KK Bagala strana 19 z 35

Kniha Poviedka 2013 je súbor najlepších ocenených poviedok v súťaži POVIEDKA 2013 Asseco solutions. Do súťaže prišlo 214 príspevkovy zo Slovenska ale aj zo zahraničia. Hodnotila porota v zložení: Radoslav MATEJOV, Veronika RÁCOVÁ a Karol CSIBA

V novele Grázel sú príbehy také neuveriteľné, že sa mohli pokojne stať. Dospievajúci Džimi a jeho podarený otec prehlbujú svoj vzťah spôsobom „kto vydrží viac". Aféry s podvodníkmi a prostitútkami ponúkajú čitateľom výnimočnú zábavu, no presvedčia tiež o tom, že otcovská môže byť nielen facka, ale aj láska.

"Pre mňa od začiatku, keď som sa začal venovať literatúre, bola kritika jej integrálnou súčasťou, bola tiež tvorbou. Kým jedni chápali kritiku ako službu literárnemu textu, iní (medzi nimi najvýraznejšie ja) zdôrazňovali postulatívny charakter literárnej kritiky. Presadzoval som názor, že kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu. Pritom som však zdôraznil, že to neznamená, že by ho to zbavilo povinnosti interpretovať ho skôr, než vysloví voči nemu svoju predstavu," povedal literárny vedec prof. Milan Hamada (*1933). Začítajte sa do druhého zväzku jeho kritických komentárov.

"Vôbec neľutujem, že som sa venoval našej barokovej kultúre a literatúre, ako aj tým javom a zjavom, ktoré tvoria prechod od baroka k osvietenstvu (klasicizmu). Venujem sa však aj súčasnej literatúre. Za ťažisko svojej práce pokladám dejiny a súčasnosť našej národnej kultúry a literatúry. Povedzme teda, že sa dnes cítim historikom i kritikom v jednej osobe. Kritické myslenie uplatňujem pri štúdiu dejín a zmysel pre široký historický i kultúrny kontext zasa pri uvažovaní o súčasnosti," povedal o svojej práci literárny vedec prof. Milan Hamada (*1933). Začítajte sa do tretieho zväzku zobraných esejí, štúdií, kritík, recenzií a kultúrnych úvah Kritické komentáre.

"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci. Začal som sa teda venovať otázkam zrodu našej novodobej kultúry. Túto prácu som chápal aj ako formu protestu. Písal som si štúdie z dejín našej národnej kultúry bez autocenzúry, takže nemusím na nich nič meniť," hovorí v jednom z rozhovorov z tejto knihy literárny vedec prof. Milan Hamada (*1933).

Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997).

Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu. Štrpka trvá na svojich textoch. Ich otvorenosť využil pri príprave tejto knihy na drobné, ale zaujímavé dolaďovanie veršov, ktoré možno azda charakterizovať aj ako jemnú spätnú synchronizáciu s neskôr napísanou poéziou. Aj preto je vydanie Štrpkovej knihy Básne I. nesmierne dôležitým návratom k textom s neubúdajúcou hodnotou, novou výzvou, ktorá môže i po rokoch vyústiť do výnimočnej čitateľskej skúsenosti. Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997).

Texty debutovej zbierky Zuzany Šmatlákovej dýchajú magickou atmosférou, sú opradené mytologickými a baladickými motívmi, často ide o prastaré príbehy v nových šatách. Postavy, vedené čímsi tajomým a iracionálnym, opúšťajú svoje domovy, životy, partnerov, pokúšajú sa o únik, hľadajú východ, Exit.

Texty debutovej zbierky Zuzany Šmatlákovej dýchajú magickou atmosférou, sú opradené mytologickými a baladickými motívmi, často ide o prastaré príbehy v nových šatách. Postavy, vedené čímsi tajomým a iracionálnym, opúšťajú svoje domovy, životy, partnerov, pokúšajú sa o únik, hľadajú východ, Exit.

Debutová zbierka poviedok Václava Kostelanského odráža bezvýznamnosť malých a ešte menších ľudí, ktorým autor nechce a nemôže dopomôcť k úniku pred vlastnou minulosťou a z ich slabej sociálnej situácie.

Premiéra zbierky krátkych próz a humoresiek Laca Keratu, ktorú ilustroval Marek Ormandík.

Premiéra zbierky krátkych próz a humoresiek Laca Keratu, ktorú ilustroval Marek Ormandík.

Nekróza reprezentuje zlo sveta. A literárne spasiteľstvo Edmunda Hlatkého spočíva v jeho zachytení.

Michal Hlatký (1979) získal prémiu v anonymnej literárnej súťaži Poviedka 2008 Asseco Solutions. Svoje krátke prózy publikoval v denníku Pravda. Zbierka Zlatý vek je jeho knižným debutom. "Učiteľ nám rozprával legendu o Troch dobách: najprv bol Vek zlatý, keď ľudstvo žilo spravodlivo a počestne, cenila sa odvaha a statočnosť, potom prišiel Medený vek a spoločnosť sa začala uberať do záhuby. Teraz vládne vek Železný a okolo nás je len špina." (ukážka)

V novele Grázel sú príbehy také neuveriteľné, že sa mohli pokojne stať. Dospievajúci Džimi a jeho podarený otec prehlbujú svoj vzťah spôsobom „kto vydrží viac". Aféry s podvodníkmi a prostitútkami ponúkajú čitateľom výnimočnú zábavu, no presvedčia tiež o tom, že otcovská môže byť nielen facka, ale aj láska.

Zborník obsahuje desať poviedok, ktoré vybrala porota v zložení Radoslav Passia, Ivana Taranenková a Ivana Dobrakovová. Víťazom sa stala Labutia balada Petra Balka. Prémie získali Martin Šenc, František Vašš, Miroslava Pjonteková, Ivana Gibová, Jozef Capek, Milan Čarňanský, Jana Micenková, Kristína Hušeková a Soňa Uríková: - Peter Balko: Labutia balada - Jozef Capek: Ste vyšší - Milan Čarňanský: Útek - Ivana Gibová: ...a way of life - Kristína Hušeková: Nepodceňujte slečnu Marplovú - Jana Micenková: NEKROgames - Mira Pjontek: Tieň nabrúsenej kosy - Martin Šenc: Groove penetrante v H mol - Soňa Uriková: Fotky od mora - Fero Vašš: Špagáti „Rozhodovanie o víťazovi nebolo až také zložité. Poviedka Petra Balka Labutia balada si vlastne jediná získala vyrovnanú priazeň všetkých troch členov poroty. Dvaja osemroční kamaráti sú spojení až zlovestnou príťažlivosťou svojich protikladných charakterov. Ich veku primerané dobrodružstvá – vyrozprávané detským rozprávačom, no zároveň z jemne humorného a ironizujúceho nadhľadu – sú rámcované originálne poňatým motívom reflexie poviedkového žánru. Autor dokázal v relatívne krátkom texte zručne načrtnúť chlapčenský svet, ale bezpečne sa vyhol jeho nostalgicko-romantizujúcej interpretácii. Naznačil, ako naivita a nezrelosť priamo súvisia s krutosťou a zlom. Práve v tomto bode prekročil bežnú evokáciu zaniknutého detského sveta a priblížil sa k univerzálnym otázkam, ktorých opakované kladenie robí literatúru literatúrou.“ (Radoslav Passia v predslove) „Mali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal šumbajku, ja som mal luk. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť mená všetkých svätých v kalendári, aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. Boli sme najlepší priatelia v Novohrade a vedeli sme, že ak nás raz niečo rozdelí, bude to tretia svetová vojna.“ (úryvok z víťaznej poviedky Petra Balka s názvom Labutia balada)