Kalligram strana 39 z 78

Kniha mapuje dejiny bratislavského chemického podniku Dynamit Nobel od jeho vzniku roku 1873 až do roku 1945. Zachytáva teda podnik v podmienkach dvoch svetových vojen a troch režimov. Všíma si postavenie Dynamitky v nobelovskom koncerne, rovnako však i dejiny jej vlastného koncernu, ktorý siahal od strednej a juhovýchodnej Európy cez Švajčiarsko až do južnej Afriky. Práve koncern podniku Dynamit Nobel dostal Bratislavu na popredné miesto v chemickom priemysle sveta, a to najmä v období 1939-1945. Prepojenie na nemeckého chemického giganta IG Farben umožňovalo Dynamitke profitovať z vojnovej konjunktúry a podriadiť si celý rad zahraničných tovární. V centre záujmu nie sú klasické politické ani hospodárske dejiny, ale správanie sa a stratégia podnikového manažmentu, ktorý sa vždy snažil minimalizovať dopad štátoprávnych zmien a rôznych historických procesov na výrobnú efektivitu podniku. Bolo to prakticky nemožné, lebo Dynamitka mala strategický charakter a dynamit bol uložený nielen v dejinách rútiacich sa za bránami závodu, ale i v jeho areáli a výrobných halách, keďže práve výbušniny boli kľúčovým výrobným artiklom. Roman Holec (1959) je profesorom histórie na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK a vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV v Bratislave. Zaoberá sa dejinami 19. a prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore. Je spoluautorom viacerých syntéz, autorom mnohých knižných publikácií a vyše stovky vedeckých štúdií. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli jeho knihy Aristokrat v službách štátu a Coburgovci a Slovensko.

Adam Michnik (1946) žijúci klasik poľskej politickej žurnalistiky, zápalisto a zmysluplne uvažujúci a diskutujúci obranca občianskej spoločnosti, jedna z najvýznamnejších osobností súčasnej politicky aktívnej esejistiky, niekdajší disident a spoluzakladateľ Výboru na obranu práv robotníkov, ako aj nezávislého odborového hnutia Solidarita, zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor mienkotvorného denníka Gazeta Wyborcza, ponúka tentoraz osobne zaujatý prehľad názorov na udalosti i osobnosti, aké poznamenali uplynulé desaťročie. Michnikova esejistika a publicistika, či už sa venuje problematike nových formujúcich sa mocenských a politických štruktúr, aktuálnemu stavu demokracie, alebo filozofickým a teologickým názorom súčasného pápeža, je výrazom autorovej naliehavej potreby diskutovať, brániť vlastné a akceptovať cudzie argumenty a tvorivo sa zúčastňovať na vytváraní novej občianskej spoločnosti.

Výraz Gulag ako skratka pre Hlavnú správu táborov v bývalom Sovietskom zväze sa stal zlovestným symbolom pre tisíce pracovných táborov a milióny väznených. Svet táborov predstavoval skutočný civilizačný prepad v režime, ktorý si nárokoval byť svetovou avantgardou. Tisíce občanov Slovenska a Čiech mali s táborovou mašinériou osobné skúsenosti. Táto kniha prináša malý zlomok spomienok a skúseností bývalých väzňov systému GULAG a blízkych tých, ktorí toto priepadlisko civilizácie neprežili.

A kötet a szerző 1999-ben megjelent Petőfi Sándor. Kísérlet című könyvének anyagára épül, annak bővített, kiegészített változata. Oly kísérleteket összegez, melyek talán új szempontokat tudnak felkínálni egy mainak tekinthető Petőfi-interpretációhoz.

Najnovšie vydanie vynikajúcej historickej práce o Slovensku, ktorú slovenský historik európskeho formátu Ľubomír Lipták napísal pred takmer polstoročím. Práca ponúka nadčasovú reflexiu dejín Slovenska do prelomu rokov 1967-1968, kedy bola napísaná, plnú aktuálnych úvah, otázok a odpovedí.

Najnovšie vydanie vynikajúcej historickej práce o Slovensku, ktorú slovenský historik európskeho formátu Ľubomír Lipták napísal pred takmer polstoročím. Práca ponúka nadčasovú reflexiu dejín Slovenska do prelomu rokov 1967-1968, kedy bola napísaná, plnú aktuálnych úvah, otázok a odpovedí.

Výraz Gulag ako skratka pre Hlavnú správu táborov v bývalom Sovietskom zväze sa stal zlovestným symbolom pre tisíce pracovných táborov a milióny väznených. Svet táborov predstavoval skutočný civilizačný prepad v režime, ktorý si nárokoval byť svetovou avantgardou. Tisíce občanov Slovenska a Čiech mali s táborovou mašinériou osobné skúsenosti. Táto kniha prináša malý zlomok spomienok a skúseností bývalých väzňov systému GULAG a blízkych tých, ktorí toto priepadlisko civilizácie neprežili.

Hideg van, de ragyogó napsütés. És nyugtalanság. Ilyenkor fogalmam sincs, mihez kezdjek. Ez a napló néha jól jön; nem mindig, most sem tudok mit írni, de azért a legtöbbször kisegít a bajból."

Maslo na našich hlavách je zbierkou fejtónov a "iných vecí" Milana Šútovca písaných pre noviny a časopisy medzi rokmi 2002 až 2010. Chronické problémy našej krajiny a doby autor komentuje vážnejším i nevážnejším tónom a odkrýva tak nedostatky nielen domácej politickej scény, ale aj nie najšťastnejšie zmenenej paradigmy dnešného sveta.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke.

Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia. Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity. Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa sústreďuje na tú časť spisovateľkinej tvorby, ktorá zohrala dôležitú rolu vo vývine modernej slovenskej prózy. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bolo jej dielo neoddeliteľnou súčasťou generačného úsilia mladších slovenských literátov o nový pohľad na človeka a jeho životný svet a o rekonštrukciu a modernizáciu tvárnych a významových vlastností prózy. Išlo o umelecké hľadanie – ale aj vysvetľovanie – skrytých motivácií a zdrojov impulzívneho konania, iracionálnych skutkov, silných vášní (a z toho všetkého vyvierajúcich konfliktov), cez akoby genetické, avšak spravidla mýticky interpretované faktory „vnútornej prírody“ v človeku: cez tzv. „osudovú predurčenosť“, „osudové putá“ „volanie zeme“ či „zákony krvi“. Umelecké výsledky toho úsilia sa stali známymi pod označením lyrizovaná próza, neskôr aj pod súhrnným pomenovaním próza naturizmu. Vklad a prínos Margity Figuli do tohto smeru umeleckého úsilia zobrazuje prítomný výber z diela. Jeho jadro tvoria zbierka poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá poskytla netradičný pohľad na svet z hľadiska „milujúcich žien“, a pôvodná verzia romantického príbehu vernej, avšak ťažko skúšanej lásky Tri gaštanové kone z r. 1940. Ďalšie poviedky a novely výberu kompletizujú ponuku textov, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a jedným zo stavebných kameňov slovenského literárneho kánonu.

Memoáre známeho ekonóma Jánosa Kornaiho, ktoré boli doposiaľ publikované v prekladoch do mnohých svetových jazykov, vyšli práve vo vydavateľstve Kalligram v slovenskom preklade Juraja Šebestu pod názvom "Silou mysle" s podtitulom "Netradičné spomienky na intelektuálnu púť".