FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania strana 2 z 6

Populárno-náučná kniha Šariski oblaček zrkadlovo obracia model známeho rozhlasového „jazykového okienka“ a namiesto pravidiel spisovnej reči vysvetľuje význam a použitie nárečových slov. Sprievodný aj odborný text publikácie je napísaný v šarišskom dialekte a do spisovnej slovenčiny sú prekladané len výrazy, ktoré sú témou poučného a neraz i zábavného výskumu. Autorka pri písaní využila nielen svoje odborné jazykovedné znalosti, ale tiež výborný postreh pri zachytávaní konkrétnych ľudských situácií. To všetko robí z tejto knihy príjemného spoločníka na ceste za poznaním koreňov nášho jazyka, ako to dosvedčuje už viac než 200 úspešne odvysielaných „okienok“ na Rádiu Regina Východ. Niektoré z nich sa stali predobrazom pre 52 kapitoliek tejto knihy.

Švajčiarsky spisovateľ Jürg Halter (1980) vo svojej zbierke Spoločný jazyk skúma také dôležité ľudské témy, ako sú dorozumenie a porozu¬menie, od ktorých záleží nielen jestvovanie spoločnosti a jednotlivcov, ale tiež pokrok, mier, šťastie, láska a iné veľké jednotky držiace náš svet pohromade. Halter sa k obom fenoménom približuje opisne aj demonštratívne. Analyzuje ich ako globálne javy, ktoré sa v podstate nemenia nikde na svete, a zároveň ako jedinečné prípady úspechov či, v oveľa väčšej miere, zlyhaní. Sám seba vníma ako dobrý príklad osobného testovania, keď môže využiť intímnosť introspekcie a dať skutočnosti svojou poéziou osobný rozmer. V Halterovej poézii sa súčasný európsky čitateľ dokáže rýchlo identifikovať s pozíciami a problémami. Nastavené zrkadlo nás v tomto pohľade na nás samých obnažuje, niekedy zosmiešňuje, inokedy zachytí v tragickom svetle, vždy nás však zasahuje, ako sa hovorí, do živého. Knihu preložila Zorka Ciklaminy.

Knihou básní a slamových textov Praha (2024) sa Tomáš Straka (1990) vracia k českej, ale stále tiež československej metropole, ktorá mala a má v živote autora osobitné miesto, či už ide o záchranu života vo Fakultnej nemocnici v Motole v detskom veku, alebo ďalšie kultúrne, umelecké aj politické iniciácie, ktoré z autora urobili toho, kým je dnes – básnika, slamera, aktivistu, provokatéra, ale tiež rojka, ktorý sa pýta, či je to naozaj málo túžiť po obyčajnom ľudskom šťastí. Strakov literárny prejav je drsný, dotváraný na živej slamerskej scéne, ktorá neodpúšťa falošné tóny, a azda aj preto je ťah v Strakových textoch taký priamy a expresívny. Ak by sa malo nájsť jediné slovo, ktoré by básne a slamy spájalo, bolo by to slovo rozhorčenie. Druhou stranou tejto rozpálenej mince v dlani je túžba po harmónii a tolerancii, nie však naivne alebo v akomsi vákuu, ale tu a teraz a pre všetkých, lebo svet je len jeden a všetci sme v ňom navzájom nerozlučne spojení.

Vedec a spisovateľ Tomáš Sabol pripravil výber sentencií a aforizmov s názvom Myšlienky krátkeho doletu tak, aby napriek svojmu minimalizmu mali dlhý účinok. Zdrojom pre koncízne postrehy a formulácie je život v jeho obnaženej podobe, ľudské vzťahy, ale tiež sebapozorovanie a uvažovanie nad zmyslom vecí. Rovnako inšpiratívne pôsobí jazyk, núkajúci niekedy odpovede aj na najzložitejšie otázky a potom zasa prekvapivo nemý, keď ide o tie najjednoduchšie situácie. Človek sa hýbe medzi početnými pólmi a zapisovanie myšlienok robí svet odrazu skutočnejší, než sa nám mohol predtým zdať.

Básnická zbierka Tomáša Sabola Územia Zey je výberom z autorových krátkych reflexívnych básní, ktorými sa usiluje nielen zadefinovať svoj bezprostredný priestor, ale tiež obsiahnuť princípy a charakter sveta. Knihu vydáva už ako zrelý človek s množstvom ľudských, ako aj profesijných skúseností vedca. Viac ako na pokračovaní expertnej analýzy mu však záleží, aby dal sebe a čitateľom pocítiť, že život sa dá žiť s ľahkosťou, i keby všetky okolnosti proti. Viac ako o básnickú poučenosť má záujem o to, aby našiel poctivého poslucháča svojich príbehov a pozorovaní. Presne v intenciách, s akými sa do textov vložil on sám.

Básnická kniha Aleny Brindovej Prekročenie frontovej línie je vo svojej podstate ľúbostnou poéziou. K odvekej téme lásky však pristupuje inovatívne, cez viacvrstvový obraz vnútorného aj partnerského zápasu, ktorý sa stáva súčasťou komplexnej metafory „frontovej línie“. Zobrazenie v knihe je niekedy doslovné a historicky dokumentárne, ako nám ho zachováva kolektívna pamäť, inokedy zasa privátnejšie, týka¬júce sa dvojice milencov, ktorí rovnako ako súperiace strany taktizujú, hľadajú prieniky jedného k druhému a bránia sa, keď pociťujú ohrozenie. Poetka podáva ponory do svojho súkromia zasadené do úžasnej rôznorodosti sveta ako príbehy či podobenstvá, v ktorých je zreteľný nielen pohyb, ale tiež charakteristika skutočného života. Je to poézia bez kompro¬misu: toho umeleckého aj toho osobného. Brindová sa nechce vzdať možností dobývať svet jeho sústredeným štúdiom, pohrúžením sa do jeho diania, v ktorom je najdôležitejšie vedieť, aké je to milovať či byť milovaný. To všetko aj za cenu, že týmto odovzdaním sa láske a svetu sa vystavujeme väčšej zraniteľnosti.

Básnická zbierka Daniely Kováčikovej Zelená renesancia vychádza z duality intuície a racionality, ktoré v rovnakej miere určujú základný pohyb v poetkinej tvorbe. V jednotlivých básňach sa odhaľuje komplexnosť a bohatstvo hlbinnej poézie konfrontovanej s fragmentmi zážitkov a stretnutí, ako aj pocitov a precitnutí. V úprimnej poézii D. Kováčikovej sa nepredstavuje zoznam hotových riešení, jeho neprítomnosť autorka nahrádza autentickým prístupom k sebe a k svetu a aj vďaka tomuto nepokojnému pátraniu sa jej podarilo vyhmatať dve dôležité univerzálne otázky človeka – kam patriť a komu patriť. Odpovede na ne sú súčasťou tohto básnického a ľudského projektu, v ktorom sa vo väčšej alebo menšej miere spozná každý z nás.

Anna Siedykh v zbierke Cudzinečnosť píše v dvoch jazykoch: v rodnej ukrajinčine a v slovenskom jazyku, ktorý sa stal jej druhým domovom. V básňach sa vytvára unikátny priestor, v ktorom sa ukrajinčina a slovenčina prelínajú, vedú rozhovor a odkazujú na seba. Básne nie sú prekladmi, ale vyznaniami, ktoré vychádzajú z blízkosti a zároveň z rôznosti jazykov a kontextov. Odrážajú dôveru, že jazyk nie je len dorozumievacím prostriedkom, ale aj zhmotnením kolektívnej a individuálnej pamäti. Mladá autorka nezaprie svoju dychtivosť pri objavovaní sveta, zároveň sa však stretáva s krutosťou tohto času, vojnou, ktorá všetko ovplyvňuje a mení. Siedykhovej tvorba je v slovenskej literatúre jedinečná a prináša nečakané obohatenie slovenskej, ale i ukrajinskej kultúry, ktoré vzniklo za týchto mimoriadnych tragických okolností.

Básnická kniha Osem miliárd básní ukazuje rôznorodosť a zároveň jedinečnosť každého človeka a každej rodiny, či už máme na mysli tú našu alebo veľkú ľudskú rodinu celého sveta. Na veselú aj vážnu cestu za najrozmanitejšími osudmi obyčajných aj výnimočných ľudí nás v tejto knihe vezmú poetka Silvia Kaščáková a ilustrátorka Zuzana Kucirková, ktoré vymysleli nápadité básne a obrázky, aby sa na tomto svete nikto necítil osamelo. V posolstve knihy je ukryté želanie, aby sme si všetci našli svoje miesto a aby sme pocítili, že tu nielen patríme prirodzene a ľudsky, ale aj to, že bez nás by tento svet nebol úplný.

Zbierka básní pre deti predškolského a mladšieho školského veku prináša odpovede na tie najzvedavejšie otázky, akými deti neraz zaskočia svojich rodičov a učiteľov. Keď sa nad ich odpoveďami zamyslia básnici a maliari, vznikne z toho veselá kniha veršov a obrázkov, ktoré pobavia a poučia malých aj tých veľkých čitateľov. V knihe Prečo je tma čierna sa toho dá dozvedieť oveľa viac, než si vieme predstaviť – či už sa budeme na to, prečo had nemá nohy alebo načo je opasok dážďovke... Osvedčená autorská dvojica L. Šafranová a Ľ. Žoldáková sa do témy pohrúžila hlboko a vytvorila knihu, ktorej nechýba vtip, nadhľad a zdravé povzbudzovanie k ďalším otázkam.

Palestínsky básnik, prozaik a esejista Mahmúd Darwíš (1941 – 2008) patrí k najvýznamnejším arabským básnikom 20. storočia. Autorovi sa jedinečným spôsobom podarilo zobraziť utrpenie a krivdu spáchanú na jednej malej časti veľkého národa a dokumen¬tuje ich vlastným svedectvom človeka, ktorého obrali o do¬mov. Napriek trpkosti svojich skúseností nezanevrel na elementárne ľudské hodnoty, ciele a túžby a počas celého života sa usiloval o zmierenie, a to nielen v netíchnucom palestínsko-židovskom konflikte. Jeho poézia je zdrojom povzbudenia pre všetkých mi¬lovníkov odvahy, pravdy a krásy básnického slova. Univerzál¬nosťou svojho humanistického posolstva prekračuje hranice svojej etnickej identity, ako aj hranice svojej osobnej občian¬skej angažovanosti, a prihovára sa ku všetkým ľuďom. Kniha Akoby som sa radoval (2024) je výberom z Darwíšových zbierok Vtáky umierajú v Galilei (1969), Moja milá sa prebúdza zo svojho spánku (1970), Menej ruží (1986), Posteľ neznámej ženy (1999), Stav obliehania (2002), Neospravedlňuj sa za to, čo si urobil (2004) a Ako kvet mandľovníka či o niečo viac (2005). Knihu preložil Burhan Kalak.

Sú knihy, ktoré k čitateľovi vystrú ruku a vezmú ho do rozprávky. Zavedú ho na stránky s dobrodružnými príbehmi, za tajomstvami a úlohami, ktoré preveria, či dieťa je ten pravý kamarát a kamarátka, či je ten pravý hrdina. Ukážu mu čarovný svet, o akom ani netušilo, hoci je doslova na dosah. Túto knihu pre detských čitateľov a ich rodičov napísali a namaľovali dvaja mladí autori, spisovateľ Dávid a ilustrátor Michal. So svojou radosťou z tvorenia sa chcú podeliť aj s čitateľmi, a preto nechali v knihe miesto pre ich vlastné zážitky, obrázky a vedomosti. Takto spolu s nimi túžia vytvoriť knihu, akej sa žiadna iná nevyrovná.

Básnická kniha Vec osebe je spoločným dielom dvojice popredných slovenských autorov, Dany Podrackej a Jána Tazberíka, ktorí sa formou vnútornej sondy odhodlali uchopiť ľudský prienik do filozofie myslenia, vnímania a bytia. A hoci na to využili celú svoju bohatú básnickú a ľudskú skúsenosť, čitateľ predsa len nadobúda pocit, akoby otvárali čosi po prvý raz, akoby sa im pred vnútorným a vonkajším zrakom odhalili nepoznané duchovné súradnice človeka ako jednotlivca a v prenesenom význame aj ako druhu. Kniha vychádza ako súčasť „špeciálnej“ edície časopisu Vertigo v osobitej dizajnovej úprave, v ktorej je každá strana knihy vždy tá prvá, posledná a zároveň uprostred.

Básnická zbierka Silvie Kaščákovej sa dotýka dvoch najsilnejších umeleckých tém, ktorými sú smrť a láska. Kniha sa nesie v ťaživom tóne, keďže smrť sa ukazuje ako všadeprítomná a lásky je nesmierne málo. Všetko sa odhaľovanie sa deje v mene nachádzania pravdy, ktorá by zamedzovala sladkým sebaklamom. V knihe je zachytený bolestný proces očisty a očistca, ktoré aj najťažšie chvíle života obracajú aspoň v malých dávkach na svetlo a nádej. Kaščákovej poézia je koncízna, odvodená z konkrétnych zážitkov, čerpajúca z impulzov modernej európskej lyriky.

Básnická kniha Maríe Sánchezovej Poľný zápisník prináša nevšedný a jasnozrivo ostrý pohľad na život na vidieku. Formou poetických fragmentov, úvah a listov postupne skladá celistvý obraz toho, ako vo svojej osobnej jedi¬nečnosti a nadosobnej príslušnosti k miestu, rodine aj rodu autorka prežíva a spomína na to, čo sa stratilo, na to, čo nás zrodilo v krvi a ukotvilo k zemi, na to, čo nás sprevádza pri pozorovaní každodenného života. Sánchezovej hlas a konanie tvoria integritu, poetickú aj spoločenskú, ktorá sa usku¬točňuje v jej práci veterinárky pôsobiacej na vidieku a v celej šírke jej spisovateľskej činnosti. Básne sa odohrávajú v starých domoch, počas zdedených obradov, medzi zvieratami, ktoré sa tiež rodia, rastú, rozmnožujú sa, umierajú. Básnická kniha pôsobí jemne, no zároveň burcuje, je pripravená nás chrániť, ale niekedy si dovolí na nás útočiť. Knihu preložila Eva Lalkovičová.

Básnická zbierka macedónsko-srbského spisovateľa Rista Vasilevského Srdce kruhu je ucelenou ľudskou filozofiou, teológiou a metafyzikou. Analyzuje svet a všetko živé aj anorganické, duchovné i materiálne, spojené do kozmogonickej jednoty. Formou ód sa skláňa pred jednotlivými životnými princípmi, vzťahmi aj čiastočkami, ktorá spolu rozpútavajú oslavu tvarov a ostat¬ných pojmov: matérie, slov, hlasu, prázdnoty, vedomia, chleba, prachu, času, imaginácie, rozumu, pamäte, vášne, mlieka, svet¬la, piesku, hromu, temnoty, cesty, kolesa, strachu, krásy, lásky, jablka, dokonalosti, budúcnosti či detstva. Popredná osobnosť európskej poézie sa slovenským čitateľom prvýkrát prihovára v básňach takejto sústredenej podoby. Knihu preložila Katarína Džunková.