Kalligram strana 39 z 78

Tadeusz Slobodzianek napjaink egyik legjelentősebb lengyel drámaírója, tanár, rendező, dramaturg, színházkritikus, a Wierszalin Társulat és a varsói Dráma Laboratórium megalapítója. Tadeusz Slobodzianek műveit eddig több mint harminc irodalmi és színházi díjjal tüntették ki. Háromszor nyerte el a lengyelországi Kortárs Darabok Versenyének fődíját, kétszer az edinburghi Nemzetközi Színházi Fesztivál Fringe Firste díját, 2010-ben "A mi osztályunk" című darabjáért elnyerte a rangos lengyelországi NIKE irodalmi díjat "Az év legjobb drámája" kategóriában. Műveit a világ legjelentősebb színpadain játsszák, "A mi osztályunk" ősbemutatójára a londoni Royal National Theatre-ben került sor, azóta Varsóban, Barcelonában, Torontóban, Philadelphiában és Budapesten is műsorra tűzték.

Adam Michnik (1946) žijúci klasik poľskej politickej žurnalistiky, zápalisto a zmysluplne uvažujúci a diskutujúci obranca občianskej spoločnosti, jedna z najvýznamnejších osobností súčasnej politicky aktívnej esejistiky, niekdajší disident a spoluzakladateľ Výboru na obranu práv robotníkov, ako aj nezávislého odborového hnutia Solidarita, zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor mienkotvorného denníka Gazeta Wyborcza, ponúka tentoraz osobne zaujatý prehľad názorov na udalosti i osobnosti, aké poznamenali uplynulé desaťročie. Michnikova esejistika a publicistika, či už sa venuje problematike nových formujúcich sa mocenských a politických štruktúr, aktuálnemu stavu demokracie, alebo filozofickým a teologickým názorom súčasného pápeža, je výrazom autorovej naliehavej potreby diskutovať, brániť vlastné a akceptovať cudzie argumenty a tvorivo sa zúčastňovať na vytváraní novej občianskej spoločnosti.

Skrachovanec je príbehom stretnutia troch klavírnych virtuózov Glenna Goulda, Wertheimera a anonymného rozprávača. Všetci traja sú výnimoční, ale Goldbergovské variácie dokáže geniálne zahrať iba jeden - Američan Glenn. Práve jeho klavírna genialita má na obidvoch priateľov a spolužiakov skazonosný účinok; hudba v Bernhardovom spracovaní nemá upokojujúci vplyv, neposkytuje estetický zážitok, ale naopak, dokáže aj zabíjať. Okrem veľkých autorových tém, či už vzťahu umenia a života, alebo jazyka a jeho možností postihnúť okolitý svet, tu tradične rezonuje aj neľútostná kritika Rakúska, predovšetkým v oblasti súdnictva a školstva.

"Úgy tartják, hogy ha Magyarországon ketten tudnak valamiről, az már nem marad titokban. Az úgynevezett "őszödi beszéd" kiszivárogtatásához két embernél több kellett. Az, hogy évekkel a történtek után semelyik fél se tett közzé még csak feltételezett változatot sem arról, mi történt, hogy történt, példátlan."

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Najnovšie vydanie vynikajúcej historickej práce o Slovensku, ktorú slovenský historik európskeho formátu Ľubomír Lipták napísal pred takmer polstoročím. Práca ponúka nadčasovú reflexiu dejín Slovenska do prelomu rokov 1967-1968, kedy bola napísaná, plnú aktuálnych úvah, otázok a odpovedí.

Výraz Gulag ako skratka pre Hlavnú správu táborov v bývalom Sovietskom zväze sa stal zlovestným symbolom pre tisíce pracovných táborov a milióny väznených. Svet táborov predstavoval skutočný civilizačný prepad v režime, ktorý si nárokoval byť svetovou avantgardou. Tisíce občanov Slovenska a Čiech mali s táborovou mašinériou osobné skúsenosti. Táto kniha prináša malý zlomok spomienok a skúseností bývalých väzňov systému GULAG a blízkych tých, ktorí toto priepadlisko civilizácie neprežili.

Výraz Gulag ako skratka pre Hlavnú správu táborov v bývalom Sovietskom zväze sa stal zlovestným symbolom pre tisíce pracovných táborov a milióny väznených. Svet táborov predstavoval skutočný civilizačný prepad v režime, ktorý si nárokoval byť svetovou avantgardou. Tisíce občanov Slovenska a Čiech mali s táborovou mašinériou osobné skúsenosti. Táto kniha prináša malý zlomok spomienok a skúseností bývalých väzňov systému GULAG a blízkych tých, ktorí toto priepadlisko civilizácie neprežili.

A kötet a szerző 1999-ben megjelent Petőfi Sándor. Kísérlet című könyvének anyagára épül, annak bővített, kiegészített változata. Oly kísérleteket összegez, melyek talán új szempontokat tudnak felkínálni egy mainak tekinthető Petőfi-interpretációhoz.

Najnovšie vydanie vynikajúcej historickej práce o Slovensku, ktorú slovenský historik európskeho formátu Ľubomír Lipták napísal pred takmer polstoročím. Práca ponúka nadčasovú reflexiu dejín Slovenska do prelomu rokov 1967-1968, kedy bola napísaná, plnú aktuálnych úvah, otázok a odpovedí.

Hideg van, de ragyogó napsütés. És nyugtalanság. Ilyenkor fogalmam sincs, mihez kezdjek. Ez a napló néha jól jön; nem mindig, most sem tudok mit írni, de azért a legtöbbször kisegít a bajból."

Maslo na našich hlavách je zbierkou fejtónov a "iných vecí" Milana Šútovca písaných pre noviny a časopisy medzi rokmi 2002 až 2010. Chronické problémy našej krajiny a doby autor komentuje vážnejším i nevážnejším tónom a odkrýva tak nedostatky nielen domácej politickej scény, ale aj nie najšťastnejšie zmenenej paradigmy dnešného sveta.

Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.