FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania strana 3 z 6

Básnická zbierka macedónsko-srbského spisovateľa Rista Vasilevského Srdce kruhu je ucelenou ľudskou filozofiou, teológiou a metafyzikou. Analyzuje svet a všetko živé aj anorganické, duchovné i materiálne, spojené do kozmogonickej jednoty. Formou ód sa skláňa pred jednotlivými životnými princípmi, vzťahmi aj čiastočkami, ktorá spolu rozpútavajú oslavu tvarov a ostat¬ných pojmov: matérie, slov, hlasu, prázdnoty, vedomia, chleba, prachu, času, imaginácie, rozumu, pamäte, vášne, mlieka, svet¬la, piesku, hromu, temnoty, cesty, kolesa, strachu, krásy, lásky, jablka, dokonalosti, budúcnosti či detstva. Popredná osobnosť európskej poézie sa slovenským čitateľom prvýkrát prihovára v básňach takejto sústredenej podoby. Knihu preložila Katarína Džunková.

Próza Marion Poschmannovej Psia novela vychádza z nečakaného stretnutia dvoch osamelých bytostí, rozprávačky, ktorá po smrti matky a strate zamestnania prichádza o všetky sociálne väzby, a túlavého psa, ktorý so ženou nadviaže nové puto. Autorka v knihe analyzuje problémy dnešnej spoločnosti postavenej na výkone, ako aj utilitárne delenie životného priestoru. Osobité miesto má vyčlenená mestská periféria, v ktorej sa zrkadlí psychické rozpoloženie hlavnej postavy a približuje sa bezútešný obraz spoločnosti neskorého kapitalizmu. Na malej ploche novely sa Poschmannovej darí konfrontovať historicky zaťažený motív melanchólie, naplno rozohrať možnosti poetického jazyka a vytvoriť hustú sieť obrazov a symbolov. Preklad Nóra Ružičková.

Po dvoch knihách poézie, skúmajúcich hĺbku ľudskej existencie a zaradenosť človeka v spoločnosti, sa Peter Prokopec (1988) predstavuje v básnicky netypicky praktickej a pragmatickej situácii. V knihe s dráždivo nejednoznačným názvom Reality (2023) sprevádza čitateľa príbehom hľadania a upravovania bytu pre seba a svoju rodinu. Básnická zbierka prostredníctvom drobných, ale presných pozorovaní zaznamenáva jednotlivé fázy celého procesu a odkrýva poetický potenciál aj na tých najnečakanejších miestach. Zdanlivá banálnosť náhle ustupuje, keď si uvedomíme, že ide o životné rozhodnutie, pretože toto miesto bude raz skrýšou, útočiskom a všetkým, čo čakáme od slova domov. Konceptuálny rozmer knihy, ktorá skúša možnosti civilnej, civilizačnej a mestskej poézie, podporuje minimalistický dizajn výtvarníčky Márie Čorejovej, ktorá do ilustrácií ukryla reálny pôdorys bytu, stojaceho v centre príbehu.

Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase. Súčasťou jej identity je tiež napojenie na dejiny a realitu sveta žien, ktorý prijíma nielen ako svoje právo, ale aj prednosť. Základom Brindovej básní je výstižný postreh, odhaľovanie skrytých súvislostí a sústredené zamyslenie sa nad vlastnou situáciou a situáciou iných, s ktorými poetku viaže empatické puto. Autorka vychádza z pozície človeka, ktorý vie, kým je, no zároveň potrebuje napredovať, niekedy až unikať do výšok alebo hĺbok, a ak pritom narazí na fyzické hranice, nebojí sa nazrieť aj do metafyzického sveta. I keď má básnické písanie pevne v rukách, je tu stále dosť priestoru na sebairóniu a zdravé pochybnosti, ktoré knihe dávajú rozmer ľudskosti.

Básnická zbierka talentovaného Vladimíra Ďurku využíva metaforický potenciál jazyka a schopnosť človeka pomenovať a odkrývať skryté javy a súvislosti. Autorov básnický jazyk v sebe spája hravosť s vážnosťou a uvoľnenosť s nevyhnutnosťou. Vďaka tomu Ďurkova poézia plynie hladko. Na tomto esteticky výraznom podklade rozvíja svoje ľudské a osobné pozorovania a skúsenosti, ktoré podáva s väčšou či menšou noblesou. I keď je Ďurkova kniha debutom, prevyšuje iné debutové zbierky nielen životnou skúsenosťou dospelého muža či viacnásobného otca, ale tiež cnosťou trpezlivosti počkať si na chvíľu, keď treba hovoriť, a na čas, keď treba mlčať. Aj keby to malo byť, ako tvrdí básnik, práve mlčanie do vetra.

Medzinárodne ocenený básnický projekt V ženských šatách maďarského básnika Zoltána Lesiho a brazílskeho grafika Ricarda Portilha uvádza dokumentárne básne, ktoré vznikli po rozsiahlom výskume histórie kontroverznej Olympiády 1936. Na príklade osudov žien a mužov, ako aj osôb s neidentifikovateľným pohlavím, sa prekladajú subjektívne verzie na športovú udalosť a jej neskoršie dôsledky na jednotlivých aktérov. Dejiny jednej udalosti sa stávajú metaforickým obrazom rovnako historických okolností, ako aj osobných tragédií, ktoré aktérov postihli. Kniha má osobitú grafickú nadstavbu; jej ilustrácie sú naaranžované tak, že sa z kníh dá zostaviť nadrozmerná koláž. Preklad Olívia Cselényi Fodorová.

Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.

Projekt TOP 5 sa zameriava na výskum súčasného slovenského umenia s cieľom priniesť informácie o nových podnetných dielach slovenskej poézie a prózy vydaných vo vybranom kalendárnom roku, tentoraz s vročením 2018. Deviate pokračovanie antológie už píše svoju vlastnú tradíciu a od roku 2012, keď vyšlo prvé vydanie, postupne zmapovalo literárnu tvorbu v rokoch 2010 – 2018. Za rok 2018 boli vybraté a analyzované knihy: Dana Podracká Paternoster, Erik Jakub Groch nil, úvod, Lenka Šafranová Post partum, Juraj Briškár Z pohľadu dvoch pohárov mlieka, Mariana Mlynarčíková & Nóra Ružičková ‹abc›, Pavel Vilikovský RAJc je preč, Balla Je mŕtvy, Ivan Medeši Jedenie, Michal Havran Otec bol v strane a Ivana Dobrakovová Matky a kamionisti. Súčasťou projektu sú aj ilustračné fotografie z ocenených diel výtvarnej scény, ktorú v aktuálnom vydaní zastupuje Emília Rigová, víťazka Ceny Oskára Čepana 2018.

Monografia Stanislavy Sivčovej zapĺňa „biele miesto“ v slovenskej literárnej vede teoretickou a praktickou analýzou prechodnej oblasti literatúry medzi umeleckou a populárnou prózou. Na pozadí slovenského, poľského a anglofónneho výskumu bádateľka diferencuje jednotlivé pojmy ako popkultúra, masová kultúra, gýč, brak, žánrová literatúra či tzv. literatúra stredu a vytvára teoretický podklad pre interpretácie diel, ktoré súčasná kritika reflektuje protirečivo, pretože sa nedajú jednoznačne zaradiť ani do umeleckej, ani populárnej literatúry. Sivčovej konkretizácie diel Denisy Fulmekovej, Michala Hvoreckého, Ondreja Štefánika, Richarda Pupalu, Ivany Gibovej a Tomáša Vargu vychádzajú z detailného poznania žánrových charakteristík, z hodnotenia základných prvkov, ako aj podstatných textových detailov.

Sú knihy, ktoré k čitateľovi vystrú ruku a vezmú ho do rozprávky. Zavedú ho na stránky s dobrodružnými príbehmi, za tajomstvami a úlohami, ktoré preveria, či dieťa je ten pravý kamarát a kamarátka, či je ten pravý hrdina. Ukážu mu čarovný svet, o akom ani netušilo, hoci je doslova na dosah. Túto knihu pre detských čitateľov a ich rodičov napísali a namaľovali dvaja mladí autori, spisovateľ Dávid a ilustrátor Michal. So svojou radosťou z tvorenia sa chcú podeliť aj s čitateľmi, a preto nechali v knihe miesto pre ich vlastné zážitky, obrázky a vedomosti. Takto spolu s nimi túžia vytvoriť knihu, akej sa žiadna iná nevyrovná.

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať do tej istej rieky. Univerzálne úvahy sú v básňach prekryté prežitými aj prečítanými príbehmi a rovnako dôležitú úlohu má pozorovanie skutočnosti, reflexia literárnych predlôh a poetický jazyk. Zbierka v čase vydania získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut v slovenskom jazyku. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať do tej istej rieky. Univerzálne úvahy sú v básňach prekryté prežitými aj prečítanými príbehmi a rovnako dôležitú úlohu má pozorovanie skutočnosti, reflexia literárnych predlôh a poetický jazyk. Zbierka v čase vydania získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut v slovenskom jazyku. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Básnik Ján Motulko (1920 - 2013) vytvoril bohaté duchovné dielo, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou rozsiahlych dejín slovenskej katolíckej moderny. Jednou z kapitol týchto dejín boli osobné a literárne peripetie v období komunistickej neslobody, ktoré sú zachytené v básnických knihách zaradených do prvého zväzku Motulkovej poézie (2019). Impulz k začatiu novej kapitoly v živote a tvorbe priniesla básnikovi spoločenská zmena po roku 1989, po ktorej naplno rozvinul spirituálny rozmer svojej poézie. Do druhého zväzku Za nekonečnom svitá II: Puknutý hlas sú zaradené básnické zbierky vydané po roku 1989: Fialové žalmy (1992), Havrania zima (1996), Strmé schody (2000), Na Božej brúske (2005) a Jesenné paberky (2010). Hĺbka i rozsah duchovného záberu Motulkovej poézie ukazujú, aké významné miesto má spiritualita v slovenskej literatúre a aká prirodzená je kontinuita duchovnej poézie od súčasnosti až po jej kresťanské či predkresťanské korene.

Básnická kniha Poézia pre dvoch Poetry For Two je napísaná po slovensky a anglicky, v dvoch jazykoch, ktorými poetka Ivana Komanická myslí, v ktorých si uvedomuje svoje bytie a v ktorých tvaruje svet okolo seba. Podoba básní je určená konverzačným tónom reálnych a fiktívnych rozhovorov s partnerom a z virtuálnej podstaty reči sa postupne začínajú formovať skutočné udalosti a skutoční ľudia zachytení v nečakanej a naliehavej situácii. Básne plynú ako políčka filmu a v ich osobitom a ľahkom rytme sa odkrýva a zahaľuje všetko to, čo človek túži povedať alebo hovorením zakryť. Kniha je vnútorne spojená s autorkinou lyrickou prózou Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a spolu zobrazujú životný príbeh človeka zasiahnutého prítomnosťou, v ktorej sú zviditeľnené fragmenty individuálnej pamäti a záblesky toho, čo sa môže stať.

Najsystematickejšia kritička slovenskej prózy súčasnosti, Marta Součková, predstavuje vo vedeckej monografii P/r/ózy po roku 2000 autorský pohľad na poetiku, tematické inšpirácie a širšie kontextové súvislosti v prózach V. Staviarskeho, R. Pupalu, M. Krajňaka, J. Beňovej, O. Štefánika, I. Dobrakovovej a M. Rosovej. Prehľad a skúsenosti autorky získané dlhoročným výskumom, pedagogickou praxou a kultúrnym manažovaním vytvorili z monografie jednu z najužitočnejších referenčných príručiek k poznávaniu súčasnej slovenskej literatúry. Okrem individualizovaných ponorov do diel vybraných autorov kniha ponúka pohľad na kontext v dlhšom časovom horizonte od roku 1989 a axiologické zhodnotenie úspešnosti umeleckých postupov slovenskej prózy.

Vedecká monografia Kataríny Hrabčákovej skúma problematiku básnickej identity vo vzťahu k výrazovým a významovým rovinám poézie. Bádateľka svoj pohľad sústreďuje na súčasnú slovenskú poéziu a v jej rámci osobitne na tvorbu písanú poetkami. V jednotlivých kapitolách sa otvára problém generačnej spríbuznenosti a rozrôznenosti autorov a autoriek strednej až najmladšej generácie, ktorej je Hrabčáková sama autorskou aj vedeckou súčasťou. Semiopoetický kľúč k uchopovaniu umeleckých textov a literárnovedných kontextov umožňuje monografii rozvíjať otázku hľadania primeranosti jazykových prostriedkov. Rovnako sa usiluje postihnúť základné rozmery osobnej ľudskej výpovede, ktorá je stále ústrednou súčasťou prejavu slovenskej poézie a vytvára krehký sebaobraz pokrytý slovom identita.