Minor

Po sedemročnom dôkladnom skúmaní životopisných údajov nám autor knihy, kapucín z Oklahomy v USA, ponúka miestami neuveriteľný životný príbeh pátra Pia (1887 - 1968), kapucínskeho kňaza z malého horského mestečka San Giovanni Rotondo v južnom Taliansku.

Listy o sebavzdelávaní" nie sú len historickými zapiskami z rokov, v ktorých vznikali. Ešte aj dnes dokážu osloviť mladého človeka. Dokážu mu pomôcť, aby bol človekom a kresťanom. A aby sa stal dobrým človekom a dobrým kresťanom. Možno práve preto sú dnes tieto listy dôležité dnes, lced tí najlepší z mladých hľadajú akékoľvek východisko k lepšiemu, humánnejšiemu životu... V listoch sa mladým podávajú základy kresťanského života v bežnom, všednom dni. Hovorí sa v nich o slobode, o šírke, ale aj o sile kresťanského dedičstva a kresťanského poslania, ktoré obopína nielen človeka, ale celé národy. Ingeborg Klimmer

Kniha, ktorú čitateľ drží v rukách, chce byť knihou podnetov, pomáhajúcich sústrediť pozornosť na len jedno potrebné" (Llc 10,42)... Charakterizovanie predkladaných uvažovaní nad biblickým textom ako podnety" chce povedať, že účel tejto knihy bude splnený, ak v nej čitateľ skutočne nájde podnety; také, ktoré ho povedú odložiť knihu bokom a zostať iba s textom Písma. Len ono má moc ďalej rozpaľovať prvotnú iskru podnetu. Rozpaľovať a udržiavať oheň.

24. októbra 2017 oslávili kapucíni 30. výročie založenia svojej slovenskej provincie, ktorá je zasvätená Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. K tejto mimoriadnej príležitosti provincia vydala knihu s jednoduchým názvom Kapucíni na Slovensku. Jej autorom je kapucín Ladislav Tkáčik. Kniha je veľkoryso graficky riešená; mapuje prvé stopy kapucínov na slovenskom území, ktoré viedli k ich prvému usídleniu v Pezinku v roku 1674 a v Bratislave v roku 1676, zakladanie kláštorov, pohnuté dejiny slovenských bratov a slovenských kláštorov v 20. storočí i obnovu ich života po roku 1989. Autor rámuje komplikovaný a vzrušujúci európsky františkánsky i kapucínsky príbeh rádovou spiritualitou a čitateľa necháva nahliadnuť do vlastných kapucínskych inšpiračných prameňov. Dnes má slovenská provincia 67 bratov, 7 kláštorov a domov na Slovensku a jeden na Islande.

Kniha Michaela H. Crosbyho (1940-2017), kapucína, ktorý bol spolupracovníkom relátora v kauze svätorečenia svojho spolubrata Solanusa Caseyho (1870-1957). Inšpirujúci príbeh neochvejnej viery v trvalú a láskavú Božiu prítomnosť vo svete. Najväčším darom života tohto pokorného amerického kapucína bolo milosrdenstvo, ktoré nielen charakterizovalo jeho vzťah s Bohom, ale ktorým sa vyznačovali aj jeho srdečné, starostlivé a otcovské vzťahy s ľuďmi. Solanus Casey bol blahorečený 18. novembra 2017 v Detroite delegátom pápeža Františka kardinálom Angelom Amatom.

Ale Pán, ktorý sa až doteraz venoval všetkým úplne rovnako bez toho, že by niekoho uprednostňoval, sa zrazu začal pozerať na Šimona. Peter nevydržal tento pohľad, lebo videl tie isté oči, ktoré zazrel na nádvorí veľkňaza. Sklopil oči a pozeral na uhlíky pahreby, ale aj ten oheň mu pripomenul oheň na nádvorí, stráže, slúžky a to, čo povedal. Zatvoril oči a počúval vlny, ktoré zaplavovali štrk na brehu. Mal pocit, že aj hlas, ktorý sa mu prihováral, bol akoby z najspodnejších hlbín jazera: ,Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? (Jn 21,15)... To, čo Petra dojímalo, nebola len otázka, ale aj tón, akým ju Ježiš vyslovil. Nebola to žiadna skúška, ktorou ho chcel Ježiš vyskúšať, nebol to žiaden proces. Ježiš sám prosil o lásku, ktorú potreboval. (Mauro Giuseppe Lepori)

Táto kniha nesie podtitul „Nový kritický životopis“, čím nemyslíme, len životopis najnovší, ale skôr nový portrét muža, ktorý je známy ako svätý František z Assisi. Máme to šťastie, že o Františkovi sa nám zachovalo veľké množstvo príbehov, anekdot, správ i spisov pochádzajúcich z jeho vlastného storočia, z ktorých väčšinu dnes bádatelia v niektorých alebo všetkých ohľadoch považujú za „legendárne“. Tento životopis je pokusom spracovať stredoveké pramene o Františkovi dôsledne, niekedy až nemilosrdne kritickým spôsobom. Jeho cieľom je čo najviac poodhaliť človeka, ktorý sa skrýva za legendami.

Ernst Jünger (1895-1998) je významným nemeckým autorom, ktorý bol veteránom 1. svetovej vojny a veľkým odporcom nacizmu, kvôli čomu prišiel o miesto v armáde a mal zakázané písať. Esej O bolesti vyšla prvýkrát v roku 1934. Život bez bolesti neexistuje, ale uvažovanie o nej nie je populárne. Bolesť prezrádza hodnotu človeka. Keď sa priblížime k momentu vrcholnej bolesti človeka a vidíme ako ju zvláda, získavame prístup k zdrojom jeho moci a k tajomstvu, ktoré sa skrýva za jeho prevahou. Prezraď mi svoj postoj k bolesti a ja ti poviem, kto si! Esej Mier bola vydaná až v roku 1945, aj keď jej náčrt vznikal ešte v zime 1941. Teda v tomto čase sa 2.svetová vojna zmenila drastickým spôsobom a dielo bolo počas tohto obdobia schovávané. Autor ju venoval svojmu synovi, ktorý bol väznený a padol vo vojne. Vojna bola podľa Jüngera prvým kolektívnym dielom ľudstva a mier musí byť druhým. Od architektov mieru závisí, či bude naše domovy ovládať dobrý duch. Mier by mal prinášať ďalšie prospešné a veľkorysé dielo. Dobré zrno nesmie vyjsť nazmar. Treba pochopiť skutočný význam úsilia a obety. Vojne vyhovuje strach, preto potrebujeme odvahu a duchovnú silu oslobodiť srdce od nenávisti a rozkladu, ktorý nenávisť prináša.