Osveta

Domov bez jedinej izbovej rastliny je ako tvár bez úsmevu. Rastliny nám dotvárajú prostredie, v ktorom žijeme, a my si to už bez nich ani nevieme predstaviť. Vnášajú do miestnosti život, atmosféru, farby, energiu. Dopĺňajú naše domovy krásou svojich kvetov a listov, vytvárajú nezvyčajné zákutia a farebné oázy pokoja a odpočinku. Prinášajú nám radosť svojím vzhľadom a krásou, pohľad na ne nás upokojuje i povzbudzuje... Táto kniha čitateľovi prináša tie druhy izbových rastlín, ktoré sa ľahko pestujú. Publikácia je doplnená bohatým obrazovým materiálom - farebnými fotografiami kvetov, dekorácií a aranžovania kvetín v bytoch. Užitočné rady, ako rastliny umiestňovať a ošetrovať. Izbové rastliny sú doplnené aj o pestovanie kaktusov a sukulentov

Monografia komplexne spracúvajúca problematiku testikulárnych nádorov - epidemiológiu, etiológiu, molekulárnu biológiu a genetiku, patológiu, klasifikáciu, diagnostické a liečebné postupy i prevenciu. Určené urológom, onkológom, patológom, rádiodiagn ostikom, rádioterapeutom, chirurgom, praktickým lekárom, ako aj študentom lekárskych fakúlt.

K najefektívnejším spôsobom prevencie prenosných ochorení a navodenia imunity osoby i kolektívu patrí imunizácia. Pod týmto pojmom rozumieme vytváranie nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na vakcínový antigén, adjuvans alebo ostatné zložky vakcíny. Sama vakcinácia alebo očkovanie je vlastne vpravenie očkovacej látky do organizmu. Do sedemdesiatych rokov 20. storočia bol vývoj vakcín pozitívne ovplyvnený výskumom pôvodcov chorôb a výrobou vakcín s oslabenými alebo inaktivovanými pôvodcami. Tento empirický vývoj sa zmenil na racionálny výskum a vývoj, do popredia sa dostalo hľadanie a rozpoznávanie antigénnych štruktúr infekčných pôvodcov na báze molekulárnej biológie, výroba subjednotkových a rekombinantných vakcín a použitie nových adjuvantných prostriedkov. Cieľom imunizácie je chrániť jednotlivca, aby neochorel (individuálna ochrana), pravidelným a plošným očkovaním zvyšovať imunitu očkovaných na populačnej úrovni (populačná ochrana) a vysokou preočkovanosťou v populácii dosiahnuť dobrú kolektívnu imunitu. Pri individuálnej ochrane sa musí robiť analýza rizík a úžitku vakcinácie. Dôležité je prehodnotiť riziko možnej postvakcinačnej komplikácie s rizikom vzniku infekčného ochorenia pre konkrétnu osobu. Úspech očkovania ovplyvňuje jeho včasnosť (vo vzťahu k veku) daná časovou schémou (primeraný počet dávok základného očkovania a booster dávky), dobrý zdravotný stav očkovaného, správna aplikácia očkovacej látky, dobrá vôľa dať zaočkovať svoje dieťa ale i seba, ako aj cenová dostupnosť očkovacích látok. Očkovanie predstavuje kontinuálny proces boja proti infekčným chorobám. Imunizačný program na Slovensku má dlhodobú tradíciu. V súčasnosti sa pri jeho realizácii vychádza zo všeobecne dostupných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), praktických skúseností jednotlivých členských krajín Európskej únie a odborných argumentov ECDC. Úspešnosť NIP SR si vyžaduje všeobecne akceptovateľný prístup k očkovaniu, ktorý môže prispieť k ušetreniu financií pri liečbe infekčných ochorení. Vyžaduje si dobrú informovanosť rodičov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A veľmi dôležitým momentom je zasiahnuť v pravý čas. V posledných rokoch narastá komplikovanosť vakcinácie a vznikajú nové problémy, ktoré majú globálny charakter. Preto bolo potrebné posilnenie odporúčaní WHO. Experti sa vyjadrovali a vyjadrujú k vakcínam, antigénnemu zloženiu, očkovaniu starších vekových skupín, ale aj k novým vakcínam a ich zaradeniu do národných imunizačných programov. V rámci rutinných imunizačných schém sa pozornosť venuje všeobecným a regionálnym problémom, rizikovým skupinám, selektívnym imunizačným programom, veku pre podanie prvej dávky vakcíny, intervalu medzi dávkami, počtu aplikovaných dávok a posilňujúcim (booster) dávkam.