäti. Mladá autorka nezaprie svoju dychtivosť pri objavovaní sveta, zároveň sa však stretáva s krutosťou tohto času, vojnou, ktorá všetko ovplyvňuje a mení. Siedykhovej tvorba je v slovenskej literatúre jedinečná a prináša nečakané obohatenie slovenskej, ale i ukrajinskej kultúry, ktoré vzniklo za týchto mimoriadnych tragických okolností.

Zbierka básní pre deti predškolského a mladšieho školského veku prináša odpovede na tie najzvedavejšie otázky, akými deti neraz zaskočia svojich rodičov a učiteľov. Keď sa nad ich odpoveďami zamyslia básnici a maliari, vznikne z toho veselá kniha veršov a obrázkov, ktoré pobavia a poučia malých aj tých veľkých čitateľov. V knihe Prečo je tma čierna sa toho dá dozvedieť oveľa viac, než si vieme predstaviť – či už sa budeme na to, prečo had nemá nohy alebo načo je opasok dážďovke... Osvedčená autorská dvojica L. Šafranová a Ľ. Žoldáková sa do témy pohrúžila hlboko a vytvorila knihu, ktorej nechýba vtip, nadhľad a zdravé povzbudzovanie k ďalším otázkam.

Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 je prvou vedeckou encyklopédiou zameranou na poéziu a prózu, ktorou sa zachytáva prehľad najvýznamnejších literárnych v poslednej literárnohistorickej etape slovenskej literatúry. Obsahuje 178 hesiel, ktoré pripravili tri desiatky odborníkov pod vedením skúsenej zostavovateľskej dvojice Marty Součkovej a Jána Gavuru. Súčasťou komplexných hesiel sú bibliografické údaje, stručné informácie o autoroch, charakteristika diel, analýza a interpretácia ich významových a výrazových aspektov či ich miesto v kontexte slovenskej literatúry. Chronologicky radené heslá alternujú dejiny literatúry a po prvý raz zahrnujú do jednoliateho celku literatúru slovenských enkláv vo Vojvodine a zahraničí. Ku každému dielu je vybratá výstižná ukážka, čím slovník napĺňa charakter literárnej antológie a sprostredkúva dôležitú reálnu skúsenosť s textom. Publikácia vychádza v plnofarebnej úprave a s podrobnými registrami sieťujúcimi jednotlivé údaje. Určená je pre oblasť literárnej vedy, humanitné odbory a pedagogickú prax.