KK Bagala strana 18 z 35

Druhý zväzok súborného diela Kornela Földváriho obsahuje texty z knihy O stručnosti, ktorou autor debutoval pod vlastným menom v roku 1999. Obsahuje 41 päťvetových minirecenzií na umelecké diela a 48 glos z cyklu Humorikon o knihách, divadelných predstaveniach a výstavách. Ako bonus sú v knihe publikované medailóny 14 slovenských spisovateľov a autorova diplomová práca Niektoré problémy súčasného slovenského humoru z roku 1960. Peter Uličný v doslove knihy píše: Pri Kornelovi Földvárim naozaj nikdy nešlo o to, či sa jeho text bude volať doslov alebo fejtón či nebodaj diplomová práca. Niežeby si nectil pravidlá žánrov. Ale nad všetkými pravidlami vždy nakoniec víťazil rozprávač. Človek milujúci príbehy. Schopný rozprávať ich tak, aby ich milovali aj ostatní...

Prvé tri prozaické knihy predčasne zosnulého spisovateľa a filmára Petra Krištúfka vychádzajú v reedícii. Za debutovú zbierku poviedok Nepresné miesto autor získal Prémiu Ivana Kraska. Doslov ku knihe napísali Pavol Rankov a Dado Nagy. Dizajn a vizuálny koncept Palo Bálik. Poviedky Petra Krištúfka sú ako rébusy, ktoré si aj po opakovanom prečítaní uchovávajú vnútornú tajomnosť a nepreniknuteľnosť. Nie sú totiž vystavané len na prekvapivej pointe, ale ich fantazijná podivnosť si podmaňuje čitateľa už od prvej vety či najneskôr prvého odseku. Peter Krištúfek patril bezpochyby medzi najtalentovanejších autorov, ktorí vstupovali do slovenskej literatúry v rokoch na prelome milénií. Už o jeho prvej zbierke poviedok Nepresné miesto sotva môžeme hovoriť ako o texte debutanta, niet v nej totiž ani stopy po nevyváženosti či vajataní začínajúceho autora. Práve naopak, Nepresné miesto sa vyznačuje veľmi presnými a vycibrenými poviedkovými naráciami. V priebehu sedemnástich rokov mu vyšlo trinásť kníh. A popritom pracoval pre rozhlas, pravidelne písal do novín, nakrúcal hrané filmy, dokumenty i televízne publicistické cykly. Pavol Rankov

Balansovanie na hrane reálneho a magického u mňa vychádza skôr z toho, že od detstva som si rád vymýšľal. Je to podmienené aj dávkou fantázie, niečím, čo má človek zažité, čo zdedil a čo prežíva. Pritom treba pripomenúť, že urieknutie či počarenie sa na mnohých miestach a nielen na východnom Slovensku považuje za úplne normálny jav, v ktorý verí veľa ľudí. (Václav Pankovčín) Prvý zväzok súborného diela predčasne zosnulého talentovaného autora Václava Pankovčína obsahuje poviedky zo začiatku 90. rokov, ktoré mu vyšli v prvých dvoch knihách Asi som neprišiel len tak a Marakéš. Sú doplnené o nové, doposiaľ nepublikované texty z pozostalosti. Knihu ilustroval Fero Guldan. Prípoviedka nie je poviedka. Je kratšia, niekedy poučnejšia a občas aj zábavnejšia ako poviedka. Prípoviedka je vlastne len jeden zo stovky príbehov, ktoré vám vyrozpráva žena z Marakéša na ulici; v tomto prípade baba Peťová. Keďže nemá čas, príbeh maximálne zostruční a na poslednú vetu nadviaže ďalší príbeh. Už dve hodiny sa ponáhľa do obchodu, na záhumienok okopávať zemiaky alebo repu, alebo ide s čerstvo vypratou bielizňou na rieku Udavu, kde ju chce vyplákať; ale ešte ďalšie dve hodiny vám bude rozprávať, čo je v Marakéši nové alebo čo sa tam kedysi stalo. A práve tento štýl rozprávania považujem za tú najdokonalejšiu literárnu kompozíciu, akú kedy človek vymyslel. A takú kompozíciu nevytvoril okrem žien z Marakéša hádam nikto na svete...

Zborník najlepších poviedok 21. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Jakub Zaťovič a porota udelila aj päť prémií, ktoré získala Barbora Hrínová, Júlia Oreská, Eva Ryšavá, Jana Turzáková a Katarína Varsiková. 21. ročníka literárnej súťaže Poviedka 2017 sa zúčastnilo 519 autoriek a autorov. Hlavnú cenu získal Jakub Zaťovič a porota udelila aj päť prémií, ktoré získala Barbora Hrínová, Júlia Oreská, Eva Ryšavá, Jana Turzáková a Katarína Varsiková. V knihe je uverejnený aj predslov predsednícky poroty Ivany Dobrakovovej, štatistické údaje a zoznam názvov poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je uverejnená prihláška do ďalších ročníkov súťaže. „V porote sme boli piati a každý sme mali trochu inú predstavu o tom, ako by mal vyzerať dobrý text. Do tretieho kola sa dostalo desať poviedok a mne ako predsedníčke poroty záležalo na tom, aby sme vybrali víťaza a päť prémií, s ktorými by sme sa vedeli všetci stotožniť. A myslím, že sa to viac-menej podarilo. `Viera a pytón` Kataríny Varsikovej ma hneď očarila svojím chladným odťažitým tónom, ktorý vynikal v tej záplave sentimentálnych textov o láske. Všetko je opísané s matematickou presnosťou, precízne vystavané a ako had rastie, poviedka graduje. `Naša` Barbory Hrínovej je text s homosexuálnou tematikou, o hľadaní identity, o neistote a dospievaní, ale veľmi nenásilne podaný, sympatické je, že autorka sa od prvého riadka nesnaží šokovať, má pochopenie pre svoje postavy, akokoľvek sú zvláštne, nech aj študujú teológiu a snívajú o práci kamionistky. `Ponesiem tvoj vlas` Jany Turzákovej je trochu záhadný text, ktorý pôsobí na čitateľa podprahovo, prechádzka s dieťaťom cez les vyústi do návštevy tajomného domu, kde rozprávačka stretne viacerých ľudí, ktorí až nápadne pripomínajú jej blízkych. `Byt v centre` Júlie Oreskej spočiatku pôsobí takmer naivne, trochu neohrabane, mladá študentka, ktorá si prenajme izbu v starom byte a prichýli kamaráta, no cez jej izbu sa tiahne dlhá šnúra, ktorá slúži na vešanie bielizne, ale možno aj na niečo iné. `Nutkanie` Evy Ryšavej nie je o potrebe ísť na záchod, len čo sa autobus pohne zo stanice, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale o nutkavých myšlienkach, ktoré dobiedzajú a nedajú pokoj, kým im človek nepodľahne, nájde sa v tom každý s obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorá je tu podaná naozaj presvedčivo. Víťazná `Poviedka o psoch` Jakuba Zaťoviča vyniká najviac v tom, že na rozdiel od väčšiny textov je naplnená pozitívnou energiou, áno, je aj o láske, ale aj o klincoch a gin-toniku, neskĺzava do sentimentu, do gýča, miestami je vtipná, autorovi sa podarilo všetko vybalansovať a spraviť pekný text, ktorý je zároveň aj dobrou literatúrou.“ Ivana Dobrakovová, predsedníčka poroty Poviedka 2017

Dve Ballove knihy – V mene otca aj Veľká láska – sa dostali do finále Ceny Anasoft litera, prvá z nich aj zvíťazila a jej preklady už vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie.“ (Gábor Schein, Élet és irodalom) O BALLOVÝCH KNIHÁCH „Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou – aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl.“ Ivan Štrpka „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017 „Balla evokuje postaršiu kvázi-posvätnú úlohu spisovateľa v spoločnosti.“ Charles Sabatos, The Los Angeles Review of Books, 28. 8. 2017 „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie, aký v maďarskej literatúre len tak ľahko nenájdeme. Gábor Schein, Élet és irodalom, 22. 4. 2016 „Možno tedy jen přivítat, že se český čtenář může seznámit s touto znepokojivou a drásavou Ballovou otcovsko-synovskou etudou, textovanou ovšem s potutelným úsměvem. Anebo úšklebkem?“ Lubomír Machala v doslove českého vydania „Balla – hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy – je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. “ Jacek Bukowski, Varšava O AUTOROVI Balla (1967) je laureát Ceny Anasoft Litera, Ceny Ivana Kraska, Ceny Nadíácie Tatra banky, víťaz literárnych súťaží Poviedka, Jašíkove Kysuce ai. Vydal 10 prozaických kníh. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Nasledovali knihy: Outsideria (1997), Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Oko (2013) Veľká láska (2015).

Začítajte sa do najlepších poviedok 20. ročníka prestížnej literárnej súťaže POVIEDKA. Sedem autoriek a autorov – sedem rozličných typov zážitkov. Literárnu súťaž Poviedka od roku 1996 vyhlasuje vydavateľ Koloman Kertész Bagal. Do 20. ročníka bolo prijatých 209 súťažných prác. Porota v zložení Matúš Mikšík (predseda), Soňa Uriková a Peter Balko udelila hlavnú cenu Dominike Madro, 2. miesto Ivane Dobrakovovej, 3. miesto Radke Komžíkovej a štyri prémie. Všetky ocenené poviedky sú publikované v tomto zborníku. Ivana Dobrakovová Nicol Hochholczerová Karlos Kolbas Radka Komžíková Dominika Madro A.Rasin Eva Ryšavá

V sade kníh sú dve zbierky poviedok Agda Bavi Paina: Východ z raja (2015) a More. Love. Čajky (2014). Rodičovské varovanie: Mládeži neprístupné. Nechajte sa prekvapiť, s akou ľahkosťou sa ponoríte do príbehov a užijete si jazdy východným pobrežím, temným podsvetím, potýčky s políciou aj politikou, masové koncerty a demonštrácie, no predovšetkým mágiu a čaro východných umení.

Telegram - Stanislav Rakús (nar. 20. januára 1940) súbor próz Telegram časovo zacielil na druhú polovicu 20. storočia, má humoristický charakter. Prózy sú svojou príbehovou líniou, jemným zmyslom pre detail i celkovým uchopením problému príťažlivým a zároveň umelecky plnohodnotným čítaním.Ešte som tu a zostanem - Láskavé a humorné spomienky starca, ktorý prežil bohatý život v kruhu svojich blízkych a priateľov. Spomienky, predstavy a realita sa mu už v mysli zlievajú. Napriek neľahkému životu pociťuje naplnenie, spokojnosť a dobrácky pristupuje ku každému, koho stretne. Akoby nám dával nádej, že existuje harmónia vedomia, sveta a vesmíru. Len my vnímame, že za jeho chrbtom sa dejú čudné veci.Vražda ako spoločenská udalosť - Obaja autori, pôvodne nájomní vrahovia, predviedli pozoruhodný výkon. Pravidlá spoločenského správania aplikovali na vraždu a v šiestich kapitolách podrobne popísali, ako má vystupovať človek, ktorý chce z vraždy urobiť hodnotnú spoločenskú udalosť. Sammy "The Bull" Gravano, New York Mobster Magazine, 2006História - V románe História môžu čitatelia sledovať privátnu históriu štyroch hlavných hrdinov – troch mužov a jednej ženy, ktorí „vstúpili do života“ v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Aj napriek tomu, že vyrastali a študovali za socializmu, sú to silné individuality. Slovenský textSlovenský poker - Zbierka Slovenský poker ponúka tucet hravých, ale aj poetických príbehov, s prvkami humoru, paradoxov a absurdity, ústiacich väčšinou do iracionality.

Básne I. prinášajú prvé štyri Štrpkove zbierky v poradí, v akom vznikli, nie ako boli kvôli rôznym spoločenským deformáciám v tých časoch publikované. Od vydania autorovho debutu Krátke detstvo kopijníkov (1969) uplynulo už tridsaťosem rokov, napriek tomu však ponúka spolu s ďalšími troma zbierkami prvého zväzku stále živú, iskriacu poéziu. Štrpka trvá na svojich textoch. Ich otvorenosť využil pri príprave tejto knihy na drobné, ale zaujímavé dolaďovanie veršov, ktoré možno azda charakterizovať aj ako jemnú spätnú synchronizáciu s neskôr napísanou poéziou. Aj preto je vydanie Štrpkovej knihy Básne I. nesmierne dôležitým návratom k textom s neubúdajúcou hodnotou, novou výzvou, ktorá môže i po rokoch vyústiť do výnimočnej čitateľskej skúsenosti. Druhý zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Teraz a iné ostrovy (1981), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989) a Medzihry. Bábky kratšie o hlavu (1997). Tretí zväzok zobraných básní člena básnickej skupiny Osamelí bežci prináša autorizované vydanie štyroch zbierok poézie: Rovnisko, juhozápad. Smrť matky (1995), Majster Mu a ženské hlasy (1997), 25 básní (2003) a Hlasy a iné básne (2001). Súborné vydanie tretieho zväzku básnického diela Ivana Štrpku edične sleduje prirodzenú chronológiu vzniku textov, čo znamená, že jednotlivé zbierky sú doň začlenené v poradí, v akom boli vytvorené ich rukopisy, a nie v akom vychádzali v knižnej podobe. Čas rukopisného vzniku nejednej Štrpkovej zbierky sa nezhoduje s rokom jej knižného vydania. V porovnaní s pôvodnými vydaniami ponúka aj tento tretí zväzok autorizovaný textový variant Štrpkovho básnického diela, ktoré preto považujeme za kompletné a uzavreté. Niektoré básnické knihy mohli byť publikované až s niekoľkoročným odstupom, za ktorým stoja zväčša známe politické okolnosti (cenzúra v období totality), ale niekedy aj iné, celkom prozaické dôvody.Zmeny sa dotýkajú aj výslednej podoby básní. Autor niektoré texty v menšej či väčšej miere pozmenil – prepracoval, skorigoval, prípadne zredukoval. Často išlo len o nepatrné detaily, občas sa však odhodlal aj k výraznejším korekciám na úrovni nosných motívov či veršov.

Literárnu súťaž Poviedka od roku 1996 vyhlasuje vydavateľ Koloman Kertész Bagal. Do 19. ročníka bolo prijatých 123 súťažných prác. Porota v zložení Marek Vadas (predseda), Matúš Mikšík a Agda Bavi Pain rozhodovala v troch kolách a udelila hlavnú cenu Radovanovi Potočárovi za poviedku Mužská geometria a šesť prémií. Všetky ocenené poviedky sú publikované v tomto zborníku. Maxim Ivanov, Radka Komžíková, Dominika Madro, Peter Pečonka, Radovan Potočár, Dušan Šuster, Martin Vlado

Poviedka 2014: Zborník najlepších poviedok literárnej súťaže Poviedka 2014. Komisia v zložení Vlado Balla, Márius Kopcsay a Karol D. Horváth vybrala týchto finalistov: Michal Baláž - Štruktúrovaný zázrak Marek Grajciar - Imitovanie špirál Karol Hajdu - Drobné nepríjemnosti Júlia Landová - Starý dom Martin Longa - Júlia Miro Macko - Stretnutia Dominika Madro - Malá čiastka zeme Mira Pjontek - Rozptylová lúka Radovan Potočár - Oco sa nepletie Katarína Varsíková - Cesta do Havany Martin Vlado - Krajina

"Tomáš Ulej obohacuje náš tradičný útočiaci humor vtipom a noblesou a názorom,“ napísal o tvorbe Tomáša Uleja básnik a aforista Tomáš Janovic. Po úspešnej knihe aforizmov a epigramov Ale, ktorá získala Cenu Ivana Kraska za debut v literatúre, prichádza teraz Tomáš Ulej s druhou. Nech knihu otvoríte kdekoľvek, vyvalí sa na vás instantná múdrosť a vtip. Bodaj bi! je oslavou slov(enčiny) a skrytých významov, ktoré sa ukrývajú v našom jazyku. Ideálny darček pre všetkých, ktorí, slovami Tomáša Uleja, aj „vedia koľko je dva plus dva“, ale nie je im to „jedno".

Tajomné príbehy v knihe Nočné správy sa nesú v atmosfére ťažko vysvetliteľné. Postavy akoby neverili v pevnú a jedinú pravdu, ktorá by mala všetko vysvetliť. Ak sa tak stane, je pravda až príliš krutá. Autor vytvára výnimočnú atmosféru okolo príbehov, ktorá drží čitateľa v neustálom napätí. Nejde o nijaké bezmyšlienkovité napätie. Čitateľ je neustále aktivizovaný, musí si klásť otázky skôr charakteru „prečo je to tak?“ než, „ako sa to skončí?“. (Ladislav Čúzy) „Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu.“ (Dušan Dušek) Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Študoval žurnalistiku a filmovú a televíznu dramaturgiu, po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Vydal 11 prozaických a 2 básnicke knihy, mnoho diel vyšlo aj v zahraničí.

Protagonisti poviedok debutujúcej autorky Anny Kiliánovej sú vystavovaní bizarným situáciám. Tučnej Kláre komplikuje vzťahy s mužmi smejúci sa pes, ktorého zdedila po otcovi. Mužovi sa po príchode z nemocnice zdá, že jeho suseda je tenká ako hárok papiera a novinový stánok mu pripomína útroby vesmíru s dvomi vynárajúcimi sa očami. Hrdinovia poviedok tak balansujú na tenkej hranici medzi suchou realitou a absurdnými preludmi. Snažia sa nájsť rovnováhu, ktorú na pomedzí predstáv a skutočnosti, fikcie a faktu hľadáme každý deň. Anna Kiliánová (1981) sa narodila v Brezne. V Bratislave vyštudovala fyziku. Tri roky žila vo Francúzsku, kde začala s písaním detektívneho románu. Prvýkrát sa literárne predstavila ako finalistka súťaže Poviedka 2009. Niekoľko textov jej vyšlo v nedeľnej prílohe denníka Pravda. Napísala scenár k jednej z poviedok filmu Intrigy. Pracovala ako jazyková redaktorka knihy Uršule Kovalyk Krasojazdkyňa. Tento rok jej vychádza detská kniha Obed s drakom s vlastnými ilustráciami, v najbližšej dobe by sa mala objaviť aj v nemeckom jazyku. Žije v Bratislave, má dve deti. Najviac peňazí vráža do kníh a do jedla. Má rada hlučné miesta a vysoké kopce.

Tajomné príbehy v knihe Nočné správy sa nesú v atmosfére ťažko vysvetliteľné. Postavy akoby neverili v pevnú a jedinú pravdu, ktorá by mala všetko vysvetliť. Ak sa tak stane, je pravda až príliš krutá. Autor vytvára výnimočnú atmosféru okolo príbehov, ktorá drží čitateľa v neustálom napätí. Nejde o nijaké bezmyšlienkovité napätie. Čitateľ je neustále aktivizovaný, musí si klásť otázky skôr charakteru „prečo je to tak?“ než, „ako sa to skončí?“. (Ladislav Čúzy) „Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu.“ (Dušan Dušek) Dušan Mitana sa narodil 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom. Študoval žurnalistiku a filmovú a televíznu dramaturgiu, po skončení štúdia pracoval dva roky ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 sa literatúre venuje profesionálne. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Vydal 11 prozaických a 2 básnicke knihy, mnoho diel vyšlo aj v zahraničí.